Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/195/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211718
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4211211718.3

Uznesenie

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa: S.. C.
Q., nar.XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, D., právne zastúpený: KUTAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Laurinská 18, Bratislava, IČO:36 861 308, proti odporcom v 1. rade: C. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom J., S.
XX/X, v 2. rade: K. P., nar.XX.X.XXXX, bytom J., S. XX/X, v 3. rade: D. J., nar.XX.X.XXXX, bytom J., S.
XX/X, v 4. rade: H. J., nar.X.X.XXXX, bytom J., S. XX/X, v 5. rade: O. N. R., nar.XX.X.XXXX, bytom J., S.

XX/XX, v 6. rade: S. N. R., nar.XX.X.XXXX, bytom J., W. XX/XX, v 7. rade: C. N., nar.XX.X.XXXX, bytom
J., S. XX/X, v 8. rade: U. N., nar.XX.X.XXXX, bytom J., S. XX/X, o návrhu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a .

Súd odporcom v 1. až 8. rade náhradu trov obnovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Komárno dňa 13.7.2011 návrh na obnovu konania vo veci tunajšieho

súdu, ktorá bola skončená rozsudkom sp.zn.9C/64/2008 zo dňa 24.11.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Nitra sp.zn.8Co/90/2010. Vo svojom návrhu poukázal na skutočnosť, že dôvodom
obnovy konania je vyjadrenie Mesta Komárno č. 295/2001-MPO zo dňa 19.6.2001 o tom, že pôvodný
prejazd, kde je vystavaná kancelária, netvoril spoločnú časť obytného domu na S. B.. XX v J.
a kancelária nevznikla zo spoločných častí a zariadení bytového domu. Tento podklad navrhovateľ
získal od Mesta Komárno dňa 9.6.2011 spolu s vyjadrením Mesta Komárno č.06/920 12739 zo

dňa 9.6.2011, ktorým Mesto Komárno potvrdzuje, že vytvorený nebytový priestor staviteľom, netvoril
pôvodnú súčasť obytného domu. Spolu s odpoveďou zo dňa 9.6.2011 mu Mesto Komárno poskytlo aj
kópie listu adresované Mestom Komárno pre Krajský úrad odbor katastrálny v Nitre zo dňa 19.6.2001,
uznesenie Mestského zastupiteľstva zo dňa 11.6.1998 ako aj uznesenie Mestského zastupiteľstva
zo dňa 21.2.2002. Navrhovateľ pripojil ďalšie listinné dôkazy a uviedol, že na základe predložených
dôkazov by mal byť zákonný rozsudok, potvrdzujúci navrhovateľove vlastnícke právo k nebytovému

priestoru kancelárie a zákonom odôvodnený. Navrhovateľ si obnovu konania uplatňuje v zákonnej 3
mesačnej lehote, nakoľko potvrdenia Mesta Komárna získal dňa 9.6.2011, kedy mu poskytli aj predošlé
vyjadrenie Mesta Komárno. Znalecký posudok o stavebno-funkčnom zaradení taktiež obdržal dňa
29.6.2011. Navrhovateľ sa obnovou konania domáha zrušenia rozsudku Okresného súdu v Komárno
sp.zn.9C/64/2008 a rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.8Co/90/2010. Počas konania z dôvodu, že
navrhovateľ nemal k dispozícii bez vlastnej viny vyššie uvedené dôkazy, sa mu nepodarilo preukázať,

že sa jedná o novovybudovanú vec- stavbu, že pôvodná stavba úplne zanikla a stratila svoj význam, že
prejazd nebol spoločnou časťou domu, dodatočné povolenie stavby sa nevzťahovalo k stavbe obytného
domu, ale výhradne len k priestoru prejazdu, tento priestor nie je súčasťou veci obytného domu, že mal
vždy samostatnú od obytného domu nezávislú funkciu a význam, že stavbou kancelárie /rekonštrukcie
prejazdu/ boli vykonané také zmeny základných stavebných prvkov prejazdu, že ide nepochybne o
vytvorenie novej veci, výstavbou kancelárie došlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby, ktorou bol prejazd,

