Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martina Valentová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9C/39/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899216
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2104899216.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou, v právnej veci navrhovateľa: TT -

KOMFORT s.r.o., Františkánska 16, 917 32 Trnava, IČO: 36 277 215, zastúpená JUDr. Ruženou
Bubenčíkovou, advokátkou, Kollárova 8, Trnava, proti odporcom: 1. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom R.,
U. X, 2. Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom F. N., bytom
R., B. č. X., o zaplatenie 801,97 eur s príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny 57,03 eur z a s t a v u j e.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa návrhom súdu doručeným dňa 9.10.2003 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 613,03 eur (18.468,- Sk) s

príslušenstvom ako nedoplatok na zálohových platbách v súvislosti s užívaním bytu č. XX na ul. U. X v R.
v ich nájme za obdobie január - júl 2003 a na vyúčtovaní dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných
služieb za roky 2001, 2002.

Súd návrhu vyhovel v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 31Ro/474/2003-17 zo dňa
22.10.2003, proti ktorému odporcovia podali odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného
rozkazu s odkazom na ustanovenie § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Právny predchodca navrhovateľa sa rovnako návrhom súdu doručeným dňa 17.1.2005 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 189,07 eur (5.696,- Sk) s

príslušenstvom ako nedoplatok na zálohových platbách na nájomnom a za plnenia poskytované v
súvislosti s užívaním vyššie popísaného bytu v nájme odporcov za obdobie august - december 2003,
jún - október 2004, pri zohľadnení účtovného preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2003.

Súd aj v danom prípade návrhu vyhovel v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k.
19Ro/4/2005-14 zo dňa 27.6.2005, proti ktorému odporcovia podali odpor s odôvodnením, čím došlo k
zrušeniu platobného rozkazu.

Súd uznesením č.k. 9C/39/2004-679 zo dňa 28.1.2010 spojil obe právne veci na spoločné konanie
s odkazom na ustanovenie § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v záujme hospodárnosti,

keďže právne veci sa týkali tých istých účastníkov konania a skutkovo spolu súviseli, napokon výsledky
dokazovania skoršej veci sa v čase spojenia už mohli stať podkladom pre rozhodnutie v obochkonaniach, keďže vo veci bolo nariadené znalecké dokazovania znalcom druhým v poradí, ktorému už
súd zadal zaoberať sa aj množstvom dodaného tepla odporcom za rok 2003.

V priebehu konania na návrh navrhovateľa Mesto Trnava ako právneho nástupcu zaniknutej SMM,

príspevková organizácia, súd uznesením zo dňa 15.2.2008 sp. zn. 9C/39/2004 a zo dňa 4.2.2008 sp. zn.
9C/200/2005 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpila obchodná spoločnosť
SMM Trnava s.r.o., t. č. TT - KOMFORT s.r.o. ako právny nástupca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocnených zástupcov účastníkov konania, svedkov A. M.,
P.. T. K., oboznámením sa s podanými znaleckými posudkami znalcov P.. S. S. a T. R., ako aj s ostatnými

listinnými dokladmi a vo veci rozsudkom sp. zn. 9C/39/2004 - 722 zo dňa 31.3.2010 rozhodol tak,
že odporcov v 1. a v 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 447,59 eur spolu s
poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 59,32 eur od 11.8.2004 do 31.12.2008,
vo výške 1 promile denne od 1.1.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie
súd odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že odporcovia v konaní namietali správnosť ročných vyúčtovaní
2001, 2002 a 2003 predovšetkým v časti o cenu dodávky tepla pre ÚK a TÚV ako aj skutočnosť,

že navrhovateľ im neumožnil overiť správnosť vyúčtovaní, keďže im nepredložil doklady, z ktorých
by bolo zrejmé a preukázateľné ako merali, predovšetkým fakturačné merače dodaného a následne
účtovaného tepla na ÚK a prípravu TÚV, keď navrhovateľ ustálil pohľadávku uplatnenú v konaní
práve ako skutočne nezaplatené predpísané zálohové platby v rozhodnom období, ku ktorým pripočítal
vykazovaný nedoplatok ročných vyúčtovaní 2001, 2002 a naopak zohľadnil preplatok za rok 2003, pri

potrebe posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti ustanovil súd znalcov na posúdenie
správnosti vyúčtovania dodaného tepla s ustálením jeho skutočnej spotreby odporcami v rozhodnom
období. Nesporné zostalo, že došlo k zisteniam, že celkový merač tepla vo výmenníkovej stanici bol
v rozhodnom období poruchový a samotný merač dodávky tepla TÚV vo výmenníkovej stanici nebol,
pri určení množstva dodaného tepla pre TÚV pre odporcov sa mohlo vychádzať len z pravdepodobnej

spotreby. Znalec P.. S. vychádzal z celkovej fakturovanej dodávky celkového množstva tepla od
Trnavskejteplárenskejspoločnostia.s.nazákladeprepočtovzpredchádzajúcichporovnateľnýchobdobí
bez bližšej konkretizácie porovnateľného obdobia a znalcom takto ustálená spotreba tepla na prípravu
TÚV nemohla byť určitou, znalec pracoval s dvojfázovým odhadom dodávky tepla na prípravu TÚV,
rozúčtovania pri použití nameraného množstva teplej vody u odberateľa. Spotreba tepla na ÚK a

TÚV odhadom ako pravdepodobná spotreba musí byť k dispozícii na základe prijateľných podkladov
na to, aby boli odstránené odporcami namietané skutočnosti na preukázanie z akých nameraných
hodnôt znalec vychádzal, keďže na jednej strane bolo nespochybniteľným, že do obytného domu
bolo teplo dodané, ale nie je zrejmé v akých množstvách práve do bytu odporcov, keďže tu neboli
merače tepla a navyše merač celkového tepla vo výmenníkovej stanici bol poruchový. Nakoľko sa

súdu nepodarilo podriadiť kontrole hodnovernosť podkladov predložených znalcovi a navrhovateľ ich
na výzvu súdu nepredložil, neumožnil tak odstrániť možnosť overovania správnosti údajov v nich,
z ktorých znalec vychádzal. Znalkyňa P.. R. použila pri podaní znaleckého posudku inú metódu,
keď konštatovala rozdiel vo vyúčtovaní spotreby množstva dodaného tepla na ÚK s jeho skutočnou
spotrebou v preplatkových hodnotách. Samotná skutočnosť, že dvaja znalci pri použití iných metód

podaliznalecképosudky,vktorýchposudzovalitoisté,alesoznačnýmirozdielmi,svedčíotom,žepokiaľ
navrhovateľuplatňujevkonanínedoplatoknaskutočnejspotrebedodávkyslužiebvsúvislostisužívaním
bytuprisporovanímnožstvadodávkytepla,pričomvyúčtovaniesamotnévykazujepochybnosti,dôkazné
bremeno vyvrátenia týchto pochybností je na navrhovateľovi. Na základe uvedeného potom súd posúdil
nárok navrhovateľa za dôvodný len do výšky nezaplatených predpísaných zálohových platieb odporcami

v rozhodnom období, ktoré preddavky boli podľa názoru súdu odporcovia povinní zaplatiť v predpísanej
výške bez ohľadu na výsledky následných vyúčtovaní a nezaplateného nájomného za kalendárny
mesiac december 2003. Súd tak priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 447,59 Eur (13.484,-
Sk), teda v sume, v ktorej si odporcovia znížili zálohové platby a v prípade kalendárneho mesiaca
december 2003 nezaplatili ani nájomné. V časti uplatneného poplatku z omeškania ako príslušenstva

pohľadávky zaujal súd názor, že nárok na poplatok z omeškania z dôvodu oneskorenia so zaplatením
zálohových platieb za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu vzniká až momentom splatnosti
vyúčtovania, ktoré však musí byť riadne. Nakoľko súd vyúčtovanie za roky 2001, 2002 a 2003 za riadne
nepovažuje, nepriznal navrhovateľovi uplatnený poplatok z omeškania z nedoplatku na zálohových
platbách. Nárok vznikol len v súvislosti s oneskorením zaplatenia nájomného za kalendárny mesiac

december 2003, v ktorom odporcovia nezaplatili navrhovateľovi žiadnu sumu, preto zo sumy 51,32 Eurako predpísaného nájomného priznal navrhovateľovi poplatok z omeškania v zákonnej výške od dátumu
žiadaného navrhovateľom i keď k omeškaniu došlo už skôr.

Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalivčasodvolanienavrhovateľaajodporcovia,navrhovateľžiadal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť v plnom rozsahu, odporcovia sa
domáhalinapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazrušiťavecvrátiťspäťnaďalšiekonanie.Opodaných
odvolaniachrozhodolKrajskýsúdvTrnaveakoodvolacísúd uznesenímč.k.24Co/241/2010-786zodňa
30.5.2012, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného

rozsudku po predchádzajúcom zhrnutí stanovísk, vyjadrení a výpovedí jednotlivých účastníkov, záverov
znaleckých posudkov, ako i ďalších vykonaných dôkazov, po citácií zákonných ustanovení uzavrel,
že nárok navrhovateľa posúdil ako dôvodný len do výšky nezaplatených predpísaných zálohových
platieb odporcami v rozhodnom období, ktoré preddavky boli povinní odporcovia platiť bez ohľadu
na výsledky následných vyúčtovaní a nájomného za kalendárny mesiac december 2003 a preto
navrhovateľovi priznal sumu 447,59 Eur. Tento svoj záver ale prvostupňový súd nijako neodôvodnil,

nie je teda vôbec zrejmé na základe akých úvah súd k tomuto záveru dospel. Zamietnutie návrhu
vo zvyšnej časti odôvodnil iba tým, že súdu sa nepodarilo podriadiť kontrole hodnovernosť podkladov
predložených znalcovi, navrhovateľ ich súdu nepredložil a neumožnil tak odstrániť pochybnosti o
dôvodnosti uplatnených nárokov plynúcich z vyúčtovaní za roky 2001, 2002, 2003 pri rozúčtovaní
spotreby tepla a teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností. V rozpore s

týmto záverom dokazovanie súd nezameral na správnosť rozúčtovania spotreby tepla, ale na zistenie
skutočnej spotreby, za týmto účelom nariadil i obe znalecké dokazovania a to dvomi znalcami z
rovnakého odboru a so zadaním rovnakej znaleckej úlohy, ale s ich odlišnými závermi sa nevyporiadal.
V odôvodnení sa čiastočne zaoberal záverom znalca P.. S., pričom záver znaleckého posudku T.
R., ako i jeho dodatok nevyhodnotil vôbec a vôbec sa nevyporiadal s námietkami, ktoré k dodatku

posudku tejto znalkyni vzniesol navrhovateľ, ako ani s vyjadrením znalkyne na pojednávaní. Okrem
uvedeného znalecké dokazovanie súd prvého stupňa zameral len na obdobie rokov 2001, 2002
a január až júl 2003, pričom nároky navrhovateľa uplatnené návrhom zo dňa 12.1.2005 (pod sp.
zn. 9C/200/2005) za obdobie od augusta 2003, ročné vyúčtovanie za rok 2003 a za obdobie jún
2004 až október 2004 neposúdil, nezaoberal sa s nimi podrobne, len ich úhrnnú sumu 5.696,- Sk

zahrnul do predmetu konania a závery znaleckých posudkov zrejme aplikoval aj na tieto nároky, hoci
neboli predmetom znaleckého dokazovania. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, spor vznikol z
dôvodu, že odporcovia nie vždy platili zálohové mesačné platby podľa predpisu odporcu. Súd potom
znaleckým dokazovaním neúspešne zisťoval skutočnú spotrebu odporcov za sporné obdobia, bez
ohľadu na charakter a podstatu uplatnených nárokov a bez dostatočného odôvodnenia návrhu vyhovel

len čiastočne v časti nezaplatených preddavkov (pričom z rozsudku ani nie je jasný výpočet resp.
špecifikácia výšky priznanej sumy) a ani v zamietajúcej časti odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné,
presvedčivé a zrozumiteľné. Čo sa týka rozhodnutia v jeho vyhovujúcej časti, odvolací súd upriamil
pozornosť na rozhodnutie NS SR zo dňa 18.10.2007 4Cdo 83/2006, v zmysle ktorého plnenie záloh
na platbách na plnenia poskytované s užívaním bytu podlieha ročnému zúčtovaniu, po ktorom vzniká

prenajímateľovi právo na zaplatenie skutočného nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované s
užívaním bytu, prípadne nájomcovi vzniká právo na vrátenie vyúčtovaného preplatku. Navrhovateľovi
preto už v čase rozhodovania súdom prvého stupňa mohol vzniknúť len nárok na zaplatenie nedoplatku
na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu vyplývajúci z ročného zúčtovania.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, opätovným oboznámením sa so

svedeckými výpoveďami A. M., T. K., oboznámením sa s podanými znaleckými posudkami znalcov P..
S. S., T. R., ich výpoveďami, predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu, riadiac
sa pritom právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v prejednávanej veci a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, že na podanom návrhu po spojení dvoch konaní

navrhovateľ trvá v nezmenenej forme. Uplatnená pohľadávka, ktorá je predmetom konania je skutočným
dlhom odporcov po zohľadnení vyúčtovaní za roky 2001, 2002, 2003 a v súčasnej dobe aj za rok
2004. Ide o skutočný dlh, keď doterajšia prax navrhovateľa bola taká, že pokiaľ sa vykonávali ročné
vyúčtovania, vychádzalo sa z výšky predpisu v porovnaní so skutočným nákladom bez ohľadu na to, či
predpisy boli riadne zaplatené, v ďalšej časti vyúčtovania bol uvedený aj skutočný stav, teda skutočne

zaplatené v tom čase zálohové platby v porovnaní so skutočným nákladom. Bolo uvedené koľko bolov skutočnosti zaplatené. Pokiaľ ide o pohľadávku, je ňou aj nedoplatok resp. nezaplatené nedoplatky
ročných vyúčtovaní 2001, 2002, pričom táto pohľadávka predstavuje rozdiel medzi predpisom a
skutočnými nákladmi, s tým, že na tunajšom súde sa viedli, resp. vedú konania v prípade nedoplatkov

na pôvodných zálohových platbách tohto obdobia. Rovnako v tejto súvislosti pokiaľ ide o pohľadávku
predstavujúcu dlh za obdobie kalendárneho roku 2004, za rok 2004 už bolo uskutočnené vyúčtovanie,
toto súdu predloží s konkretizáciou, či na základe neho ešte vznikla ďalšia pohľadávka odporcom. Trvá
na tom, že vyúčtovania boli správne, predložili súdu všetky doklady na preverenie jeho správnosti, ak
to protistrana bude prezentovať relevantným spôsobom, nie ako doposiaľ, nebráni sa a nemá problém

s tým, aby bol do konania priznaný znalec, ktorý posúdi správnosť vyúčtovaní s tým, ako aj bolo
prezentované v priebehu konania. Navrhovateľ namieta posledný znalecký posudok vo veci nakoľko
znalkyňa mala k dispozícii namerané hodnoty pokiaľ ide o teplo. Čo sa týka merania tepla poukazuje na
to, že toto bolo uskutočňované tak, že na päte obytného domu na ulici U. X . sa nachádzal merač tepla,
ktorý meral celkovú spotrebu tepla pre ÚK obytného domu U. X-X, tento spôsob merania bol v súlade s
vyhláškou č. 15/99 Zb.. Podľa § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky, ak je dodávateľ tepla priamym odberateľom

tepla rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom podľa určeného meradla umiestneného osobitne na
každej päte domu. Pokiaľ protistrana namieta nefunkčnosť merača na výmenníkovej stanici, nemá to
nič spoločné s meraním tepla na ÚK na päte domu. Je pravda, že jeden merač vo VS bol nefunkčný,
tento merač však nepatril navrhovateľovi a tento nemá nič spoločné s meraním množstva tepla na
vykurovanie. Táto poruchovosť nemá nič spoločné s meraním tepla na ÚK. Navrhovateľ sám vyrába

teplo z pary, ktorú nakupuje od Trnavskej teplárenskej. Pokiaľ ide o teplo na TÚV, keďže bolo namerané
teplo na ÚK na päte domu, tak odpočítalo sa táto hodnota nameraná na päte od nakúpeného tepla a
rozdiel bolo teplo na TÚV. Je to spôsob výpočtu v súlade so zákonom, potvrdil to aj znalec. Pokiaľ sa týka
preukázania nákladov, tak navrhovateľ preukázal faktúrami od Trnavskej teplárenskej nákup pary, potom
preukázal nákup vody, takže relevantnými dôkazmi, ktorými sú faktúry týchto dodávateľov hodnoverne

preukázal výšku nákladov, ktoré mal v súvislosti s dodávaním resp. poskytovaním služieb v súvislosti s
užívaním bytu. Pokiaľ odporca tvrdí, že relevantným dokladom pre výpočet množstva dodaného tepla
sú denník, tak opätovne zdôrazňujem, že žiaden zákon neupravuje povinnosť tieto denníky viesť a
tieto denníky nie sú podkladom pre vyúčtovanie a pre nič iné v súvislosti s výpočtom úhrady za služby
poskytnutej v súvislosti s užívaním bytu. Je to len interná potreba pre obsluhu výmenníkovej stanice.

