Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 2, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/488/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204112475
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1204112475.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X./ D. Z., bytom I. A. XX, X./ U. Z., bytom I. A. XX,
X./ U. Z., bytom I. A. XX, všetci zastúpení: JUDr. Tomáš Plank, advokát, so sídlom Nám. Slobody 10,
Bratislava, proti odporcom: 1./ D.. L. O., bytom D. cesta XX, B., zastúpený: JUDr. Miloš Bárta, advokát,
so sídlom Heydukova 16, Bratislava, 2./ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, o odvolaní navrhovateľov v 1. až 3. rade a

odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 12C/86/2004-127 zo dňa
17.6.2010 v znení opravného uznesenia č.k. 12C/82/2014-152 zo dňa 2.8.2012, a o odvolaní odporcu
v 1 rade proti opravnému uzneseniu č.k. 12C/82/2014-152 zo dňa 2.8.2012, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 12C 86/2004-127 zo
dňa 17.6.2010 v znení opravného uznesenia č.k. 12C 82/2014-152 zo dňa 2.8.2012 z r u š u j e , a vec
v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke v 1. rade
sumu 3 319,39 eur, odporcovi v 2. rade sumu 1 659,69 eur a odporcovi v 3. rade sumu 1 659,69 eur.
Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcu v 1. rade ďalej zaviazal zaplatiť navrhovateľom v 1. až 3. rade
náhradu trov konania vo výške 4 110,68 eur a na účet súdu súdny poplatok vo výške 13 941,43 eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom podaným súde dňa 23.3.2004 pôvodne

domáhali, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 1.
rade sumu 3.000.000,- Sk, maloletému U. Z. sumu 3.000.000,- Sk a maloletej U. Z. sumu 3.000.000,- Sk
titulom náhrady škody. V priebehu konania požiadali tunajší súd o zmenu petitu návrhu s alternatívnym
petitom tak, že žiadali aby súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 66.000
eur a navrhovateľom v 2. a 3. rade každému po 83.000 eur titulom nemajetkovej ujmy podľa ust. § 15 OZ.
Súčasne žiadali, aby súd zaviazal odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 33.000 eur

a odporcovi v 2. a 3. rade každému po 16.600 eur titulom náhrady škody v zmysle § 420 OZ. Zároveň
navrhovatelia požiadali súd o pripustenie alternatívneho návrhu v znení, že odporca v 2. rade je povinný
platiť rentu pre navrhovateľku v 1. rade v sme 330 eur mesačne od júna 2002 do jej veku 65 rokov a
navrhovateľom v 2. a 3. rade rentu mesačne po 200 eur od júna 20002 do 25 roku veku, resp. dokedy
nebudú schopné samostatne sa živiť, a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k
rukám navrhovateľky v 1. rade. Uznesením zo dňa 25.5.2009 súd zmenu petitu pripustil. Navrhovatelia

návrh odôvodnili tým, že odporca v 1. rade dňa 8.6.2002 v čase asi o 21,20 hod. v uzavretej časti
obce Zlaté Klasy, okres Dunajská Streda na ceste II. Triedy č. XXX za jazdy na osobnom mot. vozidle
značky B. XXX M.: BA - XXX FR smerom od mesta V. do mesta Senec pred motorestom "F." nevenoval
dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a na prechode pre chodcov prednou časťou vozidla zachytil cez
vozovku prechádzajúceho a bicykel tlačiaceho U. Z., ktorému spôsobil zranenie, a to najmä druhotné
výrony do spodiny uzlín a V. mosta mozgu pri krvácaní pod tvrdú a mäkkú plenu mozgu, zakrvácanie

do komôr mozgu, pomliaždenie spodinových uzlín mozgu, zlomeninu lebečnej spodiny, ťažký opuch
mozgu. Následkom zranení U. Z., bývalý manžel navrhovateľky v 1. rade, zomrel. Za uvedený skutok bolodporca v 1. rade rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č. 3T 57/03 zo dňa 4.6.2003 uznaný
vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák, a súd ho súčasne
zaviazal zaplatiť navrhovateľke v 1. rade ako poškodenej symbolickú sumu 1,- Sk. S ďalším nárokom o