že prestalo byť poznateľné, dispozičné riešenie tohto prejazdu a stavbu vybudoval tak, že základnéstavebné prvky bol nútený pre kanceláriu vybudovať v priestore prejazdu. Navrhovateľ je presvedčený,
že v prípade, že by sa mohol oboznámiť s týmito dôkazmi, vyvodili by pre neho priaznivý skutkový stav a
výsledok vo veci. Navrhovateľ pripojil k návrhu dôkaz ohľadne vecnej príslušnosti o zákonnom zaradení

charakteru stavby a jej časti, dôkaz o nezákonnom zaraďovaní stavebno-funkčného charakteru časti
stavieb, dôkaz o neposkytnutí podkladov k preukázaniu daných skutočností, dôkaz vylučujúci zaradenie
prejazdu do spoločnej časti domu, dôkaz o vybudovaní nového nebytového priestoru, o nadobudnutí
vlastníckeho práva podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.
Predmetné dôkazy mohol navrhovateľ získať až nástupom nezávislých pracovníkov Mestského úradu v

Komárne. Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na uvedené je daný dôvod na obnovu konania podľa § 228
ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p., a preto navrhol, aby súd povolil obnovu konania v pôvodnom konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn.9C/64/2008.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na obnovu konania vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh na obnovu
konania v celom rozsahu zamietnuť. Odporca v 1. rade uviedol, že súčasťou predmetného bytového
domu bol vchod do budovy a aj vchod do dvora postaveného na prislúchajúcom pozemku o výmere

250 m2 na prízemí v pravej časti bytového domu, ktorý bol súčasťou veci /základ, nosné múry, strop/
a bez ktorých by nebolo možné vystavať nad týmto vchodom stavbu 1. a 2. podlažia. Uvedený vchod
bol súčasťou veci, t.j. spoločnou časťou domu podľa pôvodného projektu stavby z roku 1947 a vyvracia
tvrdenia navrhovateľa, že sa jedná o novovytvorenú vec, že pôvodná stavba zanikla a stratila svoj
význam, že vchod „prejazd“ nebol spoločnou časťou domu, že tento priestor nie je súčasťou veci

obytného domu, že výstavbou kancelárie došlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby, ktorou bol prejazd,
že prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie vchodu „prejazdu“. K takej deštrukcii pôvodnej stavby pri
ktorej by prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie ako tvrdí znalec, tak takéto povolenie od vlastníka
stavby navrhovateľ nedostal. Dostal len povolenie k vyrúbaniu otvoru pre osadenie vstupných dverí
zo strany pohraničnej ulice za podmienok, že búracie práce sa vykonajú s opatrením zabezpečujúcich

neporušiteľnosť statiky budovy. Znalecký posudok č.67/2011 bol už predložený aj v konaní Krajského
súdu v Nitre č.k.25Co/229/2011-471, pričom súd rozhodol o povinnosti vypratať nebytový priestor na
Jókaiho č.25. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2012. Zamurovaním otvoru zo strany
dvora vznikol nebytový priestor- sklad, zo strany ulice je zakreslená brána už v pôvodnom projekte.
Zamurovanie otvoru je stavebná úprava, alebo prestavba, nie je prístavba, ani rekonštrukcia, a preto

nebolo potrebné ani žiadať o stavebné povolenie v danom čase. Zdroj š.p. Komárno užíval prejazd domu
akoskladpredajneužpredúčinnosťoustavebnéhozákona.TedapôvodnývlastníkČeskoslovenskýštát-
Bytové hospodárstvo Komárno po zamurovaní steny vchodu zo strany dvora určil, že vzniknutý sklad je
nebytovým priestorom, ktorý bol v užívaní štátu- Zdroj š.p. Komárno a následne Bytové hospodárstvo
uzatvorilo zmluvu o nájme č.4/1990 z navrhovateľom dňa 30.11.1990. V danom prípade nie Správa

katastra určila, že sklad bol nebytovým priestorom, ale samotný vlastník, t.j. Československý štát. V
danom prípade názov prejazd je nesprávny, nakoľko prejazd je voľne prístupný verejnosti, pričom v
tomto danom prípade to tak nebolo, nakoľko existencia brány sa datuje od samotného projektu stavby
obytného domu od roku 1947, ktorá slúžila po zamurovaní zadnej priečky ako vchod do skladu, a neskôr
ju navrhovateľ taktiež využíval ako vchod do skladu a pri realizácie adaptácie skladu na kanceláriu túto

bránu sám fyzicky odstránil. Brána slúžila tomu, aby fyzicky zamedzovala a bránila vstupu verejnosti na
vyhradený /uzatvorený/ priestor, ktorý slúžil kedysi ako vchod pre zásobovanie obyvateľstva v danom
čase hlavne uhlím. Išlo o pozemok prislúchajúci k bytovému domu.