Zákon presne určuje ako sa vypočítava a z čoho sa vychádza pri vyúčtovaní, znalec vskutku potvrdil,
že mu boli predložené všetky doklady, ktoré potreboval pre vypracovanie znaleckého posudku, t. j.,
ktoré potreboval na zaujatie stanoviska ohľadne správnosti vyúčtovaní týkajúcich sa bytu, ktorý užívajú
odporcovia. V konaní tento znalecký posudok súd nezobral do úvahy len z dôvodu formálnosti a to, že k
znaleckému posudku neboli predložené všetky doklady, ktoré znalec použil pri vypracovaní znaleckého

posudku. Následne však navrhovateľ tieto nedostatky odstránil tým spôsobom, že do spisu založil všetky
doklady, z ktorých vychádzal znalec pri spracovaní vyúčtovania. Tieto doklady sú pravé, nie sú žiadnym
podvrhom, nie sú vymyslené, nie sú falšované a preto nevidí dôvod pre tvrdenie, že tieto doklady nie
sú hodnoverné.

Ďalej právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní predniesla, že navrhovateľ berie návrh späť v časti

uplatnených nedoplatkov za mesiace jún - október 2004, t. j. v celkovej sume pôvodne uplatnenej
pohľadávky 1.718,- Sk, čo predstavuje 57,03 eur a išlo o žalované nedoplatky za mesiace jún - október
2004. Rovnako navrhovateľ berie návrh späť v časti poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile zo
sumy 22,84 eur od 11.3.2003 do zaplatenia, zo sumy 47,14 eur od 11.4.2003 do zaplatenia, zo sumy
47,14 eur od 11.5.2003 do zaplatenia, zo sumy 47,14 eur od 11.6.2003 do zaplatenia, zo sumy 47,14

eur od 11.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 47,14 eur od 11.8.2003 do zaplatenia a v tejto časti navrhuje
konanie zastaviť. Zároveň žiadala o pripustenie zmeny návrhu tak, že odporcovia sú povinní zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 744,94 eur a poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile
denne zo sumy 246,20 eur od 1.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 108,18 eur od 1.8.2003 do zaplatenia,
zo sumy 390,56 eur od 1.8.2004 do zaplatenia, teda ide o rozšírenie týkajúce sa len príslušenstva

pohľadávky, istinu žiada navrhovateľ priznať po akceptácii dnešného späťvzatia návrhu vo výške 744,94
eur spolu s popísaným poplatkom z omeškania. Pokiaľ ide o žiadané rozšírenie, pôvodne bol žalovaný
poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 5.696,- Sk s tým, že zmeneným návrhom
sa žiada poplatok z omeškania zo sumy 11.766,- Sk, čo predstavuje 390,56 eur. Poplatok z omeškania
oproti pôvodnej sume 5.696,- Sk žiada navrhovateľ priznať teraz zo sumy 11.766,- Sk z dôvodu, že

predmetom konania zostáva suma 744,94 eur istiny, ktorá suma zahŕňa ročné vyúčtovanie za rok 2001
v sume 7.417,- Sk, potom vyúčtovanie za rok 2002 v sume 3.259,- Sk, v tejto časti nie je žiadna zmena
oproti pôvodnému návrhu. Potom ročné vyúčtovanie za rok 2003 predstavuje sumu 11.766,- Sk. Tátosumajerozdielmedziskutočnýmiplatbaminapreddavkochzamesiacjanuár-december2003,ktoréboli
v sume 35.126,- Sk a skutočnými nákladmi za rok 2003 podľa ročného vyúčtovania, ktoré predstavovalo
sumu 46.892,40 Sk. Rozdiel medzi týmito skutočnými nákladmi a skutočnými platbami predstavuje

11.766,- Sk. Jednotlivé zálohové platby, teda skutočné platby za obdobie od januára do decembra
2003 sú uvedené podľa jednotlivých mesiacov vo vyúčtovaní a tie sú vo vyúčtovaní rozšpecifikované a
vyúčtované ako skutočné náklady na služby. Pokiaľ sa aj v návrhu uvádzalo, že ročné vyúčtovanie za rok
2003 bolo preplatkové v sume 1.702,- Sk, tak k tomu došlo tak, že navrhovateľ vypočíta vo vyúčtovaní
rozdiel medzi predpísanými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi. Rozdiel medzi predpísaným

zálohami a skutočnými nákladmi je výsledok vyúčtovania. Keď potom dáva podnet na vymáhanie a preto
boli v návrhoch uvádzané nedoplatky na preddavkoch so zohľadnením na vyúčtovanie, vyjde rovnaká
suma ako keď počítame skutočné platby na zálohách a skutočné náklady. Pohľadávka je tá istá, len je
inak pomenovaná a to kvôli spôsobu výpočtu. Ale fakticky sa jedná o ten istý nedoplatok.

Splnomocnený zástupca odporcov v konaní uviedol, že návrh znie na nedoplatok na zálohové
platby a skutočné platby. Zálohové platby však padajú ako náhle je vydané vyúčtovanie skutočných

nákladov. Potvrdzuje, že na tunajšom súde sa vedie viacero živých sporov tých istých účastníkov na
obdobnom základe, keď celý problém je v tom, že navrhovateľ nevie preukázať skutočné náklady.
Bolo vypracovaných niekoľko znaleckých posudkov a skutočné náklady nepreukázali ani znalci. Jediný
znalecký posudok, ktorý podľa ich názoru je prijateľným je ten, ktorý v tejto právnej veci vypracovala
znalkyňa P.. R., v tomto namietali len to, že jej neboli predložené doklady, čo znalkyňa aj potvrdila a

preto vychádzala len z teoretických výpočtov. Navrhovateľ predložil doklady o tom ako merali merače,
tieto však nie sú pravdivé, potvrdila to aj znalkyňa P.. R.. Nielen že nebol funkčný merač tepla vo
výmenníkovejstanici,alenebolfunkčnýanimeračprivstupedovýmenníkovejstanice,pretonavrhovateľ
nemohol zistiť koľko tepla odobral. Jediné, čo sa dalo zistiť bol prevádzkový denník pre VS17 za rok
2001 - 2005. V tejto súvislosti poukazuje, že pokiaľ neboli funkčné merače, nemohlo byť urobené

vyúčtovanie. Každé takéto vyúčtovanie sa dá namietať. Prevádzkový denník žiadali v priebehu celého
sporu, žiadala ho aj znalkyňa a na súdnom pojednávaní bolo uvedené stranou navrhovateľa, že bol
skartovaný, pričom pokiaľ strana navrhovateľa vedie spor, nemôže takýto zásadný doklad skartovať.
Trvajú na tom, nech strana navrhovateľa preukáže skutočné náklady, ktoré účtovali a nech predloží
všetky doklady, aby si to mohli skontrolovať. Súd by mal postupovať v zmysle rozhodnutia Krajského

súdu Trnava vydaného v tejto prejednávanej veci. Tvrdia, že ani v znaleckom posudku vydanom v tomto
konaní nie sú údaje správne, strana navrhovateľa nepredložila doklady znalkyni R., ktoré predložila
znalcovi S.. To čo predniesla právna zástupkyňa navrhovateľa pri odôvodňovaní návrhu na pripustenie
zmeny s týmto nesúhlasí, jednoznačne tvrdí, že zálohové platby sú zálohové platby a skutočné náklady
sú skutočné náklady. Zálohové platby sú predpoklad, ako 1/12 z nákladov z predchádzajúceho roka.

