Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515220422
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515220422.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Gordic Collect, s.r.o.,
Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 363 282, zastúpený Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921,
proti žalovanému v 1. rade: TRIPEXIA s.r.o., Dúbravka 5801, 841 01 Bratislava, IČO: 35 862 211, v 2.
rade: Z.. T. F., Q. XX.XX.XXXX, U. X.Z. XXXX/XX, XXX XX U., v 3. rade: Z.. J. F., Q. XX.XX.XXXX, U.
X. XXXX/XX, XXX XX U., obaja zastúpení ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.
r. o., Koceľova 25, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 942, o zaplatenie 43.633,83 eur s príslušenstvom a
odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 1CbZm/1056/2015-168 zo dňa 18.2.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1056/2015-168 zo dňa
18.2.2019 potvrdzuje.

Žalobca nemá voči žalovaným v 2. a 3. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom zaviazal žalovaného v 2. a 3.
rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 31.931,88 eur so 6 % ročným úrokom zo
sumy 31.931,88 eur od 14.03.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 106,44 eur, to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Táto povinnosť žalovaným v 2. a 3. rade zanikne v rozsahu
plnenia, ktoré žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 1056/2015-158
zo dňa 22.11.2018 poskytne žalovaný v 1. rade.
II. výrokom žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade vo zvyšnej časti zamietol.
III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46
%. Právo žalobcu na náhradu trov konania voči žalovaným v 2. a 3. rade zanikne v rozsahu, v ktorom
žalobcovi náhradu týchto trov zaplatí žalovaný v 1. rade na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava
V, č.k. 1CbZm 1056/2015-158 zo dňa 22.11.2018. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.
Rozhodol tak s poukazom na zák. č.191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, § 262 ods.1 zák.
č.160/1915 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.10.2015 sa žalobca
domáhal, aby súd spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade zmenkovým platobným
rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 43.633,83 eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy
43.633,83 eur od 14.03.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 145,45 eur a na náhradu trov
konania.

Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky č. XXXXXXXP/BX, ktorú vystavil žalovaný
v 1. rade, vtedy podnikajúci pod obchodným menom HUTMAT, s.r.o., dňa 23.11.2010 v Bratislave na
rad žalobcu, bez protestu. Žalovaní v 2. a 3. rade zmenku podpísali jednak ako konatelia za vystaviteľa
a jednak ako fyzické osoby - nepodnikatelia ako aval za vystaviteľa, čím sa zaručili za jej zaplatenie.
Žalovaní v deň zročnosti zmenky 13.03.2015 zmenkovú sumu 43.633,83 eur žalobcovi nezaplatili.
Žalobca k žalobe pripojil prvopis zmenky.
Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol, a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku žalobcu
rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.
Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov
CSP. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov
dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t.j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v
spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 OSP), platí na toto konanie už CSP.
Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 08.03.2017, v ktorom
uviedol, že on a jeho manželka - žalovaná v 3. rade boli v minulosti konateľmi spoločnosti HUTMAT,
s.r.o. a konateľmi boli aj v roku 2010, kedy bola vystavená a podpísaná zmenka. Poprel, že by podpísal
zmenku v takom znení, v akom bola pripojená k žalobe a aj jeho manželka - žalovaná v 3. rade rovnako
poprela, že by takúto zmenku podpísala. Dňa 23.11.2010, ale ani v žiaden iný dátum spolu s manželkou
nepodpísal žiadnu zmenku na zmenkovú sumu vo výške 43.633,83 eur a ani zmenku so splatnosťou
13.03.2015. Uviedol, že spoločnosť HUTMAT, s.r.o. z osobných dôvodov predali a nový majiteľ zmenil
obchodné meno spoločnosti na TRIPEXIA, s.r.o.. Spoločnosť HUTMAT, s.r.o. čerpala od žalobcu úver,
ktorý bol zabezpečený rôznymi spôsobmi a za tento úver ručili aj ako manželia. Nevylúčil ani to, že bola
podpísaná zmenka, avšak rozhodne nie tá, ktorá bola žalobcom pripojená k žalobe. Z toho, čo si pamätal
on a jeho manželka, tento úver nemal presiahnuť sumu 25.000 - 30.000,- eur. Tento úver spoločnosť
splácala, preto je podľa žalovaného v 2. rade nepravdepodobné, aby bol zostatok vo výške o 50 %
vyšší. Zmenková suma vo výške 43.633,83 eur, ktorú požaduje žalobca, je podľa neho neadekvátna.
Poukázal na to, že žaloba neobsahuje žiadne vyčíslenie zmenkovej sumy a žiadnu takúto sumu banke
nepodpisovali. Žalobca ich nikdy nevyzval na úhradu akéhokoľvek dlhu, resp. dlhu vo výške 43.633,83
eur.

Žalobca na vyjadrenie žalovaného v 2. rade reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa
02.06.2017, v ktorom uviedol, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 23.11.2010 zmluvu o
kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP, v znení neskorších dodatkov. Na jej základe poskytol žalovanému
v 1. rade úver do výšky úverového limitu 30.000,- eur. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov
z úverovej zmluvy vystavil žalovaný v 1. rade dňa 23.11.2010 na rad žalobcu blankozmenku č.
XXXXXXXP/BX, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume
splatnosti. Dňa 23.11.2010 bola uzavretá dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/
DX, na základe ktorej žalovaný v 1. rade spolu so žalovanými v 2. a 3. rade ako avalistami udelili
žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, v prípade ak nastane predčasná splatnosť
pohľadávky z úverovej zmluvy. Blankozmenka mohla byť vyplnená v prípade porušenia ustanovení
úverovej zmluvy, týkajúcich sa najmä platobnej disciplíny. Žalobca ku dňu 31.10.2013 vyhlásil pre
kvalifikované porušenie podmienok úverovej zmluvy pohľadávku za predčasne splatnú, a následne
využil svoje oprávnenie a doplnil blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o čiastku rovnajúcu sa
zostatku pohľadávky ku dňu vyplnenia zmenky vo výške 43.633,83 eur a v údaji splatnosti zmenky
o dátum 13.03.2015. Podľa žalobcu, žalovaný v 2. rade má pravdu v tom, že takto znejúcu zmenku
nepodpísal, zrejme opomenul skutočnosť, že ako konateľ žalovaného v 1. rade, podpísaním Dohody
súhlasil s vystavením blankozmenky, ktorú zároveň tiež opatril svojím podpisom, tým zároveň udelil
žalobcovi oprávnenie doplniť chýbajúce údaje pri splnení podmienok uvedených v Dohode, ktoré nastali
vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Navyše sa ako avalista spolu so žalovanou v 3. rade osobne
zaručili za jej zaplatenie. Žalobca uviedol, že zmenková suma zodpovedá výške pohľadávky z úverovej
zmluvy, vyčíslenej ku dňu jej splatnosti, t.j. 13.03.2015 a pozostáva z nesplatenej istiny čerpaného
úveru vo výške 30.000,- eur, riadnych zmluvných úrokov vo výške 4.326,62 eur, sankčných úrokov
vo výške 9.120,61 eur a poplatkov vo výške 186,60 eur. Uvedené príslušenstvo vznikalo na dennej
báze od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru až po splatnosť zmenky. Pri vyplnení blankozmenky
žalobca postupoval výhradne podľa ustanovení úverovej zmluvy a Dohody a neuplatnil si viac, ako
mal podľa nich nárok. Žalovaný v 2. rade bol o tomto postupe žalobcu oboznámený, či už ako konateľ
žalovaného v 1. rade alebo ako avalista, čo potvrdil aj svojím podpisom. Žalobca poprel tvrdenie

žalovaného o neprimeranosti 6 % zmenkového úroku, ktorý vyplýva priamo zo zmenkového zákona
a poprel aj tvrdenie žalovaného, že žalobca neoboznámil žalovaných o vyplnení zmenky. Uviedol,
že dňa 13.02.2015 odovzdal na poštovú prepravu Oznámenie o vyplnení blankozmenky, v ktorom
vyzval všetkých žalovaných na zaplatenie zmenkovej sumy s dostatočným predstihom. Oznámenie bolo
žalovaným odoslané na adresy žalobcovi známe, avšak ani jeden zo žalovaných sa na uvedených
adresách v čase doručenia už dlhodobo nezdržiaval a pošta dňa 18.02.2015, resp. 20.02.2015 vrátila
zásielky žalobcovi ako nedoručené.
Žalobca k vyjadreniu pripojil dôkazy: Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo dňa 23.11.2010,
Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP//DX zo dňa 23.11.2010, kópiu vyplnenej
zmenky, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 18.03.2014, oznámenie o vyplnení blankozmenky zo
dňa 13.02.2015 s dokladmi preukazujúcimi snahu žalobcu o jeho doručenie žalovaným a špecifikáciu
splácania a úročenia úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade od čerpania úveru až po deň vyplnenia
blankozmenky.

K podaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý opätovne zdôraznil, že zmenku, ktorú
žalobca k žalobe priložil, nepodpísal, podpisoval inú zmenku. Uviedol, že Zmluvu o kontokorentnom
úvere podpisoval, zrejme podpísal aj blankozmenku a Dohodu o vyplňovacom práve, určite na zmenke
nebola v čase jej podpisu uvedená žiadna suma. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mal dňa
31.10.2013 konštatovať kvalifikované porušenie úverovej zmluvy a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru,
splatnosť zmenky nie je k 31.10.2013 ani v iný podobný dátum, ale až 13.03.2015, t.j. takmer jeden
a pol roka neskôr. Žalovaný v 2. rade vyjadril pochybnosť, že ak je raz úver splatný v roku 2013, tak
prečo je na zmenke uvedený dátum splatnosti 2015. Vzhľadom k tomu, že po predaji spoločnosti -
žalovaného v 1. rade už nemal vedomosť o tom, či sa úver splácal, nevedel ani, že žalobca vyhlásil úver
za predčasne splatný. Namietal obsah oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01.11.2013, nakoľko v
predmetnom oznámení sa uvádza, že Zmluva o kontokorentnom úvere bola uzatvorená dňa 24.11.2010,
avšak zmluva bola uzatvorená dňa 23.11.2010, oznámenie je datované k 01.11.2013, čo je štátnym
sviatkom a dlžná suma podľa tohto oznámenia predstavuje sumu 31.208,43 eur, ale podľa oznámenia
o vyplnení zmenky zo dňa 13.02.2015 sumu 43.633,83 eur. Za 470 dní sa suma navýšila o 40 %.
Zároveň vyjadril pochybnosť, či oznámenie o zosplatnení úveru bolo odoslané všetkým žalovaným.
Ohľadne nedoručiteľnosti oznámenia o vyplnení zmenky uviedol, že on a jeho manželka zmenili adresu
trvalého pobytu a zrejme túto zmenu žalobcovi neoznámili. Upresnil svoje vyjadrenie o podpise zmenky
a uviedol, že podpísal blankozmenku, na ktorej nebola uvedená zmenková suma a dátum splatnosti
zmenky. Spochybnil špecifikáciu predloženú žalobcom a uviedol, že tabuľka je neprehľadná a suma
spolu 43.633,83 eur nekorešponduje so sumou uvedenou v stĺpci označenom ako „pohľadávka banky
spolu“ 43.635,51 eur. Poukázal na to, že úrok z omeškania (sankčný úrok), ktorý má byť podľa zmluvy
vo výške 20 % ročne zo sumy maximálne 30.000,- eur je podľa jeho prepočtu maximálne vo výške
7.726,- eur a podľa žalobcu je to suma 9.120,- eur, čo predstavuje rozdiel až 18 %. Namietal, že žalobca
si vyčíslil úroky až ku dňu 13.03.2015, pričom ich vyplnil na zmenke už 13.02.2015.

K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa opätovne vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že žalobca svoj
nárok preukázal listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o kontokorentnom úvere, Dohodou o vyplňovacom
zmenkovom práve, originálom zmenky, na základe ktorých neexistuje pochybnosť o žalobcom nároku
a povinnosti žalovaných plniť. K tvrdeniu žalovaného, že nepodpísal žalobcom predloženú zmenky,
žalobca opätovne poukázal na to, že blankozmenka, ktorú žalovaní podpísali, sa vyplnením v údaji
zmenkovej sumy a dátume splatnosti stala zmenkou perfektnou s účinkami ex tunc. Zmenka bola
vyplnená v súlade s Dohodou, žalovaný v 1. rade bol dlhodobo v omeškaní s plnením svojich záväzkov,
čo viedlo žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a neskôr k vyplneniu zmenky. Žalobca vyplnil
zmenku oprávnene v súlade s čl. II ods. 1 písm. b) Dohody a v súlade s čl. III ods. 1 Dohody informoval
žalovaných o vyplnení blankozmenky, a to prostredníctvom Oznámenia o vyplnení blankozmenky
zo dňa 13.02.2015 spolu s kópiu vyplnenej zmenky. Žalovaným bolo oznámenie zaslané na nimi
uvedené korešpondenčné adresy v súlade s bodom 3.2.3 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
je v prípade zmeny povinná žalobcovi hlásiť. Žalobca nie je povinný uvedené informácie zisťovať.
Podľa žalobcu, žalovaný v 2. rade nerozoznáva medzi splatnosťou úveru a splatnosťou zmenky.
Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 31.10.2013 pre neplnenie zmluvných podmienok,
úver nebol zo strany žalovaného v 1. rade dlhodobo splácaný. Deň po zosplatnení úveru počítač
automaticky vygeneroval oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 01.11.2013, ktorého dátum vyhotovenia
je nepodstatný a nemá vplyv na nárok žalobcu. Oznámenie o zosplatnení bolo odoslané len žalovanému
v 1. rade, žalovaní v 2. a 3. rade sa stali zaviazanými zo zmenky až jej vyplnením, dovtedy nemohli

byť informovaní, došlo by tak k porušeniu bankového tajomstva. Nakoľko žalovaný v 1. rade dlh po
zosplatnení úveru neuhradil, žalobca v súlade s Dohodou riadne a včas vyplnil blankozmenku v časti jej
chýbajúcich údajov. Pokiaľ ide o námietku žalovaného spočívajúcu v náraste sumy od zosplatenia úveru
po splatnosť zmenky, žalobca uviedol, že v zmysle čl. II ods. 2 písm. b) Dohody bol oprávnený vyplniť
v údaji zmenkovej sumy čiastku, ktorú bude zodpovedať hodnote pohľadávky banky zabezpečenej
blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na
základe zmluvy. Zmenková suma preto nepozostáva iba z istiny úveru, ale aj z príslušenstva, ktoré
tvorí úrok a úrok z omeškania. Žalobca opätovne ozrejmil, že zmenková suma vo výške 43.633,83 eur
pozostáva z nesplatenej istiny čerpaného úveru vo výške 30.000,- eur, riadnych zmluvných úrokov vo
výške 4.326,62 eur, sankčných úrokov vo výške 9.120,61 eur a poplatkov vo výške 186,60 eur. Žalobca
v závere svojho vyjadrenia poukázal na postavenie žalovaného v 2. rade ako avalistu zmenky, ktorý v
súlade s čl. I § 17 ods. 1 zmenkového zákona nemôže vznášať relatívne námietky, nakoľko tieto môže
uplatniť len vystaviteľ zmenky. K vyjadreniu pripojil Všeobecné obchodné podmienky a Oznámenie o
vyplnení blankozmenky spolu s vrátenými obálkami od všetkých žalovaných.
Súd v predmetnej veci vzhľadom na to, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa §
273 CSP boli voči žalovanému v 1. rade splnené, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa
22.11.2018 rozsudkom č.k. 1CbZm/1056/2015-158 pre zmeškanie, a žalovaného v 1. rade zaviazal
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 43.633,83 eur so 6 % ročným úrokom zo sumy 43.633,83 eur od
14.03.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 145,45 eur a priznal žalobcovi voči žalovanému
v 1. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
22.01.2019.

