Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200567
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114200567.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa J.. V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XXXX/X, W., zastúpeného JUDr. Vojtechom Horváthom, advokátom, so sídlom Moyzesova 22, Pezinok
proti odporkyni C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, A. A., o nariadenie predbežného opatrenia, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04. 02. 2014, č. k.
20C/14/2014 - 73, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu mení tak, že odporkyni z a k a z u je nakladať s nehnuteľnosťami:

1) v katastrálnom území T., obec A. A., okres A. A., v katastri nehnuteľností zapísanými na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom A. A., katastrálny odbor, ako byt č. X na prvom poschodí bytového
domu, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, vchod č. XX, spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu
súp. č. XXXX a na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 50 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 191 m2, parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2 a parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
218 m2, vo výške 8 449/201845 k celku nehnuteľnosti, ktoré odporkyňa vlastní v spoluvlastníckom
podiele 1/3 - tiny,

2) v katastrálnom území T., obec A. A., okres A. A., v katastri nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX,

vedenom Okresným úradom A. A., katastrálny odbor, ako záhradná chatka súp. č. XXXXX postavená
na parc. č. XXXX/XX a pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX,XX - trvalé
trávne porasty vo výmere 444 m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20
m2, nehnuteľnosti, ktoré odporkyňa vlastní v spoluvlastníckom podiele 1/3 - tiny,

a to najmä tieto nehnuteľnosti alebo ich časti predať, darovať, zameniť, vložiť ako nepeňažitý vklad
do právnickej osoby, zriadiť k nim vecné bremeno, zaťažiť ich záložným právom a zabezpečovacím

prevodom práva, dať ich do nájmu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa o nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 01. 2014 domáha voči
odporkyni určenia neúčinnosti právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho zákonníka.

Návrhom doručeným súdu dňa 21. 01. 2014 navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým by súd zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami a v katastrálnom území T., obec A. A.,okres A. A., v katastri nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom A. A.,
katastrálny odbor, ako byt č. X na prvom poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, vchod č. XX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu súp. č. XXXX a na pozemkoch registra „C"
evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2,
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 191 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2 a parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 218 m2, vo výške 8 449/201845 k celku nehnuteľnosti,

ktoré odporkyňa vlastní v spoluvlastníckom podiele 1/3 - tiny, v katastrálnom území T., obec A. A., okres
A. A., v katastri nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom A. A., katastrálny
odbor, ako záhradná chatka súp. č. XXXXX postavená na parc. č. XXXX/XX a pozemky registra „C"
evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX,XX - trvalé trávne porasty vo výmere 444 m2 a parc. č.
XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, nehnuteľnosti, ktoré odporkyňa vlastní
v spoluvlastníckom podiele 1/3 - tiny, a to najmä tieto nehnuteľnosti alebo ich časti predať, darovať,

zameniť, vložiť ako nepeňažitý vklad do právnickej osoby, zriadiť k nim vecné bremeno, zaťažiť ich
záložným právom a zabezpečovacím prevodom práva, dať ich do nájmu, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

Navrhovateľ tvrdí, že je veriteľom dlžníka W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., a to na základe
prevodu zmenky zo dňa 16. 04. 2013 a tiež zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 06. 2013.

Odporkyňa je podľa údajov katastra nehnuteľností podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1/3 k
celku uvedených pod bodom 1. Tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený Okresným úradom A. A., katastrálny odbor dňa 27. 12. 2013, V6058/2013.

Odporkyňa je taktiež podľa údajov katastra podielovou spoluvlastníčkou v 1/3 k celku uvedených
nehnuteľností pod bodom 2, pričom tieto nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 12. 2013,

V6057/2013. Tieto nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie T. a
vlastnil ich dlžník W. B. v spoluvlastníckom podiele 1/3. Tieto nehnuteľnosti previedol na odporkyňu,
pričom predávajúci W. B. v čase uzavretia týchto kúpnych zmlúv, ako aj povolenia vkladu, je dlžníkom
navrhovateľa.

