Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/498/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205678
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813205678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, práv. zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná č. 9, proti žalovanej K. E., Y.. XX. XX. XXXX, E. B., K. Č.. XX, v
konaní o zaplatenie 1.138,14 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 12C/268/2013-67 z 31.7.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť žalovanej, aby zaplatila žalobcovi sumu

541,26 €, v mesačných splátkach vo výške 15 €, vždy do konca kalendárneho mesiaca, pod stratou
výhody splátok, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

Náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzavreli Úverovú zmluvu, „Telefónna pôžička SR“, č.
3711178765 dňa 26. 11. 2007. V zmysle uvedenej Úverovej zmluvy bol poskytnutý žalovanej úver vo
výške 50.000,- Sk, ktorý mal byť zaplatený v 84. mesačných splátkach v sume po 1.299,- Sk. Konečná
výška úveru predstavovala sumu 109.116,- Sk. Poistenie v prípade žalovanej nebolo dojednané, RPMN
predstavovalo výšku 29,40 %. Už v čase uzavretia uvedenej zmluvy bolo nepochybné, že žalovaná je

dôchodkyňaazdrojomjejpríjmuboldôchodokvovýške7.881,-Sk,príjemmanželažalovanej7.029,-Sk.
Súd konštatuje, že ďalší text zmluvy, ako aj Úverové zmluvné podmienky, sú takmer nečitateľné, alebo
len veľmi ťažko čitateľné (pozn. sudcu: len s pomocou lupy), okrem toho z pripojeného splátkového
kalendára vyplynulo, že úver mal byť schválený dňa 27. 08. 2008 a prvé čerpanie revolvingového úveru
bolo zaznamenané dňa 29. 09. 2008. Od uvedeného obdobia žalovaná až do 29. 04. 2010 vyčerpala
celkovo sumu 1.332,85 €. Úhrady zo strany žalovanej boli evidované od 16. 10. 2008 v pravidelných
splátkach, do mesiaca máj 2010, v celkovej sume 774,76 €.

Súd dôvodil, že klient je oprávnený čerpať RÚ I. opakovane prostredníctvom úverovej karty za
podmienok stanovených v týchto ÚP a to maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého
úverového rámca. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec RÚ I. vo výške 15.000,- Sk. Klient sa
uzatvorením tejto zmluvy o RÚ I. zaväzuje poskytnutý RÚ I. spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutieRÚ I. úroky. Podmienky uzavretia zmluvy o poskytnutí RÚ II. vyplývajú z Hlavy 14 Úverových podmienok,
§1,zmluvnéstrany,spoločnosťsklientomuzatvárajúpopriÚZaZmluvyoRÚI.súčasneajZmluvuRÚII.
Na základe tejto zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru a to RÚ II. Tento RÚ

II. je klient oprávnený čerpať opakovane prostredníctvom kreditnej karty (ďalej len KK), za podmienok
stanovených v týchto ÚP a v Metodickej príručke KK, a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného
zostatku dohodnutého úverového rámca. V zmysle § 2 a 3 uvedenej Hlavy, spoločnosť a klient si dohodli
úverový rámec RÚ II. vo výške 15.000,- Sk. Zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom ÚZ a účinnou
okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom KK a to po jej riadnej a včasnej

aktivácii.

Citoval §§ 52 ods. 1, 2, 3; 53 ods. 1, 3, 4, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, 4 zák. č. 25O/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a dôvodil, že za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia, priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o

obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom,
ktorý má takúto činnosť v predmete činnosti a medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V tomto prípade sa podľa
názoru súdu jednalo nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaná vystupovala ako fyzická osoba -

spotrebiteľ. Z toho dôvodu súd uvedený záväzkový vzťah posudzoval v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa a nie podľa Obchodného zákonníka, na ktorý
odkazujú Úverové podmienky, s poukazom na ust. § 273 Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová zmluva
dňa 26. 11. 2007. Z Úverových zmluvných podmienok vyplýva, že súčasne s touto zmluvou bola

uzavretá aj Zmluva o RÚ I. a RÚ II., s tým, že uvedené zmluvy nadobudli platnosť podpisom Úverovej
zmluvy, ale účinnosť až okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej
alebo kreditnej karty. Už z podmienok uzavretej Úverovej zmluvy vyplynulo, že žalobca poskytol
úver žalovanej vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €), pričom celková cena úveru, ktorú mala žalovaná
vrátiť, predstavovala výšku 109.116,- Sk (3.621,99 €). Už v prípade uvedeného úveru je zrejmé, že