Súdu by chcel dať do pozornosti len jednu vec, že navrhovateľ mal podať návrh ako rozdiel skutočné
náklady a skutočné platby, pretože v čase, keď podali návrh už poznali skutočné náklady. Návrh tak
bol podaný nesprávne. Poukázuje ešte na to, že odporcovia už v odpore proti platobnému rozkazu na
túto skutočnosť poukázali, teda že ich nedoplatok môže byť len rozdiel medzi skutočnými nákladmi a
skutočnými platbami. Preto tento spor považujú odporcovia za bezpredmetný. Poukazuje ešte aj na to,

že znalkyňa v rámci dokazovania uviedla, že vyúčtovania za rok 2001 - 2003 sú zlé, rovnako poukazuje
na to, že strana navrhovateľa počas celého konania nepredložila súdu doklady preukazujúce správnosť
vyúčtovania a nepredložili ich ani znalkyni R.. Tvrdia a trvajú na tom, že listinnými dokladmi, bez ktorých
nie je možné vypracovať žiaden znalecký posudok sú prevádzkové denníky z VS 17, stavy fakturačných
meračov, tie ktoré boli predložené súdu nie sú pravdivé.

Zo svedeckej výpovede P.. T. K., ktorá pracuje u navrhovateľa ako ekonomická námestníčka, súd
zistil, že zálohové platby sa určujú na základe nákladov za predchádzajúce známe obdobie, teda
skutočných nákladov upravených o cenové zmeny. Na ekonomické oddelenie sa dostanú sumárne
vyčíslené náklady za jednotlivé obytné domy, ktoré sa následne rozúčtujú na jednotlivé byty podľa
stanovených kritérií. V prípade nákladov na teplo je kritériom celková podlahová plocha bytu, potom je

tam ohrev, ktorý pozostáva z nákladov za ohrev na vykurovanie a nákladov za samotnú teplú vodu, teda
tú, ktorá tečie a jej náklad pozostáva z nákladov množstva tepla na ohrev vody a z nákladov na studenú
vodu potrebnú na prípravu teplej vody. Táto položka sa rozúčtováva podľa metrov kubických, a to podľa
stavov meračov, ktoré sú v byte, pričom odpočet sa robí za prítomnosti nájomníka. Pred obytným domom
je merač vody, jednotlivé namerané hodnoty predloží úsek prevádzky tepelných zariadení a pre prípad

studenej vody úsek technický. Treťou položkou vyúčtovania je studená voda, ktorá sa rozúčtováva podľa
nameranej spotreby v byte pri úprave koeficientom. Merač studenej vody v prvom tlakovom pásmeje pred obytným domom, prístup k nemu má navrhovateľ a vodárenská spoločnosť, druhé merače
sú v byte. Pri vyúčtovaní sa vychádza z nameranej spotreby v byte upravenej koeficientom. Čo sa
týka tepla pre ÚK, pre obytný dom je určené meradlo na päte domu, keď potom je tu ešte merač vo

výmenníkovej stanici, ale k spôsobu merania sa nevie vyjadriť. Na ekonomické oddelenie sa dostanú
už konkrétne výsledky nameraných GJ, ktoré sa rozpočítajú podľa celkovej plochy bytu a nebytových
priestorov. Ročné vyúčtovanie sama nepodpisuje ako vedúca oddelenia, ale podpisujú ho pracovníčky
oddelenia, ktoré vyúčtovanie spracovávali v jej zastúpení, na čo sú v rámci pracovno-právnych vzťahov
splnomocnené.

Zo svedeckej výpovede P.. A. M. súd zistil, že tento pracuje u navrhovateľa ako námestník prevádzky
tepelných zariadení. U navrhovateľa prichádza do styku len s odberateľmi tepla, konkrétne so správcom,
teda zmluvným partnerom v rámci vzájomného zmluvného vzťahu. Ani s vlastníkmi ani s nájomcami
bytov priamo do styku neprichádza. Teplo navrhovateľ nakupuje od teplárenskej spoločnosti, vodu
od vodárenskej spoločnosti, ktorá sa pripraví na také parametre, aby z nej bola teplá úžitková voda
a teplo. Na základe uzatvorenej zmluvy s dodávateľmi tepla a vody tieto nakupujú a upravujú sa

vo výmenníkových staniciach, keď v prípade obytného domu, v ktorom sa nachádza byt v užívaní
odporcov, sa jedná o starú výmenníkovú stanicu. Správca odoberá z tejto výmenníkovej stanice už
upravené hodnoty, keď v danom konkrétnom prípade je správcom priamo navrhovateľ a v prípade
tepla na vykurovanie je zo zákona merač na každom obytnom dome, v danom prípade vo vchode
na ul. U. č. X., kde sa zisťuje množstvo tepla dodávaného pre celý obytný dom. Vo výmenníkovej

stanici je tiež merač, ktorý zaznamenáva teplo pre vykurovanie celého zásobovaného okruhu - XX
obytných miest, v ktorých sú obytné domy aj nebytové priestory. Odber tepla je v stanici zaznamenávaný
spoločný a každý odberateľ má namontované meradlo, kde sa zisťuje teplo len pre neho. Zo zákona
je tu povolená tolerancia určitej odchýlky, strata po ceste, ktorá sa nezaznamenáva, pričom tieto
straty môžu byť len v rozsahu strát povolených. Pri teplej úžitkovej vode neexistujú odberné miesta

ako pri teple na vykurovanie, toto sa zisťuje ako náklad na prípravu priamo vo výmenníkovej stanici.
Tento náklad je spoločný pre všetkých XX zásobovaných objektov a každý odberateľ uhrádza podiel
na tomto spoločnom náklade. Princípom na výpočet podielu sú nahlásené množstvá spotreby TÚV.
Odberateľ (správca obytných domov alebo zástupca spoločenstva) si môže prekontrolovať na meradle
pri obytných domoch na odberných miestach parametre dodávaného tepla, či zodpovedajú vonkajším

poveternostným podmienkam. Odberateľ nemôže vystupovať ako samostatný kupujúci a nemôže sa
tak vyhovovať jeho individuálnym požiadavkám, záleží to od neho, či si radiátor zapne alebo vypne,
rovnako je to aj pri TÚV. Teplá úžitková voda sa odoberá ako množstvo studenej vody meranej vo
výmenníkovej stanici a množstvo tepla použité na jej prípravu, ktoré je zisťované nepriamo, a to tak, že
sa sleduje množstvo ohrievanej vody, a toto množstvo je vynásobené 0,3 GJ na m3, čím sa vypočíta

teplo potrebné na ohrev presne zisteného množstva studenej vody pre všetkých XX objektov. Následne
je to rozúčtované na konkrétny objekt, resp. byt.

Zo Zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa SMM, príspevková
organizácia a odporkyňou v 1. rade ako nájomníčkou, ktorá je manželkou odporcu v 2. rade zo dňa
9.1.1997súdzistil,žeodporkyňav1.radesaakonájomníčkabytuč.XXnaU.ul.č.XvR.zaviazalaplatiť

nájomné 326,- Sk mesačne a zálohy na plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu preddavkovo
vo výške 929,- Sk mesačne, a to všetko najneskôr do 5.-teho dňa nasledujúceho mesiaca.

Z evidenčného listu pre výpočet nájomného, platného od 1.7.2002 vyplýva, že výška mesačného
nájomného bola určená sumou 814,- Sk a mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu sumou
2.532,- Sk. Podpisom je potvrdené prevzatie evidenčného listu nájomcom.

Z evidenčného listu pre výpočet nájomného, platného od 1.2.2003 vyplýva, že výška mesačného
nájomného bola určená sumou 814,- Sk a mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu sumou
2.634,- Sk. Podpisom je potvrdené prevzatie evidenčného listu nájomcom.

Z evidenčného listu pre výpočet nájomného, platného od 1.3.2003 vyplýva, že výška mesačného
nájomného bola určená sumou 1.546,- Sk a mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu sumou

2.634,- Sk. Podpisom je potvrdené prevzatie evidenčného listu nájomcom.

Z evidenčného listu pre výpočet nájomného, platného od 1.2.2004 vyplýva, že výška mesačného
nájomného bola určená sumou 1.546,- Sk a mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu sumou
3.211,- Sk. Podpisom je potvrdené prevzatie evidenčného listu nájomcom.Z evidenčného listu pre výpočet nájomného, platného od 1.3.2004 vyplýva, že výška mesačného
nájomného bola určená sumou 1.973,- Sk a mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu sumou
3.211,- Sk. Podpisom je potvrdené prevzatie evidenčného listu nájomcom.

