Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213221033
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213221033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu: H. U., Q.. XX.X.XXXX, U.

J. X, X., proti žalovanému: P. X. Y. Y..N..K., Ú. X, U., Z.: XXXXXXXX, právne zastúpeného Tomáš Kušnír
s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave,
sp.zn. II/2010-7185 zo dňa 15.5.2013.

O náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou súdu 28.8.2013 žiadal, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2010-7185 zo dňa 15.5.2013. Žalobu odôvodnil skutočnosťou,
že rozsudok je nezákonný, nebol žiaden dôvod na konanie pred rozhodcovským súdom. Zároveň

vzniesol námietku premlčania v žalobe s odôvodnením, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie začal skúmať splatenie alebo nesplatenie kontokorentného úveru neskoro, lebo došlo k
premlčaniu a vydal nezákonný a neoprávnený rozsudok, nie je žiaden dôvod na preskúmavanie
rozhodnutie ďalšieho splatenia alebo nesplatenia kontokorentného úveru, zmluvný vzťah zanikol.
Rozsudok Rozhodcovského súdu bol doručený žalobcovi 30.7.2013.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalovaného, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. II/2010-7185 zo dňa 15.5.2013 Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave v právnej veci žalobcu P. X. Y. Y..N..K.., Ú. X, U.
proti žalovanému H. U., J. X, X. v konaní o zaplatenie 3.710,41 Eur s príslušenstvom zaviazaný žalovaný

zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu 3.710,41 Eura s úrokom z
omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1.990,41 Eura od 23.10.2008 do zaplatenia. Zároveň žalovaný
v 1.rade bol zaviazaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
481,56 Eura a konanie voči žalovanému v 2.rade P. D. U. J. X, X.Z. bolo zastavené. Predmetný rozsudok
bol doručený v tomto konaní žalobcovi H. U. dňa 30.7.2013, čo vyplýva z kópie poštovej doručenky.

StálymrozhodcovskýmsúdomSlovenskejbankovejasociáciesosídlomvBratislavebolasúdudoručená
zmluva uzatvorená medzi Y. Y.K. G..Y.. U. G. T. G. D. H. U., U. J. X, X. G. P. D., U. J. X, X., ako
aj všeobecné obchodné podmienky Y. Y. G..Y.. U., ktoré boli podkladom pre rozhodovanie Stáleho

rozhodcovského súdu. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že veriteľom Y. Y. G..Y.. bol dlžníkom
poskytnutý kontokorentný úver s dohodnutou výškou úverového rámca 60.000,-Sk, úrokovou sadzbou10,85%ročne,splatnosťouúrokovmesačne,kultimumesiacaakonečnousplatnosťouúveru25.8.2008,
úrokom z omeškania 26,40 % ročne, poplatkom za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca
s dohodnutým úrokom z prečerpania 26,40 % ročne a poplatok za správu 0,20 % z výšky úverového

rámca. Zároveň podpisom predmetnej zmluvy dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so všeobecnými
obchodnými podmienkami veriteľa, so sadzobníkom. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú riadiť podľa ust. §262 Obchodného zákonníka, podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.

Z obsahu všeobecných obchodných podmienok v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2003 a dodatku č.

2 zo dňa 30.9.2003 vyplýva, že banka a klient sa v článku 18 dohodli na uzavretí rozhodcovskej
zmluvy formou rozhodcovskej doložky k zmluve v zmysle ust. § 3 Zákona č. 244/2002 Z.z., a to
v znení, že banka a klient si všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri
bankových produktoch: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní
platobných kariet, c) pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických
platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv

upravujúcich bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Ak nadobudnú účinnosť tie ustanovenia
štatútu, ktoré upravujú príslušnosť rozhodcovského súdu, rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v
bode 18.1 rozhodcovskej doložky, tak banka a klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré vznikli
alebo vzniknú z bankových obchodov, pri ostatných bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi,

spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti
s nimi vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie s výnimkou tých sporov, ktoré podľa
osobitného zákona nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní bude prejednávať a rozhodovať
rozhodcovský súd.

Podľa článku 19 bodu 11 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ sa banka a klient dohodnú na

tom, že bod 18 Všeobecných obchodných podmienok sa nepoužije na zmluvný vzťah založený medzi
nimi zmluvou, je pre riešenie všetkých sporov miestne príslušný všeobecný súd v sídle banky. Banka
je však oprávnená podľa vlastného uváženia v prípade, že je navrhovateľom podať návrh na začatie
konania na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike alebo na zahraničnom súde, ak je takýto súd
vecne príslušným súdom klienta.