cena úveru oproti poskytnutému úveru predstavovala stopercentné navýšenie. Z výsluchu žalovanej
vyplynulo, že žalovaná nemala vôbec poznatky, ani nerozumela tomu, na základe čoho mala oprávnenie
čerpať v zmysle karty ďalšie finančné prostriedky, chápala to ako prejav určitej akceptácie jej riadneho
splácania, zo strany žalobcu. O výške úverového rámca nemala žiadne vedomosti a rovnako ani osobne
nežiadalaozvýšenieúverovéhorámca.Potvrdilavšak,žesurčitýmčasovýmodstupomčerpalapeňažné

prostriedky, pretože ju k tomu donútila nepriaznivá a sociálna finančná situácia v rodine. Z pripojeného
splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná v období od 29. 09. 2008 do 29. 04. 2010 vyčerpala sumu
1.332,85 €. Z toho istého splátkového kalendára je zrejmé, že žalovaná formou splátok zaplatila sumu
774,76 €. Časť zo zaplatenej sumy bola započítaná na úrok z úveru vo výške 131,27 € a poplatky
za vedenie účtu 5,43 €. V zmysle kritéria odplatnosti, je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu

za predmet plnenia spravidla predstavujú úroky, ktoré sa zvyčajne zahŕňajú pod cenu úveru. Úverový
právny vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom povinnosťou dlžníka je platiť úroky
z úveru. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť
účastníci úveru. Z uzavretej úverovej zmluvy nebolo možné zistiť výšku úroku z úveru, uvedenú výšku
doplnil žalobca v písomnom vyjadrení s tým, že úrok z úveru bol počítaný z čerpaného a nesplateného

úveru vo výške úrokovej sadzby vyplývajúcej zo Sadzobníka („viď príloha - 1,79 % mesačne“). Za
príslušný kalendárny mesiac nebol uhradený pri vyúčtovaný zo dňa 31. 05. 2010, 30. 06. 2010, 31.
07. 2010, 31. 08. 2010, 30.09. 2010, 31. 10. 2010 a 30. 11. 2010. Spôsob akým dospel žalobca k
výpočtu uvedeného úroku z úveru z jednotlivých splátok nebol uvedený a nevyplýva ani z Úverovej
zmluvy. Výsledná suma bola žalobcom počítaná ako rozdiel medzi nezaplateným úrokom z úveru vo

výške 454,87 € a zaplatenou časťou úroku z úveru vo výške 323,60 €. Výška úroku mala byť obsiahnutá
v Sadzobníku tvoriacom prílohu Úverových podmienok, pričom takýto Sadzobník sa v Úverových
podmienkach, ani v Úverovej zmluve nevyskytoval. Úrok z úveru tak ako ho vyčíslil žalobca, mal
predstavovať mesačne výšku 1,79 %, ročne výšku 21,48 %. Jedná sa o úrok presahujúci priemerný úrok
poskytovaný bankami v čase prvého čerpania peňažných prostriedkov z RÚ I., kedy úrok predstavoval

výšku 13,86 %. Pokiaľ súd vychádzal z výšky sumy čerpaných prostriedkov 1.332,85 € prepočtom cez
priemerný úrok bánk, výška úroku z úveru by predstavovala 184,73 €. Zo splátkového kalendára jezrejmé, že žalovaná zaplatila úrok za obdobie čerpania peňažných prostriedkov vo výške 323,60 €. Z
týchto dôvodov súd uplatnený úrok z úveru uplatnený v žalobe nepriznal, pretože žalovaná zaplatila na
úrokoch vyššiu sumu ako by mala platiť pri použití priemerného úroku poskytovaného bankami. Naviac

samotný úrok nebol riadne vyjednaný a to s poukazom na to, že podmienky Revolvingového úveru I. a II.
boliobsiahnutélenvÚverovýchpodmienkach,vtakmernečitateľnomtexte, naktorýzmluvaodkazovala.
Súd konštatuje, že v prípade občiansko-právneho vzťahu, akým je aj predmetný záväzkový vzťah, nie
je možné zmluvné podmienky vymedziť odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, tak ako je tomu
v obchodno-záväzkových vzťahoch, a to aj za predpokladu, že v Úverových zmluvných podmienkach