náhradu škody ju odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti rozsudku Okresného súdu
v Dunajskej Strede č.k. 3T 57/03 podala navrhovateľka v 1. rade odvolanie proti výroku, ktorým jej bola
priznaná náhrada vo výške 1,- Sk. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 20.11.2003
č.k. 4To 194/2003 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhradu škody a zaviazal odporcu v 1. rade
uhradiť jej titulom náhrady škody sumu 24.756,- Sk a so zvyškom náhrady škody odkázal navrhovateľku

na konanie v veciach občianskoprávnych. Priznaná náhrada škody predstavovala sumu, ktorá vznikla
navrhovateľke v súvislosti s pohrebom nebohého.
Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Zdôraznil, že z jeho strany išlo o nedbanlivostné konanie bez
vplyvu požitého alkoholu. Za neho by spôsobenú škodu mala uhradiť poisťovňa - odporca v 2. rade, na
základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Odporca v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že nároky uplatnené

navrhovateľmi v 1. až 3. rade sú v rozpore s objektívnym právom.
Podľaznaleckéhoposudkuč.32/2002súdnehoznalca zodborucestnádopravaD..T.U.vypracovaného
v trestnom konaní vyplynulo , že v čase stretu bola rýchlosť jazdy odporcu v 1. rade na vozidle BMW
v uzavretej obci 50 + / - 5 % km/hod. Z technického hľadiska vozidlo BMW narazilo do bicyklistu a
nie do chodca, pričom ani pri jazde povolenou rýchlosťou by vodič nedokázal zrážke zabrániť. Zrážke

mohol vodič skoršou reakciou zabrániť, ak by bol cyklista reagoval rovnakým spôsobom. Cyklista mohol
zabrániť nehode, ak by sa pred vstupom do jazdného pruhu vozidla BMW presvedčil, či tak môže urobiť
bez svojho ohrozenia.
Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo
F.. J. A. a F.. F. E., ktorý je súčasťou trestného spisu č. 3T/57/2003 Okresného súdu Dunajská Streda

na základe pitvy zomrelého, v čase dopravnej nehody sa zomrelý nachádzal v sediacej alebo tejto
blízkej polohe na bicykli. Vyšetrením vzorky krvi zomrelého sa zistila koncentrácia 2,92 promile etanolu,
z čoho vyplýva, že zomrelý bol v čase smrti v ťažkom stupni opitosti. Pri takejto hladine alkoholu
v krvi bývajú výrazné poruchy koordinácie pohybov, udržiavania rovnováhy, poruchy chôdze až z
neschopnosťou chôdze, sú spomalené reflexy s predĺžením reakčného času, znížená pozornosť a

neschopnosť okamžite a správne riešiť vzniknutú situáciu. Zomrelý preto nebol schopný ako chodec
bezpečne sa zúčastňovať cestnej premávky.
Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom 3T/57/2003 zo dňa 4.6.2003 uznal odporcu v 1. rade vinným
z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 , ods. 2 Trestného zákona a uložil mu trest
odňatia slobody v trvaní jedného roku s podmienečným odkladom na dva roky a zákazom činnosti

(viesť motorové vozidlo) na dva roky.
Súd poukázal na ustanovenia § 11; 13 ods. 1, 3; 15 Občianskeho zákonníka, a § 3 ods. 2 zákona
č. 315 /1996 o premávke na pozemných komunikáciách v znení k 8.6.2002. Konštatoval, že nárok
navrhovateľov je čiastočne dôvodný. Súd mal bez pochybnosti za preukázané, že odporca v 1. rade
svojím konaním porušil zákonnú povinnosť a spôsobil smrť bývalého manžela navrhovateľky v 1. rade

a otca navrhovateľov v 2. a 3. rade. Teda nezvratným spôsobom zasiahol do ich práva na život, čím
bola daná dôvodnosť žaloby čo do právneho základu. Vzhľadom na následky vzniknuté poškodeným
je morálne zadosťučinenie nedostačujúce a sú splnené zákonné podmienky na priznanie nemajetkovej
ujmy. Pri rozhodnutí o výške nemajetkovej ujmy sa súd zaoberal najmä okolnosťami, za akých došlo
k trestnému činu, majúcemu za následok smrť poškodeného U. Z., spôsobu jeho vykonania a mierou