Žalovaný v 2. rade obidve svoje podania písal aj v mene svojej manželky - žalovanej v 3. rade, nakoľko
v nich uvádzal aj jej tvrdenia k podpisu zmenky, napriek tomu, že ich žalovaná v 3. rade vlastnoručne
nepodpísala, súd ich považoval aj za vyjadrenia žalovanej v 3. rade, čo na pojednávaní dňa 21.01.2019
potvrdil aj právny zástupca oboch žalovaných v 2. a 3. rade, súd preto vo vzťahu k žalovanej v 3. rade
nepostupoval v zmysle § 273 CSP.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to:
zmenkou (č.l. 6), špecifikáciou splácania a úročenia úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade od
čerpania úveru až po deň vyplnenia blankozmenky (č.l. 59-64), Oznámení o zosplatnení úveru zo dňa
01.11.2013 s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie žalovanému v 1. rade (č.l. 65-66), oznámením
o vyplnení blankozmenky s doručenkami, preukazujúcimi ich doručenie žalovaným (č.l. 67-75), Zmluvou
o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo dňa 23.11.2010 (č.l. 76-81), Dohodou o vyplňovacom
zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX zo dňa 23.11.2010 (č.l. 82-84), Všeobecnými obchodným
podmienkami (č.l. 102-120), oznámením o vyplnení blankozmenky s doručenkami, preukazujúcimi ich
doručenie žalovaným (č.l. 121-126), ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

Podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo skorším majiteľom, iba ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Kauzálne námietky patria k tzv. relatívnym,
uplatniť ich je možné len medzi účastníkmi kauzálneho vzťahu. Vo všeobecnosti sa však uznáva, že ak
zmenkový ručiteľ ako konateľ právnickej osoby, ktorá zmenku vystavila, v mene tejto právnickej osoby
dojednal záväzkový vzťah, ktorý bol zabezpečený zmenkou, má aj on právo vznášať kauzálne námietky
v rovnakom rozsahu ako právnická osoba, za ktorú konal. Preto napriek tomu, že žalovaní v 2. a 3. rade
sa priamymi účastníkmi zmluvy o kontokorentnom úvere nestali, sú ich kauzálne námietky prípustné
tým, že so žalobcom uzavretie zmluvy ako konatelia dlžníka dojednali.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaný v 1. rade - spoločnosť HUTMAT, s.r.o. zmenil
obchodné meno na TRIPEXIA, s.r.o.
Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný v 1. rade, v tom čase podnikajúci pod obchodným menom
HUTMAT, s.r.o., s miestom podnikania Topoľčianska 29, 851 05 Bratislava, IČO: 35 862 211, ako
vystaviteľ dal dňa 23.11.2010 v Bratislave bezpodmienečný sľub zaplatiť v Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, na rad žalobcu dňa 13.03.2015 sumu 43.633,83 eur, bez protestu.
Žalovaní v 2. a 3. rade zmenku podpísali ako ručitelia za vystaviteľa. Žalovaní v 2. a 3. rade sú ako
zmenkoví ručitelia podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa
zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatnými dlžníkmi a aj oni majú povinnosť zmenku
zaplatiť.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku.
Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak obsahuje podstatné náležitosti,

uvedené v čl. I § 75 zmenkového zákona. K platnosti vlastnej zmenky vyžaduje čl. I § 75 bod 4
zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má platiť. Zmenka je splatná v Bratislave,
čím je dostatočne určené platobné miesto, a zároveň obsahuje aj údaj domicilu, ktorý má prednosť pred
platobným miestom. Platobné miesto a domicil si vzájomne neodporujú, preto zmenka neplatná nie je.
Prvopisom zmenky žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky
odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. S prihliadnutím na to, že
podľa čl. I. § 47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. sú všetci, ktorí zmenku vystavili,
indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.
Okrem prvopisu zmenky žalobca súdu predložil Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo dňa
23.11.2010, ktorú v postavení veriteľa uzavrel žalobca so žalovaným v 1. rade, v tom čase podnikajúci
pod obchodným menom HUTMAT, s.r.o., s miestom podnikania Topoľčianska 29, 851 05 Bratislava,
IČO: 35 862 211, ako klientom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou
kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 30.000,- eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy
o kontokorentnom úvere bola dňa 23.11.2010 uzavretá Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č.
XXXXXXXP/DX, na základe ktorej bola vystavená blankozmenka, ktorú vystavil žalovaný v 1. rade, a
ktorú avalovali žalovaní v 2. a 3. rade, čím sa zaručili za jej zaplatenie. Žalovaný v 1. rade nesplácal úver
riadne a včas, žalobca vyhlásil celú pohľadávku za predčasne splatnú ku dňu 31.10.2013 a v súlade
s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve vyplnil blankozmenku v časti chýbajúcich údajov, a to v
časti zmenkovej sumy a dátume splatnosti zmenky.
Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva o kontokorentnom úvere, uzavretá
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalovaní v 2. a 3. rade ako fyzické
osoby nepodnikatelia do právneho vzťahu so žalobcom vstúpili avalovaním zmenky, čím sa zaručili za
jej zaplatenie, napriek tomu ich v zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľov,
nakoľko sa žalovaní v 2. a 3. rade za zaplatenie zmenky nezaručili za účelom uspokojenia svojich
súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnili vystaviteľovi zmenky, ktorého boli v čase vystavenia
zmenky konateľmi a spoločníkmi, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013, Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C - 74/2015 zo
dňa 05.02.2015). Zmenku preto nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového
zákona.
V konaní bolo nesporné, že žalobca dlžníkovi - žalovanému v 1. rade úver na základe Zmluvy o
kontokorentnom úvere poskytol. Žalovaní v konaní výšku poskytnutého úveru dlžníkovi žalobcom
nesporovali, žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluvu o kontokorentnom úvere
podpisoval, spoločnosť HUTMAT, s.r.o. od žalobcu čerpala úver vo výške 25.000,- eur alebo 30.000,-
eur, za ktorý ručili ako manželia, súd preto považoval skutkové tvrdenia ohľadne poskytnutého úveru
za nesporné.
Podľa čl. VIII. ods. 1) písm. b) Zmluvy o kontokorentnom úvere je banka oprávnená urobiť jedno alebo
viac opatrení uvedených v ods. 2) tohto článku Zmluvy, ak je klient v omeškaní s plnením akejkoľvek
čiastky vyplývajúcej zo Zmluvy po dobu dlhšiu ako 5 pracovných dní alebo Klient neplní povinnosti, ktoré
preňho vyplývajú z akýchkoľvek iných zmlúv uzavretých Bankou, najmä neplní svoje peňažné záväzky
vyplývajúce z týchto zmlúv.
Podľa čl. VIII. ods. 2) písm. g) a h) Zmluvy o kontokorentnom úvere Banka je oprávnená kedykoľvek
potom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností podľa ods. 1) tohto článku, oznámením odoslaným
klientovi: písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky Banky z poskytnutého úveru alebo ich časť sa stávajú
splatnými ku dňu, ktorý je uvedený vo vyhlásení a/alebo realizovať zabezpečenie uvedené v čl. V.
Zmluvy.
Podľa čl. V. ods. 1) Zmluvy o kontokorentnom úvere riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva,
poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo Zmluvy bude zabezpečené blankozmenkou podľa
Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX.
Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01.11.2013 súd zistil, že žalobca z dôvodu omeškania so
splácaním dlhu žalovaného v 1. rade vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 31.10.2013 a vyzval
žalovaného v 1. rade na zaplatenie celej dlžnej sumy, ktorá ku dňu 31.10.2013 predstavuje sumu
31.208,43 eur, a to najneskôr do 11.11.2013. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo doručené žalovanému
v 1. rade v súlade s čl. 3.2.3 a 3.2.4 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého písomnosti
doručované poštou zasiela Banka na adresu klienta uvedenú v zmluve, prípadne na inú klientom

