Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812208439.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Extratech, s.r.o. so sídlom Nám. Slobody 2, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 36 463 825, zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom AK Floriánska 16,
040 01 Košice, proti žalovanému: D. Y., XXX XX B. XXX, zast. Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátom
AK M.R.Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie sumy 473,62 eur s prísl., a o protinávrhu
žalovaného o zaplatenie 2.910,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 11Cb/89/2012-101 zo dňa 4.11.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo
výške 391,48 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi mu sumu 473,62
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne, zo sumy 211,27 eur od 15.3.2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej ho zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28,- eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 1.415,59 eur taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Protižalobu žalovaného zamietol, a
rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že
žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 473,62 eur spolu s úrokom z
omeškania. Návrh odôvodil, tým, že ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj vybavenia servisu (zariadenie a náradie v zmysle prílohy faktúry). Cena
vybavenia servisu bola žalobcom fakturovaná faktúrou č. 14100046 zo dňa 31.5.2010, splatná 10.6.2010
v celkovej výške 3.000,- eur. Uviedol, že žalovaný kúpnu cenu za vybavenie servisu doteraz uhradil iba
sčasti, a to: sumu 500,00 eur úhradou zo dňa 17.8.2010, sumu 500,00 eur úhradou zo dňa 11.11.2010,
sumu 166,32 eur jednostranným zápočtom pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného zo dňa
12.11.2010, sumu 500,00 eur úhradou zo dňa 11.7.2011, sumu 500,00 eur úhradou zo dňa 23.9.2011,
sumu 24,16 eur jednostranným zápočtom pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného zo dňa
27.9.2011, sumu 128,00 eur jednostranným zápočtom pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného
zo dňa 18.10.2011, sumu 71,25 eur jednostranným zápočtom pohľadávky žalobcu s pohľadávkou
žalovaného zo dňa 29.12.2011 a sumu 399,- eur jednostranným zápočtom pohľadávky žalobcu s
pohľadávkou žalovaného zo dňa 19.4.2012.

O úhrade svedčí Doklad zo dňa 17.8.2010, doklad zo dňa 11.11.2010 - v prílohe, jednostranný
zápočet zo dňa 12.11.2010 s prílohami, doklad o úhrade zo dňa 11.7.2011, doklad o úhrade zo dňa
23.9.2011, jednostranný zápočet zo dňa 27.9.201 s prílohami, jednostranný zápočet zo dňa 18.10.2011,

jednostranný zápočet zo dňa 29.12.2011 s prílohami, jednostranný zápočet zo dňa 26.4.2012 s
prílohami. V zmysle uvedeného žalovaný ešte dlhuje žalobcovi kúpnu cenu za predaný tovar vo výške
211,27 eur. Žalobca sa viackrát pokúsil o mimosúdne vyriešenie, naposledy pokusom o mimosúdny
zmier zo dňa 21.6.2012, avšak bezvýsledne.

Neuhradením pohľadávok v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, čím žalobcovi vznikol
nárok na zákonný 9 % - tný ročný úrok z omeškania:

- zo sumy 3.000,- eur od 11.6.2010 do 16.8.2010 (t.j. za 66 dní omeškania) v celkovej výške 48,82 eur;

- zo sumy 2.500,- eur od 17.8.2010 do 10.11.2010 (t.j. za 85 dní omeškania) v celkovej výške 52,40 eur;

- zo sumy 1.833,68 eur od 11.11.2010 do 10.7.2011 (t.j. za 241 dní omeškania) v celkovej výške 108,97
eur;

- zo sumy 1.333,68 eur od dňa 11.7.2011 do 22.9.2011 (t.j. za 73 dní omeškania) v celkovej výške 24,01
eur;

- zo sumy 809,52 eur od dňa 23.9.2011 do 9.10.2011 (t.j. za 16 dní omeškania) v celkovej výške 3,19 eur;

- zo sumy 681,52 eur od 10.10.2011 do 11.1.2012 (t.j. za 93 dní omeškania) v celkovej výške 15,63 eur;

- zo sumy 610,27 eur od 12.1.2012 do 14.3.2012 (t.j. za 62 dní omeškania) v celkovej výške 9,33 eur;

čo znamená úroky z omeškania vo výške 262,35 eur a ďalej 9%-ný ročný úrok zo sumy 211,27 eur od
15.3.2012 do zaplatenia.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a podal protinávrh o zaplatenie sumy 2.910 eur spolu s úrokmi z
omeškania.

Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako prenajímateľ
a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 27.4.2010 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou žalobca
prenechal žalovanému časť obchodných priestorov o celkovej ploche 70 m2, na ulici M. R. J. vo G. . Zo
zmluvy vyplýva, že bola uzavretá na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 zo dňa 31.12.2010 došlo k zmene
nájomného na sumu 120,- eur a Dodatkom č. 2 zo dňa 01.11.2011 došlo k zmene niektorých platobných
podmienok.

Z dohody o skončení nájmu zo dňa 23.01.2012 vyplýva, že ku dňu 23.01.2012 došlo k ukončeniu zmluvy
o nájme nebytových priestorov.

Z faktúry č. 14100046 zo dňa 31.5.2010 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 3.000,-
eur za dodávku materiálu podľa prílohy. Faktúra bola splatná dňa 10.6.2010. Zo zoznamu operatívnej
evidencie vyplynulo, že predmetom bolo odovzdanie 72 položiek- kusov materiálu. Išlo o rôzne technické
materiály, tak ako sú špecifikované na (čl. 10-11).

Z výpisu účtu žalobcu vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 17.8.2010 sumu 500,- eur a dňa
31.7.2010 sumu 500,- eur.

Z listu vystaveného žalobcom označenej ako oznámenie o jednostrannom započítaní záväzkov
z obchodného styku zo dňa 12.11.2010 vyplynulo, že žalobca započítal svoju pohľadávku voči
žalovanému z faktúry č. 14100046 v sume 166,32 eur so záväzkom voči žalovanému z faktúry č.
20100534 v sume 166,32 eur.

Z faktúry č.20100534 vystavenej žalovaným žalobcovi vyplýva, že žalovaný vyfakturoval sumu 166,32
eur za záručný servis. Faktúra bola splatná dňa 14.11.2010.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.9.2011 vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu
500,- eur.

Z listiny vystavenej žalobcom označenej ako oznámenie o jednostrannom započítaní záväzkov z
obchodného styku zo dňa 27.9.2011 vyplynulo, že žalobca započítal svoju pohľadávku voči žalovanému
z faktúry č.14100046 v časti 24,16 eur so záväzkom voči žalovanému z faktúry č. 20100116 v sume
90,- eur.

Z faktúry č. 20110116 vyplynulo, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 90,- eur za záručný servis
podľa presného popisu prác uvedeného vo faktúre. Faktúra bola splatná dňa 23.9.2011. Dobropisom
zo dňa 20.1.2011 bola žalovaným žalobcovi dobropisovaná suma 100,84 eur.

Z listiny vystavenej žalobcom označenej ako oznámenie o jednostrannom započítaní záväzkov
z obchodného styku zo dňa 18.10.2011 vyplynulo, že žalobca započítal svoju pohľadávku voči
žalovanému z faktúry č. 14100046 v časti v sume 128,- eur so záväzkom voči žalovanému z faktúry
č. 20100117 v sume 128,- eur.

Z faktúry č. 20110117 zo dňa 26.9.2011 vyplynulo, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 128,- eur
za údržbu techniky. Faktúra bola splatná 10.10.2011.

Z listiny vystavenej žalobcom označenej ako oznámenie o jednostrannom započítaní záväzkov
z obchodného styku zo dňa 29.12.2011 vyplynulo, že žalobca započítal svoju pohľadávku voči
žalovanému z faktúry č. 14100046 v časti v sume 71,25 eur so záväzkom voči žalovanému z faktúry
č. 20100228 v sume 71,25 eur.

Z faktúry č. 20110128 vyplýva, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 71,25 eur za záručný servis.
Faktúra bola splatná 12.1.2012.

