Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1113010753.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej
protiobžalovanejI.Q.,trestnestíhanejpreprečinneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaelektronického
platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28.7.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

I. Q. narodená X.X.XXXX F. S., trvale bytom S., T.. B. XX,

s a u z n á v a v i n n o u , ž e

v presne nezistenom čase na neznámom mieste si zaobstarala platobnú kartu XXXXXXXXXXXXXXXX

vydanú k účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., na meno L. K., ktorou
dňa 25.01.2008 v čase o 13.05 hodine, bez vedomia a oprávnenia majiteľky účtu, vybrala z bankomatu
Slovenskej sporiteľne, a. s. v Bratislave na Obchodnej ulici, finančnú hotovosť vo výške 132,78 Eur
(4.000,-Sk), čím poškodenej L. K. spôsobila škodu vo výške 132,78 Eur,

t e d a

si neoprávnene obstarala platobný prostriedok a použila ho,

č í m s p á c h a l a

prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej
karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obvinenej I. Q.
z prípravného konania za podmienok upravených v § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítaním
zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného - L. K., zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanou a

svedkyňou - poškodenou, zápisnice o výsluchu svedkyne T. S., zápisnice o výsluchu svedkyne L. K.
(zápisnice o výsluchoch a o konfrontácii z prípravného konania prečítané v súlade s § 263 odsek 1
Trestného poriadku a vo vzťahu k zápisnici o konfrontácii aj podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku),
čítaním listinných dôkazov, a to výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s., údajov o osobe, lustrácie
v systéme Avízo, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, odpisu registra trestov obžalovanej, a

prehratím obrazového záznamu - videozáznam z bezpečnostnej kamery umiestnenej pri bankomate
Slovenskej sporiteľne, a. s. v Bratislave na Obchodnej ulici.

Na základe opatrenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2016, sp. zn. 3T 49/2013 súd v danej
trestnej veci vykonal konanie proti obžalovanej ako proti ušlej, nakoľko mal za to, že obvinená sa
svojim pobytom v cudzine vyhýba trestnému stíhaniu. To vyplýva z výsledkov šetrenia a informácií

poskytnutých súdu Národnou ústredňou SIRENE, v zmysle ktorých sa obžalovaná pohybuje mimo
územia Slovenskej republiky, konkrétne vo Veľkej Británii (v Anglicku). Na ani jednu z adries zistených
a oznámených Národnou ústredňou SIRENE sa však súdu nepodarilo obžalovanej doručiť súdne
písomnosti. S poukazom na uvedené a vychádzajúc zo skutočnosti, že obžalovaná evidentne má
vedomosť o trestnom stíhaní vedeného proti nej, ako aj iných trestných stíhaniach v trestných veciach

iných súdov, neoznámila zmenu adresy na doručovanie, hoci bola o tom poučená, opustila územie
Slovenskej republiky a pobytom v cudzine sa stala pre súd nedosiahnuteľnou, dospel súd k záveru,
že boli podmienky upravené v § 358 odsek 1 Trestného poriadku pre postup podľa § 360 Trestného
poriadku splnené. Na tomto základe súd konal s obhajcom obžalovanej, ktorého jej podľa § 40 odsek 1
z dôvodu podľa § 37 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku ustanovil a ktorý mal rovnaké práva ako

obžalovaná (§ 359 Trestného poriadku).