dohodnutú adresu a v zmysle čl. 3.2.4 Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ klient svojím
konaním alebo opomenutím zmaril doručenie písomnosti a písomnosť pošta vráti ako nedoručenú,
účinky doručenia nastávajú v deň, keď bude písomnosť vrátená banke. Zásielka sa žalobcovi vrátila
ako nedoručená, účinky jej doručenia nastali v zmysle čl. 3.2.4 Všeobecných obchodných podmienok.
Žalovaný v 2. rade namietal, že oznámenie o zosplatnení úveru nebolo doručené všetkým žalovaným,
súd túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú, nakoľko v zmysle čl. VIII. ods. 2) písm. g) a h)
Zmluvy o kontokorentnom úvere sa oznámenie o zosplatnení úveru odosiela len klientovi - žalovanému v
1. rade a žalovaní v 2. a 3. rade boli len v postavení avalistov zo zmenky, preto im banka nebola povinná
doručovať oznámenie o zosplatnení úveru, nakoľko neboli účastníkmi kauzálneho vzťahu zmenky -
zmluvy o kontokorentnom úvere. Žalovaný v 2. rade zároveň namietal, že v oznámení o zosplatnení
úveru je uvedený nesprávny údaj o uzavretí zmluvy o kontokorentnom úvere. Z predložených listinných
dôkazov, najmä zo Zmluvy o kontokorentnom úvere bolo nepochybné, že táto bola uzavretá dňa
23.11.2010 a v oznámení o zosplatnení úveru zrejme došlo zo strany žalobcu len k chybe v písaní, keď
uviedol, že zmluva o kontokorentnom úvere bola uzatvorená dňa 24.11.2010. Zároveň žalovaný v 2.
rade namietal, že oznámenie o zosplatnení úveru bolo vystavené dňa 01.11.2013 a v tom čase je štátny
sviatok, túto skutočnosť objasnil žalobca, keď uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 31.10.2010
a počítač sám nasledujúci deň po zosplatnení úveru, t.j. 01.11.2013 vygeneroval predmetné oznámenie.
Žalovaný v 2. rade namietal, že on a ani jeho manželka - žalovaná v 3. rade, zmenku, ktorú žalobca
predložil k žalobe, nepodpisoval, podpisoval inú zmenku bez uvedenia údaja o zmenkovej sume a
dátume splatnosti zmenky. Za nesporné súd považoval, že zmenka bola pri vystavení vedome neúplná
a chýbajúce údaje v nej boli doplnené dodatočne. Pôvodne sa teda jednalo o blankozmenku, žalovaní
podpisovali len nevyplnenú zmenku a chýbajúce údaje v časti zmenkovej sumy a dátume splatnosti
vyplnil až žalobca. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne
ku dňu jej vystavenia. Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX žalobca uzatvoril
dňa 23.11.2010 so žalovaným v 1. rade ako vystaviteľom zmenky a žalovanými v 2. a 3. rade ako
avalistami.
Z čl. I ods. 1. Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve vyplynulo, že na účely zabezpečenia všetkých
nárokov banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi bankou a vystaviteľom na základe Zmluvy
o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP zo dňa 23.11.2010 alebo v priamej súvislosti so Zmluvou,
vystaviteľ vystavil blankozmenku s miestom vystavenia Bratislava, s dátumom vystavenia 23. novembra
2010, na rad Československá obchodná banka, a.s., s domicilom Československá obchodní banka, a.s.,
adresa: Michalská 18, Bratislava, PSČ 815 63 s doložkou bez protestu, podpísanú za vystaviteľa: Z.. T.
F., konateľ, Z.. J. F., konateľ a avalovanú žalovanými v 2. a 3. rade a odovzdal ju Banke.
Podľa čl. I ods. 2 Dohody podpisom Dohody Banka potvrdzuje prevzatie blankozmenky, pričom kópia
vystavenej blankozmenky tvorí Prílohu č. 1 Dohody.
Žalovaní v 2. a 3. rade proti vyplneniu blankozmenky (čl. I. § 10 zmenkového zákona) namietali jednak
výšku zmenkovej sumy a jednak, že dátum splatnosti zmenky bol vyplnení až rok a pol po zosplatnení
úveru.
V čl. II ods. 1 písm. b) Dohody sa zmluvné strany dohodli, že vystaviteľ a avalisti udelili Banke právo
doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane predčasná splatnosť pohľadávky Banky v
dôsledku postupu Banky podľa Zmluvy a dňom splatnosti pohľadávky Banky sa tak stane deň určený
Bankou v oznámení (vyhlásení) Banky.
Podľa čl. II. ods. 2 Dohody ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v ods. 1) tohto článku
Dohody, vystaviteľ a avalisti udeľujú Banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch: a)
v údaji zmenkovej sumy čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky Banky zabezpečenej
Blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na
základe Zmluvy, b) v údaji splatnosti spravidla 30. deň po splatnosti Blankozmenkou zabezpečovanej
pohľadávky Banky (pre prípad predčasnej splatnosti pohľadávky sa dátumom splatnosti pohľadávky
rozumie dátum stanovený Bankou podľa ustanovenie ods. 1) písm. b) tohto článku Dohody), prípadne
ak to vyžadujú zvláštne okolnosti - iný deň, najneskôr však do troch rokov odo dňa splatnosti
Blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky Banky. Pre prípad predčasnej splatnosti pohľadávky sa
dátumom splatnosti pohľadávky rozumel dátum stanovený bankou v oznámení (vyhlásení) banky.
Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na to, že išlo o
blankozmenku, na ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a splatnosti, mohol žalobca tieto
údaje vyplniť iba v zmysle dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Na predmetnej zmenke bola
vyplnená suma 43.633,83 eur, pričom je zrejmé, že táto suma bola vyplnená najneskôr dňa 13.02.2015,
keďže tak vyplýva z oznámenia žalobcu o vyplnení blankozmenky. Z dohody o vyplňovacom zmenkovom
práve čl. 2 ods. 2 písm. a) vyplýva, že žalobca mohol vyplniť ako zmenkovú sumu presne a iba takú

čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky banky, t.j. žalobcu, zabezpečenej blankozmenkou.
Žalobca predložil v konaní tabuľku - špecifikáciu zmenkovej sumy, ktorá je v spise vedená na č.l. 59-64,
pričom posledný stĺpec tejto tabuľky je označený ako dlžná pohľadávka banky spolu. Na poslednej strane
tejto tabuľky v riadku, ktorý je v prvom stĺpci označený dátumom 13.02.2015 t.j. s dátumom, kedy bola
blankozmenka vyplnená, bola dlžná pohľadávka banky spolu 42.911,15 eur, nie je zrejmé na základe
čoho žalobca v tento deň vyplnil na zmenke inú sumu. To znamená, že 13.02.2015 žiadal od žalovaných
sumu, na ktorú nemal nárok, keďže žiadal vyššiu sumu. Uviedol, že z predloženej špecifikácie vyplýva,
že k 13.03.2015, čo je posledný riadok predmetnej tabuľky, má byť dlžná pohľadávka banky vo výške
43.635,51 eur, pričom na zmenke bola vyplnená suma, ktorá sa nezhoduje s týmto údajom. Vyplnená
suma bola 43.633,83 eur, znamená to síce, že ide o nižšiu sumu, čo by malo byť v prospech žalovaných,
avšak z predmetnej špecifikácie nie je zrejmé, prečo sú tieto sumy iné a znenie dohody, kde z čl. 2
ods.2 písm. a) vyplýva, že žalobca mohol ako zmenkovú sumu vyplniť čiastku, ktorá bude zodpovedať
hodnote pohľadávky banky, to znamená nemohol sa od nej odchýliť, a to ani v neprospech, ale ani
v prospech žalovaných. Uvedená tabuľka - špecifikácia podľa jeho názoru je preto nezrozumiteľná,
neverifikovateľná, a nie je preukázané, či žalobca vyplnil na blankozmenke sumu tak, ako mal, resp.
aká je teda dlžná pohľadávka banky. Navrhol, aby žalobca najprv preukázal z dôvodu opodstatnených
pochybností to, že blankozmenku vyplnil riadne, to znamená aby preukázal výšku svojej pohľadávky, tak
aby to bolo zrejmé a verifikovateľné, t.j. najmä vysvetlil predmetnú špecifikáciu, väzbu medzi jednotlivými
stĺpcami, rovnako aj príslušnými bankovými výpismi o vyčerpaní úveru.
Žalobca na pojednávaní ozrejmil žalobcom predloženú špecifikáciu a uviedol, že zmenka bola vyplnená
oprávnene v súlade s čl. 2 ods.1 písm. b) dohody. V čase, keď bola zmenka vyplnená sa vypĺňala
o mesiac dopredu, teda 13.02.2015, dátum splatnosti bol uvedený 13.03.2015, a zmenková suma
bola počítaná na základe excelovskej tabuľky ku dňu 13.03.2015. Nakoľko bola vypĺňaná dopredu
pracovníkom žalobcu manuálne, do excelovskej tabuľky bol zadaný fixný úrok z omeškania 19,06 eur na
všetky dni omeškania v budúcnosti, teda do dátumu splatnosti zmenky. Z toho dôvodu vznikla výsledná
suma nižšia, ako je uvedená v špecifikácii, špecifikácia je však správna. Aby nedošlo k poškodeniu
dlžníkov, žalobca vyplnil zmenkovú sumu nižšiu, aj keď správne mala byť vo vyššej výške, uvedenej v
špecifikácii. Zároveň poukázala na dátum zosplatnenia úveru, ktorý bol dňa 31.10.2013, v špecifikácii je
na konci riadku dlžná pohľadávka 31.191,12 eur z dôvodu, že systém kontroluje a účtuje istinu, riadne
úroky a poplatky, tzv. „end of the day“, okolo 23:00 hod., teda iba raz denne, aby bolo možné vypočítať
úroky z omeškania. Z toho vyplýva, že úrok z omeškania je vypočítaný v danom dni, ale účtovaný až na
druhý deň, aby mohol byť vypočítaný z celkovej sumy, teda istina, riadne úroky a poplatky. V uvedenom
prípade bol úrok z omeškania účtovaný 01.11.2013 vo výške 17,31 eur, a tento bol pripočítaný k dlžnej
pohľadávke, ktorá predstavovala ku dňu zosplatnenia úveru 31.10.2010 sumu 31.191,12 eur, t.j. celková
dlžná suma aj s úrokom z omeškania predstavovala sumu 31.208,43 eur.
V konaní nebolo sporné, že žalobca dlžníkovi úver na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere poskytol.
Rovnako nebolo sporné, že žalobca zmluvný vzťah so žalovaným v 1. rade ukončil, listom zo dňa
01.11.2013 vyhlásil všetky pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu 31.10.2013 a žalovaného
v 1. rade vyzval, aby celú pohľadávku, ktorá bola k tomuto dňu vo výške 31.208,43 eur vrátane
príslušenstva a poplatkov, uhradil do 11.11.2013.
Zmenkou zabezpečená pohľadávka sa stala splatnou 31.10.2013, takže v súlade s podmienkami
dojednanými v čl. II. ods. 2 písm. b) dohody mal byť v blankozmenke ako údaj splatnosti doplnený dátum
30.11.2013, ktorý je 30. dňom od splatnosti pohľadávky. Neskorší dátum mohol žalobca v zmenke vyplniť
len ak by to vyžadovali zvláštne okolnosti.
Žalobca do zmenky doplnil dátum splatnosti 13. marec 2015 a na pojednávaní uviedol, že má podľa
dohody právo vyplniť zmenku do troch rokov od zosplatnenia úveru, v prípade zvláštnych okolností, ktoré
nie sú v Dohode definované. Žalobca tým poskytol väčší priestor pre hlavného dlžníka na uhradenie
dlhu, a to aj s ohľadom na postavenie avalistov. Oprávnenie vyplniť blankozmenku najneskôr do troch
rokov od zosplatnenia úveru vyplýva z dohody, s ktorou boli žalovaní oboznámení a podpísali ju. Žalobca
postupoval najlepšie ako vedel, a vždy sa snaží o vymoženie finančných prostriedkov najmä od hlavného
dlžníka. Poukázal aj na pracovnú zaneprázdnenosť, kedy nie je možné sledovať každý deň konkrétny
prípad.
Žalobca nepoprel, že dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve koncipoval on, takže on formuloval
podmienky, za ktorých bude oprávnený chýbajúce údaje v blankozmenke vyplniť a akým spôsobom ich
určí. V dohode nie je definované, čo sa má považovať za „zvláštne okolnosti“, ktoré banke umožňovali
určiť dátum splatnosti zmenky na neskorší než 30. deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Ochota
banky umožniť hlavnému dlžníkovi, aby dlh uhradil v neskoršom termíne, by podľa konkrétnych okolností
mohla byť za takúto zvláštnu okolnosť považovaná, ale len ak by sa prejavila v konkrétnom, aktívnom

