Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 21, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/262/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513227057
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513227057.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

navrhovateľa: G. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J., A. N. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Martincovou,
advokátkou so sídlom v Pezinku, AK, Moyzesova 2/A, P.O.BOX 131, proti odporkyni: C. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., A. N. XX, zastúpená JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou so sídlom v
Bratislave, AK, Mickiewiczova 6, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu: L. T. nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo G. T., nar. X.X.XXXX v K. T. a C. T., rod. B., nar. XX.XX.XXXX v J., uzavreté dňa

XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. - D. mesto vo zväzku XX, ročník XXXX,
strana XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletého L. T., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne.

Zatupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého sumu 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom
mesiaci vopred odporkyni počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.

Navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od
9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v každom kalendárnom týždni v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod.
s tým, že maloletého si prevezme od odporkyne v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá.
Odporkyňa je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 8.8.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 12.8.2013, sa navrhovateľ domáhal rozvodu
manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj
účel. Ako partneri si prestali rozumieť, čo viedlo k tomu, že ich manželstvo je iba formálnym spolužitím
a nenapĺňa svoje jednotlivé funkcie, nevytvára dobrý vzor pre dieťa, nakoľko ich vzťah nefunguje,
komunikujú spolu len sporadicky a aj to takmer vždy skončí hádkou. Maloletého L. navrhol uveriť do
osobnej starostlivosti odporkyne, pričom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja
rodičia, výživné by na maloletého platil v sume 90,-€ mesačne a mal by právo stýkať sa s ním každústreduaštvrtokvkaždomkalendárnomtýždniod17,30hod.do20,00hod.,každýpárnytýždeňvkaždom
kalendárnom mesiaci od piatka 17,30 hod. do nedele 19,00 hod., počas letných prázdnin od piatku 17,30
hod. v 29. týždni v kalendárnom roku do nedele 19,00 hod. v 30. týždni v kalendárnom roku a od piatku

17,30 hod. v 33. týždni v kalendárnom roku do nedele 19,00 hod. v 34. týždni v kalendárnom roku,
každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od štvrtka 9,00 hod. do pondelka 19,00 hod. a
každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 9,00 hod. do 2.1. do 19,00 hod. nasledujúceho
roka. V návrhu uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil v roku 2008, po ročnej známosti začali spolu
žiť v jeho 1-izbovom byte, ich spolužitie bolo harmonické, plánovali založiť rodinu, preto sa rozhodli

uzavrieť manželstvo. Po necelom roku si zaobstarali väčší byt. Stále väčším problémom v ich spolužití
bola slabá komunikácia, vadilo mu, že sa odporkyňa s ním rozprávala veľmi málo, ich komunikácia bola
problematická, viazla, nemali spoločné témy, boli dni, keď spolu nekomunikovali vôbec. Nepáčilo sa mu
tiež, že odporkyňa mu nepomáhala pri kúpe bytu, vybavovaní úveru, ani pri prerábke bytu. V roku 2012
sa rozhodli mať dieťa a dňa 26.3.2013 sa im narodil syn. Po otehotnení odporkyne sa rozpory medzi
nimi ešte zvýraznili, postupne sa medzi nimi začali prejavovať odlišné názory na trávenie voľného času,

výchovu a starostlivosť o syna, vedenie domácnosti a pod., pokiaľ spolu komunikovali, boli to len hádky,
ktoré viedli k ich citovému ochladeniu. Odcudzili sa, odporkyňa ho nerešpektuje ani ako svojho manžela,
ani ako otca ich dieťaťa. Nekomunikujú spolu, nehospodária spolu, každý z nich trávi voľný čas inak, a
tiež syna vychovávajú každý zvlášť. Vzhľadom na rozdielnosť ich pováh, nezáujem o spoločný vzťah a
neprekonateľné rozdiely, nevidí perspektívu ich spolužitia do budúcnosti.