Odporcovia v 2. až 8. rade sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Okresný súd Komárno uznesením č.k.7C/195/2011-67 zo dňa 14.3.2012 priznal navrhovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.

Navrhovateľ doplnil svoj návrh v ktorom uviedol, že skutočnosť, že nebytový priestor nevznikol zo
spoločných častí, resp. spoločných zariadení bytového domu vyplýva z vyjadrenia Mesta Komárno k
odvolaniu zo dňa 19.6.2001, v ktorom sa uvádza, že nebytový priestor nevznikol zo spoločných častí a
spoločných zariadení bytového domu. Tento dôkaz získal navrhovateľ od Mesta Komárno dňa 9.6.2011

spolu s vyjadrením Mesta Komárno zo dňa 9.6.2011, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ preukázal
vykonanie stavebných úprav v časti bytového domu, ktorá bola vystavená na mieste pôvodnéhoprejazdu- spojnice medzi ulicami S. a F., a tiež, že vytvorený nebytový priestor netvoril pôvodnú súčasť
bytového domu. Z odvolania Mesta Komárno voči rozhodnutiu Okresného úradu v Komárne, odboru
katastrálneho o zastavení katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 7.5.2001,

v ktorom výslovne uviedol, že nesúhlasí s tým, aby nebytový priestor bol kvalifikovaný ako nebytový
priestor, ktorý vznikol zo spoločných častí a zariadení domu, nakoľko podľa podkladov, ktoré vlastní,
nebytový priestor nevznikol zo spoločných častí a zariadení domu, ktoré sú vymedzené v ustanovení §
2 ods. 4 a 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale z podchodu- prejazdu. Tento listinný
dôkaz navrhovateľ získal na základe dokazovania v konaní tunajšieho súdu o vydanie bezdôvodného

obohatenia vedeného pod sp.zn.8C/125/2005. Zo stanoviska k požiadavke o kancelárii vypracovanom
Ing. arch. Miroslavom Ruskom vyplýva, že priestor pôvodného prejazdu nevykazuje žiadne znaky
spoločnej časti domu, a že prejazd bol vytvorený ako spojnica dvoch ulíc a slúžil ako verejný prechod
z jednej ulice na druhú obyvateľom mesta. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku
č.67/2011 vyplýva, že priestor bývalého prejazdu nevykazuje žiadne znaky ako spoločná časť bytového
domu, lebo tento priestor netvorí časť domu nevyhnutnú na jeho podstatu a bezpečnosť, a ani nemá

atribúty spoločného zariadenia domu, lebo tento priestor nebol nikdy určený na spoločné užívanie a
neslúžil výlučne tomuto domu, nakoľko slúžil pre verejnú dopravu a teda pre verejnosť. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že stavebnou úpravou povolenou príslušným stavebným úradom vznikla nová vec.
Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry vlastníctvo k novej zhotovenej stavbe nadobúda
ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Ak niekto dobromyseľne spracuje

cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Zároveň
zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva zhodnotenie nebytového priestoru navrhovateľa o takmer
trojnásobok. Pre doplnenie návrhu je potrebné uviesť, že nešlo o zmenu dokončenej stavby, nakoľko
nešlo o nadstavbu, ktorou sa stavba zvýšila, ani o prístavbu, ktorou sa stavba pôdorysne rozšírila a ktorá
jenavzájomprevádzkovospojenásdoterajšoustavbouaaniostavebnéúpravy,priktorýchsazachovalo

vonkajšiepôdorysnéajvýškovéohraničeniestavby.Navrhovateľďalejpoukázalnaskutočnosť,žeMesto
Komárno nikdy nepreukázalo právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nebytovému priestoru,
ako k novej stavbe vybudovanej navrhovateľom, čo vyplýva zo svedeckej výpovede Edity Sederovej
zo dňa 6.8.2012 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. XXT/XX/XXXX, v
ktorej svedkyňa uviedla, že nebytový priestor bol zapísaný na základe situačného plánu. Z návrhu na

vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 28.8.1998 vyplýva, že išlo len o zápis vlastníckeho práva k
nebytovému priestoru v nájme A. J., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a na prislúchajúcich pozemkoch. Tento listinný dôkaz navrhovateľ získal až tento rok
na základe dokazovania v prebiehajúcom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo veci vedenej
pod sp.zn.8C/125/2005. Ďalej poukázal na skutočnosť, že Mestský úrad Komárno vo svojom uznesení