žalobcu sa vyskytuje v Hlave 1 § 1 odkaz, že úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že úprava v Občianskom zákonníku podobné
ustanovenie ako je v ust. § 273 ods. 1, neobsahuje a jedinou výnimkou je ust. § 788 ods. 3 ObZ v
prípade poistnej zmluvy. Z toho teda vyplýva, že časť zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka,
s výnimkou poistnej zmluvy, nemožno určiť len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Z
vyššie uvedeného je vylúčené, aby sa Všeobecné obchodné podmienky, v tomto prípade Úverové

podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho plynie,
že pokiaľ by sa zmluvné strany dohodli na tom, že pre daný zmluvný vzťah budú aplikovať dojednania
obsiahnuté vo všeobecných - úverových podmienkach, bez ich podpisu sa podľa názoru súdu nemôže
stať súčasťou zmluvy, pretože pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli
účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané, a že v danom prípade žalovaná nemala žiadne poznatky o

tom, že sa takáto časť v Úverových podmienkach nachádza.

Súd skúmal prijateľnosť zmluvných podmienok aj v prípade uplatňovaného poplatku za vedenie
úverového účtu a zmluvnej pokuty ako aj že poplatok za vedenie úverového účtu bol len zahrnutý do
predtlače textu Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola začlenená do Úverovej zmluvy. Text bol písaný
takým drobným písmom, že možno tvrdiť s istotou, že s týmto textom sa žalovaná neoboznámila. Bez

ohľadu na uvedenú skutočnosť súd konštatuje, že takto „dojednaný“ poplatok je neakceptovateľný a
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, jednak z dôvodov vyššie uvedených a jednak z dôvodu,
že sledovanie účtu, jeho vedenie, neznamená poskytovanie služby pre žalovanú, ale výlučne slúži
pre potreby žalobcu, pre jeho informáciu o stave úverového účtu. Na uvedenom poplatku zaplatila
žalovaná sumu 5,43 € v zmysle splátkového kalendára. Súd hodnotí časť zmluvy, ktorá obsahuje

dojednanie o zaplatení poplatku za správu úveru za ďalšiu neprijateľnú podmienku. Súd konštatuje v
prípade uplatnenej zmluvnej pokuty, že zmluvná pokuta tiež nebola dojednaná individuálne, tak ako to
predpokladá ust. § 544 ods. 1,2 OZ, podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať

len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná
pokuta bola zahrnutá len do textu Úverových podmienok a naviac pod pojem ušlý úrok. Takto dojednaná
zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou ( § 39 OZ).

Súd podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tieto úroky podľa výpočtu žalobcu predstavovali
za obdobie od 20. 06. 2010 do 28. 12. 2010 (do zosplatnenia) spolu sumu 7,04 €, žalobca si však
uplatnil len sumu 5,20 €, pričom vychádzal zo zákonného úroku z omeškania, ktorý v čase omeškania
predstavoval 9 % ročne. Uvedenú sumu súd akceptoval, nakoľko úrok z omeškania bol uplatňovaný len
z dlžnej istiny splátok a v nižšej sume ako náležala za omeškanie. Na základe vykonaného dokazovania

súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 541,26 €. Uvedená suma
predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého vyčerpaného úveru 1.332,85 € s pripočítaním úroku
z omeškania 5,20 € a sumou zaplatenou žalovanou - 774,76 € a odpočítanými sumami poplatku za
vedenie účtu - 5,43 €, zmluvnej pokuty - 16,60 € (/1.332,85 + 5,20 / - /774,76 + 5,43 + 16,60/). V
ostatnej časti uplatneného nároku súd považoval žalobu za nedôvodnú, s poukazom na konštatovanie

neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere a s
príslušnými ustanoveniami §§ 53 OZ, preto žalobu v tejto časti zamietol. Dôvodil, že žalovaná požiadala
o možnosť zaplatenie dlhu vo výške priznanej súdom, v mesačných splátkach maximálne po 15,-
€ z dôvodu, že ona i manžel sú poberateľmi starobných dôchodkov, žalovaná vo výške 328,70 €
mesačne a jej manžel vo výške 252,06 € mesačne. Z uvedeného príjmu hradia náklady na bývanie