V písomnom vyjadrení k návrhu súdu doručenom dňa 3.4.2014 odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s
tvrdením navrhovateľa ohľadne výrazných rozporov, mali konflikty ako v každom vzťahu, ktoré však
považovala za riešiteľné, nikdy jej nepovedal, že mu chýba viac ich komunikácie, ona ich komunikáciu
považovala za bezproblémovú. Konflikty sa začali po narodení dieťaťa, napriek tomu že si dieťa želali a
pripravovali sa na to, po jeho narodení navrhovateľ ju začal ponižovať, urážať, a tvrdiť, že je neschopná

matka, postupne sa nevedeli zhodnúť ani na spoločnom programe, pretože mal pocit, že ho dieťa
obmedzuje v jeho záľubách a aktivitách mimo rodiny, najdôležitejšie pre neho bolo zúčastňovať sa
splavov, chcel sa dokonca od nich odsťahovať s čím ona nesúhlasila, lebo potrebovala pomoc pri
starostlivosti o dieťa, odsťahoval sa preto aspoň do samostatnej izby. Navrhovateľ sa z jej pohľadu
správa zvláštne k nej aj k synovi, odmietal chodiť spolu na prechádzky s kočíkom, zistila, že v rámci

prechádzky s dieťaťom trávi čas v cukrárni so svojou kamarátkou, keď syna uspával, nechával ho plakať,
nedovolil jej prísť k nemu s odôvodnením, že teraz ho má on, v jednom prípade ju k nemu pustil až keď
povedala, že zavolá políciu. Často keď syna uspal odchádzal z domu a vracal sa až pred polnocou a
bolo z neho cítiť alkohol. Napriek tomu však rozpory, ktoré sú medzi nimi nepovažuje za taký rozvrat
manželstva, pre ktorý by bolo potrebné jeho trvanie ukončiť, avšak rešpektuje vôľu navrhovateľa a s

rozvodom súhlasí. Ich syn nemá ešte ani rok, preto nesúhlasí, aby mal navrhovateľ možnosť stretávania
sa s ním bez jej prítomnosti. Dieťa je veľmi malé a naviazané na ňu, pretože všetok čas trávi s ňou, keď
ju nevidí plače a potrebuje aspoň očný kontakt a vedieť, že je nablízku. Navrhovateľ ani dnes neberie
ohľad na potreby ich syna, preto má obavy, ako sa bude k nemu správať po rozvode a v čase, keď
nebudú žiť v spoločnej domácnosti. Preto navrhovateľ bude oprávnený stretávať sa s maloletým za jej

prítomnosti každý párny víkend v mesiaci v čase od 9,30 do 18,00 s prestávkou na obed a poludňajší
spánok od 12,00 do 15,00. Výživné na maloletého požaduje vo výške 250,-€ mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu,
rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch manželov, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu J. - D. mesto vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch sa
jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Ich posledné
spoločné bydlisko je v okrese Bratislava V, ktoré je aj v súčasnosti naďalej bydliskom odporkyne. Tým
je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, L., nar. XX.X.XXXX.Na pojednávaní navrhovateľ na svojom návrhu zotrval. V časti výživného na maloleté dieťa návrh
pozmenil na sumu 100,-€ mesačne a v časti úpravy styku požadoval stretávanie sa s maloletým v
každom týždni v pondelok a v utorok od 17,00 hod. do 20,00 hod., každý párny kalendárny týždeň od

štvrtka 17,00 hod. do pondelka 10,00 hod., v letnom období v 29. týždni od štvrtka 17,00 hod. do 30.
týždňa pondelka 10,00 hod., a tiež v 33. týždni od štvrtka 17,00 hod. do 34. týždňa pondelka 10,00 hod.
Takúto zmenu návrhu zdôvodnil tým, že medzičasom u neho došlo ku zmene pracovného zaradenia,
kedy vykonáva v priebehu týždňa práce aj vo E.. Cez sviatky navrhol styk v každý nepárny kalendárny
rok od Zeleného štvrtka 9,00 hod. do utorka 10,00 hod. a od 23.12. 9,00 hod. do 2.1. 19,00 hod. v

každom párnom kalendárnom roku. Považoval sa za plne spôsobilého o dieťa sa postarať, ktoré doteraz
prebaľoval, uspával a aj inak mu zabezpečoval opateru. Vypovedal, že s odporkyňou sa zoznámil v roku
2008, v roku 2010 uzatvorili manželstvo, sprvu bolo bezproblémové, postupne vznikali problémy, ktoré
navrhovateľ pociťoval v slabej komunikácii zo strany odporkyne, odlišnými záujmami, trávením voľného
času, nezáujmom odporkyne ohľadne riešenia spoločných záležitostí. Po narodení dieťaťa sa rozpory
medzi nimi ešte viacej vyhrotili v podobe rozdielnych názorov na výchovu dieťaťa. Keďže odporkyňa

