Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312202479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312202479.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu D. M., nar. X.X.XXXX, U.
XX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Sopiakom Štefániková 17, Humenné proti žalovaným 1.) E.
M., U. XX, 2.)E. G., P. XXXX/X, H.Z.,3.) I. Š., E. XXX/XX, E., 4.) Q. H., F. D. XXX, W., 5.) L. P., Š. XXXX/
XX, U., 6.) Š. M., J.. X H., E.-H., J., 7.) I. S., U. XX, 8.) H. P.U., U. XX, 9.) M. Q., U. XX, 10.) I. Q., U.
XX, 11.) E. T. J.., U. XX, 12.) E. T.I. E.., U. XX. 13.) O.. D. T., A. XXX/XX, U., 14.) I. P., F.. XX.XX.XXXX,

E. XXX, U. F. E. , Č. S., o určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom parciel B. Č.. XXX/X - zastavaná plocha o
výmere 810 m2, B. XXX/X zastavaná plocha o výmere 13 m2, B. XXX - záhrada o výmere 2039
m2, ktoré sú časťou parciel L. XX - záhrada o výmere 166 m2, zapísanej na A. Č.. XXX , L. č.
XX - záhrada o výmere 896 m2, zapísanej na A. Č.. XXX , L. Č.. XX - záhrada o výmere 1381 m2
zapísaných na A. Č.. XXX, L. Č.. XX/X - záhrada o výmere 1.709 m2, zapísanej na A. Č.. XXX I. L.
XX/X - záhrada o výmere 1392 m2, zapísaných na A. Č.. XXX, P.. Ú.. U., ktoré boli vytvorené geom.

plánom číslo 34974831 -31 -2011 zo dňa 21.7.2011, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím, po právoplatností tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.2.2012 domáhal proti žalovaným určenia, že je výlučným
vlastníkom parciel B. XXX/X- zastavaná plocha o výmere 810 m2, B. XXX/X - zastávaná plocha
o výmere 13 m2, B. XXX - záhrada o výmere 2039 m2, ktoré sú časťou parciel L. XX - záhrada
o výmere 166 m2, zapísanej na A. XXX , L. XX - záhrada o výmere 896 m2, zapísanej na A. Č..
XXX, L. XX- záhrada o výmere 1381 m2, zapísanej na A. XXX a L. XX/X záhrada o výmere 1709

m2, zapísanej na A. Č.. XXX a L. XX/X - záhrada o výmere 1392 m2, zapísanej na A. Č.. XXX kat.
úz. U., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX-XXXX zo dňa 21.7.2011, ktorý je
súčasťou tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že spoluvlastníctvo pozemnoknižných parciel je
iba formálne, žalovaní sú buď vlastníkmi, alebo spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností ako nástupcovia
po svojich právnych predchodcoch, avšak v skutočnosti už v čase medzi dvoma svetovými vojnami
došlo k reálnej deľbe, pri ktorej právni predchodcovia žalobcu získali do vlastníctva parcely, ku ktorým

žiada žalobca určiť vlastnícke právo. Tieto parcely získal žalobca darom v r. 1959 od svojho otca,
a odvtedy ich nerušene užíva ako vlastné.

Žalovaní v l . - 10. rade a 14. rade so žalobou v celom rozsahu súhlasili. Potvrdili, že spoluvlastníctvo k
parcelám zaniklo reálnou deľbou nehnuteľností a tieto sú iba formálne vedené na nich, v skutočnosti
došlo v minulosti k reálnej deľbe, pri ktorej predchodcovia žalobcu získali nehnuteľností tak, ako to
popisuje žalobca v žalobe, a preto nemali voči tejto žalobe žiadne výhrady.So žalobou nesúhlasili žalovaní v 11., 12. a 13. rade ako právni nástupcovia po neb. D. T., ktorý je
vedený ako výlučný vlastník parcely L. XX/X - záhrady o výmere 1392 m2, ktorá je zapísaná na A.
XXX P.. Ú.. U.. Žalovaní v 11. - 13. rade síce potvrdili reálnu deľbu v dávnej minulosti a z tohto dôvodu aj