a inkaso v celkovej výške 219,65 €, splácajú nedoplatok na energiách vo výške 20, - € mesačne.
Okrem toho má žalovaná zvýšené náklady súvisiace s jej vážnym zdravotným stavom, ktorý si vyžadujepravidelné rehabilitácie, ktoré si hradí čiastočne zo svojho príjmu, spravidla vo výške 30,- € mesačne,
na zabezpečenie liekov spoločne s manželom vynakladá minimálne 70,- € mesačne. Vzhľadom na
preukázané pomery žalovanej, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 06. 12. 2012 o výške

starobného dôchodku, príjmového dokladu č. 1/13697/2013 Mesta Rožňava, Platobného dokladu SIPO
II., mesačného zálohového predpisu platieb platného od 01. 08. 2013 vydaného Mestom Rožňava, súd
povolil žalovanej zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.,
pretože je nesporné, že vzhľadom na pomery žalovanej a jej manžela, nie je v jej možnostiach zaplatiť
priznanú sumu jednorazovo, preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť splátky v určitých lehotách

splatnosti, pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pokiaľ sa dostane žalovaná do omeškania so
zaplatením hoci aj jednej mesačnej splátky, stane sa splatný celý zvyšok peňažného nároku.

Žalobca mal v konaní úspech 47 %, žalovaná 53 %, konečný úspech v konaní mala žalovaná 6 %
(53-47). Išlo o nepatrný úspech, z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov
konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa (ďalej len súd) podal včas odvolanie žalobca, žiadal zmeniť rozsudok

a priznať celý nárok (napadol len zamietajúcu časť rozsudku a výrok o trovách konania), alebo zrušiť
rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.

V odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p., lebo konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. V podstate v konaní reprodukoval, že žalovaný v závere zmluvy uviedol dátum a svoj
podpis na základe čoho predpokladajú, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu nielen úverovej
zmluvy, ale aj zmluvy o RÚ II, v texte zmluvy pod bodom 49 je uvedené „neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto
listiny. Dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými zmluvnými

podmienkami. V zmysle § 273 ods. 1 Obch.zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky.

Okrem toho pre uzavretie zmluvy podľa § 46 ods. 2 OZ písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. V predmetnom prípade si žalobca a žalovaná dohodli, že
nadobudnutie účinnosti zmluvy o RÚ II je viazané na splnenie odkladacej podmienky, ktorá je vyjadrená

vo vyššie cit. ust., t.j. že zmluva o RÚ II nadobúda účinnosť až riadnou aktiváciou kreditnej karty a prvým
čerpaním peňažných prostriedkov prostredníctvom tejto karty. Je nesporné, že nadobudnutie účinnosti
zmluvy o RÚ II bolo priamo závislé na vedomom konaní žalovaného, ktorý na základe aktivácie úverovej
karty a uskutočnenia prvého čerpania z tejto karty prejavil vôľu byť viazaný ustaním zmluvy o RÚ II.
Poukázal aj na uznesenie KS v Nitre sp. zn. 155/2002, lebo pri aktivácii kreditnej karty bola nevyhnutná

aktivita zo strany žalovanej v podobe telefonického aktivovania karty. So zreteľom na skutočnosť, že z
celkových nákladov spotrebiteľa tvorí v tomto prípade iba úrok za poskytnutie úveru, ktorý bol v danom
prípade vo výške 454,87 €, čo predstavuje 33,87 % zo sumy poskytnutého úveru (454,87/1.342,85 x
100 % = 33,87 %( mal odvolateľ za to, že dohodnutá výška úrokovej sadzby a následná suma celkových
nákladov spotrebiteľa je primeraná a preto si uplatnil aj úrok za poskytnutie úveru dôvodne s príslušnými

právnymi predpismi pri výške úrokovej sadzby 1,79 % denne, t.j. 21,48 % ročne).