Z listiny vystavenej žalobcom označenej ako oznámenie o jednostrannom započítaní záväzkov z
obchodného styku zo dňa 19.4.2012 vyplynulo, že žalobca započítal svoju pohľadávku voči žalovanému
z faktúry č. 14100046 v časti 610,27 eur so záväzkom voči žalovanému z faktúry č. 20120102 v sume
399,- eur (suma 211,27 eur je v prospech žalobcu, ktorú má žalovaný uhradiť).

Z faktúry č. 20120102 zo dňa 31.12.2012 vyplynulo, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 399,- eur
za opravu strojov. Faktúra bola splatná 15. 3.2012.

Z pokusu o zmier zo dňa 21.6.2012 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 221,27
eur, zvyšku dlžnej sumy v zmysle vystavenej faktúry č. 14100046.

Podľa žalovaného žalobcom uvádzané skutočnosti sú neúplné. O tom, že medzi žalobcom a žalovaným
existoval kúpnopredajný vzťah niet pochybnosti, zmluva bola uzavretá ústnou formou, a žalobca vystavil
31.5.2010 faktúru. Zároveň sa účastníci dohodli na práve spätnej kúpy pre prípad, že žalovaný prestane
vykonávať pre žalobcu opravárenské práce tak ako sa dohodli. Pre tento prípad si dokonca dohodli
aj amortizáciu vo výške 3 % z kúpnej ceny za každý rok užívania náradia. Po skončení vykonávania
opravárenských prác pre žalobcu, vystavil žalovaný podľa dohody faktúru, v ktorej odrátal amortizáciu a
žiadal od žalobcu kúpnu cenu presne podľa dohody. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že náradie, ktorého
doplatenie žalobca žiada, sa stále nachádza jeho v priestoroch. Po doručení faktúry však žalobca
túto uhradiť odmietol s poukazom, že cena ktorú za náradie žalovaný žiada je privysoká. Táto cena
však vychádzala z dohody, ktorú spolu uzavreli. Na základe uvedeného preto žalovaný žiadal vydať
náradie podľa prílohy k faktúre, na ktorú sa žalobca odvolával, a ktorá tvorí prílohu k návrhu. Žalobca

napokon vyzval žalovaného na to, aby si prevzal náradie dňa 2.7.2012. K prevzatiu náradia však nedošlo,
nakoľko žalobca odovzdával náradie, ktoré nekorešpondovalo so zoznamom, ktorý bol prílohou návrhu.
Náradie bolo okrem iného zamenené za staršie a opotrebovanejšie. Konanie žalobcu je pre žalovaného
nepochopiteľné, a javí sa mu ako účelové. Keďže konaním žalobcu bol žalovaný ukrátený o náradie
podľa zoznamu, ktorý sa nachádza v súdnom spise, neostávalo mu nič iné ako domáhať sa svojho práva
súdnou cestou. Na základe uvedeného sa žalovaný domáhal ochrany svojich práv protižalobou, na
základe ktorej žiadal aby žalobca mu zaplatil 2.910,- eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania od 16.3.2012
do zaplatenia.

Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného vyplynulo, že tento podnikal pod obchodným menom
D. Y. od 1.10.2007 do 10.11.2011, a od 11.11.2011 pod obchodným menom D. Y.-MB-SERVIS. Z výpisu
zároveň vyplýva, že od 1.8.2012 do 1.8.2014 má pozastavenú činnosť.

Z faktúry č. 20120101 zo dňa 31.1.2012 vyplýva, že touto faktúrou žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu
3.000,- eur za materiál podľa prílohy s odrátaním amortizácie vo výške 90,- eur, teda v celkovej výške
2.910,- eur.

Zo zoznamu k operatívnej evidencii k 23.1.2012 vyplýva, že žalovaný do nej zahrnul celkovo 72 položiek
v sume 3.000,- eur. Zoznam je zo dňa 31.1.2012, a je na ( čl. 40-41).