uznávali vlastnícke právo žalobcu tak, ako ho žiadal určiť k parcele B. XXX/X, B. XXX , avšak popierali
vlastnícke právo k parcele B. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 13 m2 a trvali na tom, že túto
parcelu si žalobca, resp. jeho predchodcovia privlastnili neprávom, patrila ich právnym predchodcom a
ide o prístupovú cestu , ktorú si na úkor právnych predchodcov žalovaných prisvojil žalobca.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to výpisom z A. Č.. XXX, XXX, XXX ,XXX , XXX kat. Ú. U., geometrickým plánom,

ktorý vypracoval Jozef Hrežo zo dňa 12.7.2011, č. 34974831-31-2011, s notárskou zápisnicou o
osvedčenívlastníckehopráva žalovanou E.S.T. N 156/2001,Nz 156/2001,spoluvýpisomz evidencie
nehnuteľností, kópiou z katastrálnej mapy a geom. plánom vypracovaným Ing. Richardom Naďom zo
dňa 22.11.2000 č. 105/2000 zistil tento skutkový stav:

Parcely, ku ktorým žiadal žalobca určiť vlastnícke právo boli vytvorené geom. plánom geodeta Jozefa

Hreža zo dňa 12.7.2011 číslo plánu 34974831 - 31-2011 a išlo o nehnuteľností B. XXX/X, XXX/X I.
XXX, ktoré boli vytvorené z pôvodným pozemnoknižných parciel a tieto vlastnícky boli zapísané na
žalovaných v l. - 14. rade, ktorí nim nadobudli vlastnícke právo po svojich právnych predchodcov.
Všetcižalovaní vl.-14.rade aleajžalobcasazhodlivtom,žetotospoluvlastníctvojeformálneazaniklo
reálnym rozdelením nehnuteľností už v dávnej minulosti medzi dvoma svetovými vojnami a vlastníci

pôvodných pozemnoknižných parciel si medzi sebou parcely podelili, niekde urobili aj zámeny a to tak,
ako sa aj teraz v prírode užívajú. Žalobca zotrval na tom, že v rodinnom dome, ktorý postavil na týchto
parcelách jeho otec sa narodil . V r. 1959, keď sa oženil, nebohí rodičia mu tieto pozemky aj darovali s
tým, že aby ich dochoval. Od tej doby pozemky nerušene užíva ako vlastné, pričom žil v presvedčení,
že sú aj takto vysporiadane. Keď v r. 2007 prevádzal na svoju dcéru rodinný dom č. 83, chcel

previesť aj nehnuteľností, ktoré s domom súvisia, a vtedy zistil, že nehnuteľnosti nie sú majetkoprávne
vysporiadane, čo vyvolalo podanie tejto žaloby. Túto okolnosť nadobudnutia vlastníckeho práva tak,
ako ju popisoval žalobca, taktiež nikto zo žalovaných nespochybňoval, naopak žalovaná v l. rade ako
manželka nebohého brata žalobcu v celom rozsahu potvrdila pravdivosť výpovede žalobcu v tom, že
žalobca získal nehnuteľností od svojich rodičov v r. 1959, keď sa oženil. Žalovaná v l. rade ako švagriná

žalobcu sama žila v tomto dome, v období od r. 1957 do r. 1964, keďže bola vydatá za brata žalobcu,
rešpektovala spolu s bratom, že tieto nehnuteľností budú patriť žalobcovi, a následne si postavili
vlastný rodinný dom, do ktorého sa presťahovali v r. 1964, kde sa im narodili štyri detí. Ani z ostatných
žalovaných nikto nespochybňoval, že žalobca na týchto pozemkoch žije od svojho narodenia doposiaľ.