Obžalovaná I. Q. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 16.4.2013 poprela spáchanie skutku.
Uviedla, že poškodenej nikdy osobné doklady ani kartu nezobrala. V období asi od decembra 2007
bývala spolu so svojim priateľom A.G. K. (syn poškodenej) v spoločnej domácnosti s poškodenou na

adrese Inovecká cesta 7, Senec, pričom v predmetnom období sa viackrát stalo, že poškodená ju
požiadala o výber peňazí z bankomatu prostredníctvom jej karty, ktorú jej odovzdala do ruky a PIN kód
jej nadiktovala. Vždy pri takomto výbere peňazí bola prítomná poškodená a takto sa to malo odohrať
aj dňa 25.1.2008. K záberom z bezpečnostnej kamery uviedla, že na týchto sa spoznáva, avšak to,
že na nich nie je vidieť poškodená neznamená, že pri tomto výbere prítomná nebola. Následne pri

výsluchu dňa 10.7.2013 sa obžalovaná ku skutku priznala, čin oľutovala a vyjadrila vôľu škodu nahradiť.
Ku skutku bližšie uviedla, že platobnú kartu vzala poškodenej v jej byte z jej kabelky a bez jej vedomia.
PIN kód vedela od poškodenej keďže v predchádzajúcom období (niekedy pred januárom 2008) bola s
poškodenou v Bratislave, kedy jej vyberala peniaze z bankomatu a poškodená jej PIN kód nadiktovala.

Svedkyňa - poškodená L. K. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že od decembra 2007
do 22.2.2008 sa k nej do paneláku prisťahoval jej syn so svojou priateľkou I. Q. stým, že majú v úmysle
si kúpiť byt v Senci. K prejedávanému skutku uviedla, že z výpisu za mesiac január 2008 zistila, že jej
chýba 4.000 ,- Sk (132,78 Eur). Kreditnú kartu mala na PIN kód a kartu aj s PIN kódom mala v kabelke,

pričom zároveň vyjadrila podozrenie, že jej kartu aj s PIN kódom vzala práve obžalovaná I. Q..

Z konfrontácie medzi poškodenou a obžalovanou vykonanou v prípravnom konaní dňa 10.7.2013
vyplynulo, že obžalovaná dňa 25.1.2008 vykonala výber z bankomatu sama, bez vedomia poškodenej.
Platobnú kartu vzala z bytu poškodenej z jej kabelky, pričom PIN vedela od času kedy s poškodenou

vykonala výber z bankomatu na Hlavnej stanici v Bratislave, kedy jej PIN kód nadiktovala.

Svedkyňa T. S. (neter poškodenej) ku skutku uviedla, že v predmetnom období žila I. Q. spolu s A. K. u
poškodenej v byte. Poškodená jej volala, že I. (Q.) jej z účtu vybrala peniaze, že jej z kabelky vybrala
platobnú kartu. Neskôr si poškodená podľa výpisu overila, že jej vybrala z účtu 4.000,- Sk (132,78 Eur).

Obžalovaná bola v období pred spáchaním skutku s poškodenou na Hlavnej stanici v Bratislave, kde ju
obžalovaná požiadala, či by jej nepožičala 500,- Sk. Poškodená týchto 500,- Sk vybrala s obžalovanou
a vtedy sa obžalovaná mala dozvedieť PIN kód ku karte poškodenej.Svedkyňa L. K. (vnučka poškodenej) v prípravnom konaní k samotnému skutku v podstate iba uviedla,
že v predmetnom období bývala u poškodenej I. Q. spolu s A. K., s tým, že si chcú kúpiť byt v Senci.
Spomína si, že Q. príbuzným dlží nejaké peniaze, ktoré jej požičali a že babke zmizli nejaké peniaze.

Na zázname z bezpečnostnej kamery umiestnenej pri bankomate Slovenskej sporiteľne, a. s. v
Bratislave na Obchodnej ulici a na z neho vyhotovených fotografiách bola zachytená obžalovaná
pri výbere finančnej hotovosti z daného bankomatu, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj samotná
obžalovaná.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ súdne trestaná 4 krát, pričom v čase
vyhlásenia rozsudku boli 3 z týchto odsúdení zahladené, priestupok nemá evidovaný.

Všetky vo veci vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá § 2

odsek 12 Trestného poriadku.