zavinenia odporcu v 1. rade. Z obsahu trestného spisu 3T/57/03 mal súd za preukázané, že k trestnému
činu ublíženia na zdraví s následkom smrti nedošlo len výlučne z dôvodu porušenia právnej povinnosti
odporcu v 1. rade. Na dopravnej nehode nesie veľkou mierou zodpovednosť i samotný U. Z., ktorý v
čase dopravnej nehody mal v krvi koncentráciu 2,92 promile etanolu a bol v ťažkom stupni opitosti. Pri
zhodnotení týchto okolnosti súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľov v 1. až 3. rade je dôvodný pre

navrhovateľku v 1. rade vo výške 3 319,39 eur, pre odporcu v 2. rade 1 659,69 eur a odporcovi v 3. rade 1
659,69 eur. Súd vzal do úvahy nielen intenzitu zásahu a zavinenie odporcu v 1. rade, ale aj vysokú mieru
zavinenia poškodeného. Nemajetková ujma v tomto prípade nie je ocenením života poškodeného, ale
len primeranou satisfakciou pre pozostalých (t.j. pre manželku ako i deti poškodeného) určenej podľa
podielu zavinenia odporcu k miere zavinenia poškodeného. Preto vo zvyšku uplatnenej sumy istiny

žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pokiaľ sa týka ostatných nárokov navrhovateľov v 1. až 3. rade týkajúcich sa uplatneného jednorazového
odškodnenia v kapitalizovanej forme vo výške 33 000 eur navrhovateľke v 1. rade, a po 16 600 eur
navrhovateľom v 2. a 3. rade, súd ich zamietol z dôvodu, že v danom prípade absentuje právny podkladna priznanie takejto sumy. Do úvahy neprichádza analógia priznania tohto nároku podľa zákona č.
461/2003 Z.z. , pretože by bola v rozpore s ust. § 448 Občianskeho zákonníka. V čase dopravnej nehody
účinné znenie § 448 Občianskeho zákonníka znelo "náhrada nákladov na výživu patrí pozostalým

pokiaľ sa tieto náhrady neuhrádzajú dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytované z toho istého
dôvodu.“Navrhovateľomvšakbolvdovskýisirotskýdôchodokposkytovanýzdôvodusmrtipoškodeného
U. Németha. Podľa potvrdenia o výške sociálnych dávok vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka
Dunajská Streda, dňa 1.7.2003 za obdobie jún 2002 až jún 2003, pozostalá manželka, t.j. navrhovateľka
v 1. rade, poberala od septembra 2002 vdovský a za navrhovateľov v 2. a 3. rade sirotský dôchodok

v celkovej výške 4565,- Sk, a od októbra 2002 vo výške 4687,- Sk. V čase nehody t.j. dňa 8.6.2002,
neexistoval zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a nie je možné aplikovať ho v tomto prípade.
Navyše tento zákon upravil komplexné vzťahy týkajúce sa aj pozostalostnej úrazovej renty vo forme
kapitalizačného jednorazového vyrovnania. Predložené dôkazy navrhovateľmi v 1. až 3. rade preukázali
fakt, že vzhľadom na pomery zomrelého U. Z. je práve sirotský a vdovský dôchodok ako dávok
dôchodkového zabezpečenia v dôsledku tejto dopravnej nehody dostatočnou náhradou za tragickú smrť

manžela a otca.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že právnemu zástupcovi
navrhovateľov 1.-3. súd priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby zo sumy
priznanej navrhovateľom rozsudkom, t.j. zo sumy vo výške 6 638,77 Eur, a zaviazal odporcu v 1. rade
uhradiť navrhovateľom v 1. až 3. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške

4 110,68 eur. Súd ďalej zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 13 941,43 Eur na účet súdu Bratislava, ktorý bol vyrubený navrhovateľom v 1. až 3. rade v
čiastkach po 3.983,27 Eur, 4.979,08 Eur a 4.979,08 Eur, a ktorý nebol zaplatený.
Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. až 3. rade spoločné odvolanie prostredníctvom
právneho zástupcu podaním zo dňa 16.8.2010. Navrhli zmeniť rozhodnutie, vyhovieť návrhu v plnom

rozsahu a priznať im náhradu trov konania. Zdôraznili, že súd prvého stupňa je viazaný výrokom
trestného rozhodnutia, ktoré stanovilo plnú zodpovednosť odporcu v 1. rade za spôsobenú nehodu.
Odporca v čase nehody nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a poškodeného zrazil na
prechode pre chodcov, na ktorom chodci požívajú zvýšenú ochranu. V dôsledku nehody došlo k
najzávažnejšiemu následku a náhrada škody môže len čiastočne zmierniť utrpenie pozostalých. Žalobný

návrh je založený v prvom rade na ochrane osobnosti. Náhrada ujmy za ľudský život by mala byť citeľná
a priznaná náhrada sa javí ako neprimerane nízka. Súd zamietol návrh voči odporcovi v 2. rade s
poukazom na to, že v čase nehody bolo účinné znenie § 448 OZ, ktoré vylučovalo náhradu, ak boli
vyplácané dávky dôchodkového zabezpečenia. Neskorší zákon č. 461/2003 v ustanoveniach § 4 ods.
2 psím. a) d) a § 15 zákona 381/2001 umožnil tieto limity prekročiť a priznať aj náhradu nad rámec

vdovského a sirotského dôchodku. Navrhovateľom vznikla škoda a táto trvá po nehode. Preto sa nová
legislatíva môže vziať do úvahy.
Rozsudok napadol odvolaním aj odporca v 1. rade proti výrokom, ktorými bol zaviazaný na zaplatenie
3 319,39 Eur navrhovateľovi v 1. rade, po 1 659,69 Eur navrhovateľovi v 2. a 3. rade, ako aj do výroku
o náhrade trov konania 4 110,68 Eur a súdneho poplatku vo výške 13 941,43 Eur. Namietol že:

1. Navrhovatelia trikrát v priebehu prvostupňového konania podali opravu žaloby, a to dňa 23.2.2007,
3.12.2008 a 31.3.2009, na podnet súdu, kedy súd zjavne považoval tieto vady za odstrániteľné a
viackrát poučil navrhovateľov ako má byť návrh správne sformulovaný. Súd však mal takýto návrh
odmietnuť. Tým, že súd akceptoval trojnásobné odstraňovanie nedostatkov, odrazilo sa to jednoznačne
v neprospech odporcu v 1. rade v uplatnení trov právneho zastúpenia navrhovateľov,

2. Pri dopravných nehodách vzniká rozsiahla škoda, ktorú fyzická osoba ako škodca nie je schopná
uhradiť a nastupuje za ňu poisťovňa. Napriek tomu, že odporca v 1. rade bol ako vodič poistený, bol
zaviazaný na náhradu škody bez spoluúčasti poisťovne. Žiada preto predložiť vec Ústavnému súdu SR
na zaujatie stanoviska, v ktorom by bola zodpovedaná otázka, či zákonné poistenie vodičov nepokrýva
škodu, ktorá sa stala pri dopravných nehodách. Teda, či nie je v rozpore s ústavou, že sa na takejto

škode musí podieľať aj fyzická osoba.
3. Čo sa týka výšky priznaného plnenia, napadnutý rozsudok neobsahuje percentuálnu mieru zavinenia
poškodeného v zmysle § 441 OZ, ktorá je zrejme omnoho väčšia ako miera zavinenia odporcu v 1.
rade. Svedčí o tom aj mierny trest, na ktorý bol odsúdený. Odôvodnenie rozsudku je v tejto časti
nepreskúmateľné. Nie je zistiteľná konkrétna miera zavinenia na nehode na strane odporcu v 1. rade

a poškodeného.
4. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, odporca má za to, že právnemu zástupcovi navrhovateľov
nemala byť priznaná náhrada trov v bodoch 2 až 12 v odôvodnení rozsudku. Išlo o úkony, ktoré súviseli spodanýmiopakovanýminávrhmianáslednýmipojednávaniami,Priznanienáhradyjenavyšeajvrozpore
s dobrými mravmi.
K odvolaniu odporcu v 1. rade sa vyjadrili navrhovatelia spoločným podaním zo dňa 29.9.2010. Namietli,