konaní banky. Ak by žalovaný v 1. rade ako hlavný dlžník prejavil vôľu dohodnúť sa, následne požiadal
o predĺženie splatnosti úveru, bolo by akceptovateľné, ak by banka na základe týchto „zvláštnych
okolností“ vyplnila v zmenke ako dátum splatnosti neskorší deň, ale len taký, ktorý bezprostredne
nadväzoval na márne uplynutie lehoty, v ktorej by žalovaný v 1. rade mienil úver splatiť.
Žalobca ničím nepreukázal, že sa so žalovaným v 1. rade dohodol na predĺžení splatnosti úveru, ani že
by so žalovaným v 1. rade dojednával splátkový kalendár alebo iný spôsob uhradenia dlhu. Nečinnosť
banky, jej pasívne očakávanie, či žalovaný v 1. rade dlh dobrovoľne zaplatí, nie je možné považovať
za zvláštne okolnosti, ktoré by si vyžadovali predĺžiť splatnosť zmenky o viac než rok a pol po zročnosti
zabezpečenej pohľadávky. Ak za týchto okolností žalobca ako dátum splatnosti do blankozmenky doplnil
13. marec 2015, minimálne sa pri nadobúdaní zmenky, t.j. jej vyplnení, dopustil hrubej nedbanlivosti a
námietka žalovaných v zmysle čl. I. § 10 zmenkového zákona je dôvodná.
Pri riadnom výkone udeleného oprávnenia podľa podmienok, ktoré stanovil žalobca a žalovaní
akceptovali, bol žalobca povinný doplniť ako deň zročnosti zmenky dátum 30.11.2013. Uvedením
neskoršieho dátumu zročnosti žalobca konal pri vyplňovaní blankozmenky na škodu žalovaných v 2. a
3. rade, ich postavenie nedôvodne zhoršil, a uvedením neskoršieho dátumu splatnosti zmenky žalobca
navýšil zmenkovú sumu o príslušenstvo, ktoré vznikalo na dennej báze od vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru až po splatnosť zmenky, čím žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí neboli ručiteľmi kauzálneho
vzťahu zmenky - Zmluvy o kontokorentnom úvere, ale boli len avalistami zmenky, neprimerane
zaťažil. Vyplnením blankozmenky odchylne od dojednania sa zmenka nestala neplatnou, ale v rozsahu
nesprávneho vyplnenia žalovaných v 2. a 3. rade nezaväzuje. Žalovaní preto správne namietali, že pri
zosplatnení úveru bola celková pohľadávka približne 31.000,- eur, po 30 dňoch bola približne o 800,-
eur vyššia, avšak pri vyplnení blankozmenky už bola vyššia asi o tretinu, cca 12.000,- eur. Je teda
otázne, čo viedlo žalobcu k tomu, že dátum splatnosti na zmenke bol skutočne vyplnený až s takým
dlhým časovým odstupom, čo bolo z pohľadu žalovaných v 2. a 3. rade ako avalistov hodnotené práve
navýšením zmenkovej sumy o sumu 12.000,- eur. Tak ako už súd vyššie uviedol, žalobca vzhľadom na
to, že nepreukázal zvláštne okolnosti prípadu, pre ktorý by mohol na blankozmenke vyplniť aj neskorší
dátum, mohol podľa čl. II. ods. 2 písm. b) dohody ako údaj splatnosti zmenky doplniť dátum 30.11.2013,
ktorý je 30. dňom od splatnosti pohľadávky, t.j. od 31.10.2013. K tomu dňu, t.j. ku dňu 30.11.2013 bola
podľa špecifikácie predloženej žalobcom (č.l. 59 rub) dlžná suma vo výške 31.914,46 eur a úroky z
omeškania tak, ako to vysvetlil žalobca, boli vypočítané k tomu dňu, ale účtované boli až nasledujúci
deň, t.j. 01.12.2013 vo výške 17,42 eur, t.j. celková dlžná suma, ktorú mohol žalobca do blankozmenky
vyplniť, predstavovala ku dňu 30.11.2013 spolu s úrokmi z omeškaniu sumu 31.931,88 eur. Podľa názoru
súdu len túto sumu mohol žalobca ku dňu 30.11.2013, ktorý mal byť podľa Dohody dátumom splatnosti
zmenky, do blankozmenky v súlade s Dohodou vyplniť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nárok na
zaplatenie zmenky súd z dôvodov vyššie uvedených považoval za oprávnený len v časti zmenkovej
sumy, ktorá predstavovala nároky žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 31.931,88 eur, a
preto žalobe v tejto časti vyhovel a iba z tejto sumy žalobcovi v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového
zákona priznal postihové práva, t.j. 6 % úroky odo dňa 14.03.2015, od ktorého dňa ich žalobca v žalobe
požadoval a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 106,44 eur a vo zvyšku uplatneného
nároku žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol.
Žalovaní v 2. a 3. rade sú ako zmenkoví ručitelia podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaní
rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatným dlžníkom a aj oni
majú povinnosť zmenku zaplatiť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili,
zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, súd zaviazal na zaplatenie časti zmenkovej sumy
a postihových nárokov žalovaných v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne, pričom žalovanému v 1. rade už
bola tá istá povinnosť uložená právoplatným rozsudkom č.k. 1CbZm 1056/2015-158 zo dňa 22.11.2018,
súčasne súd rozhodol tak, že povinnosť žalovaných v 2. a 3. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré
žalobcovi poskytne na základe rozsudku žalovaný v 1. rade.
O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca
mal úspech v sume 31.931,88 eur, čo je 73 % a žalovaní v 2. a 3. rade boli úspešní v sume 11.701,95
eur, čo je 27 % z uplatnenej istiny. Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania v pomere 46 %
(73 % - 27 %) všetkých trov, ktoré mu v konaní vznikli. Povinnosť nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v
konaní vznikli, majú žalovaní v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, ktorý už bol
na ich náhradu právoplatne zaviazaný rozsudkom. Preto aj v tomto prípade povinnosť žalovaným v 2. a
3. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe rozsudku poskytne žalovaný v 1. rade.