Na základe takto vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia mal súd vinu obžalovanej I. Q.
jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností za preukázanú. Tento záver vyplýva najmä z
vyjadrenia samotnej obžalovanej, ktorá sa k spáchaniu skutku priznala, pričom samotný priebeh skutku,

tak ako ho obžalovaná opísala je podporený aj výpoveďami poškodenej, svedkyňami L. K. a T. S..
Obžalovaná v čase spáchania skutku žila v spoločnej domácnosti s poškodenou, kde jej platobnú kartu
vzala z kabelky, pričom PIN kód ku karte sa dozvedela od poškodenej, s ktorou v predchádzajúcom
období vykonala výber z bankomatu na Hlavnej stanici v Bratislave. Výber finančných prostriedkov
neoprávneným použitím platobnej karty z bankomatu na Obchodnej ulici v Bratislave, popísaný v

skutkovej vete obžaloby, je tiež podložený vyjadrením obžalovanej, kamerovým záznamom a výpisom
z bankového účtu poškodenej.

Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostídospelsúdkzáveruovineobžalovanejzospáchania
stíhaného prečinu, o ktorej nemal žiadne rozumné pochybnosti. Obžalovaná daným skutkom naplnila

všetky formálne znaky prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného
prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku, ktorú musí súd skúmať so zreteľom na § 10 odsek 2 Trestného zákona,
je možné poukázať na skutkovú vetu a skutočnosti vyplývajúce z inej časti odôvodnenia tohto rozsudku,

z ktorých vyplýva spôsob spáchania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, jeho následok, ako
aj miera zavinenia (u obžalovanej ide o zavinenie vo forme priameho úmyslu), ktoré vo svojom súhrne
v nijakom smere neodôvodňujú záver o nepatrnej závažnosti činu, pre ktorú by nebolo možné stíhaný
skutok považovať za prečin.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd súčasne prihliadal aj na

ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov. V tomto smere bol súd povinný
prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4
Trestného zákona).

Súd u obžalovanej zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda
obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená, čo vyplýva z odpisu registra trestov obžalovanej. Zároveň
však súd prihliadol aj na nato, že obžalovaná sa k skutku priznala a tento oľutovala, čo zakladá
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Pri rovnováhe poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností zostáva trestná sadzba trestu odňatia slobody upravená v § 219 odsek 1

Trestného zákona nezmenená a predstavuje 1 (jeden) rok a ž 5 (päť) rokov.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, osoby obžalovanej, ako aj samotnej výšky spôsobenej škody
považuje súd trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. trest odňatia slobody vovýmere 1 rok za adekvátny, dostatočný a zohľadňujúci povahu prejednávaného prípadu, ako aj osobu
obžalovanej.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná sa po spáchaní prejednávaného skutku nedopustila žiadnej
ďalšejtrestnejčinnosti,ďalejnavýškuspôsobenejškody,akoajdeklarovanúzmenupostojaobžalovanej
k stíhanej trestnej činnosti kladenej jej za vinu, považoval súd podmienky upravené v § 49 odsek 1
Trestného zákona pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za splnené a preto jej výkon
trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 2 (dva) roky, ktorú súd vzhľadom okolnosti

prípadu a výmeru uloženého trestu odňatia slobody pokladá za primeranú.

Čosatýkasamotnéhodruhutrestusúduvádza,žealternatívnydruhtrestu,t.j.trestu,ktorýniejespojený
s odňatím slobody, nebolo možné v predmetnej trestnej veci uložiť, nakoľko pre žiaden z takýchto trestov
neboli splnené zákonné podmienky, okrem iného aj preto, že sa vedie voči obžalovanej konanie ako
proti ušlej.

Vo vzťahu k náhrade škody súd uvádza, že o prípadnom nároku poškodenej nerozhodoval vzhľadom
na vyjadrenie poškodenej na hlavnom pojednávaní, kedy poškodená pre súdom výslovne uviedla, že
nežiada, aby súd zaviazal obžalovanú k náhrade škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu
Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.