že žalobný petit zostal počas prvostupňového konania v podstate nezmenený. Navrhovatelia len na
podnet súdu spresňovali jeho právnu kvalifikáciu. Navyše v priebehu konania sa menila legislatíva.
Navrhovatelia žalovali aj poisťovňu. Žalovaná náhrada má pre navrhovateľov predstavovať náhradu za
ekonomický výpadok aj do budúcna; možno preto plniť aj nad rámec sirotského a vdovského dôchodku.
Trestnoprávna zodpovednosť odporcu v 1. rade je daná. Spoluzodpovednosť poškodeného nemôže byť

väčšia ako zodpovednosť samotného páchateľa trestného činu.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca v 1. rade podaním zo dňa 27.9.2010. Zdôraznil, že miera
zavinenia nebohého U. Z. je neodškriepiteľná, pretože nebohý pred dopravnou nehodou požil alkohol a
správal sa na vozovke neadekvátne. Opätovne poukázal na to, že navrhovatelia nepodali riadny návrh
na súd niekoľko rokov, a len vďaka zhovievavosti súdu boli možné jeho viaceré opravy, čo sa odzrkadlilo

aj na výške trov konania.
Dňa 2.8.2012 prvostupňový súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil rozsudok v označení
navrhovateľov v 2. a 3. rade vo výroku rozsudku aj v jeho odôvodnení.
Aj voči tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca v 1. rade podaním zo dňa 21.8.2012 z dôvodu,
že takto opravený rozsudok sa stal neprehľadný a nepreskúmateľný; a opätovne zopakoval svoje

argumenty ohľadne veci samej.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods.
1 O.s.p. a preskúmal podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na potvrdenie a ani zmenu napadnutého rozsudku.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa ak sa účastníkovi

konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa možno konštatovať, že skutkový stav medzi
účastníkmi konania nie je sporný. Dňa 8.6.2002 došlo k dopravnej nehode, kedy odporca v 1. rade viedol
motorové vozidlo, ktorým na prechode pre chodcov zrazil U. Z. a tento zraneniam podľahol. Vo výroku
odsudzujúceho trestného rozsudku je uvedené, že odporca v 1. rade nevenoval riadeniu dostatočnú

pozornosť. Zároveň nebolo sporné, a vyplýva to z viacerých znaleckých posudkov, že zomrelý U. Z. bol
v čase zrážky v stave ťažkej opitosti. Znalci jednoznačne potvrdili, že jeho ovládacie a rozoznávacie
schopnosti boli znížené, a ako taký nebol schopný zúčastňovať sa cestnej premávky bezpečne. Nie je
sporné ani to, že navrhovateľka v 1. rade je pozostalou manželkou a navrhovatelia v 2. a 3. rade sú deti
U. Z.. Z vyjadrenia navrhovateľky v 1. rade vyplýva, že jej manžel v čase smrti zarábal 5 570,- Sk s

tým, že sa uspokojili s takýmto nízkym príjmom, pretože manžel pracoval u svojho otca, od ktorého mali
prisľúbené, že po rozbehnutí prevádzky jedálne túto dostanú a budú ju prevádzkovať sami.
Vychádzajúc z obsahu jednotlivých odvolaní je zrejmé, že v konaní sa vyskytli viaceré sporné momenty,
ktoré výlučne súvisia s právnym posúdením veci. Treba vychádzať z petitu žalobného návrhu tak, ako bol
pripustený znesením súdu na č.l. 97, podľa ktorého mal byť odporca v 1. rade zaviazaný na zaplatenie

súm 66.000,-Sk navrhovateľke v 1. rade a po 83.000,- Eur navrhovateľom v 2. a 3. rade. Odporca
v 2. rade mal byť zaviazaný na zaplatenie 33.000,- Eur navrhovateľke v 1. rade a po 16.600,- Eur
navrhovateľom v 2. a 3. rade. Prvý nárok voči odporcovi v 1. rade bol uplatnený z titulu ochrany osobnosti
ako nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Druhý nárok voči odporcovi v 2. rade bol uplatnený z
titulu platenia výživného, ktorý súd prvého stupňa subsumoval pod ustanovenie § 448 OZ. Uvedené