Zoznam materiálu, ktorý žalobca odovzdal žalovanému dňa 23.1.2012 sa nachádza na strane ( čl.
55-56) spisu. Z tohto zoznamu vyplýva, že žalovaný materiál odmietol prevziať z dôvodu, že je
nekompletný.

Z výpovede štatutárneho zástupcu orgánu žalobcu Ing. J. Y. vyplynulo, že k žiadnej dohode so
žalovaným o tom, že spätne odkúpi tovar nedošlo. Tovar mal záujem žalovanému vydať, tovar
bol spísaný na prevzatie, žalovaný ho aj prišiel prevziať, oponoval však, že tovar nie je jeho.
Nekonkretizoval , ktoré veci sú rozdielne voči faktúre hoci tovar prezreli kompletne, nakoniec bolo
podpísané prehlásenie, že tovar nepreberá, lebo je nekompletný.

Súd ďalej poukázal na výpovede účastníkov svedka D. Y. a D. U., pričom nárok žalobcu právne hodnotil
s poukazom na ustanovenie § 409 ods. 1, ustanovenie § 411, ustanovenie § 416, ustanovenie §
443, ustanovenie § 448 ods.1, 2 Obchodného zákonníka, ďalej citoval ustanovenie § 324 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, ustanovenie § 323 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka a pokiaľ ide o úroky z omeškania poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného od 1.1.2009. Ďalej citoval ustanovenie § 261 ods. 9
Obchodného zákonníka, ustanovenie § 607 ods. 1, 2, ustanovenie § 608 ods. 1, 2, ustanovenie § 609
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, pokiaľ sa týka podanej žaloby na základe vykonaného
dokazovania, mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva podľa
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola kúpa tovaru presne špecifikovaného, v
prílohe k faktúre č. 14100046 zo dňa 31.05.2010. Uvedené skutočnosti boli nepochybne preukázané,
vykonaným dokazovaním, a to jednak výsluchom žalobu ako aj samotného žalovaného a listinnými
dôkazmi.. Žalobca potvrdil, že tovar žalovanému odovzdal a žalovaný potvrdil, že tovar prevzal, pričom
tieto skutočnosti vyplývajú z toho, že žalovaný tieto veci používal pri vykonávaní prác pre žalobcu.
Žalovaný mal so žalobcom uzavretú nájomné zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov
vo výmere 70 m2, ktoré patria žalobcovi. Kúpna cena tovaru uvedeného v zozname zo dňa 31.05.2010
predstavovala v zmysle dohody uzavretej medzi účastníkmi konania sumu 3.000,- eur. Bolo preukázané,
že kupujúci - žalovaný tovar prevzal, a za dodaný tovar uhradil časť kúpnej ceny.

Žalovaný podstatnú časť kúpnej ceny uhradil, a to jednak čiastkovými úhradami a jednak na základe
vzájomného zápočtu, ktorý nebol rozporovaný. Po týchto čiastkových úhradách zostala časť neuhradená

časť kúpnej ceny vo výške 211,27 eur, a preto súd na základe týchto dôvodov návrhu v tejto časti
vyhovel.

Nesplnením svojho záväzku v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, a preto žalobcovi v
zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na úrok z omeškania.

Faktúra č. 14100046 bola splatná 10.6.2010. V lehote splatnosti celá dlžná suma nebola uhradená, a
preto má žalobca nárok aj na úroky z omeškania z dlžnej sumy, przičom úroky z omeškania za obdobie
od 11.6.2010 do 14.3.2012 prestavujú spolu sumu 262,35 eur pri zohľadnení čiastkových úhrad, tak
ako to bolo uvedené v návrhu. Tieto prepočty úrokov z omeškania súd preskúmal a dospel k záveru,
že boli správne.

Dlh žalovaného ja tak 473,62 eur (211,27 eur + 262,35 eur).

