Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213216989
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213216989.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX
XX Y. XX, exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka č. 60, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.11.2013
pod č. k. 12Er/1250/2013-14, EX 14743/13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 07.03.2012 pod sp. zn. SR 10702/11, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.770,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.770,83 Eur od 08.09.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %

ročne zo sumy 1.770,83 Eur od 17.10.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo
výške 425,72 Eur.

Okresný súd následne, na základe ustanovení § 44 ods.2 Exekučného poriadku, § 45 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
preskúmal, či dojednanie rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky v nej uvedenej), ktorá
bola neoddeliteľnou súčasťou spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a

povinným dňa 25.03.2011, nebolo v rozpore s dobrými mravmi, príslušným ustanoveniami slovenského
právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami
smerniceRadyč.93/13EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,pričom
dospel k záveru, že výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom, nakoľko takto
dojednanourozhodcovskouzmluvoubolaodopretáochranaspotrebiteľa,ktorémuposkytujúužcitované
ustanovenia. Dojednaná rozhodcovská zmluva ( ktorej uzatvorenie bolo pravdepodobne podmienkou

pre následne uzatvorenie úverovej zmluvy) obsahujúca rozhodcovskú doložku, totiž podľa názoru
prvostupňového súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
to v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je vzmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný
a ako exekučný titul neúčinný. Z uvedených dôvodov preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie a
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ako i to, že
súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov ( Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní, nakoľko exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených podkladov posudzuje exekučný titul výlučne z formálnej (všetky formálne náležitosti
exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku) a materiálnej stránky ( dovolenosť, možnosť a súlad s
dobrými mravmi), no nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Postupom súdu a jeho výkladom
ustanovenia § 45 o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Súd tiež pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav
veci,keďnamietal,žezmluvnýmistranamineboladojednanážiadnarozhodcovskázmluva/doložka,hoci
táto bolo uzatvorená na samostatnej listine.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie
bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.

z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní uznesenia v
napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa
zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na
totopoukazuje.Zdôvodupotrebyvyporiadaniasasodvolacíminámietkamiaprezdôrazneniesprávnosti

napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

Oprávnený v odvolaní namietal prekročenie preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Exekučný súd
pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný
titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjdenajavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní

ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať
exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný
súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v §
40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí,
že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel
o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne
pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.

Vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je jednoznačne spotrebiteľský
(zmluvou o úvere sa oprávnený ako dodávateľ zaviazal poskytnúť povinnému ako spotrebiteľovi,
fyzickej osobe - dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušným poplatkom), exekučný súd mal povinnosť
preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je v právom

nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa
v OZ. Aj z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými
zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako
rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V
rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť
aj exekučný súd (ASTURCOM), ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní.

Z predmetnej rozhodcovskej doložky (ktorá je súčasťou rozhodcovskej zmluvy) vyplýva, že právo voľby

medzi všeobecným a rozhodcovským súdom je na veriteľovi - dodávateľovi (oprávnenom), nakoľko
podpisom zmluvy dal dlžník súhlas veriteľovi na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív.
Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, pretože právo voľby je na veriteľovi. Takto dojednaná rozhodcovská
doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože právo výberu rozhodcu

( resp. rozhodcovského súdu) dodávateľom bolo obsahom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je dodávateľom
vopred pripravená, má formulárový charakter a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie

platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský
súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom
príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného
rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka
bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia nie je konečným rozhodnutím, ale len podkladom pre následné
zastavenie exekúcie (§ 44 ods.3 Exekučného poriadku) s povinnosťou vyporiadania sa s aj otázkou

trov v tomto rozhodnutí ( § 57 ods.2 a § 58 ods.5 Exekučného poriadku). Z tohto dôvodu bude preto
povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224
ods. 4 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.