Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 5, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213215431
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213215431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, 81452 Bratislava, IČO:00492736, zast.: JUDr.
Vladimír Kán, advokát, Nám. M. Benku 9-C1, 81107 Bratislava, proti žalovanej: G. W., Q.. XX.Y. XXXX,
U. XXX XX R. XX, W..Č.. Q. G. XXX XX U., N. X, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. augusta 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by zaviazal žalovanú k zaplateniu 50,70 € z titulu nároku na zaplatenie cestovného (0,70 eur) a
úhrady (50 eur) v zmysle Čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a Čl. 5

Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, nakoľko sa žalovaná na výzvu revízora (zamestnanca
žalobcu povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) dňa 27.novembra 2011 na linke MHD č.
61 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Žalovaná dlžnú
sumu dodnes neuhradila a nereagovala ani na písomnú upomienku.

Súd vo veci vydal dňa 4. septembra 2013 platobný rozkaz, č.k. 7Ro/386/2013-10, ktorý následne doručil
žalovanej do vlastných rúk dňa 19. marca 2014. Žalovaná v zákonnej lehote podala odpor, v ktorom
sa vyjadrila v tom smere, že využívala mestskú hromadnú dopravu a cestovala na linke 61 dňa 27.
novembra 2011, mala však riadne označený cestovný lístok a na výzvu revízora sa ním preukázala.

Nakoľko ale komunikovala so svojim priateľom po maďarsky, tak mu lístok revízori neuznali. Žalovaná
ďalej poukázala na to, že pokus o zmier jej doposiaľ nebol doručený, preto považuje návrh žalobcu na
súd za nezákonný a neetický, a to aj z dôvodu, že pochádza zo sociálne slabšej rodiny. Žalovaná navrhla
súdu návrh žalobcu zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 5. septembra 2014 žalovaná sa vyjadrila v tom smere, že mala u seba
cestovný lístok, avšak v čase keď chcela vystúpiť z autobusu, revízor ju v podstate vyhodil z autobusu
aj s kočíkom. Mala snahu dohodnúť sa so žalobcom, žiadala o splátkový kalendár, avšak na strane
žalobcu nebola vôľa.

Predmetom konania je suma 50,70 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho

súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebnénariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa

ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Podľa Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktorý žalobca pripojil k návrhu, žalovaná
v Bratislave dňa 27.novembra 2011 o 15:08 cestovala na linke MHD č. 61 bez cestovného lístka. Po
vykonanej kontrole odmietla zaplatiť požadovanú sumu vo výške 50,70 eur. Žalobca ju pokusom o zmier

zo dňa 2.januára 2012 vyzval na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eur, úhrady vo výške 50 eur a
poštovného vo výške 1 eura. Žalovaná na výzvu nereagovala.

Podľa § 760 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za
určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas.

Občiansky zákonník presne neurčuje formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osôb. Je to

neformálna zmluva, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch (napr.
zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka
pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy atď.). V tomto prípade
došlo k uzavretiu zmluvy o preprave tým, že žalovaná nastúpila do dopravného prostriedku a využila
ho na svoju prepravu.

Podľa § 12 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, (1) Dopravca je pred začatím prepravy a počas
nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca
povereného organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel
zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich
uposlúchnuť. (2) Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení ... b) uložiť cestujúcemu,

ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo
preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady
podľa § 14 ods. 2.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný ... d)
zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným

cestovným lístkom. (2) Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po
vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo
revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú
úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej
úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho

preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho
zákonnom zástupcovi.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 108 Občianskeho zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1. mája 2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t.j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy
o preprave osôb, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné
plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) za jeden rok v zmysle ust. § 108 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto
ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre

spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 1.mája 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý

je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania

súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je
povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Súd po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu zistil, že hlásenie o porušení tarifných a
prepravných podmienok bolo vystavené dňa 27.novembra 2011. V danom prípade teda 1- ročná
premlčacia doba začala plynúť dňa 28.novembra 2011 a uplynula dňa 28.novembra 2012. Žalobca ale

návrh na začatie konania podal na súd až dňa 2.augusta 2013, teda až po uplynutí premlčacej doby. S
poukazom na tieto skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bola v celom
rozsahu úspešná žalovaná, v konaní si však žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre žalovanú, nakoľko sa výslovne vzdala opravného

prostriedku. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre žalobcu do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).