Od 15.3.2012 ide o úroky z omeškania vo výške 9 % ročne podľa aktuálnej úrokovej sadzby ECB platnej
v čase omeškania. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel aj v tejto časti žaloby ohľadom úrokov
z omeškania vo výške 262,35 eur a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 211,27 eur od
15.03.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ sa týka protižaloby podanej žalovaným, v ktorom sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia
sumy 2.910,- eur vrátane úrokov z omeškania na tom základe, že účastníci konania si dohodli právo
spätnej kúpy pre prípad, že žalovaný prestane vykonávať pre žalobcu opravárenské práce, a že si pre
tento prípad dokonca dohodli amortizáciu vo výške 3 % z kúpnej ceny za každý rok užívania náradia,
súd po preskúmaní veci dospel, k záveru, že protinávrh je nedôvodná.

Súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že zo žiadnych skutočností tvrdených žalovaným nevyplýva uzavretie
dohody o tom, že došlo k uzavretiu dohody o spätnej kúpe. Išlo tu len o tvrdenia žalovaného, ktoré
nikto nepotvrdil. Žalobca takúto dohodu poprel, a preto vystavenie faktúry žalovaným voči žalobcovi na
zaplatenie sumu 2.910,- eur je nedôvodné.

Ďalej súd v tejto súvislosti poznamenal, že pokiaľ ide o právo spätnej kúpy v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení ide o vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve, ktoré oprávňuje predávajúceho
žiadať od kupujúceho, nie naopak, vrátenie tovaru veci do určitej doby po kúpe, ak predávajúci vráti
kupujúcemu zaplatenú cenu. Tomuto zodpovedá povinnosť kupujúceho vec vrátiť bez zbytočného
odkladu. Táto úprava v Občianskom zákonníku, ktorú bolo potrebné v danom prípade aplikovať
s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, je upravená ako zmluvný typ
v Občianskom zákonníku, ide o synalagmatický záväzok, ktorého obsah je určený právami a
povinnosťami, ktoré pre zmluvné strany vyplývajú z pôvodnej zmluvy. Zmluva o práve spätnej kúpy musí
mať písomnú formu. Písomnú formu musí mať aj uplatnenie práva spätnej kúpy. Zároveň je možné
toto právo uplatniť len v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 1 roka, ktorá začína planúť odo dňa
odovzdania veci kupujúcemu. Neuplatnením práva v stanovenej lehote toto právo predávajúceho zaniká.

