Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/196/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206860
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612206860.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú

B.P., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka č. 2942/60A, dieťa rodičov: K.P., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom Q.. XXX, zastúpenej JUDr. Albínom Kostolanským, AK so sídlom
Malacky, Záhorácka ul. č. 52/24 a V. S., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom W.C.. XXX, o návrhu
otca na zníženie výživného

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného pre maloletú B.P.,nar. XX.XX.XXXX., z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 19.06.2012 sa otec domáhal zníženia výživného zo

sumy pôvodne určenej vo výške 130 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým,
že v súčasnej dobe nemá finančné prostriedky, je nezamestnaný, pričom má jednu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, k maloletému Z. V. S., nar. XX.XX.XXXX., pochádzajúcemu zo vzťahu s jeho súčasnou
partnerkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Matka s návrhom otca nesúhlasila, uviedla, že skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na zníženie
výživného boli známe aj v čase predchádzajúceho určenia výživného. Doplnila, že je osamelá matka,
poberala dávky v hmotnej núdzi, so zabezpečením starostlivosti o maloletú jej pomáhajú rodičia.

Kolízny opatrovník s návrhom otca nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že na strane otca
neprišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, naopak zmenili sa

pomery maloletej, ktorá medzičasom nastúpila do materskej školy. Poukázal na skutočnosť, že v čase
pôvodného určenia výživného bol síce otec živnostníkom, ale vykazoval minimálny príjem, bol otcom
maloletého dieťaťa (hoci otcovstvo k nemu nebolo v tom čase určené), ktorého matka žila s otcom v
spoločnej domácnosti a bola na materskej dovolenke.

Na pojednávanie určené na deň 16.01.2014 sa otec nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, nežiadal vykonať nové dôkazy, preto
v zmysle ustanovenia § 101 O. s. p. konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej, pri súčasnom
rešpektovaní ústavných práv účastníkov konania na bezprieťahový súdny proces garantovaný v článku

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov, spisovým materiálom - spisom tunajšieho súdu č. 8P/143/2011, potvrdeniami o
príjmoch rodičov maloletého dieťaťa, daňovými priznaniami otca za rok 2009, 2010 a 2011, ako aj

ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Výživné pre maloletú B. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k.
8P/143/2011-37 zo dňa 03.05.2012, ktorým súd schválil dohodu rodičov ohľadom úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, v zmysle ktorej bola maloletá B. zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 130 Eur mesačne,

počnúc 01.07.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2012.

V tom čase mala maloletá B. dva a pol roka, celodennú starostlivosť o ňu zabezpečovala matka, bola
zdravá, náklady na jej potreby boli primerané jej veku.

Matka bola slobodná, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, jej príjem
tvorili dávky v hmotnej núdzi v sume 120 Eur mesačne a prídavok na dieťa, s maloletou žila v domácnosti
svojich rodičov, majetok väčšej hodnoty nevlastnila.

Otec bol slobodný, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu zo vzťahu
s partnerkou, ktorá žila spoločne s ním v domácnosti jeho rodičov. Otcovstvo k maloletému dieťaťu v
tom čase nebolo určené. Pracoval ako živnostník v oblasti stavebných prác, majetok väčšej hodnoty
nevlastnil, bol zdravý.

Toho času má maloletá 5 rokov, od 01.09.2013 navštevuje Materskú školu Q., v súvislosti s návštevou

materskejškolymatkamesačneuhrádzacca35Eur(poplatky10Eurmesačne,strava25Eurmesačne).
Otec na maloletú pravidelne prispieva.

Matka je slobodná, žije v rodinnom dome svojich rodičov, jej matka je nezamestnaná, otec je
živnostníkom.

Matka maloletej je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, v

období od septembra 2008 do septembra 2011 poberala rodičovský príspevok vo výške cca 190 Eur
mesačne, v období od novembra 2011 do júna 2012 poberala dávky v hmotnej núdzi (vo výške 119,10
Eur mesačne november 2011 až február 2012, vo výške 115,10 Eur mesačne za marec až jún 2012).
Naďalej je poberateľkou prídavkov na dieťa (v roku 2011 vo výške 22,01 Eur mesačne, 2012 vo výške 22,
54 Eur mesačne, v roku 2013 vo výške 23,10 Eur mesačne). Jej zdravotný stav je dobrý, je nemajetná,

ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti v 6- izbovom rodinnom dome len so svojou matkou,
nakoľko v januári 2013 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval jeho otec a brat nastúpil do výkonu
trestu odňatia slobody. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú 245 Eur mesačne, otec prispieva
svojej matke podľa svojich možností. Je živnostníkom s rôznym predmetom podnikania (výroba

hrubej kamenárskej výroby, gravírovanie do kameňa, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi), v súčasnosti má prevádzkovanie živnosti pozastavené na dobu od 28.05.2012 do
27.05.2015. V období od 28.05.2012 do 26.08.2012 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie, vyradený bol pre nespoluprácu. Od 01.07.2013 je zamestnaný v spoločnosti Y., s.r.o., kde
jediným spoločníkom a konateľom je matka otca maloletej, jeho mesačný príjem je vo výške 337,70 Eur

brutto. Matka otca maloletej pracuje v B. W. s priemerným mesačným príjmom vo výške 800 Eur netto.

Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, Z. V. S., nar.XX.XX.XXXX,
pochádzajúcemu zo vzťahu s R. T., s ktorou v čase narodenia maloletého žili v spoločnej domácnosti, v
súčasnosti je matka maloletého Z. V. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok (od mája
2011 do decembra 2011 vo výške 190,10 Eur mesačne, od januára do októbra 2012 vo výške 194,70

Eur mesačne) a prídavky na dieťa, pred nástupom na materskú dovolenku bola nezamestnaná, od
21.06.2010 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.Zdravotný stav otca je dobrý, majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od

času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Zustálenejsúdnejpraxevyplýva,žepreposúdenieschopnostíamožnostírodičavzmysleustanovenia§

75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery,
ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pri určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa
týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho

človeka (R 30/1990).Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za

výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

Súd procesom dokazovania, pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich okolností, s ohľadom na vyššie
citované zákonné ustanovenia, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa dospel k záveru, že návrh
otca na zníženie výživného je nedôvodný.

Súd posudzoval pomery ako oboch rodičov od poslednej úpravy výživného, tak aj pomery maloletého
dieťaťa.

Súd konštatuje, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mala maloletá 2 a pol roka, pričom
celodennú starostlivosť o ňu zabezpečovala jej matka. Toho času navštevuje materskú školu v mieste
svojho bydliska, je preto nepochybné, že vzhľadom k jej veku, ako i k vývojovým potrebám, sa jej osobné
náklady úmerne k tomu zvýšili. Súd preto konštatuje, že v danom prípade nastala zmena rozhodujúcich
kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia,

potreby maloletej sa zmenili.

Súd zároveň hodnotil súčasné pomery otca a konštatuje, že otec je vzhľadom k svojmu veku a
pracovným skúsenostiam schopný uplatniť sa na trhu práce, a tak si zabezpečiť príjem tak, aby mohol
riadne prispievať ako na maloletú B., tak aj na maloletého Z. V.. Konštatuje, že otec je od 01.07.2013
zamestnaný v spoločnosti, kde jedinou spoločníčkou a konateľkou zároveň je jeho matka, s mesačným

príjmom vo výške minimálnej mzdy. Súd má za to, že otec je schopný (vychádzajúc aj z rôznych
predmetov činnosti v živnostenskom oprávnení) vlastnou zárobkovou činnosťou dosiahnuť lepší ( vyšší)
príjem.Súdsapretonestotožnilstvrdenímotca,žesvojuvyživovaciupovinnosťnezvládaplniťzdôvodu,
že nemá dostatočné finančné prostriedky. Nakoľko jeho zdravotný a sociálny stav mu umožňuje nájsť si
lepšie ohodnotenú prácu a získať tak viacej prostriedkov na zabezpečenie svojich základných potrieb,

aj potrieb maloletej B., súd takéto tvrdenie odporcu považuje za irelevantné vo vzťahu k závažnosti
dôsledkov svojej pasivity /nečinnosti/. Súd však neskúmal len subjektívne vlastnosti otca, ale zaoberal
sa aj objektívnymi okolnosťami, teda existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam
otca. Súd preto konštatuje, že pri súčasnej ponuke pracovných príležitostí v mieste bydliska otca
nemožno konštatovať neexistenciu dostatočných príležitostí a možností, ktoré by bolo možné objektívne

vyhodnotiť ako neodstrániteľný stav. Súčasná ponuka práce v mieste bydliska otca nie je natoľko slabá,
aby bolo možné konštatovať naplnenie takýchto objektívnych okolností vo vzťahu k schopnostiam otca.
Súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť.

Súd vykonaným dokazovaním hodnotil aj pomery matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o

maloleté dieťa. Matkine pomery sa od poslednej úpravy výživného v podstate nezmenili, naďalej je
nezamestnaná, s maloletou žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí jej finančne vypomáhajú. Pri
hodnotení pomerov matky je však nevyhnutné zohľadniť starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje a ktorá
zahŕňa nielen materiálne potreby jeho sociálneho bytia, ale i citové potreby dieťaťa zabezpečujúce jeho
zdravý duševný a psychickú vývoj. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zákonná vyživovacia

povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, ale vychádza z individuálnych schopností,
možností a majetkových pomerov každého z nich, preto nie je možné stavať na roveň túto povinnosť
u rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, oproti tomu, ktorý si len plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu
mesačných opakujúcich sa dávok

Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že návrh otca je v

celom rozsahu nedôvodný. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať
i bez návrhu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s
náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.