O výške náhrady trov konania žalobcu bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozhodnutiu súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 2. a 3.rade.
Uviedli, že Okresný súd Bratislava V sa vo svojom rozsudku pomerne obšírne zaoberal argumentmi
žalobcu aj žalovaných v 2. a 3. rade, pričom svoje zistenia aj primerane zhrnul a odôvodnil. Napriek
tomu sa však žalovaní v 2. a 3. rade domnievajú, že rozhodnutie súdu nie je správne.
Okresný súd Bratislava V síce v porovnaní so zažalovanou sumou znížil sumu, na zaplatenie ktorej
zaviazal žalovaných v 2. a 3. rade, avšak títo sa domnievajú, že žaloba mala byť zamietnutá v celom
rozsahu.
Žalovaní v 2. a 3. rade v konaní jednoznačne tvrdili, že žalobca nevyplnil pôvodnú blankozmenku v
súlade s vyplňovacím právom, ktoré mu patrilo. Okresný súd Bratislava V zhodne s týmto tvrdením
žalovaných skonštatoval, že žalobca vyplnil blankozmenku odchylne od dojednania obsiahnutého v
Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX. Žalobca jednak vyplnil nesprávne údaj
o splatnosti zmenky a taktiež výšku zmenkovej sumy. Žalobca v súdnom konaní žiadnymi relevantnými
argumentmi nijako nevyvrátil toto tvrdenie žalovaných v 2. a 3. rade a hoci mal možnosť produkovať
dôkazy na podporu svojho tvrdenia o existencii „zvláštnych okolností“ (súd poskytol žalobcovi možnosť
na predloženie takých dôkazov), túto možnosť nevyužil a žiadne dôkazy (napr. následné výzvy na
rokovania, opätovné výzvy na úhradu dlžnej sumy) nepredložil.
Na dokreslenie situácie ešte žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že žalobca odmietol aj ich výzvu na
preukázanie výšky, v akej bol kontokorentný úver skutočne čerpaný. Nespochybňujú, že to nebola jeho
povinnosť v tomto konaní a je pravda, že súd ho k tomu ani nevyzval, resp. ho na to nezaviazal. Ostáva
však faktom, že to pre žalobcu nemohol byť žiaden problém, keďže by iba vytlačil zo systému výpisy
z účtu (niekoľko). Ale žalobca tak neurobil, čím len zvýšil pochybnosti žalovaných v 2. a 3. rade o jeho
dobromyseľnosti či exaktnosti.
Okresný súd Bratislava V teda práve na základe nepreukázania existencie zvláštnych okolností, ktoré by
odôvodňovali vyplnenie zmenky neskôr než 30 dní po splatnosti úveru, skonštatoval, že žalobca nekonal
riadne pri výkone svojho oprávnenia vyplniť blankozmenku, a blankozmenka nebola síce vyplnená v
súlade s dohodnutými podmienkami, no zároveň, že sa tým zmenka nestala neplatnou, ale v rozsahu
nesprávneho vyplnenia iba nezaväzuje žalovaných v 2. a 3. rade v rozsahu nesprávneho vyplnenia.
S týmto právnym záverom Okresného súdu Bratislava V (že zmenka je platná, resp. nezaväzuje
žalovaných iba v rozsahu nesprávneho vyplnenia) sa žalovaní v 2. a 3. rade nestotožňujú.
Nie je spor o tom, že v prípade zmenky ide v zmysle právnej teórie o záväzky priame, bezpodmienečné,
nesporné a abstraktné. Avšak je nutné zdôrazniť, že pôvodný dokument podpísaný žalovanými v 2. a 3.
rade nebol zmenkou, nakoľko na nej chýbali podstatné náležitosti a táto „vadnosť“ bola úmyselná, pričom
boli zároveň pre prípad nesplácania úveru, resp. nesplatenia úveru dohodnuté presne podmienky, kedy
a čo môže žalobca na blankozmcnke vyplniť a ešte len tým z nej urobiť riadnu a platnú zmenku ako
takú. Preto bolo bezvýhradnou povinnosťou žalobcu vyplniť blankozmenku iba a len v súlade s platnými
právnymi predpismi (zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový) a dojednanou dohodou (Dohoda
o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX). Žalobca nemohol postupovať inak, nakoľko v
opačnom prípade nemá samotná blankozmenka a k nej dohodnuté vyplňovacie právo žiaden právny
význam. Lebo vyplnenie blankozmenky úplne zjavne (či aj vedome) v rozpore s vyplňovacím oprávnením
by závažným spôsobom postihovalo dlžníka a neprimerane zvýhodňovalo veriteľa, ktorý by v prípade
nesprávneho vyplnenia blankozmenky v najhoršom možnom prípade dostal práve presne to, na čo má
skutočne právo a čo mal spravodlivo od dlžníka žiadať. Akýkoľvek exces pri vyplnení blankozmenky by
teda vlastne bol „bez rizika“ pre vlastníka zmenky (žalobcu) a nesprávnym vyplnením zjavne (a dokonca
aj vedome) na škodu dlžníka/avalistu by mohol len získať, no rozhodne nie stratiť. Takýto výklad je však
zjavne neudržateľný a je v rozpore s viacerými zásadami nášho právneho poriadku ako i zásadou pacta
sunt servanda.
Zároveň uviedli, že napriek judikovaným rozhodnutiam napríklad o tom, že ak bol napríklad na zmenke
doplnený dátum splatnosti zmenkovej pohľadávky skôr, než mal byť v zmysle dohody o vyplňovacom
práve (ergo v rozpore s ňou), ide naďalej o platnú zmenku, nejde v tomto prípade o podobný prípad.
Ak bol totiž aj dátum splatnosti vyplnený skôr (než mohol byť), no žaloba na súde podaná až po
dátume splatnosti dohodnutom v dohode o vyplňovacom práve, nedošlo podľa judikovaných rozhodnutí
k zhoršeniu postavenia dlžníka, čo je v zásade aj logickým a všeobecne akceptovaným záverom takej
situácie. V tomto súdnom konaní však došlo k vyplneniu zmenkovej sumy vysoko prevyšujúcej sumu,
ktorú mohol na zmenku doplniť žalobca a nie je dosť dobre možné povedať, že by šlo o zanedbateľnú
odchýlku alebo len obyčajnú nedbanlivosť. Ďalej uviedli, že žalovaní sú dôchodcovia a že ide o sumu,