Podľa výpovede žalobcu tento nenamietol podpísanie zmluvy o kontokorentnom úvere so Y. Y. G..Y.. v
roku 2004. Uviedol, že nároky z tejto zmluvy si mal žalovaný uplatniť cestou príslušného súdu, nakoľko
má za to, že v čase podpísania zmluvy neexistovali žiadne rozhodcovské súdy. Žalobca nepodpisoval
žiadnu doložku, preto ani nereagoval na výzvy rozhodcovského súdu, aby sa vyjadril k veci samej.
Zároveň namietal, že žalovaný si mal uplatniť včas pohľadávku, nie po 6-10 rokoch, nakoľko táto bola

uplatnenápouplynutípremlčacejdoby.Pokiaľmalokniečomudôjsť,malsiuplatniťpohľadávkužalovaný
voči žalobcovi len pred všeobecným súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo nezákonné.
Samotná pohľadávka uplatnená pred rozhodcovským súdom je premlčaná. Poukázal na okolnosť, že
si nevšimol, či bol odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, avšak špeciálna doložka o
rozhodovaní pred rozhodcovským súdom žiadna neexistovala, pričom musí byť daná možnosť konať

aj pred rozhodcovským aj pred všeobecným súdom. Z tohto dôvodu boli porušené jeho práva rovnosti
pred súdom.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní 21.1.2014 poukázala na okolnosť, že v zmluve o úvere
uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom, tento vyhlásil, že sa oboznámil so
všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom v článku 18 všeobecných obchodných podmienok bola

uvedená doložka o konaní pred rozhodcovským súdom a zároveň žalobca mal možnosť v konaní pred
rozhodcovským súdom uplatniť svoje námietky.

Podľa ust. § 40 ods. 1,2 Zákona č. 244/2002 Z.z. častník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len aka) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 4 ods. 1,2 Zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na
súde dňa 28.8.2013 v súlade s ust. § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. v 40-dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 30.7.2013.

Súd má za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, preto
je potrebné ju posudzovať podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre platnosť rozhodcovskej

zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky je potrebná písomná
forma a táto musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou telekomunikačných zariadení.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania a z pripojených úverových
podmienok je zrejmé, že v danom prípade nebola splnená náležitosť písomnej formy rozhodcovskej

zmluvy v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo
k podpisu úverových podmienok, ktoré obsahujú dohodu o rozhodcovskej doložke.

Súd rozhodcovskú doložku uvedenú iba v úverových podmienkach žalovaného nepovažoval za platne
uzavretú a mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
konania nebola daná.

Zároveň súd konštatuje, že rozhodcovská doložka upravená v článku 18 Všeobecných obchodných
podmienok predstavuje neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka.
Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni, aby na základe nej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť po nadobudnutí jeho právoplatnosti exekučným

titulom. V zmysle všeobecných obchodných podmienok predložených v konaní (č.l. 18,19) sa žalobca
mohol domáhať rozhodnutia sporu začatého na jeho návrh na všeobecnom súde, len na základe dohody
s veriteľom - žalovaným, pričom žalovaný bol jednostranne zvýhodnený možnosťou uplatniť svoj nárok
voči žalobcovi na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike. V tomto prípade sa jedná o neprimeranú
zmluvnú podmienku, súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú.

Vdanomprípadejenesporné,ževšeobecnéúverovépodmienkyboližalovanýmvopredurčené,žalobca
nemal možnosť podmienky zmluvy ani podmienky v úverových podmienkach namietať ani meniť, z
týchto dôvodov súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, pričom neprijateľnosť tejto podmienky má v zmysle ust. §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok neplatnosť tejto podmienky, resp. rozhodcovskej doložky.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných úverových podmienkach je neplatná
a v rozpore s ust. § 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. a zároveň boli porušené všeobecne platné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovská doložka vylučovala možnosť uplatniť právo na

rozhodnutie sporu na všeobecnom súde bez predchádzajúcej dohody s veriteľom.Z uvedených dôvodov bol splnený zákonný predpoklad pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
ust. § 40 ods. 1 písm.c/ Zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko žalovaný namietal existenciu a teda aj platnosť
rozhodcovskej zmluvy.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).