ustanovenie upravuje náhradu za výživu pre pozostalých v prípade úmrtia osoby, ktorá voči nim mala
vyživovaciu povinnosť.
K odvolacej námietke odporcu v 1. rade, že súd prvého stupňa nepostupoval primerane, keď viackrát
vyzýval navrhovateľov na špecifikáciu nároku, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. V samotnom
návrhu na začatie konania uviedli navrhovatelia konkrétne sumy, ktorých zaplatenia sa domáhali, a

tieto v priebehu konania nemenili. Súd prvého stupňa postupoval primerane, keď na pojednávaní podľa
§ 43 O.s.p. vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu s tým, že ich vyzval na špecifikáciu
jednotlivých súm, t.j. konkretizáciu jednotlivých súm k jednotlivým právnym titulom. Nešlo o prekročenie
právomoci súdu. Naopak, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď vyzval navrhovateľa
na odstránenie vád podania. Následným podaním síce navrhovatelia zobrali návrh voči odporcovi v

2. rade späť a žiadali zaviazať na plnenie len odporcu v 1. rade, pričom už špecifikovali aj jednotlivé
sumy. Súd prvého stupňa však konanie voči O2 nezastavil, pretože vyhodnotil dôvody nesúhlasu tohto
odporcu ako vážne. Je zrejmé, že na ďalšom pojednávaní ( č.l. 86), kde súd len opätovne vyzval
navrhovateľov na špecifikáciu ich nárokov, teda, či ide o náhradu škody alebo ochranu osobnosti. Anitento postup vzhľadom na stav vykonaného dokazovania, nemožno hodnotiť ako prekročenie právomoci
súdu prvého stupňa. Išlo len o konkretizovanie, resp. doplnenie uplatneného nároku, ktorý bol čo do
výšky špecifikovaný, avšak nebol podložený konkrétnym právnym titulom. V tomto štádiu konania už

bolo zrejmé, čo je predmetom konania a postup súdu už predstavoval len snahu o odstránenie neistoty
v otázke špecifikácie právneho zdôvodnenia, čo napokon navrhovatelia ani neboli povinní urobiť (podľa
zásady „Iura novit curia“). Následným podaním ( č.l. 92) definitívne konkretizovali petit, ako aj to, ktorý
z odporcov má čo plniť.
Vychádzajúc zo žalobného petitu, je zrejmé, že navrhovatelia sa domáhali voči odporcovi v 1.

rade zaplatenia finančných súm z titulu ochrany osobnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
prvostupňovéhosúdu,žekzásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľovdošlo.Škodovouudalosťouboli
jednoznačne zasiahnuté rodinné a citové väzby, ktoré navrhovatelia nepochybne mali voči zomrelému
U. Z., ako manželovi a otcovi. Ide o vážny zásah do osobnostného práva na súkromný a rodinný život.
Taktiež možno jednoznačne vychádzať zo záveru, že následok - úmrtie U. Z., nedbanlivostne zavinil
odporca v 1. rade, ktorý sa nedostatočne venoval riadeniu motorového vozidla. Súd prvého stupňa

súčasne správne konštatoval, že v tomto prípade nemožno mieru zavinenia v plnom rozsahu preniesť
len na odporcu v 1. rade vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody a subjektívne spoluzavinenie nehody
na strane poškodeného, ktoré malo vplyv na priebeh škodovej udalosti. Zo znaleckých posudkov
jednoznačne vyplýva, že odporca v 1. rade išiel cez dedinu rýchlosťou nepresahujúcou 60km/h, a
nepožíval pred tým alkoholické nápoje. Okrem toho v trestnom konaní bolo preukázané, že poškodený

bolvstaveťažkejopitosti,keďprechádzalcezprechodprechodcov,čonepochybnenegatívneovplyvnilo
jeho reakcie, kedy sa nemohol bezpečne zúčastňovať cestnej premávky. Možno súhlasiť s názorom
súdu prvého stupňa, že hoci došlo k takému zásahu do osobnostných práva, ktoré odôvodňuje priznanie
nemajetkovej ujmy, jej výšku treba korigovať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ( § 13 ods. 3 OZ).
Odvolacia námietka odporcu v 1. rade, že v jeho prípade má plniť poisťovňa - teda odporca v 2. rade,