Súd mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená dohoda o práve spätnej kúpy
tovaru, ktorý žalobca odpredal žalovanému v zmysle faktúry č. 14100046. Žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz, že takáto dohoda bola so žalobcom uzavretá. Nepreukázal ani to, že medzi ním a žalobcom
bola uzavretá iná nepomenovaná zmluva a mal v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia,
ktoré boli vyčíslené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zo zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd tento zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Podľa žalovaného súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, mal za to, že zistené skutočnosti
súd nesprávne vyhodnotil. Podľa žalovaného súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy jeho tvrdenia.
Jednostranne považoval tvrdenia žalobcu, bez ďalších podporných dôkazov za preukázané. Naopak
skutočnosť, že žalobca uzavrel s ním dohodu mal za nepreukázanú. Podľa neho nie je pravdou, že
medzi účastníkmi nebola uzavretá takáto dohoda, ak by medzi účastníkmi konania nejestvovala žiadna
dohoda, ďalšie konanie žalobcu by preukazovalo jeho jednoznačný cieľ ukončiť obchodnú spoluprácu
s obohatením. Za daného stavu sa nemôže stotožniť s úvahou súdu, že svoj nárok odvodzuje od práva
spätnej kúpy. Uplatneným protinávrhom žiada vydať bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca poprel
existenciu akýchkoľvek vzťahov medzi ním a odmieta vydať to, čo mu nepatrí. Snahu odovzdanie
iného ako zakúpeného náradia nemožno vykladať v jeho neprospech. Uskutočnenie inventarizácie
majetku bez jeho prítomnosti nepotvrdzuje tvrdenia žalobcu v žiadnom smere, svedkovia nepotvrdili,
že by boli pri spisovaní náradia prítomní, aj keď sa na listinných dôkazoch predložených žalobcom
nachádzali ich podpisy. Potvrdili však, že zoznam nebol kompletný, a že väčšia časť zo zoznamu
chýbala. Už len zneužitie zamestnancov, ktorých podpisy sa nachádzajú na zozname inventarizácie
potvrdzuje zámer žalobcu, ktorý je v odvolaní prezentovaný. Žalovaný opätovne zopakoval, že so
štatutárnym orgánom žalobcu po ukončení spolupráce sa dohodol, že náradie si od neho vezme späť,
za rovnakú kúpnu cenu za akú bolo odkúpené, s tým, že sa odráta amortizácia vo výške 3% za každý
rok užívania. Žalovaný uviedol, že takúto dohodu si nevymyslel a nevystavil faktúru len preto, lebo ju
chcel vystaviť, ale postupoval v zmysle dohody, ktorú však žalobca účelovo popiera. Zrejme nečakal, že
amortizácia náradia bude predstavovať takúto nízku položku z celku. Žalovaný považoval rozhodnutie
za nepreskúmateľné a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v prvom rade je potrebné ustáliť, čo
bolo predmetom konania vyvolaného žalobcom, a to doplatok kúpnej ceny. V priebehu konania ani jeden
z jeho účastníkov tento kúpnopredajný vzťah nepoprel, naopak bolo preukázané, že k uzavretiu dohody
o predmete a cene došlo, že zariadenie servisu a náradie bolo riadne žalovanému ako kupujúcemu
odovzdané, že došlo iba k čiastočnej úhrade kúpnej ceny za tovar a nedošlo k úhrade kúpnej ceny vo
výške 211,27 eur s príslušenstvom. Žalovaný oprel svoju obranu v tomto spore o to, že so žalobcom
ako predávajúcim uzavrel ústnu dohodu o práve spätnej kúpy. Žalobca popiera a napokon v konaní bolo
preukázané, že k uzavretiu takejto dohody v akejkoľvek forme so žalovaným ako kupujúcim nedošlo a
opätovne poukázal na to, že takáto dohoda sa môže uzavrieť výlučne v písomnej forme - pričom tak v
ústnej forme ani písomnej forme nebolo medzi účastníkmi právo spätnej kúpy dohodnuté a za ďalšie
by slúžila v prospech predávajúce t.j. v tomto prípade v prospech žalobcu. Žalobca nemal záujem túto
dohodu so žalovaným uzavrieť a tento záujem nemá ani v súčasnosti, a preto nemôže byť žalovaný
nútený. Opätovné poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že jemu vlastnícky patriace náradie sa
nachádza v priestoroch žalobcu nie je dôkazom uzavretia dohody o spätnej kúpe, či kúpe ako takej, a
už vôbec nie je následkom zadržiavania náradia žalobcu, ako to bez opory v akomkoľvek dokazovaní a
prvýkrát v tomto konaní uviedol žalovaný vo svojom odvolaní. Táto skutočnosť je následkom odmietnutia
vypratania náradia žalovaného z prevádzky žalobcu, ku ktorému úkonu bol viackrát žalobcom vyzývaný,
a to tak pred začatím konania, ako aj počas neho avšak bezúspešne. Žalobca sa nijakým spôsobom
na úkor žalovaného neobohatil, pričom nútené uskladňovanie vecí žalovaného mu naopak spôsobuje
zbytočné náklady a obmedzuje ho v používaní jeho priestoru. Nelogické správanie sa žalovaného, ktorý
odmieta prevziať vlastné veci naopak oprávňuje žalobcu žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia
za skladovanie vecí žalovaného, a preto v tomto smere považuje žalobca odvolanie žalovaného za
scestné. Tvrdenia žalovaného ohľadne nesúladu preberaného materiálu nie sú doteraz, napriek rok
a pol trvajúcemu súdnemu sporu a piatim pojednávaniam vo veci špecifikované, a ostávajú iba v
rovine všeobecných tvrdení. Žalovaný ani raz v priebehu konania neuviedol, ktoré položky mu neboli
odovzdané, prípadne aké nástroje, či náradie bolo zamenené. Žalovaný bol opakovane vyzývaný na
vypratania náradia z prevádzky žalobcu, pričom do prevádzky mal počas doby jej otváracích hodín
voľný vstup, keďže táto sa nachádza v zadných priestoroch predajne, ktorá je otvorená denne. Čo je
však pre konanie podstatné, v priebehu dokazovania nebolo tvrdenie žalovaného o existencii dohody
o spätnom odkúpení náradia žalobcom, teda o dôvodnosti jeho faktúry č. 20120101, ktorej zaplatenie
žiadal preukázané. Žalobca z dôvodu istoty poukázal na to, že faktúra nie je zmluva, je to daňový doklad