odmietala o týchto veciach s ním komunikovať, nevidel iné riešenie, než podanie návrhu o rozvod. V
októbri 2013 si našiel novú partnerku, od marca 2014 s ňou býva vo E. v 2-izbovom prenajatom byte.
Za príčinu rozvratu manželstva považoval nekomunikáciu zo strany odporkyne, nerešpektovanie dohôd,
ktoré mali pred manželstvom a po jeho uzavretí, napr. že s ním bude chodiť do kostola, nerešpektovanie
jeho osoby ako otca. Odporkyňa mu napr. vyčítala pri prebaľovaní maloletého, že mu dáva na zadoček

menej krému než ona, preferovala s dieťaťom chodiť do S., on zasa na výlety do prírody, akoby si
uzurpovala právo rozhodovať o dieťati. Odkedy býva vo E., maloletý trávil u neho dva víkendy od piatku
do nedele aj za prítomnosti jeho partnerky.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že rozpory udávané navrhovateľom nepovažuje za také, ktoré by
bolo potrebné riešiť rozvodom a doposiaľ bola odhodlaná riešiť situáciu psychologickou poradňou, až

teraz sa dozvedela, že navrhovateľ má partnerku. Nemyslí si, že by navrhovateľa nerešpektovala,
komunikovali spolu dosť, on si robil čo chcel, chodil kam chcel. Ona teda nepociťovala žiadne zásadné
problémy, s rozvodom ale súhlasí a aj so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti a s
jeho navrhnutým zastupovaním a spravovaním majetku, výživné ponecháva na určenie súdu a s
navrhovaným stykom nesúhlasí. Nesúhlasí s tým, aby maloletý nemal v aute sprievod, keď ho ona vezie

hoci len k lekárovi, celú cestu dieťa plače. Oni sa na realizácii styku nedohodli, navrhovateľ si sám určil
každý druhý víkend. Nesúhlasí so stretávaním sa navrhovateľa s maloletým cez týždeň, dieťa potrebuje
mať svoje zázemie, musí vedieť kde býva. Je bezpredmetné zatiaľ určovať termíny stretnutí, ona je
ochotná umožniť navrhovateľovi, aby syna navštevoval, a to aj v čase sviatkov.

Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že nemá nič proti zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

odporkyne, ani k navrhovanému zastupovaniu maloletého a spravovaniu jeho majetku oboma rodičmi,
výživné zo strany navrhovateľa považuje za primerané v sume 120,-€ mesačne s ohľadom na jeho
príjmové pomery a styk navrhovateľa s maloletým odporučil upraviť v jeden deň v týždni od 16-tej do 18-
tejalebo18,30hod.acezvíkendvpárnomkalendárnomtýždniodsoboty9,00hod.donedele17,00hod.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh o rozvod manželstva bol podaný dôvodne.
Manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie, manželia spoločne nebývajú,spoločnenehospodária,intímnesanestýkajú,nevytvárajúspoločnévýchovnéprostredieichmaloletému
dieťaťu, navrhovateľ žije v novom partnerskom vzťahu. Tým sú dané dôvody pre rozvod manželstva v
súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine).

Príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd videl v ich rozdielnych nárokoch a názoroch na manželské
spolužitie, vedenie spoločnej domácnosti a výchovu a opateru maloletého dieťaťa a v nedostatočnej
vzájomnej komunikácii, čo vyústilo do nadviazaniu nového partnerského vzťahu navrhovateľa.

Nakoľko manželstvo účastníkov je vážne a hlboko rozvrátené a obnovenie ich spolužitia nemožno
očakávať, súd návrhu na jeho rozvod vyhovel.

Podľa§24ods.1Zák.orodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,

súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti odporkyne v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých

účastníkov konania a zastupovaním maloletého dieťaťa a správou jeho majetku poveril oboch rodičov,
keďže v konaní nebol preukázaný žiaden dôvod pre to, aby práva a povinnosti navrhovateľa v tomto
smere boli voči maloletému dieťaťu nejakým spôsobom obmedzené.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti súd vzal do úvahy, že ďalšiu opateru maloletého bude

vykonávať odporkyňa, ktorej bude dieťa zverené do starostlivosti.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Maloletý syn účastníkov je vo veku jeden a štvrť roka.