Navrhovateľ z evidencie katastra nehnuteľností zistil, že dlžník W. B. hromadne a v nápadne krátkom

časovom období predal ako výlučný vlastník, resp. podielový spoluvlastník taktiež nehnuteľnosti v
katastrálnom území K. nad T., zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. T., zapísané na LV č. XXXX, v kat.
úz. B. zapísané na LV č. XXXX tretím osobám, hoci vedel o existencii pohľadávok navrhovateľa, čím
ho úmyselne ukrátil pri uspokojovaní pohľadávok. Navrhovateľ vyjadril obavu, že bez dočasnej úpravy
by bolo jeho právo, resp. budúci výkon rozhodnutia ohrozené, pretože sa nedá vylúčiť, že by mohlo

dôjsť k ďalšiemu prevodu dotknutých nehnuteľností, k ich zaťaženiu, založeniu a podobne. Nariadením
predbežného opatrenia sa domáha, aby odporkyni bolo zabránené ďalej disponovať s nehnuteľnosťami,
ktoré získala od dlžníka W. B., odporovaným úkonom.

Okresný súd s poukazom na § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p. dospel k záveru, že
navrhovateľ dostatočne neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom

sa oboznámil s pripojenými dôkazmi navrhovateľom. Konštatoval, že má za osvedčené, že odporkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Súd vec posúdil tak, že pokiaľ má súd zasiahnuť
do právneho postavenia účastníka tým, že mu uloží povinnosť nenakladať s určitými vecami len na
základe tvrdení a dôkazov predložených jeho protistranou, potom predložené dôkazy musia vzbudzovať
naozaj reálnu a vážnu obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. Za takýto dôvod možno považovať

osvedčenie konania odporkyne, kedy by táto prevádzala svoj majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný,
zaťažila ho, alebo sa inak zbavila svojho majetku. Keďže neboli osvedčené najzákladnejšie skutočnosti,
súd návrh zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Uznesenie okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Ako odvolací dôvod uviedol ust. §

205 ods. 2 písm. c), d), f) O. s. p. Podľa názoru navrhovateľa, právne závery prvostupňového súdunie sú správne, lebo vychádzajú z nedôslednej interpretácie a aplikácie rozhodných právnych noriem.
V rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie, súdu nedal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky
skutkové a právne relevantné otázky súvisiace z predmetnom súdnej ochrany. Namietal, že súd nevzal

do úvahy dôvodnosť obavy navrhovateľa s ďalším nakladaním s dotknutými nehnuteľnosťami, pričom
súd nezohľadnil to, že tieto nehnuteľnosti odporkyňa nadobudla od dlžníka navrhovateľa W. B., ktorý
prakticky všetky svoje nehnuteľnosti masívnym spôsobom previedol v pomerne krátkom časovom úseku
na iné osoby, pričom jednou z nich je aj odporkyňa. Navrhovateľ tieto prevody považuje za účelové,
nedá sa absolútne vylúčiť, že s dotknutými nehnuteľnosťami budú ďalej disponovať aj nadobúdatelia

nehnuteľností. Preto má obavu, že ďalším voľným disponovaním nehnuteľnosťami dlžník W. B., reálne
znemožní uspokojenie pohľadávok navrhovateľa a odporkyňa zmarí účel odporovacej žaloby, ktorú
navrhovateľ podal.

Dôvodnosť obavy na strane navrhovateľa je o to väčšia, že jeho obchodná spoločnosť MURAT - CK,
s. r. o., podala dňa 01. 08. 2013 na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica návrh poškodeného na
zaistenie jeho nároku na náhrady škody majetkom obvineného W. B.. Krajský prokurátor uznesením

zo dňa 17. 10. 2010 návrh poškodeného ako nedôvodný zamietol s tým, že údajne nebola dôvodná
obava. Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 31. 10. 2013, sp. zn. 0Tp/195/2013 sťažnosť
poškodeného zamietol s tým, že nebola dôvodná obava a z rovnakého dôvodu Okresný súd v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 11. 12. 2013 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v konaní
16C/294/2013. Napokon dlžník W. B. previedol podstatnú časť svojich nehnuteľností na tretie osoby,

vrátane odporkyne. Súd tak poskytol odporkyni účinnejšiu ochranu ako preukázateľne existujúcim
právam navrhovateľa, čím vytvoril neúnosný priestor na to, aby navrhovateľ bol zjavne znevýhodnený
v postavení veriteľa, a aby sa voči nemu vytvoril vecný a právny rámec majúci za následok reálnu
nevymožiteľnosť pohľadávok.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesene okresného súdu z menil podľa ust. § 220 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
dôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne. Z obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľ sa domáha návrhom vo veci samej určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a
Občianskeho zákonníka, pričom tvrdí, že navrhovateľ je veriteľom dlžníka W. B., nar. XX. XX. XXXX.