a v celom rozsahu popiera správnosť a dôvodnosť žalovaným vystavenej faktúry č. 20120101, pričom
na základe týchto skutočností bola predmetná faktúra žalovanému aj vrátená.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, konštatuje ich správnosť
a na zdôraznenie ich správnosti považuje za podstatné dodať:

Vykonaným dokazovaným bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy, že došlo k čiastočnej úhrade kúpnej ceny, a že z kúpnej ceny bolo treba
uhradiť ešte sumu 211,27 eur. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil všetky
skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie tohto nároku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy uzavretej v
zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú dohodu o tom, že žalobca
po skončení opravárenských prác žalovaným v jeho prospech odkúpi späť odpredané zariadenia a
materiál, zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby k takejto dohode došlo. Preto súd správne protinávrh
žalovaného zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom zo žiadneho dôkazu uzavretie takejto
dohody o spätnej kúpe odpredaných vecí nemožno vyvodiť. Povinnosťou účastníka je nielen tvrdiť
existenciu určitých právnych skutočností, ale je jeho povinnosťou tieto tvrdenia preukázať. Ak sa to
účastníkovi v priebehu konania nepodarí musí znášať nepriaznivý dôsledok nesplnenia povinnosti svoje
tvrdenia preukázať. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že protinávrh žalobcu nie
je dôvodný.

Odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správnu potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a má preto právo na náhradu trov spojených s právnym
zastupovaním, tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej pomoci v súlade s ustanovením § 10 a nasl.
v spojením s ustanovením § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 pri tarifnej hodnote 473,62 eur a tarifnej
hodnote protinávrhu 2.910,- eur je 122,28 eur, a to za: vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.1.2014 a účasť na
pojednávaní dňa 30.10.2014, k tomu 2x režijný paušál po 8,04 eur spolu je to 260,64 eur.

Ďalej právnemu zástupcovi žalobcu patrí náhrada cestovných výdavkov určená podľa Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, a to za pojednávanie na
odvolacom súde dňa 30.10.2014 pri použití osobného motorového vozidla značky BMW X6 na služobnej
ceste U. - E. a späť, čo je 74 km. Priemerná spotreba podľa EHK uvedená podľa údajov výrobcu v
technickom preukaze motorového vozidla spotreba je 10,9 l/100 km, spotreba benzínu 0,109 x 74 je
8,66 eur, cena za spotrebovaný benzín je 1,469 eur/liter, čo je pri spotrebe 8,066 litra 11,85 eur.

Ďalej patrí sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods.2 Zákona 283/2002 Z.z. v spojení s § 1 písm. d)
Opatrenia č. 632/2008 Z.z. 0,183 eur x 74 km čo je 13,54 eur, takže spolu náhrada cestovných výdavkov
je 25,39 eur. Zástupcovi žalobcu ďalej patrí náhrada za premeškaný čas, určená podľa § 17 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., pričom na rok 2014 ide o sumu 13,40 eur za každú polhodinu straty času, pri ceste U.
- E. a späť na pojednávanie dňa 30.10.2014 ide o 3 polhodiny, takže patrí náhrada vo výške 40,20 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia sú 326,23 eur, k tomu 20% DPH 65,25 eur, takže celkove patrí náhrada
vo výške 391,48 eur. Trovy odvolacieho konania boli priznané podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s §
224 ods.1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.