Navrhovateľ ako zamestnanec firmy J. C., s.r.o. dosiahol priemernú mesačnú mzdu v období posledných
12 mesiacov (júl 2013 až jún 2014) 686,94 € netto. V živnostenskom ani obchodnom registri vedený
nie je.Odporkyňa z titulu čerpania rodičovskej dovolenky má vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 199,60
€ v roku 2013 a vo výške 203,20 € v roku 2014. V živnostenskom ani obchodnom registri vedená nie je.

Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Súd určil výživné na maloletého sumou 100,-€ mesačne, ktorú považoval za primeranú jeho nízkemu
veku a z neho plynúcim potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam navrhovateľa, po zohľadnení
celkových pomerov na strane odporkyne.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Nielen úplné ale aj čiastočné obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje vážny zásah

do práv rodiča, ako aj do práv dieťaťa tak, ako to má na zreteli aj čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Maloleté dieťa má právo budovať a rozvíjať si vzťah nielen s
tým rodičom, v ktorého výchovnom prostredí sa nachádza, ale tiež aj s druhým rodičom, s ktorým
nezdieľa spoločnú domácnosť, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu v rámci realizácie styku. Zákon

uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú
domácnosť, predovšetkým mimosúdnu dohodu rodičov. Pokiaľ sa ale jeho rodičia nedokážu v tejto veci
dohodnúť mimosúdne, upraví styk súd svojim autoritatívnym výrokom, pričom zohľadní predovšetkým
vek a z neho plynúce potreby dieťaťa, jeho denný režim, citové väzby medzi dieťaťom a rodičom zo
styku oprávneným, vzájomnú vzdialenosť ich bydlísk, pracovnú dobu rodiča, jeho bytové pomery atď.

Pokiaľ sa jedná o úpravu styku dieťaťa v útlom veku, je nevyhnutné zohľadňovať aj jeho určitú závislosť
na matke a spôsobilosť otca riadne mu poskytnúť základnú starostlivosť v dobe určenej na styk,
predovšetkým čo sa týka stravy, hygieny, spánku a pod.

V danom prípade sa rodičia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom mimosúdne nedohodli,
nakoľko ich predstavy a požiadavky sú v tomto smere odlišné, preto je daná dôvodnosť súdnej úpravy

styku.

Za primeranú úpravu styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom súd považuje styk v každom párnom
kalendárnom týždni od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v každom kalendárnom týždni
v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod. C. L. je dieťa útleho veku, vyžaduje si preto pravidelný denný
režim a zvýšenú starostlivosť z hľadiska jeho bezpečnosti a opatery, nakoľko nie je schopný vykonávať

základné potreby samoobslužne (hygiena, obliekanie, kŕmenie). Je nesporné, že je na matku, s ktorou
trávi väčšinu času, fixovaný a dožaduje sa jej prítomnosti. Je však potrebné, aby bol medzi maloletým a
jehootcombudovanýaudržiavanývzťahrodič-dieťaprostredníctvompravidelnerealizovanýchstretnutí
v rozsahu, ktorý je pre to primeraný. Vzhľadom na nízky vek dieťaťa nie je namieste upravovať zatiaľ styk
aj v priebehu prázdninových období. Úprava styku nie je nemenná a musí reagovať na zmenu pomerov

spočívajúcu predovšetkým v pribúdajúcom veku dieťaťa, ktorý prináša aj zmenu jeho denného režimu
a nárokov na jeho opateru.

Navrhovateľ si maloletého na styk prevezme od odporkyne v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne
odovzdá. Odporkyňa je povinná maloletého na styk riadne pripraviť, čo predpokladá vybavenie dieťaťa
jeho obvyklými osobnými potrebami, sezónnym šatstvom, resp. ďalšími pre neho dôležitými vecami a

neskôr s pribúdajúcim vekom dieťaťa aj jeho oboznámenie s tým, že po určitú dobu bude v spoločnosti
otca.Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu
byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného, o ktorých je
potrebné druhú stranu neodkladne informovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa §
221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie
skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz
neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu (výživné), alebo na súdny výkon rozhodnutia (styk).