Žalovaní v ll., 12. a 13. rade, ktorí sú právnymi nástupcami po neb. D. T. a to manželka a detí tvrdili,

že žalobca si prisvojil aj časť pozemku, ktorá im patrí a to prístupovú cestu do svojho dvora a trvali
na tom, že v reáli ide o časť parcely B. XX/X - záhrada o výmere 1392 m2 , ktorá je vlastnícky
vedená na A. Č.. XXX ako výlučne vlastníctvo D. T.. Z výsluchu žalovaných v l. - 13. rade vyplývalo,
že medzi pozemkami, ktoré vlastnili starí rodičia žalovaných a rodičia žalobcu sa nachádzal ešte iný
pozemok, ktorý bol vo vlastníctve tretej osoby H. P.. Žalovaní v 11. - 13. rade trvali na tom, že starí

rodičia odkúpili od H. P. pozemok vo výmere 168 m2 za ktorý riadne zaplatili k jeho rukám v S.
F. A. 500 Kčs a to v r. 1951. Starí rodičia žalovaných dokončili rodinný dom v r. 1956 a taktiež
vo vrchnej časti pozemku medzi pozemkom rodičov žalobcu a starých rodičov žalovaných bola časť
pozemku, ktorá patrila p. D. Š.I., T. U. Č.. XX, ktorý stará matka žalovaných odkúpila od D. Š., a tým
sa vlastne stali rodičia žalobcu a starí rodičia žalovaných bezprostrednými susedmi. Žalovaní v ll. až

13. rade tvrdili, že problém je vlastne v tom, že niekedy v 70.tých rokoch minulého storočia si chceli
rodičia pozemok ohradiť, postaviť nové oplotenie, vtedy malo dôjsť medzi matkou žalobcu a starými
rodičmi žalovaných k nezhodám a žalovaný, ktorý v tom čase bol príslušníkom VB neumožnil postaviť
právnympredchodcom žalovanýchplottak,ako chceli. Žalovanív11.-13.radetvrdili,žesaimvyhrážal
až k fyzickej likvidácií, vulgárne im nadával a tak je pravdou, že v 70.tých rokoch minulého storočia

postavili rodičia žalovaných 12. a 13. rade plot tak, v akej podobe sa nachádza aj dnes. Keďže
mali obavy zo žalobcu a jeho správania tak, sa z dôvodu sústavných vyhrážok neobrátili na súd, ani
iným spôsobom, následne nasledujúce roky neprotestovali proti takémuto spôsobu užívania. Žalovanív ll. a 13. rade teda neuznávali vlastnícke právo žalobcu k novovytvorenej parcele podľa priloženého
geom. plánu Jozefa Hreža označenej ako parcela 156/2, zastávaná plocha o výmere 13 m2.

Všetci žalovaní v l. - 10. rade a žalovaná v 14. rade súhlasili so žalobou v celom rozsahu a potvrdili v

celom rozsahu aj pravdivosť výpovede žalobcu v tom, aký bol užívací stav, aj pokiaľ ide o reálnu deľbu
všetkých nehnuteľností. Reálnu deľbu dokumentujú aj obidva predložené geometrické plány, či už
zo strany žalobcu aj zo strany žalovaných v 12. až 13. rade, ktorí si ešte pred podaním tejto žaloby
vysporiadavali vlastnícke právo k svojim parcelám a to na základe osvedčenia . Z priložených listinných
dôkazov súd zistil, že žalovaní vysporiadavali vlastnícke právo k parcelám B. XXX/X - zastavaná

plocha o výmere 21 m2, B. XXX/X- zastavaná plocha o výmere 560 m2, a B. XXX záhrada o výmere
2073 m2 v celosti, v prospech E. T., teda žalovanej v 12. rade a to na základe geometrického plánu
Ing. Richarda Naďa. Pri tomto vysporiadaní si žalovaní v 11. až 13. rade nenárokovali na tú časť
nehnuteľností, ktorú užíva žalobca ako parcelu 156/2, ale vysporiadavali si vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v takom rozsahu, ako ich aj v minulosti užívali a ako boli oplotené.

Súd vykonal ohliadku na mieste samom za účelom zistenia užívacieho stavu, ale aj výsluchu svedkov,

starších občanov obce , ktorí sa nemohli pred procesný súd dostaviť. Pri ohliadke na mieste samom
súd zistil, že parcely tak, ako sú popísané a označené v tomto konaní sú aj žalobcom a užívané a od
parciel žalovaných v 11. - 13. rade ich oddeľuje plot so železnými stĺpikmi a teda pevná ohrada, ktorú
postavili právni predchodcovia žalovaných v 12.a 13. rade v 70-tých rokoch minulého storočia.