Z vyúčtovania dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za
obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 zo dňa 31.5.2002 vyplýva rozdiel medzi predpísanými zálohovými
platbami na nájomnom a za služby spojené s užívaním bytu (bez ohľadu na skutočné platby nájomcom)
a skutočnými nákladmi a nájomným v sume 7.417,- Sk ako nedoplatok.

Z vyúčtovania dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za

obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2002 zo dňa 31.5.2003 vyplýva rozdiel medzi predpísanými zálohovými
platbami na nájomnom a za služby spojené s užívaním bytu (bez ohľadu na skutočné platby nájomcom)
a skutočnými nákladmi a nájomným v sume 3.259,- Sk ako nedoplatok.

Z vyúčtovania dodávky tepla, vodného, stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za
obdobie od 1.1.2003 do 31.12.2003 zo dňa 31.5.2004 vyplýva rozdiel medzi predpísanými zálohovými
platbami na nájomnom a za služby spojené s užívaním bytu (bez ohľadu na skutočné platby nájomcom)

a skutočnými nákladmi a nájomným v sume 1.702,- Sk ako preplatok.

Uznesením zo dňa 30.5.2006 v spojení s uznesením zo dňa 2.6.2006 súd pribral do konania znalca P..
S. S., z odboru energetika, odvetvie tepelná energetika, ústredné vykurovanie a vykurovacie zariadenia,
ktorému zadal vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí, či vyúčtovanie množstva dodaného tepla
na ÚK a TÚV navrhovateľom pre odporcov do ich nájomného bytu v rokoch 2001, 2002 a v období od

januára do júla 2003 zodpovedá jeho skutočnej spotrebe.

Znalec podal znalecký posudok č. 2/2006 zo dňa 19.11.2006, z ktorého súd zistil, že byt odporcov
nebol vybavený meračom, ktorý by meral množstvo dodaného tepla pre ÚK a množstvo dodaného
tepla pre TÚV. Preto nebolo možné určiť, či vyúčtovanie množstva dodaného tepla zodpovedá jeho
skutočnej spotrebe. Zistená absencia spoľahlivého celkového merača tepla vo výmenníkovej stanici S.

X/X je vážnym nedostatkom proti transparentnosti merania dodávok tepla, avšak za daných technických
okolností bol zvolený postup stanovenia celkovej spotreby tepla vo výmenníkovej stanici v čase poruchy
celkového merača tepla jediný správny, ktorý umožnil nepoškodiť konečného spotrebiteľa. Na základe
uvedeného, vykonaných overení a prepočtov potvrdzuje, že rozúčtovanie dodávok tepla pre ÚK a ohrev
TÚV za roky 2001 a 2002 pre byt odporcov je správne a bolo vykonané v súlade s vtedy platnou

legislatívou. Súčasťou znaleckého posudku bol aj odkaz na podklady pre jeho vypracovanie, z ktorých
akoprílohabolivznaleckomposudkuzapracovanépríslušnévýmeryOkresnéhoúraduTrnavač.2/2001,
13/2001, 3/2002 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 027/2002/03.

V konaní znalec uviedol, že pred vypracovaním znaleckého posudku sa obrátil na navrhovateľa, od
ktorého žiadal podklady. Okrem podkladov, ktoré použil a ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku to

boli ešte ďalšie podklady získané od navrhovateľa, konkrétne overenie hospodárnosti celej sústavy,
oboznámil sa s rozhodnutím, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený dodávať teplo, overenie
doby platnosti fakturačných meradiel, videl certifikáty meradiel s dátumom overenia. Vo výmenníkovej
stanici, z ktorej bolo dodávané teplo do obytného domu odporcov malo byť meranie zrealizované tak, že
tam mal byť osadený celkový merač tepla, ktorý meral celkovú spotrebu tepla pre ÚK a TÚV a meračom

tepla, ktorý meral iba spotrebu ÚK. K spotrebe TÚV vzhľadom na to, že na okruhu merač tepla nebol
osadený, sa dalo dopracovať na základe rozdielu celkového merača tepla a meračov tepla, ktoré merali
spotrebu tepla pre ÚK. Problémom v tomto prípade sa stal fakt, že celkový merač tepla bol v rozhodnom
období v poruche alebo nečinný. K celkovej spotrebe tepla navrhovateľa sa potom dopracoval tak, že
určil normatívnu spotrebu tepla na prípravu TÚV vo výške 0,3 GJ. Táto spotreba vychádza z normovanej

spotreby tepla potrebnej na ohriatie 1 m3 vody + straty v cirkulačnom potrubí. V hospodárnej sústave
je maximálna spotreba na prípravu 1 m3 teplej vody 0,3 GJ. Pokiaľ by navrhovateľ mal spotrebu
vyššiu, nemohol by ju fakturovať. Z tohto dôvodu prekontroloval aj faktúry, ktoré navrhovateľ obdržal
od dodávateľa - teplárenskej spoločnosti a porovnal, či rozdiel medzi vyfakturovaným množstvom
tepla a tepla pre ÚK s touto hodnotou korešpondovala. Pri kontrole faktúr sa stretol aj s tým, že boli

vyfakturované aj väčšie množstvá, ktoré však boli predmetom reklamačného konania a navrhovateľ ich
vrátil teplárenskej spoločnosti na prepracovanie. Čo sa týka fakturácie pre odporcov - obytný dom bol
vybavený meračom tepla na päte domu, na základe ktorého fakturácia bola v poriadku. To znamená,
že množstvo tepla nameraného sa podelilo vykurovanou plochou obytného priestoru tohto domu. Čosa týka spotreby množstva tepla pre prípravu TÚV - vypočítala sa spotreba tak, že množstvo tepla
pre TÚV sa podelilo množstvom TÚV na jednotlivých podružných vodomeroch z celého okruhu, ktorý
bol zásobovaný TÚV a súčet nahlásenej vody tvoril celkovú spotrebu TÚV, ktorá bola z tejto stanice

odobraná. Množstvo tepla vypočítané na TÚV sa podelilo množstvom vody, ktorá bola nahlásená
jednotlivými konečnými spotrebiteľmi.

Na výzvu súdu P.. S. S. podaním, súdu doručeným dňa 8.7.2008, označil všetky podklady, z ktorých
vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku a ktoré v ňom neboli konkretizované, z ktorých
podkladov na výzvu súdu strana navrhovateľa nepredložila faktúry Trnavskej teplárenskej spoločnosti,

ktorými si uplatnila odplatu za dodávku tepla dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003,
kontrolné listy Západoslovenských vodární a kanalizácií s mesačnými odpočtami spotreby studenej vody
pre ohrev TÚV dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003, účtovný doklad zúčtovania
technologickej vody dopúšťania systému ústredného vykurovania za roky 2001, 2002, 2003, hlásenia od
správcov domov napojených na predmetnú výmenníkovú stanicu o spotrebe TÚV, ktorá bola nameraná
u jednotlivých konečných spotrebiteľov a evidenčné karty pre odbery TÚV pre obytný dom na ul. U. č.

X až X s tým, že ostatné požadované doklady tvoria obchodné tajomstvo navrhovateľa, preto ich súdu
nepredkladá (č.l.356 spisu).

Vzhľadom na posúdenie objektívnosti znaleckého dokazovania znalcom P.. S. a skutočnosti, že strana
navrhovateľa nepredložila súdu všetky podklady, z ktorých znalec pri vypracovaní posudku vychádzal,
a na ktoré odkázal vo svojom podaní, súdu doručenom dňa 8.7.2008, súd na návrh strany odporcov

nariadil opätovne znalecké dokazovanie a uznesením zo dňa 10.11.2008 pribral do konania znalkyňu
T. R., rovnako z odboru energetika, odvetvie tepelné energetické zariadenia, vykurovanie a vykurovacie
zariadenia, ktorej zadal vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí, či vyúčtované množstvá dodaného
tepla na ÚK a TÚV odporcom za roky 2001, 2002, 2003 zodpovedajú skutočnej spotrebe.