V ďalšej časti odvolania reprodukoval odvolateľ svoje tvrdenia o judikatúre, najmä rozsudok NS SR
sp.zn. 5Cdo/26/2011 o výške úrokov, ktorá odporuje dobrým mravom, ktorý uzavrel, že dobrým mravom
odporujú úroky vo výške 48 až 60 % ročne, keď táto štvornásobne až 5,5 % násobne presahovala
obvyklú úrokovú mieru. Zároveň poplatok za výber z bankomatu nebol žalobcovi v rozsudku priznaný.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná tvrdila, že je ťažko zdravotne postihnutá, na lieky dávajú 70 až 80
€ mesačne spolu s manželom, ktorý tiež žije zo starobného dôchodku, čo činí 328,70 € jej dôchodok,
manželov 253,06 €. Má už 70 rokov a je v ťažkej situácii, navrhla potvrdiť rozsudok a nežiadala priznať
trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212
ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudkusúdu prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil).

Ani jeden odvolací dôvod nie je preukázaný, súd správne ustálil, že celý nárok nemožno priznať

žalobcovi, skúmajúc prijateľnosť zmluvných podmienok aj v prípade uplatňovaného poplatku za vedenie
úverového účtu a zmluvnej pokuty, tento nemohol priznať žalobcovi, lebo dojednaný poplatok je
neakceptovateľný a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a to z dôvodov výšky a samozrejme
pre informácie o stave úverového účtu má slúžiť pre potrebu žalobcu a nie pre žalovanú. Na uvedenom
poplatku zaplatila žalovaná sumu 5,43 podľa splátkového kalendára. V prípade uplatnenia zmluvnej

pokuty, táto nebola dojednaná individuálne a túto posúdil súd vzhľadom na to že bola zahrnutá len
do textu úverových podmienok ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Žalovaná nemala o výške
úverového rámca žiadne vedomosti a rovnako ani osobne nežiadala o zvýšenie úverového rámca
(zmluva o RÚ I a RÚ II). Z podmienok čerpania revolvingového úveru I žalobca sa zaviazal poskytnúť
žalovanej dohodnutý úver a ona sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť poplatky a úroky podľa
aktuálneho sadzobníka. Z tohto vyplýva, že vôbec nechápala žalovaná akú zmluvu uzatvára.

Odvolací súd nezistil ani jeden z odvolacích dôvodov, aj keď žalobkyňa namietala podľa § 205 ods. 2
písm. a), b), f) O.s.p., že skutkový stav bol zistený nesprávne a súd nesprávne aplikoval právny predpis,
neodôvodnil prečo nepriznal celý nárok pri revolvingovom úvere uzavretom medzi účastníkmi konania
a že pochybil súd aj pri právnom posúdení veci (nepreskúmaval vyhovujúcu časť rozsudku podľa § 206
ods. 1, 3 O.s.p.).

Takakoajsúdprvéhostupňapostupovaljetrebapodľačl.38,čl.47ChartyzákladnýchprávEÚkaždému
zo spotrebiteľov dať možnosť poradiť sa, obhajovať sa, pretože Únia zabezpečí vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa. Súdy tu majú nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne
spotrebiteľov.

Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy zavedený zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a

uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí
byť v súlade s touto ústavou.

Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
SR.

Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132

O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.

Súdvzaldoúvahyibaskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané,resp.vyšlipočaskonania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšlinajavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s.
p., preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu). Tento dôvod nie je daný.

Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, čo vyjadril Ústavný súd SR
viackrát vo svojej stabilizovanej judikatúre pred všeobecnými súdmi, ktoré sú od 1.mája 2004 (vstup SR

do Európskej únie) z hľadiska výkladu práva a spoločenstva považované za vnútroštátne súdy (pozri
IV.ÚS/1/02, II.ÚS/174/02). Je treba poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.marca
2012,vktoromprelomovouzavrelnajvyššísúd,ževspotrebiteľskýchsporochtrebavychádzaťzprincípu
ochrany spotrebiteľa, pozri aj Rozsudok Súdneho dvora Oceáno Gruppo Editorial C/240/98, C/244/98,
o nekalej zmluvnej podmienke).

Správne a zákonné je aj súdom povolené zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach v súlade s §
160 ods. 1 O.s.p., zákonná je aj aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalobkyňa bola len čiastočne
úspešná vo veci samej (žalovala o 1.138,14 €, priznaných bolo 541,26 € bez príslušenstva).

Odvolací súd poznamenáva, že je neprijateľné poukazovať v odvolaní jedným uznesením KS v Trnave,
ktorý sa skutkovo týkal inej veci.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p.,
lebo žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaná si trovy neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.