Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Richterová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200999
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200999.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: F., X..H..E.., X. X.
Q. W., F. J.. Č.. XX, proti odporkyni: Správa katastra Senec, Ul. Hurbanova č. 21, Senec, za účasti: U.
D., A.. XX.X.XXXX, W. W., J.. W. Č.. X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 17.
januára 2013, sp. zn. Q. - XXXX/XX, takto
r o z h o d o l :
Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. januára 2013, sp. zn. Q. - XXXX/XX, p
o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 17. januára 2013, sp. zn. Q.- XXXX/XX podľa § 31, ods. 3 katastrálneho
zákona a § 46 Zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietla návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností, na podklade zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 30.11.2012 medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. D. ako záložcom, v zastúpení F. - N.B. E. F..
Svoje rozhodnutie odôvodnila rozporom uzavretej zmluvy s ustanovením § 22, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení
nemal možnosť voľby svojho zástupcu. Dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač,
ktorej obsah, vrátane osoby zástupcu (splnomocnenca), nemohol splnomocniteľ nijako ovplyvniť;
nehnuteľnosti na plnomocenstve boli dodatočne dopisované. Dohodu o splnomocnení predložil
navrhovateľ(veriteľ)spolusozmluvouoúvere,vpodstatetedasplnomocnencavyberalsplnomocniteľovi
veriteľ. V kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia ide potom o zjavné konanie veriteľa a
splnomocnenca v zhode. S predmetom zálohu v bezpodielovom spoluvlastníctve nedisponovali obaja
manželia, hoci nejde o vybavovanie bežnej veci.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenie napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom
pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na
skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa
rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy. Bez
dovolania sa relatívnej neplatnosti druhým z bezpodielových spoluvlastníkov je dotknutá zmluva platná
a odporca nemôže z úradnej povinnosti na relatívnu neplatnosť prihliadať.Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrvala na
argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia.
Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je nedôvodné.
Súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g, ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ a
odporkyňa sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnili a k predvolaniu Jána Liptáka došlo náhradným
doručením (§46, ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 22, ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán
posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Záväzok štátu túto ochranu aj reálne
garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený práve i do kompetencie správy katastra
zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31
ods. 1 katastrálneho zákona.
Odporkyňa zamietla návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z
dôvodu jej neplatnosti podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ.
Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu.
Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké,
ako keby zastúpený účastník konal sám ( priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22, ods. 2
OZ stanovuje dve všeobecné požiadavky na zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o
ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno
totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy,
než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporkyňa založila svoje zamietavé
rozhodnutie.
V súlade so stanovenou kompetenciou odporkyňa správne skúmala, či v prípade, ak za vlastníka
nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba- zástupca -sú splnené všetky
zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (§ 22 ods. 1, 32 ods. 2 OZ).Argumentáciu odporkyne, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca (dlžník
zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu treba
podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu obsahu spisu ale i poznatkom správneho
orgánu a súdu z iných obdobných súdnych konaní navrhovateľa.
Dohodu o splnomocnení na formulári s určeným zástupcom podpisujú záložcovia pri podpise úverových
zmlúv. Z týchto okolností možno vyvodiť, že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda o splnomocnení nielen
uzavretá, ale i s konkrétne vopred určeným zástupcom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že
dohoda už nie je súčasťou zmluvy o úvere (ako v minulosti navrhovateľ postupoval a bolo mu v súdnych
rozhodnutiach pričítané na ťarchu). Navrhovateľ by takýmto spôsobom nepochybne nepostupoval,
pokiaľ by vopred určeného zástupcu nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho prospech.
Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky
proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná
v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo
zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v
rovine pochybností.
Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno
usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom
zastupovanie dlžníkov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporkyňa po dostatočnom zistení skutkového stavu dospela k
správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny
úkon podľa § 39 OZ, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe
zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľov konaní nedosiahol úspech a odporkyňa a U. D. ich náhradu
neuplatňovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od
jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.