na základe povinného zmluvného poistenia, je v súlade judikatúrou Európskej únie. V prípade náhrady
škody vzniknutej poistnou udalosťou súvisiacou s dopravou je poisťovňa povinná hradiť aj náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla pozostalým v dôsledku úmrtia (viď napríklad rozhodnutie C-277/12).
V našom právnom systéme je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy upravený v rámci ustanovení o
ochrane osobnosti, ktorými zákon priznáva možnosť uplatnenia si nemajetkovej ujmy aj pozostalým v

prípade dopravnej nehody, kedy ide o jednoznačný zásah do súkromia, rodinného a citového života.
V prípade dopravnej nehody ide o škodu ňou priamo spôsobenú, (hoci zákon č. 361/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení nedefinuje ako škodu, ktorá sa nahrádza, aj priamo nemajetkovú ujmu) z
eurokomtormného výkladu pojmov „ náhrada škody, škoda na zdraví“ v citovaných ustanoveniach tohto
zákona a s prihliadnutím k samotnému účelu zmluvného poistenia, sa v rámci náhrady škody poisťovňou

jednoznačne uhrádza aj nemajetková ujma pozostalým obete dopravnej nehody. Súd prvého stupňa
však bol v tomto smere viazaný žalobným petitom, ktorý z tohto titulu nebol uplatnený vo poisťovni,
teda odporcovi v 2. rade. Navrhovatelia si tento nárok uplatnili len voči odporcovi v 1. rade, hoci
naša právna úprava zaviedla všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovni
(action direct) zákonom č. 381/2001 Z.z.. V prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

si poškodený môže vybrať, či si nárok na náhradu škody uplatní voči priamo voči škodcovi (poistenému)
alebo voči poisťovateľovi, alebo voči obom súčasne, t.j. solidárne (viď. napríklad rozhodnutie NS SR
2Cdo 202/2004). Ak si v tomto prípade navrhovatelia uplatnili nárok len voči odporcovi v 1. rade, súd
nemohol voči nemu takýto návrh zamietnuť, a v prípade preukázania nároku čo do konkrétnej výšky
nemajetkovej ujmy, musí zaviazať na plnenie odporcu v 1. rade. Tento má následne nárok na preplatenie

poskytnutého plnenia voči poisťovni, t.j. odporcovi v 2. rade..
Vo veci zostala spornou jedine výška uplatneného nároku. Úlohou súdu prvého stupňa bolo stanoviť
primeranú výšku nemajetkovej ujmy vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Súd konštatoval, že na
samotnej nehode mal vinu aj poškodený, ktorý bol v stave ťažkej opitosti, a vzhľadom na vysokú mieru
zavinenia poškodeného priznal navrhovateľom plnenia vo výške 3 319,39 Eur, 1 659,69 eur a 1 659,69

eur. Takéto všeobecné odôvodnenie je však nedostatočné, a je správna odvolacia námietka odporcu
v 1. rade, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa sa nezaoberal
skúmanímkonkrétnejmieryzavinenia,teda,vakomrozsahumalaopitosťpoškodenéhovplyvnapriebeh
nehody, v akom pomere ustálil mieru zavinenia jedného aj druhého účastníka dopravnej nehody. Súd
bez akejkoľvek konkretizácie stanovil výšku priznanej nemajetkovej ujmy. Nezhodnotil aká výška by

bola adekvátna vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, a koľko z takto určenej výšky znižuje z dôvodu
čiastočného zavinenia poškodeného. Súd mal najskôr ustáliť primeranú náhradu vzhľadom na všetky
okolnosti a následky nehody ( t.j., že zostali nezaopatrené maloleté deti, aké boli vzťahy v rodine, že
zomrelý bol mladý človek, ktorý ešte mohol aktívne pôsobiť vo svojej rodine, a pod.). Až potom súd malskúmať mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody, a aj v tejto časti musí svoje úvahy odôvodniť
s poukazom na konkrétne skutočnosti (napríklad ako ovplyvnilo správanie poškodeného na vozovke
priebeh nehody, ako to vyplýva zo znaleckých posudkov).