Na mieste samom súd vypočul aj svedkov a to D. Š., ktorý uviedol, že predal v zadnej časti pozemok

za 1200,-Kčs E. T., nevedel sa však vyjadriť nič k spornej parcele, ktorou je parcela L. XXX/X, ani
k tomu, či ju právni predchodcovia žalovaných odkúpili od H.. P., alebo nie. Trval na tom, že nevie
sa vyjadriť ani k tomu, či sa T. I. M. medzi sebou hádali, alebo nie, alebo ako sa na pozemkoch
rozdelili. Z výsluchu svedka E. P., ktorý je vo veku 86 rokov a nie je ani v príbuzenskom vzťahu s
účastníkmi konania, bolo zistené, že tento svedok taktiež potvrdil užívací stav dlhodobo taký, aký je v

súčasnej dobe, uviedol, že pôvodne tam tieto nehnuteľnosti oddeľoval drevený plot a v 70.tých rokoch
sa postavil nový plot, čo predpokladalo, že rodiny sa porovnali medzi sebou a nasledujúce roky to
aj rešpektovali . Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či T. kúpili niečo od P., ktorú presnú časť. Z
výsluchu svedka Z. P., ktorý je švagrom žalobcu bolo zistené, že tento svedok žije celý život v U.,
vedel, čo je predmetom sporu a taktiež potvrdil užívací stav dlhodobo, taký aký je dnes. Nepotvrdil, aby

medzi účastníkmi boli nejaké spory, uviedol iba, že v jednom prípade opravoval roh rodinného domu
žalovaných v 11. až 13. rade, ktorý bol poškodený, avšak nebol svedkom, aby sa rodiny medzi sebou
hádali pre plot. Dom mal byť poškodený zo strany žalobcu neúmyselne a to pri vchádzaní žalobcu
s autom do jeho dvora. Z výsluchu svedka D.F. P. bolo zistené, že aj tento svedok potvrdil dlhodobý
užívací stav taký, aký je teraz, pokiaľ ide o pozemky žalobcu a pozemky žalovaných v 11. , 12. a 13.

rade, nikdy nebol očitým svedkom ani nepočul o tom, aby boli medzi účastníkmi nejaké spory, tieto boli
riešené a tieto sa týkali plota, alebo hranice medzi pozemkami v prednej časti dvorov. Svedok taktiež
žije v obci od r. 1931, nepamätal sa, že či medzi pozemkami účastníkov bol ešte nejaký pozemok, ktorý
patril P. a tento odkúpili T.. Z výsluchu svedka E. T., ktorého navrhli vypočuť žalovaní v 11.- 13. rade
bolo zistené, že tento svedok nikdy nežil v obci. Pracoval tam v r. 1970, potom v období rokov 1970 -

1975 a od r. 1976 do r. 1980 ako vedúci hospodárstva R. U.. Nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi
žalobcom a žalovanými Balkovými, potvrdil však, že počul od p. T. resp. otca žalovaného v 13. rade,
resp. iných ľudí, že medzi M. I. T. sú nejaké susedské spory. Nevedel sa však presne vyjadriť, aké
spory, akého charakteru to mali byť, či sa mali týkať hranice medzi pozemkami, alebo nie. Vzhľadom
na tvrdenie žalovaných v 11.- 13. rade si súd vyžiadal správu z obce Hrubov na zistenie, aký je stav

užívaných nehnuteľností, ktoré užívajú žalobca a žalovaní v 11. - 13. rade, resp. aký bol v čase užívania
ich právnych predchodcov. Zo správy, ktorá bola zaslaná súdu 11.4.2013 bolo zistené, že v obci nie sú
evidované žiadne vážne susedské spory medzi týmito rodinami. Podľa miestnych zistení od starších
občanov užívací stav, pokiaľ ide o parcelu B. XXX/X a ostatných nehnuteľností je nezmenený už po
druhej svetovej vojne a trvá teda viac ako 35 rokov . Žalovaní v l2. a 13. rade v konaní pred súdom

uviedli, že sa snažili získať nejaké dôkazy, či už výsluchom svedkov, alebo listinné, ktoré by potvrdili ich
výpoveď, avšak nepodarilo sa im to zistiť, pretože tí ľudia, ktorých oslovili, odmietli ísť svedčiť pred súd.Žalobca sa domáhal v tomto konaní určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania.
Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými podmienkami,
pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie

zákonom určenej vydržacej doby a spôsobili predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú
vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva
vyžaduje. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku a to do 31.12.1950 vlastnícke
právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju
pokojne v držbe. Vlastníctvom nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej

držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb. a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964 vlastníctvo k hnuteľnej veci a nehnuteľností
mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu troch rokov u hnuteľnej veci
a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú družbu od oprávneného držiteľa, mohol si
započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951
sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej

lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 účinný od
1.4.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate
len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci, alebo k právam do 31.3.1964. Až novela
Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania a
súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan, alebo jeho právni predchodca mal

vec nepretržite v držbe, s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti
tohto právneho predpisu. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb.
účinná od 1.1.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky
do vlastníctva držiteľa, umožnila vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo
právnickou osobou.

Vykonané dokazovanie potvrdilo, že už právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastnícke právo
k reálne vyčlenenej časti, pretože spoluvlastníctvo k pozemnoknižným nehnuteľnostiam zaniklo ich
reálnym rozdelením. Táto okolnosť bola potvrdená všetkými účastníkmi v konaní jednoznačne. Žalobca
nadobudol tieto nehnuteľnosti v takto vyčlenenom stave od svojich rodičov darom v r. 1959 a od
vtedy ich nerušene užíval. I túto skutočnosť potvrdili všetci účastníci konania, nikto to nespochybnil.

Významná bola výpoveď manželky brata žalobcu, ktorá v uvedenom čase žila v rodinnom dome
spolu s rodičmi žalobcu a svojim manželom, t.j. bratom žalobcu určitú dobu. Reálne rozdelenie
nehnuteľností nebolo spochybňované žalovanými až na žalovaných v 11. - 13. rade, ktorí tvrdili,
že žalobca nerešpektoval hranice medzi pozemkami v prednej časti, ktorá susedila s pozemkom ich
rodičov a donútil ich postaviť plot podľa svojich predstáv, čim si vytvoril na úkon právnych predchodcov

žalovaných tzv. prístupovú cestu do svojho dvora, avšak neoprávnene a pod hrozbou vyhrážok. Súd
túto okolnosť neuznal v konaní a to z toho dôvodu, že nikto z predvolaných svedkov túto okolnosť
nepotvrdil, žalovaní v 11. - 13. rade teda neuniesli dôkaznú povinnosť, ktorá im z ich tvrdenia
vyplynula, naopak všetci svedkovia jednoznačne tvrdili, že nikdy nepočuli o sporoch medzi týmito
rodinami a neboli ani očitými svedkami riešenia nejakých problémov. Proti tvrdeniu žalovaných v 11.- 13.

radesvedčí ajtáokolnosť,ževporadíakoprvísivyporiadavali vlastníckeprávoposmrtiotca D.T.,kedy
si mohli nárokovať aj na tú časť nehnuteľností, ktorú podľa ich tvrdenia neoprávnene užíva žalobca.
Z predložených listinných dôkazov a to z geometrického plánu, kópie pozemkovej mapy a osvedčenia,
ktoré sa nachádzajú v spise však vyplýva, že žalovaní v 11. -13. rade pri svojom vyporiadaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam postupovali takým spôsobom, že tak isto rešpektovali dlhodobo

užívací stav a nenárokovali si na parcelu, ktorá v súčasnej dobe zodpovedá parcele B. XXX/X, a ktorá
je užívaná zo strany žalobcu. Nesúhlas vyjadrili až v tomto konaní, avšak na svoje tvrdenia neuviedli
žiadne dôkazy, preto súd mal za to, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom parciel tak, ako to žiada
určiť v rozsudku a to titulom vydržania, pričom jeho právo je odvodené od vlastníckeho práva jeho
právnych predchodcov t.j. Š. M. a E. M., ktoré ich získali na základe reálnej deľby, čo v konaní

nikdy nebolo spochybnené.

Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 11.- 13. rade z dôvodu, že
nesúhlasili so žalobou a viacmenej vyvolali toto konanie, keďže žalobca si mohol rovnakým spôsobom
osvedčiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tak, ako to učinili oni.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením §-u 151 ods. 3 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).