Znalkyňa podala znalecký posudok č. 3/2009 zo dňa 21.4.2009, v ktorého závere konštatovala, že

vzhľadom na skutočnosť, že celkový merač tepla vo výmenníkovej stanici S. X/X bol nepoužiteľný a v
období rokov 2001, 2002, 2003 bol mimo prevádzky alebo keď meral, nemeral správne, je dodávateľ
tepla povinný znížiť cenu tepelnej energie o 10%, a keďže dodávateľ cenu neznížil, znalkyňa v
znaleckom posudku len ponížila rozúčtovanú cenu tepla pre odporcov o 10%.

Vzhľadom na skutočnosť, že znalkyňa v znaleckom posudku č. 3/2009 zo dňa 21.4.2009 nezodpovedala

jednoznačne či množstvo dodaného tepla na ÚK a TÚV odporcom za roky 2001, 2002, 2003 zodpovedá
jeho skutočnej spotrebe, súd uznesením zo dňa 29.6.2009 uložil znalkyni doplniť posudok a zároveň v
ňom zodpovedať, aká bola skutočná spotreba dodaného tepla v rozhodnom období.

Znalkyňa podala dňa 24.8.2009 doplnenie znaleckého posudku č. 3/2009, z ktorého záverov súd zistil,
že znaleckým dokazovaním bol skonštatovaný rozdiel vo vyúčtovaní spotreby množstva dodaného tepla

na ÚK s jeho skutočnou spotrebou, čo v roku 2001 predstavovalo rozdiel v cene vyúčtovania 73,65
eur, v roku 2002 58,43 eur a v roku 2003 72,51 eur ako preplatok. Pokiaľ ide o TÚV, znalkyňa rovnako
skonštatovala ustálený preplatok, a to pre rok 2001 106,09 eur, pre rok 2002 102,50 eur a pre rok 2003
79,37 eur. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalkyňa vychádzala z podkladov, ktorými boli spis
Okresného súdu Trnava sp. zn. 9C/39/2004, zákon č. 70/1998, finančný spravodajca č. 5/1996 - príloha

č. 4, teplotné pomery za obdobie rokov 2001, 2002, 2003 zo SHMÚ v Bratislava, tepelná strata objektu
U. X až X., evidencia doby vykurovania v rokoch 2001, 2002, 2003.

Vo svojej výpovedi znalkyňa uviedla, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania vyúčtovaná dodávka
tepla na ÚK a na TÚV za r. 2001, 2002, 2003 nezodpovedali skutočnej spotrebe z dôvodu, že namerané
hodnoty, ktoré boli obsiahnuté vo vyúčtovaniach nemohla preveriť a tým nemohla zistiť, či zodpovedali

skutočne nameranej spotrebe na meračoch. Neboli jej predložené prevádzkové denníky z tepelného
zdroja, t. z. v týchto denníkoch mali byť uvedené namerané hodnoty tepla, ako aj tepla na prípravu TÚV,
ktoré navrhovateľ nakupoval a následne distribuoval konečným odberateľom. Bolo jej povedané, že tieto
sú skartované. Pokúšala sa zistiť namerané hodnoty v rozhodnom období aj od dodávateľa - Trnavskej
teplárenskejspoločnosti,ktorájejoznámila,žeichužnearchivuje.Vostatnomvychádzalalenzdokladov

nachádzajúcich sa v spise, a to konštatovaných nameraných hodnôt navrhovateľa bez toho, aby ich
mohla overiť. Vzhľadom na to vypracovala znalecký posudok náhradným spôsobom a skonštatovala
spotrebu predpokladanú. Vychádzala z metódy Gradenovej, ktorou sa dá ustáliť aj predpokladaná
spotreba tepla na TÚV, kde vychádzala z výnosu MF SR - finančného spravodajcu č. 5/1996, v ktoromsa jednoznačne hovorí, že sa vychádza z overení účinnosti zdroja bez ohľadu na namerané hodnoty. V
tomto finančnom spravodajcovi sa odkazuje na povinnosť poskytnúť 10% zľavu ak namerané hodnoty
nezodpovedajú popísanému výpočtu a pokiaľ dodávateľ nemá osobitne merač na TÚV a osobitne merač

na ÚK. Pri ustálení spotreby tepla na TÚV vychádzala zo spotreby na jednu osobu 6,33 GJ/1rok, keď si
ustálila počet nahlásených osôb v obytnom dome a prepočítala spotrebu na jeden byt. Pri tejto metóde
nie je potrebné mať žiadne namerané hodnoty. Pre spotrebu tepla na ÚK použila Gradenovú metódu,
pri ktorej vychádzala z tepelnej straty objektu - obytného domu pri zohľadnení počtu vykurovacích dní
v jednotlivých obdobiach a priemerných teplôt. Sama sa oboznámila aj so znaleckým posudkom P.. S.,

ktorého spôsob bol tiež bežný a použiteľný pokiaľ by však sama mala overenú nameranú spotrebu.

Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 cit. zákona, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 cit. zákona, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 cit. zákona, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

Podľa ustanovenia § 697 cit. zákona, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok

z omeškania.

Podľa ustanovenia § 700 ods. 1 cit. zákona, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční
nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá, ods. 3, 4, Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže
osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa

odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Predmetom konania je pohľadávka navrhovateľa uplatnená voči odporcom ako spoločným nájomcom
bytu predstavujúca podľa jeho popisu návrhom na začatie konania, popisu v priebehu celého konania
a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci č.k. 24Co/241/2010-786 zo dňa 30.5.2012, ktorým
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (v tomto rozhodnutí vyslovil
právny názor, že plnenie záloh na platbách na plnenia poskytované s užívaním bytu podlieha ročnému

zúčtovaniu, po ktorom vzniká prenajímateľovi právo na zaplatenie skutočného nedoplatku na úhradách
za plnenia poskytované s užívaním bytu, prípadne nájomcovi vzniká právo na vrátenie vyúčtovaného
preplatku, navrhovateľovi preto už v čase rozhodovania súdom prvého stupňa mohol vzniknúť len
nárok na zaplatenie nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu vyplývajúci z
ročného zúčtovania) nedoplatok na nájomnom a predpísaných zálohových mesačných platbách za

službyspojenésužívanímbytuvichnájmezaobdobieodjanuáradodecembra2003,odjúnadooktóbra2004, pri uplatnení aj nedoplatkov z ročných vyúčtovaní za rok 2001, 2002, a zohľadnení preplatku za
rok 2003.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu so súhlasom odporcov v časti istiny 57,03 eur predstavujúcej

uplatnené nedoplatky na zálohových platbách za mesiace jún až október 2004 (pokiaľ ide o prednes
späťvzatia návrhu v časti príslušenstva tejto časti pohľadávky tu dáva súd do pozornosti, že o ňom
už bolo rozhodnuté v rámci pripustenia zmeny návrhu v časti príslušenstva pohľadávky uznesením na
pojednávaní dňa 31.3.2010), o ktorom súd rozhodol až následne v rozhodnutí o veci samej, zostal tak
predmetom dokazovania nárok navrhovateľa v ostatnej časti, čo po pripustení zmeny návrhu, avšak

opakovane len v časti príslušenstva pohľadávky uznesením zo dňa 13.12.2012, predstavuje pohľadávku
vsume744,94eurspoplatkomzomeškaniavovýške2,5promiledennezosumy246,20eurod1.7.2002
do zaplatenia, zo sumy 108,18 eur od 1.8.2003 do zaplatenia, zo sumy 390, 56 eur od 1.8.2004 do
zaplatenia. Táto pohľadávka predstavuje nárok navrhovateľa na zaplatenie nedoplatku na zálohových
platbách a ročných vyúčtovaniach, konkrétne nedoplatku na zálohových platbách za mesiace január
2003 až júl 2003 v sume 258,51 eur (7 788 Sk), nedoplatku na ročnom vyúčtovaní za rok 2001 v sume

246,20 eur (7 417 Sk), ročnom vyúčtovaní za rok 2002 v sume 108,18 eur (3 259 Sk), nedoplatku na
zálohových platbách za mesiace august 2003 až december 2003 v sume 132,05 eur (3 978 Sk) pri
zohľadnení preplatku na zálohovej platbe za mesiac november 2013 v sume 91,62 eur (2 760 Sk) a
preplatku na ročnom vyúčtovaní za rok 2003 v sume 56,50 eur (1 702 Sk).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporcovia boli v rozhodnom období nájomcami bytu