Ďalej tvrdí, že odporkyňa podľa výpisov z listov vlastníctva je spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX a XXXX, pre kat. úz. T. tak, ako ich uvádza v petite návrhu. Skutočnosť, že navrhovateľ je
veriteľom W. B., preukazuje zmenkou zo dňa 02. 07. 2008 a zároveň predkladá aj rozhodnutie Krajského
súdu v Brne zo dňa 16. 04. 2013, sp. zn. 3Cm/301/2009, ktorý pripustil, aby k dátumu právnej moci
tohto uznesenia vstúpil navrhovateľ na miesto pôvodného navrhovateľa v tomto konaní. Vrchní soud

v Olomouci uznesenie súdu vo vzťahu k odporcovi 2) W. B. potvrdil. V konaní vedenom na Krajskom
súde v Brne pod sp. zn. 3Cm/301/2009 sa navrhovateľ ako nový vlastník zmenky domáha voči W. B.
zaplatenia zmenkovej pohľadávky vo výške 7 827 098,- Kč s príslušenstvom, ako aj zmenkovej odmeny
vo výške 26 087,70 Kč. Krajský súd v Brne rozsudkom zo dňa 07. 11. 2013 žalobe vyhovel.

Ďalej svoje postavenie veriteľa navrhovateľ preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 06.

2013, ktorou nadobudol navrhovateľ pohľadávky voči W. B.. Poukazuje na to, že dlžník odpredal svoje
nehnuteľnosti odporkyni dňa 27. 12. 2013, teda v čase keď o svojich dlhoch voči navrhovateľovi vedel.
Vzhľadom na dané skutočnosti v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka, inštitút odporovateľnosti,
priznáva veriteľovi možnosť prostredníctvom odporovacej žaloby uplatnil právo na určenie, že dlžníkove
právne úkony, pokiaľ vedú ku skráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

V žalobe vo veci samej poukazuje na kúpne zmluvy, ktorými odpredal dlžník svoje nehnuteľnosti, medzi
iným aj odporkyni.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ vychádzal z rovnakých skutkových
okolností, pričom dospel k záveru, že dlžník W. B. preukázateľne rozpredal podstatnú časť svojho
majetku. Nariadenie predbežného opatrenia odvodzuje z obavy, že bez okamžitej úpravy by bolojeho právo, budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pretože sa nedá vylúčiť, že by mohlo dôjsť k
ďalšiemu prevodu týchto nehnuteľností, resp. ich zaťaženiu. Týmto chce navrhovateľ zabrániť vzniku
nezvratného alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade klamného rozhodnutia vo veci samej.

Rozsah predbežného opatrenia je podľa neho primeraný právu, na základe ktorého by boli dočasne
upravené pomery účastníkov.

Z obsahu spisu a doložených listinných dôkazov, z ktorých vychádzal aj prvostupňový súd nepochybne
vyplýva, že odporkyňa je vlastníčkou nehnuteľností citovaných v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ako aj vo výroku súdu vyššie uvedeného, keď z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX, vedených

Okresným úradom A. A., katastrálny odbor, nepochybne vyplýva, že odporkyňa k času rozhodovania
aj odvolacieho súdu, je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. V spise sa nachádza taktiež
blankozmenka, z ktorej odvodzuje svoje práva navrhovateľ.