Navrhovatelia sa ďalej domáhajú voči odporcovi v 2. rade zaplatenia súm 33 000,-Eur pre navrhovateľku
v1.radeapo16600,-Eurprenavrhovateľovv2.a3.radeakojednorazovéhoodškodnenia,alternatívne,
na priznanie renty. Súd prvého stupňa správne posúdil tento nárok podľa ustanovenia § 448 OZ,
platného a účinného ku dňu škodovej udalosti. Podľa znenia tohto zákonného ustanovenia sa uhrádzajú
peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalých len vtedy, ak náhrada nákladov na výživu nie je

hradená z dôchodkového zabezpečenia poskytovaného z toho istého dôvodu. V tomto konaní nie je
sporné, že navrhovatelia poberajú vdovský aj sirotský dôchodok, a to vo väčšom rozsahu, ako bol príjem
zomrelého v čase jeho smrti. Sama navrhovateľka v 1. rade tvrdí, že jeho príjem činil 5 570,-Sk, pričom
podľa § 448 ods. 2 OZ sa pri výpočte tejto náhrady musí vychádzať z priemerného zárobku zomrelého.
V tomto prípade sirotský a vdovský dôchodok plne kompenzujú náklady na výživu pozostalých podľa
stavu pred škodovou udalosťou. Správnosť aplikácie § 448, účinného v čase nehody, možno vyvodiť

aj z prechodného ustanovenia § 879i OZ, k zmenám účinným od 1.1.2005 ( ktoré sa týkali aj tohto
ustanovenia); podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. januárom 2005; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2005
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak“. V tejto súvislosti možno
len dodať, že aj keby sa na zistený skutkový stav aplikovalo neskoršie znenie § 448 OZ (tak ako to

namietajú navrhovatelia), súd by aj v tomto prípade musel nárok zamietnuť. Hoci znenie § 448 priznáva
nárok fyzickej osobe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, odkazuje zároveň na predpisy o sociálnom
poistení, teda konkrétne zákon č. 461/2003 Z.z.. Tento zákon upravuje nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu len v súvislosti so splnením zákonných podmienok ( § 92 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z.), a to, že
poškodený musel zomrieť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolenia; že v čase úmrtia

mal určenú vyživovacou povinnosť súdom a nedovŕšil dôchodkový vek. Zomrelý U. Z. tieto podmienky
nespĺňal, a k jeho úmrtiu došlo v dôsledku dopravnej nehody. Ustanovenie § 94 upravuje aj nárok na
jednorazové odškodnenie, ale aj toto viaže na úmrtie v dôsledku pracovného úrazu.
Súd prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku však tieto dva rozdielne nároky nerozdelil. V časti
nemajetkovej ujmy nárok sčasti priznal a zaviazal odporcu v 1. rade na plnenie, a celý ostatný nárok

(teda zvyšok nemajetkovej ujmy uplatnenej voči odporcovi v 1. rade a nárok na pozostalostnú rentu voči
odporcovi v 2. rade) zamietol. Nie je preto možné tieto dva nároky oddeliť v odvolacom konaní.
Súd prvého stupňa pochybil aj vo výroku , ktorým zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie súdneho
poplatkuzanavrhovateľov,ktoríbolioslobodeníodjehoplatenia.Napriektomu,ženávrhunavrhovateľov
vyhovel len čiastočne, zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie celého súdneho poplatku za návrh tak,

ako bol navrhovateľom vyrubený. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, je však v takomto
prípade odporca povinný zaplatiť súdny poplatok podľa výsledku konania, čiže podľa pomeru jeho
úspechu v meritórnom rozhodnutí.
Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok v spojení
s opravným uznesením zrušil, pretože postupom súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred

súdom, a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
So zrušením rozhodnutia vo veci samej sa zrušuje aj celý výrok o náhrade trov prvostupňového konania
a súčasne aj súvisiace opravné uznesenie.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa riadne vyporiada so závermi odvolacieho súdu v naznačenom
smere, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní tak, aby malo

všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p..

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.