č. XX nachádzajúceho sa v R. na ul. U. č. X. v správe navrhovateľa. Základnou povinnosťou nájomcu
vyplývajúcou z nájomného vzťahu je platenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním
bytu. Na jednej strane je tu povinnosť nájomcu platiť nájomné a zálohové platby, na druhej strane
je povinnosť prenajímateľa vykonať za každý rok ročné zúčtovanie skutočnej výšky cien a celkových
preddavkov. Z uvedenej konštrukcie vzájomných práv a povinností nájomcu a prenajímateľa vyplýva, že

prenajímateľ má právo od nájomcu požadovať zaplatenie mesačných preddavkov v dobe ich splatnosti,
prenajímateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie mesačných preddavkov a skutočných nákladov,
z ktorého vyplynie buď nedoplatok alebo preplatok, prenajímateľovi následne voči nájomcovi vzniká
buď pohľadávka z titulu nedoplatku (v prípade, ak skutočné náklady sú vyššie ako mesačné výdavky)
alebo záväzok z titulu preplatku (v prípade, ak skutočné náklady sú nižšie ako mesačné výdavky). Po

vykonaníročnéhozúčtovaniasaužprenajímateľnemôžedomáhaťzaplatenianedoplatkunamesačných
preddavkoch, ale môže sa domáhať len zaplatenia prípadného nedoplatku vyplývajúceho z ročného
zúčtovania. Takýto právny názor vyslovil vo veci aj odvolací súd, ktorý v súvislosti s uvádzaným odkázal
aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 18.10.2007 4Cdo 83/2006. Sám navrhovateľ v priebehu rozhodnej
časti konania, konkrétne až do odkazu na konštatované vyššie odvolacím súdom v prejednávanej veci,

opakovane zdôrazňoval, že predmetom tohto konania je pohľadávka ako titulom nároku z ročných
vyúčtovaní za rok 2001 a 2002 v jej rozsahu do výšky 354,38 eur, tak aj pohľadávka titulom mesačných
preddavkov za špecifikované obdobie po zohľadnení účtovného preplatku za rok 2003 v sume 390,56
eur. Vzhľadom na to, že si navrhovateľ uplatnil nárok v časti uplatnenej pohľadávky v sume 390,56
eur výslovne z titulu nezaplatených mesačných preddavkov za obdobie január až december 2003 a to

od samého začiatku konania, pričom už v čase podania návrhu na zaplatenie zálohových platieb za
obdobiemesiacovaugustaždecember2003 bolznámyvýsledokročnéhozúčtovania(tentonavrhovateľ
vykazoval ako preplatkový a zohľadnil ho pri ustálení pohľadávky v tejto časti, o ktorý preplatok ju síce
ponížil, ale stále odkazoval na jej titul ako nedoplatku na zálohách), súd v tejto časti (uplatnené zálohové
platby) nárok navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že

je viazaný v zmysle § 153 ods.1 O.s.p. návrhom a môže rozhodnúť len o tom, čo navrhovateľ požaduje
a to výlučne na tom skutkovom základe ako ho navrhovateľ v návrhu v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku uviedol. Nápravu prípadného omylu pri právnom názore, ku ktorému došlo pri podaní
návrhu môže vykonať len tým, že svoju požiadavku vyjadrí kvalifikovane za podmienok uvedených v §
95 Občianskeho súdneho poriadku (k čomu však vo veci navrhovateľ nepristúpil).

Vychádzajúc z uvádzaného potom zostalo na posúdení súdu dôvodnosť ostatnej časti uplatneného
nároku predstavujúceho nedoplatok vyplývajúci z ročného vyúčtovania za rok 2001 a 2002.

Odporcovia v konaní spochybňovali správnosť ročných vyúčtovaní 2001, 2002, predovšetkým pokiaľ
malo ísť o cenu dodávky tepla pre ÚK a TÚV, kde navrhovateľ za roky 2001, 2002 konštatoval
nedoplatky. Odporcovia namietali, že vyúčtovaná spotreba nezodpovedá skutočnosti a poukázali na to,

že navrhovateľ im neumožnil overiť správnosť vyúčtovaní, keďže im na požiadanie nepredložil doklady,z ktorých by bolo zrejmé a preukázateľné, ako merali predovšetkým fakturačné merače dodaného a
následne účtovaného tepla na ÚK a prípravu TÚV.

Vzhľadom na namietanie odporcov pri potrebe posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,

ustanovil súd do konania znalcov, ktorým síce nesprávne, ako už poukázal aj odvolací súd, zadal
ustáliť skutočnú spotrebu odporcov v rozhodnom období, znalec P.. S. však napriek uvedenému zadaniu
podrobil kontrole rozúčtovanie dodávok tepla pre ÚK a ohrev TÚV v rozhodnom období rokov 2001
a 2002. V súvislosti s podaním znaleckého posudku je potrebné poukázať, že v byte odporcov nebol
merač spotreby tepla (pre ÚK a TÚV), preto nebolo možné ustáliť a dopracovať sa k preukázateľnému

množstvu tepla privedeného do bytu v ich nájme, navyše ani do obytného domu, v ktorom sa byt
nachádza, pokiaľ ide o teplo potrebné na prípravu TÚV. Na päte obytného domu sa nachádzal len
merač tepla na ÚK. Znalec P.. S. podal znalecký posudok, v ktorom pri posúdení vyúčtovania dodávky
tepla pre ÚK vychádzal z nameraných hodnôt z merača na päte obytného domu a spotrebu rozrátal
podľa rozlohy jednotlivých bytov v obytnom dome, t.j. menší byt potrebuje menej na vykurovanie.
Nakoľko však došlo k zisteniam, že celkový merač tepla vo výmenníkovej stanici bol v rozhodnom

období poruchový a samotný merač dodávky tepla TÚV vo výmenníkovej stanici nebol, pri určení
množstva dodaného tepla pre TÚV pre odporcov sa mohlo vychádzať len skutočne z pravdepodobnej
spotreby (teda ide len o odhad, tu nemôže skutočnú spotrebu určiť žiaden znalec). V danom prípade
znalec vychádzal z celkovej fakturovanej dodávky celkového množstva tepla od Trnavskej teplárenskej
spoločnosti, a.s. na základe prepočtov z predchádzajúcich porovnateľných období, pričom podľa zistení

znalca merač bol poruchový v čase apríl - október 2001, apríl - september 2002, apríl - október 2003,
keď predaj odberateľ (navrhovateľ) mesačne kontroloval spotrebou množstva tepla pre ÚK (osobitný
merač) a množstvom studenej vody spotrebovanej na ohrev TÚV (osobitný merač), ktorým priradil
normatívnu spotrebu 0,3 GJ/m3. Takto znalcom ustálená spotreba tepla na prípravu TÚV nemohla byť
určitou, nakoľko znalec pracoval s dvojfázovým odhadom - dodávka tepla na prípravu TÚV nenameraná,

rozúčtovanie pri použití nameraného množstva teplej vody u odberateľa (odporcu). Keďže sa v danom
prípade posudzuje spotreba tepla na ÚK a TÚV odhadom ako pravdepodobná spotreba, musia byť
podľa názoru súdu k dispozícii prijateľné podklady na to, aby boli odstránené odporcami namietané
skutočnosti na preukázanie z akých nameraných hodnôt znalec vychádzal, keďže je na jednej strane
nespochybniteľným faktom, že do obytného domu teplo bolo dodané, ale nie je zrejmé v akých

množstvách práve do bytu odporcov, keďže tu neboli merače tepla, navyše merač celkového tepla vo
výmenníkovej stanici bol poruchový. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdeniu,
či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom posudku, či bolo prihliadnuté ku
všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať. Je nesporné, že podľa § 17 ods. 3 zákona
č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje

titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého
posudku,

a znaleckú doložku. Znalecký posudok znalca P.. S. v rámci príloh obsahoval len Výmery č. X, X,
XX Okresného úradu Trnava o určení maximálnej ceny tepla, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví o rozsahu regulácie cien zo dňa 20.12.2002, pričom znalec súdu uviedol, že vychádzal

pri vypracovaní znaleckého posudku aj z ďalších podkladov predložených mu navrhovateľom, ktoré
súdu označil, z ktorých podkladov na výzvu súdu strana navrhovateľa nepredložila faktúry Trnavskej
teplárenskejspoločnosti,ktorýmisiuplatnilaodplatuzadodávkutepladotknutejvýmenníkovejstaniceza
roky 2001, 2002, 2003, kontrolné listy Západoslovenských vodární a kanalizácií s mesačnými odpočtami
spotreby studenej vody pre ohrev TÚV dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003,