Z predloženého rozsudku Krajského súdu v Brne č. k. 3Cm/301/2009 - 153 vyplýva, že W. B. je povinný
zaplatiť navrhovateľovi J.. V. S. spoločne s odporcom 1/ 7 827 098,- Kč s príslušenstvom a zmenkovú
odmenu 26 087,70 Kč.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom V.. P. X., správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu P.S.ELMONT-stav, s. r. o. v konkurze, so sídlom v Banskej Bystrici, a postupníkom J.. V. S.
vyplýva, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok úpadcu dlžníka W. B. tak, ako to uvádza v
návrhu navrhovateľ.

Z vyššie uvedených dôkazov je dostatočne osvedčené, že W.T. je dlžníkom navrhovateľa, že v

masívnom rozsahu rozpredal svoj majetok v čase, keď o svojich dlhoch mal pozitívne vedomosti, keď
odporkyniodpredalnapadnuténehnuteľnostidňa27.12.2013,čomuokreminéhopredchádzalovydanie
rozsudku Krajského súdu v Brne č. k. 3Cm/301/2009 - 153, ktoré bolo vydané dňa 07. 11. 2013, teda
v úzkej časovej súvislosti. Taktiež zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa 20. 06. 2013.
Je nepochybné, že dlžník mal vedomosti o svojich dlhoch. Je nepochybné aj to, že sa začal zbavovať

majetku.

V zmysle ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka pasívne legitimovaný na základe odporovacej
žaloby je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. V zmysle ust. § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

V zmysle citovaného ten, kto na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva
jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho
úkonu voči úspešnému veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej

pohľadávky navrhnúť napríklad nariadenie výkonu rozhodnutia predajom tejto veci tak, ako by k zmene
jej vlastníctva nebolo došlo, teda ako keby vec bola naďalej vo vlastníctve dlžníka. Podľa ust. § 102
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platí, že ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s
veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Citované ustanovenie umožňuje, aby súd po začatí konania vo veci samej dočasne upravil pomery
účastníkov, pričom platia rovnako ustanovenia § 74 až 77 Občianskeho súdneho poriadku. Hoci pre
konanie podľa § 102 O. s. p. sa primerane použijú ustanovenia § 74 a nasl., pod primeranosťou
použitia týchto ustanovení treba rozumieť aj možnosť nariadiť predbežné opatrenie aj z dôvodu, ak ja
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, hoci tento dôvod ustanovenia § 102 expressis

verbis neuvádza. Aj obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, možno vyložiť tak, že zahŕňa
potrebu dočasnej úpravy pomerov.Podľa ust. § 74 ods. 1 O. s. p. platí, že pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,
ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Odvolací súd zdôrazňuje, že zo súčasného znenia ustanovenia § 102 O. s. p. vyplýva, že pokiaľ
sú splnené podmienky na takéto opatrenie, súd má povinnosť nariadiť predbežné opatrenie, nielen
možnosť. Súd nariadi predbežné opatrenie vtedy, ak pre jeho nariadenie sú naplnené predpoklady
uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach. Tieto ustanovenia okrem formálnych predpokladov
vyžadujú aj naplnenie vecných predpokladov, pričom sa kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a
účinnej ochrany ohrozených práv, a to aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že

zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie a ani výsluch
účastníkov. Vychádza sa z predpokladu, že súd rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu
a obsahu pripojených listín doložených navrhovateľom.

Z návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že žiada nariadiť predbežné
opatrenie z dôvodu obavy, že by výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, pričom poukazuje na chovanie

sa dlžníka, ktorý rozpredáva majetok, pričom poukazuje aj na právny dôvod jeho nároku.

Prvostupňový súd v konaní vyšiel z teoretického predpokladu, uvádzaného i v komentároch
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý na splnenie daného predpokladu vyžaduje také konanie
účastníka, ktoré vykazuje správanie nasvedčujúce tomu, že sa zbavuje vecí o ktoré v konaní ide.
Prvostupňový súd uviedol, že takéto konanie odporkyne osvedčené nebolo.