ktorá je vyššia než je sumárny dvojročný (!) priemerný dôchodok v Slovenskej republike. Nemá teda
zmysle ani len začínať vôbec polemiku o tom, že sa tým zhoršilo postavenie dlžníka, ako skôr položiť
otázku, čo viedlo žalobcu k takémuto postupu, pričom v prípade, ak by žalovaní nereagovali a nebránili
sa v konaní, žalobca by sa o túto sumu de facto obohatil.
Taktiež je na mieste otázka, či v situácii, ak má dlžník v prípade nesprávne vyplnenej blankozmenky
vôbec plniť, či ide o plnenie zmenkovej sumy, plnenie podľa „platnej“ zmenky alebo o plnenie práve v
zmysle dohody o vyplňovacom práve. Poslednú možnosť považujú za logickú a správnu, čiže dlžník by
nemal plniť v takomto prípade z titulu zmenky, ale z titulu dohody o vyplňovacom práve, a teda by súd
nemal akceptovať celkom zjavne nesprávne vyplnenú blankozmenku a považovať ju za platnú, keďže
ide minimálne o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Blankozmenka nemôže byť vyplnená kýmkoľvek a
akokoľvek, obzvlášť, ak vyplňovacie oprávnenie bolo zachytené v písomnej forme (dohode). Doplnenie
blankozmenky je teda úkonom, ktorý má svoj režim a pravidlá a osoba oprávnená blankozmenku vyplniť
na to musí mať kvalifikovaný dôvod. Nie nezaujímavý právny názor je uvedený v publikácii Sménka
jako zajišténí od autora JUDr. Zdeňka Kovaříka (C.H.Beck 2002, str. 67, 68), podľa ktorého vadným
vyplnením blankozmenky sa možnosť výkonu práv proti dlžníkovi, ktorý to úspešne namietne, marí
úplne.
V danom prípade, kedy zo strany žalobcu došlo ku konaniu v rozpore s Dohodou o vyplňovacom
zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX, došlo zároveň k požadovaniu diametrálne odlišnej sumy. Žalovaní
v 2. a 3. rade súhlasili svojím podpisom na blankozmenke s vedomím, že táto bude môcť byť použitá
a vyplnená len v súlade s dohodou obsiahnutou v dohode o vyplňovacom práve a v takomto režime
udelili aj prísľub zaplatenia (budúcej) zmenkovej sumy podľa (vyplnenej, už teda riadnej) zmenky. Je iba
pochopiteľné, že v prípade, ak by mali žalovaní vedomosť o tom, že veriteľ (žalobca) nebude rešpektovať
dojednania o vyplňovacom oprávnení (ktoré mimochodom sám navrhol), tak by takú dohodu nepodpísali
a blankozmenku už vôbec nie. Rovnako ani nie je možné z ich podpisu na blankozmenke vyvodiť záver,
že dali prísľub plniť v budúcnosti akúkoľvek sumu, ale práveže len sumu, na ktorú bude mať veriteľ
(žalobca) nárok, a teda takú sumu aj vyplní na blankozmenke. V danom prípade však nastala situácia,
že postupom žalobcu (v rozpore s dojednania o vyplňovacom oprávnení obsiahnutými v podpísanej
Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX) došlo nielen k závažnému zhoršeniu ich
postavenia ako dlžníka, ale aj k hrozbe vzniku viac ako len väčšej škody.
V danom prípade je teda evidentné, že pôvodná blankozmenka bola (žalobcom) vyplnená v rozpore s
hmotným právom, čo je nielen podľa názoru žalovaných v 2. a 3. rade jednak protiprávnym konaním,
ale tiež konaním, ktoré úmyselne porušuje a je v rozpore s dobrými mravmi, a teda ide o výkon
práva nepožívajúcim právnu ochranu. Následkom takéhoto konania žalobcu by (obzvlášť v zmenkových
sporoch) ale nemalo byť to, že konanie žalobcu bude požívať ochranu súdu (hoci aj len v čiastočnej
sume), ale naopak, ochranu by mali mať fyzické osoby, ktoré v tomto konaní (zreteľne v slabšom
postavení) bránia svoje práva a namietajú protiprávnosť postupu žalobcu.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto žiadajú, aby odvolací súd žalobu zamietol aj v
rozsahu sumy 31.931,88 eur s úrokom vo výške 6,00 % ročne zo sumy 31.931,88 eur od 14.03.2015
do zaplatenia a zmenkovej odmeny 106,44 eur, ergo v celom rozsahu, eventuálne rozsudok Okresného
súdu Bratislava V, sp. zn. lCbZm/1056/2015 - 168, zo dňa 18.02.2019, zrušil a vráti vec Okresnému
súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný v 2. a 3. rade vo svojom odvolaní
uvádzajú, že jednoznačne namietali nevyplnenie zmenky č. XXXXXXXP/BX (ďalej len „zmenka“) v
súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX (ďalej len „Dohoda“). Uvedená
námietka žalovaných nie je pravdivá, nakoľko danú skutočnosť nenamietali. Žalovaný v 2. rade vo
svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2017 tvrdil, že zmenku, ktorá bola k návrhu pripojená, nikdy nepodpísal
a vo vyjadrení zo dňa 08.12.2017 nerozoznával dátum zosplatnenie úveru a dátum splatnosti zmenky. V
žiadnom z jeho vyjadrení však neuvádzal vyplnenie zmenky v súlade, respektíve v nesúlade s Dohodou.
Uvedenou skutočnosťou sa začal zaoberať sám súd v závere pojednávania dňa 21.01.2019. Žalobca
má za to, že sa tak zaoberal vecou bez toho, aby to žalovaný v 2. rade alebo žalovaný v 3. rade namietali,
a teda nad rámec.
Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej namietajú, že žalobca odmietol výzvu na preukázanie výšky v akej bol
kontokorentný úver čerpaný a spochybňujú tak žalobcovu dobromyseľnosť či exaktnosť.
Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 4 Obo 21/2012 vyplýva, že žalobca ako majiteľ
zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky,
ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Odvolací
súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný,

zmenka má povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať
existenciu a výšku zmenkového dlhu a je povinnosťou žalovaného svoje tvrdenia preukázať aj dôkazne.
Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, nie je možné považovať jeho námietku za relevantnú a bude nútený
plniť.
Z judikatúry, ako aj teórie zmenkového práva vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti
kauzálnych námietok, t.j. takých námietok, ktoré majú svoj pôvod v mimozmenkovom vzťahu, znáša
v plnom rozsahu dlžník. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, bude povinný zo zmenky plniť (Nález ÚS
SR zo dňa 27. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 603/2017). Podľa čl. I § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb.
musí ísť navyše o také námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch dlžníka k majiteľovi zmenky
(obdobne aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 14.07.2009, sp. zn. 4Obo/184/2007: „K druhej
spoločnej námietke žalovaných v 2/ až 5/ rade ohľadne neexistencie kúpnej zmluvy konštatoval, že
avalisti vystaviteľa vlastnej zmenky nemajú právo namietať tieto skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na
ich vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, teda k žalobcovi (§17, § 32, §77 zákona č. 191/1950 Zb).
Relatívne námietky možno činiť iba určitému majiteľovi zmenky, a to na podklade osobného vzťahu
dlžníka k tomuto majiteľovi. “)
Súd v bode 16. odôvodnení svojho rozsudku síce tvrdí, že vychádzal zo všeobecnej praxe, avšak
založenej na judikatúre českých súdov. Žalobca považuje pre Slovenskú republiku v prvom rade záväzné
rozsudky slovenských súdov, i keď je vo všeobecnosti akceptovaná česká judikatúra.
Žalovaní v 2. a 3. rade tvrdia, že pôvodný dokument nebol zmenkou, pretože na nej chýbali podstatné
náležitosti a táto „vadnosť“ bola úmyselná.
Žalobca nerozumie, čo sa týmto žalovaní v 2. a 3. rade snažia povedať, nakoľko zmenka (pred tým
blankozmenka) obsahuje všetky potrebné náležitosti podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb., čo konštatoval i súd vo bode 19. a 20. svojho rozsudku.
V súlade s tým, čo žalovaní namietali a čo namietajú v odvolaní má žalobca za to, že zmenkovému
právu nerozumejú a nevyznajú sa v ňom.
Žalovaní sa stavajú do pozície slabšej strany sporu, ktoré by mali požívať ochranu.
Žalobca má za to, že žalovaní v 2. a 3. rade v danom právnom spore nevystupujú v pozícií spotrebiteľa,
uvedené konštatovanie naopak považuje za účelové s ohľadom na zrejmú skutočnosť, že spotrebiteľ
požíva oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície slabšej zmluvnej strany. Uvedenú skutočnosť potvrdil i
súd v bode 23. rozsudku.
K údajnému excesu pri využití vyplňovacieho oprávnenia: podľa čl. II ods. 2 Dohody: „Ak nastane niektorá
zo skutočností uvedených v ods. 1) tohto Článku Dohody, Vystaviteľ a Avalisti udeľujú Banke právo
doplniť Blankozmenku v chýbajúcich údajoch nasledujúcim spôsobom: b) v údaji splatnosti spravidla 30.
deň po splatnosti Blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky Banky (pre prípad predčasnej splatnosti
pohľadávky sa dátumom splatnosti pohľadávky rozumie dátum stanovený Bankou podľa ustanovenia
ods. 1) písm. b) tohto článku Dohody, príp. ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu - iný deň, najneskôr
však do troch rokov odo dňa splatnosti Blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky Banky. V prípade
vyplnenia údaju splatnosti z dôvodov podľa písm. d) a/alebo e) ods. 1 tohto Článku Dohody, údaj
splatnosti bude totožný s dňom zverejnenia príslušnej skutočnosti v Obchodnom vestníku. “
Súdy túto časť vykladajú tak, že ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky banky, žalobca
je oprávnený doplniť ako dátum splatnosti iba 30. deň po vyhlásení predčasnej splatnosti, pričom iný
deň je oprávnený uviesť, iba ak nastali zvláštne okolnosti prípadu. Pri uvedenom výklade vyznieva
však ako nadbytočné slovo „spravidla“. Je preto zrejmé, že Dohodu je potrebné vykladať tak, že
v údaji splatnosti je banka oprávnená doplniť ako dátum splatnosti spravidla 30. deň po splatnosti
blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky banky - t.j. ktorýkoľvek deň po splatnosti do troch rokov odo
dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky banky. Banka je však oprávnená doplniť ako dátum
splatnosti prípadne (t.j. navyše, okrem toho) aj iný deň, a to bez ohľadu na to, či ide o dátum po splatnosti
alebo nie. Musí však byť splnená podmienka, aby nastali zvláštne okolnosti prípadu. Taktiež platí, že v
žiadnom prípade nesmie byť ako dátum splatnosti doplnený dátum neskorší ako 3 roky po dátume, ku
ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť pohľadávky.
Je preto zrejmé, že žalobca blankozmenku vyplnil v súlade s Dohodou a námietka žalovaného v 2. a
3. rade je preto neúčinná.
Žalobca by chcel poukázať na skutočnosť, že súd od začiatku zvýhodňuje žalovaných. V prvom rade sa
jedná o vyjadrenia zo dňa 06.03.2017 a 08.12.2017, z ktorých jasne vyplýva, že ich podával žalovaný
v 2. rade samostatne. V súlade s § 153 CSP by nemal súd brať vyjadrenia žalovaného v 2. rade akoby
boli i vyjadreniami žalovaného v 3. rade. Súd tak isto zobral do úvahy námietky žalovaného v 2. rade a
žalovaného v 3. rade, ktoré ako žalobca vyššie uviedol, môže podávať len vystaviteľ, ktorým bol v tomto
spore žalovaný v 1. rade. I napriek tomu súd uznal a zaoberal sa námietkami žalovaného v 2. rade a

žalovaného v 3. rade, a to nad rámec, nakoľko námietku ohľadom nesprávneho vyplnenia zmenky s
Dohodou nikde neuviedli.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolací po starostlivom zvážení všetkých okolností potvrdil rozsudok súdu ako vecne správny.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP
oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s
obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaných a vyjadrením
žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom
a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi
žalovaných, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku
odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.