účtovný doklad zúčtovania technologickej vody dopúšťania systému ústredného vykurovania za roky
2001, 2002, 2003, hlásenia od správcov domov napojených na predmetnú výmenníkovú stanicu o
spotrebe TÚV, ktorá bola nameraná u jednotlivých konečných spotrebiteľov a evidenčné karty pre
odbery TÚV pre obytný dom na ul. U. č. X až X s tým, že tieto doklady tvoria obchodné tajomstvo
navrhovateľa. Keďže sa súdu nepodarilo podriadiť kontrole hodnovernosť podkladov predložených

znalcovi navrhovateľom, z ktorých tento pri vypracovaní posudku vychádzal, navrhovateľ, neumožnil
tak odstrániť možnosť overenia správnosti údajov v nich, z ktorých znalec vychádzal, keď otázka
relevancie podkladov je podľa názoru súdu dosť dôležitá a tým neumožnil súdu prijať záver o znalcom
deklarovaných správnosti vyúčtovaní za rok 2001, 2002 pri rozúčtovaní spotreby tepla.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalkyni P.. R., ktorá rovnako ako znalec

P.. S. napriek nesprávnemu zadaniu súdom podrobila posudkom kontrole rozúčtovanie dodávok teplapre ÚK a ohrev TÚV v rozhodnom období rokov 2001, 2002 a rovnako aj roku 2003 (pre daný prípad
však už podstatné len roky 2001 a 2002) avšak náhradným spôsobom, keď konštatovala spotrebu
predpokladanú, nakoľko jej navrhovateľom neboli predložené prevádzkové denníky z tepelného zdroja,

v ktorých mali byť uvedené namerané hodnoty tepla, ako aj tepla na prípravu TÚV, ktoré navrhovateľ
nakupoval a následne distribuoval konečným odberateľom. Bolo jej povedané, že tieto sú skartované.
Pokúšala sa zistiť namerané hodnoty v rozhodnom období aj od dodávateľa - Trnavskej teplárenskej
spoločnosti, ktorá jej oznámila, že ich už nearchivuje. Mala tak k dispozícii len doklady nachádzajúce
sa v spise s konštatovanými nameranými hodnotami navrhovateľa bez toho, aby ich mohla overiť.

Napriek tomu, že znalkyňa podrobila kontrole rozúčtovanie náhradným spôsobom, tento však konštatuje
spotrebu len čisto predpokladanú, nesporné však zostáva, že minimálne pri spotrebe tepla na TÚV bol
funkčný merač na päte obytného domu, preto súd zo záverov znalkyne vychádzajúcich len z čistého
predpokladu vychádzať nemohol (podklady tu boli, znalkyňa ich len nemala k dispozícii, ako súdu
prezentovala).

Znalecký posudok súd síce hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku.

Hodnotenie znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, čí závery posudku sú náležite odôvodnené,
či sú podložené obsahom posudku, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa
bolo potrebné vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a
či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Z posudku musí byť
zrejmé, z ktorých zistení znalec vychádzal a tieto musia byť v konaní náležite preukázané.

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že samotný fakt, že dvaja znalci pri použití iných metód
podali znalecké posudky, v ktorých posudzovali to isté, ale so značnými rozdielmi, svedčí o tom, že
pokiaľ navrhovateľ uplatňuje v konaní nedoplatok na spotrebe dodávky služieb v súvislosti s užívaním
bytu pri sporovaní množstva dodávky tepla, nesie on dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených
skutočností, pričom vyúčtovanie samotné vykazuje pochybnosti, ktorých vyvrátenie je práve na ňom.

Pokiaľ aj navrhovateľ namieta, že podklady, z ktorých znalec P.. S. vychádzal pri podaní znaleckého
posudku súdu predložil, nestalo sa tak, súdu neboli predložené faktúry Trnavskej teplárenskej
spoločnosti, ktorými si uplatnila odplatu za dodávku tepla dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001,
2002, 2003, kontrolné listy Západoslovenských vodární a kanalizácií s mesačnými odpočtami spotreby
studenej vody pre ohrev TÚV dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003, účtovný doklad

zúčtovania technologickej vody dopúšťania systému ústredného vykurovania za roky 2001, 2002, 2003,
hlásenia od správcov domov napojených na predmetnú výmenníkovú stanicu o spotrebe TÚV, ktorá bola
nameraná u jednotlivých konečných spotrebiteľov a evidenčné karty pre odbery TÚV pre obytný dom na
ul. U. č. X až X (podľa názoru súdu podstatné listinné doklady, nakoľko znalec prezentoval, že podrobil
ich kontrole a pri vypracovaní posudku z nich vychádzal, napokon základným údajom pri overovaní

správnosti vyfakturovaných množstiev tepla pre ohrev TÚV bolo celkové nakúpené množstvo tepla, ako
aj množstvo tepla namerané na merači ÚK, ako aj nahlásená spotreba TÚV u jednotlivých odberateľov,
základný údajom pri overovaní správnosti vyfakturovaných množstiev tepla pre ohrev ÚK zas boli údaje
z odpočtových kariet), ak aj navrhovateľ odkazuje na predložené výstupy z elektronickej evidencie
ako dôkaz o nameraných hodnotách (predložené súdu až po vykonaní znaleckého dokazovania dňa

10.3.2010), nejde o identické podklady s tými, z ktorých vychádzal znalec P.. S., znalkyňa R. ich nemala
k dispozícii vôbec, nakoľko sám navrhovateľ v podaní zo dňa 10.3.2010 uviedol, že jej ponúkol na
žiadosť ponúkol údaje z odpočtových kariet evidované elektronicky, znalkyňa ich však nepotrebovala,
nakoľko tie už boli v spise). Navrhovateľ si musí byť vedomí, že ak je v spore má procesnú dôkaznú
povinnosť a zaťažuje ho bremeno preukázania svojich tvrdení, musí potom predložiť (tým aj uchovať)

dôkazy preukazujúce ich a to nie len znalcovi, resp. spoločnostiam oprávneným vydať príslušný atest,
t.j. atestujúcej osobe, ale predovšetkým súdu (tu potom neobstojí ani odkaz, že ide o jeho obchodné
tajomstvo).

Riadiac sa uvádzaným vyššie súd potom posúdil aj nárok na zaplatenie nedoplatkov z ročných zúčtovaní
za roky 2001 a 2002 za nedôvodný, keďže nemohol vychádzať z preukázania správnosti týchto

zúčtovaní v časti množstva dodávky tepla.

Napokon súd odôvodňuje nevykonanie navrhovaného dôkazu navrhovateľom v podobe nariadenia
znaleckého dokazovania ohľadne správnosti vyúčtovaní minimálne za rok 2003, ohľadne ktorého
dokazovanie nebolo vykonané tým, že jeho vykonanie vzhľadom na konštatovania v odôvodnení
tohto rozhodnutia nebolo podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci významné. Predovšetkýmnavrhovateľ neuplatnil v konaní pohľadávku titulom nároku z ročného vyúčtovania za rok 2003, a pokiaľ
by aj nárok uplatnil správne neuniesol by dôkazné bremeno existencie pohľadávky z tohto vyúčtovania.
pretože nepredložil súdu relevantné podklady podľa uvádzaného vyššie (tu súd poukazuje, že pokiaľ by

bolustálenýpostupznalcaP..S.prikontrolerozúčtovanídodávokteplapreÚKaohrevTÚVvrozhodnom
období rokov 2001 a 2002 za správny a bol by podložený dokladmi, podľa tohto postupu by sa súd aj bez
potreby ďalšieho dokazovania mohol sám dopracovať k preskúmaniu správnosti rozúčtovaní dodávok
tepla pre ÚK a ohrev TÚV za rok 2003).

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny pohľadávky v sume 57,03 eur predstavujúcej

uplatnené nedoplatky na zálohových platbách za mesiace jún až október 2004, súd konanie v tejto časti
so súhlasom odporcov podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, riadiac sa úvahami popísanými vyššie, dospel súd k záveru,
že nárok navrhovateľa je v ostatnej časti nedôvodný a nepreukázaný, preto návrh v časti jeho uplatnenia
zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odkázal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.