Odvolací súd však konštatuje, že bolo osvedčené také konanie, správanie sa dlžníka W. B., ktoré
jednoznačne nasvedčuje tomu, že vecí sa zbavuje, majetok rozpredáva, pričom vzhľadom na časovú
súvislosť predložených dokladov ohľadom povinnosti jeho plnenia vo vzťahu k navrhovateľovi možno
mať reálnu obavu, že navrhovateľ sa nebude môcť svojho práva voči dlžníkovi dovolať práve v dôsledku
jeho konania. Názor prvostupňového súdu, ako aj komentáre k citovanému ustanoveniu vychádzajú

z judikátu R20/1998, v zmysle ktorého navrhovateľ musí preukázať konkrétny dôvod, spočívajúci v
správaní toho, proti komu návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje.

Odvolacísúdvzhľadomnacharakteruplatnenéhonároku,odporovateľnosťprávnehoúkonu, konštatuje,
že s aplikáciou daného názoru na danú vec nemožno súhlasiť, pretože je v rozpore so zmyslom
predbežného opatrenia a ochranou práv navrhovateľa. Špecifikom daného vzťahu je skutočnosť, že

dlžníkom je W. B., ktorý v danej veci nie je pasívne legitimovanou osobou, pretože takouto osobou
je nadobúdateľ zbaveného majetku, ktorou je odporkyňa, pričom takéto konanie však možno pripísať
dlžníkovi zbavujúceho sa majetku, kde jednou z možností takéhoto konania je, aby dlžník nemohol
voči nemu uspokojiť svoje práva. V danom prípade taktiež hrozí reálny predpoklad, keďže tomu nič
nebráni, aby nadobúdateľ takejto nehnuteľnosti sa zbavil vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, čím dôjde

k znemožneniu realizácie práva navrhovateľa v prípade úspechu vo veci samej, a tak sa poprie význam,
zmysel a účel ochrany práva navrhovateľa, ako aj vôbec možnosť svoje právo akýmkoľvek spôsobom
vymôcť. V takomto prípade rozhodne nemožno dospieť k záveru, že navrhované predbežné opatrenie
znemožňuje ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda odporkyne. Treba zdôrazniť, že ide len
o dočasné opatrenie, ktoré je obmedzené a v danom prípadne zanikne rozhodnutím vo veci samej,

teda jeho právoplatnosťou. Obmedzenie vlastníckeho práva odporkyne odvolací súd nepovažuje za
také, ktoré by v neprimeranej miere obmedzilo jej práva ako vlastníčky vzhľadom na uplatňovaný nárok
navrhovateľomapotrebupriznať ajjemuochranu.Pokiaľbysúdvychádzal zteoretickýchpredpokladov,
že tu musí existovať naozaj reálna vážna obava, či výkon rozhodnutia bude ohrozený, odvolací súd
z vlastnej praxe môže zodpovedne konštatovať, že v takomto prípade ide len o iluzórne priznanie

práva navrhovateľovi, pretože pokiaľ by súd takémuto návrhu nevyhovel, teda nenariadil predbežné
opatrenie, existuje reálne možnosť a určitý časový priestor, kedy dotknutá strana má reálnu možnosť
nehnuteľnosť odpredať, čím sa podstatne sťaží postavenie navrhovateľa a nakoniec aj realizácia
prípadného priznaného nároku vo veci samej, pričom možno povedať, že takýmto výkladom dochádzavo svojej podstate k popretiu zmyslu a účelu predbežného opatrenia v takýchto prípadoch. Odvolací
súd za daného stavu daný teoretický výklad považuje absolútne za neprípustný a nelogický, pretože
pokiaľ by navrhovateľ zistil, resp. osvedčil správanie, ktoré nasvedčuje tomu, že sa protistrana zbavuje

vecí, „bude už príliš neskoro". Odvolací súd je toho názoru, že ak by mal byť naplnený skutočný zmysel
predbežného opatrenia, takéto právo musí byť aj priznané, nielen teoreticky predpokladané, pretože
pokiaľ by tomu tak nebolo, sťažuje to vo všeobecnosti vykonateľnosť práva.

Preto odvolací súd v súlade s návrhom v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O. s. p. nariadil odporkyni, aby
nenakladala vo výroku rozhodnutia uvedenými vecami alebo právami, pričom v zmysle § 77 predbežné

opatrenie zanikne podľa ods. 1 písm. d) O. s. p., ak sa návrhu vo veci samej nevyhovie.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.