6. V konaní nebolo sporné, že žalobca dlžníkovi - žalovanému v 1. rade úver na základe Zmluvy
o kontokorentnom úvere poskytol. Žalovaní v konaní výšku poskytnutého úveru dlžníkovi žalobcom
nerozporovali, žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluvu o kontokorentnom úvere
podpisoval, spoločnosť HUTMAT, s.r.o. od žalobcu čerpala úver vo výške 25.000,- eur alebo 30.000,-
eur, za ktorý ručili ako manželia, súd preto považoval skutkové tvrdenia ohľadne poskytnutého úveru
za nesporné.

7. Rovnako nebolo sporné, že žalobca zmluvný vzťah so žalovaným v 1. rade ukončil, listom zo dňa
01.11.2013 vyhlásil všetky pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu 31.10.2013 a žalovaného
v 1. rade vyzval, aby celú pohľadávku, ktorá bola k tomuto dňu vo výške 31.208,43 eur vrátane
príslušenstva a poplatkov, uhradil do 11.11.2013.

8. Podľa čl. VIII. ods. 1) písm. b) Zmluvy o kontokorentnom úvere je banka oprávnená urobiť jedno alebo
viac opatrení uvedených v ods. 2) tohto článku Zmluvy, ak je klient v omeškaní s plnením akejkoľvek
čiastky vyplývajúcej zo Zmluvy po dobu dlhšiu ako 5 pracovných dní alebo Klient neplní povinnosti, ktoré
preňho vyplývajú z akýchkoľvek iných zmlúv uzavretých Bankou, najmä neplní svoje peňažné záväzky
vyplývajúce z týchto zmlúv.
Podľa čl. VIII. ods. 2) písm. g) a h) Zmluvy o kontokorentnom úvere Banka je oprávnená kedykoľvek
potom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností podľa ods. 1) tohto článku, oznámením odoslaným
klientovi: písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky Banky z poskytnutého úveru alebo ich časť sa stávajú
splatnými ku dňu, ktorý je uvedený vo vyhlásení a/alebo realizovať zabezpečenie uvedená v čl. V.
Zmluvy.
Podľa čl. V. ods. 1) Zmluvy o kontokorentnom úvere riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva,
poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo Zmluvy bude zabezpečené blankozmenkou podľa
Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX.

9. V čl. II ods. 1 písm. b) Dohody sa zmluvné strany dohodli, že vystaviteľ a avalisti udelili Banke
právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch ak nastane predčasná splatnosť pohľadávky Banky
v dôsledku postupu Banky podľa Zmluvy a dňom splatnosti pohľadávky Banky sa tak stane deň určený
Bankou v oznámení (vyhlásení) Banky.
Podľa čl. II. ods. 2 Dohody ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v ods. 1) tohto článku
Dohody, vystaviteľ a avalisti udeľujú Banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch: a)
v údaji zmenkovej sumy čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky Banky zabezpečenej
Blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na
základe Zmluvy, b) v údaji splatnosti spravidla 30. deň po splatnosti Blankozmenkou zabezpečovanej
pohľadávky Banky (pre prípad predčasnej splatnosti pohľadávky sa dátumom splatnosti pohľadávky
rozumie dátum stanovený Bankou podľa ustanovenia ods. 1) písm. b) tohto článku Dohody), prípadne
ak to vyžadujú zvláštne okolnosti - iný deň, najneskôr však do troch rokov odo dňa splatnosti
Blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky Banky. Pre prípad predčasnej splatnosti pohľadávky sa
dátumom splatnosti pohľadávky rozumel dátum stanovený bankou v oznámení (vyhlásení) banky.

10. Súd v bode 38. a 39. správne uviedol, že zmenkou zabezpečená pohľadávka sa stala splatnou
31.10.2013, takže v súlade s podmienkami dojednanými v čl. II. ods. 2 písm. b) dohody mal byť
v blankozmenke ako údaj splatnosti doplnený dátum 30.11.2013, ktorý je 30. dňom od splatnosti
pohľadávky. Neskorší dátum mohol žalobca v zmenke vyplniť len ak by to vyžadovali zvláštne okolnosti.
Žalobca do zmenky doplnil dátum splatnosti 13. marec 2015 a na pojednávaní uviedol, že má podľa
dohody právo vyplniť zmenku do troch rokov od zosplatnenia úveru, v prípade zvláštnych okolností, ktoré
nie sú v Dohode definované. Žalobca tým poskytol väčší priestor pre hlavného dlžníka na uhradenie
dlhu, a to aj s ohľadom na postavenie avalistov.

11. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu v bode 40., 41. rozhodnutia, a to, že žalobca
ničím nepreukázal, že sa so žalovaným v 1. rade dohodol na predĺžení splatnosti úveru, ani že by so
žalovaným v 1. rade dojednával splátkový kalendár alebo iný spôsob uhradenia dlhu. Nečinnosť banky,
jej pasívne očakávanie, či žalovaný v 1. rade dlh dobrovoľne zaplatí, nie je možné považovať za zvláštne
okolnosti, ktoré by si vyžadovali predĺžiť splatnosť zmenky o viac než rok a pol po zročnosti zabezpečenej
pohľadávky. Žalobca bol preto povinný doplniť ako deň zročnosti zmenky dátum 30.11.2013. Uvedením
neskoršieho dátumu zročnosti žalobca konal pri vyplňovaní blankozmenky na škodu žalovaných v 2. a
3. rade, ich postavenie nedôvodne zhoršil a uvedením neskoršieho dátumu splatnosti zmenky žalobca
navýšil zmenkovú sumu o príslušenstvo, ktoré vznikalo na dennej báze od vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru až po splatnosť zmenky, čím žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí neboli ručiteľmi kauzálneho
vzťahu zmenky - Zmluvy o kontokorentnom úvere, ale boli len avalistami zmenky, neprimerane zaťažil.

12. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s právnym názorom súdu, že vyplnením blankozmenky odchylne
od dojednania sa zmenka nestala neplatnou, ale v rozsahu nesprávneho vyplnenia žalovaných v 2.
a 3. rade nezaväzuje. K tomu odvolací súd dodáva, že nesprávne vyplnená blankozmenka nemá za
následok neplatnosť zmenky. Ak vyplnená blankozmenka, hoci aj v rozpore so zmluvou o vyplňovacom
práve, má všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky uvedené v čl. I § 75 zmenkového zákona, ide
o formálne platnú zmenku. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového
zákona pre vlastnú zmenku. K tomu súd v bode 19. zaujal správne stanovisko.

13. Zároveň súd ako oprávnenú sumu určil sumu 31.931,88 eur s príslušenstvom, t.j. sumu, ktorú mohol
žalobca do blankozmenky vyplniť ku dňu 30.11.2013. Do tejto výšky súd žalobe vyhovel a vo zvyšku
ju správe zamietol.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nárok
na zaplatenie zmenky súd z dôvodov vyššie uvedených považoval za oprávnený len v časti zmenkovej
sumy, ktorá predstavovala nároky žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 31.931,88 eur, a
preto žalobe v tejto časti vyhovel a iba z tejto sumy žalobcovi v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového
zákona priznal postihové práva, t.j. 6 % úroky odo dňa 14.03.2015, od ktorého dňa ich žalobca v žalobe
požadoval a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 106,44 eur, a vo zvyšku uplatneného
nároku žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol.

15. Odvolací súd k námietke žalovaných, že žalobca odmietol na ich výzvu preukázať výšku, v akej bol
úver skutočne čerpaný dodáva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať
iným spôsobom, ako predložením prvopisu zmenky.

16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, ale žiadne trovy mu v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd mu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.