č.736/2002 k návrhu na odpredaj nebytového priestoru schválil odpredaj nebytového priestoru do
podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov bytového domu podľa § 16 ods. 8 zákona č.182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V súčasnosti je predmetné ustanovenie uvedené v § 16 ods.
7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Predmetný dôkaz navrhovateľ
získal od Mesta Komárno dňa 9.6.2011 spolu s uvedenými vyjadreniami Mesta Komárno. Navrhovateľ

však preukázal dôkazmi, že ním vybudovaný nebytový priestor nevznikol zo spoločných častí bytového
domu, ale je novou stavbou. Navyše v zmluvách o prevode vlastníctva bytu nie je nebytový priestor
nijakým spôsobom bližšie špecifikovaný a konkretizovaný, a preto ho nie je možné stotožniť s nebytovým
priestorom vybudovaným navrhovateľom. Navrhovateľ poukázal aj na absolútnu neplatnosť prevodu
nebytového priestoru. Navrhovateľ nemohol v pôvodnom konaní uvedené dôkazy použiť bez svojej viny,

pričom tieto dôkazy môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tieto dôkazy sú teda
spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť,
ktorá môže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci a navrhovateľ ich bez svojej viny
nemohol predložiť v pôvodnom konaní. Dôkazy zo zbierky listín Správy katastra Komárno síce v čase
pôvodného rozhodovania už existovali, avšak navrhovateľ ich nemohol bez svojej viny použiť, hoci si

splnil zákonom uloženú povinnosť a navrhol ich vykonať, tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom
konaní. Navrhovateľ poukázal, i na rozsudok NS SR sp.zn.1Sžr/110/2011, ktorým bolo rozhodnuté, že
zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bez právneho titulu je právne neúčinný, a preto
nemohlo ani neskôr prechádzať na ďalšie osoby.

Súd vykonal s použitím § 232 ods. 2 O.s.p. dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcov,

vyjadrením k odvolaniu mesta Komárno zo dňa 19.6.2001, vyjadrením mesta Komárno zo dňa
9.6.2011, žiadosťou navrhovateľa o informáciu zo dňa 8.2.2006, správou Obvodného úradu životnéhoprostredia Komárno zo dňa 14.2.2006, odpoveďou na žiadosť mesta Komárno navrhovateľovi zo
dňa 6.3.2006, žiadosťou o zaslanie listiny zo dňa 2.10.2006, žiadosťou o zaslanie listiny zo dňa
2.11.2006, žiadosťami navrhovateľa o informáciu zo dňa 8.10.2007, 27.11.2007, 17.4.2008, 28.4.2008,

technickou dokumentáciou obytného domu- oznámením MV SR zo dňa 24.11.2008, žiadosťou o
stavebnotechnické stanovisko zo 16.3.2011 spolu s odpoveďou zo dňa 4.4.2011, žiadosťou o stanovisko
zo dňa 11.4.2011, výpisom z uznesenia 35. zasadnutia mestského zastupiteľstva v Komárne zo
dňa 11.6.1998, zo dňa 26.2.2002, žiadosťou o informáciu- odpoveď katastrálneho úradu v Nitre zo
dňa 13.5.2011, rozhodnutím správy katastra Komárno o odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa

8.4.2008, rozhodnutím úradu geodézie, kartografie a katastra SR o odmietnutí poskytnúť informáciu
zo dňa 14.6.2006, znaleckým posudkom č.43/2010 X.. W. J., stanoviskom X.. arch. K. W., znaleckým
posudkom X.. W. J. č.67/2011, návrhom na opravu odôvodnenia rozsudku sp.zn.8C/277/98
zo dňa 16.6.2011, zmluvou o nájme zo dňa 30.10.1990, výpočtovým listom nájomného, výpisom z
uznesenia mestského zastupiteľstva, odpoveďou na dožiadanie zo dňa 16.2.2004, kúpnou zmluvou
uzavretou medzi Mestom Komárno a A. J.- DARKO, výpisom z LV č. XXXX pre okres J. obec

J., vyjadrením mesta J. zo dňa 9.6.2011, zoznamom prevádzkových jednotiek v správe bytového
hospodárstva Komárno, odvolaním Mesta Komárno voči rozhodnutiu Okresného úradu v Komárne
zo dňa 17.4.2001, návrhom na zápis vlastníctva do evidencie nehnuteľnosti zo dňa 25.6.1992,
protokolom o odovzdaní a prevzatí majetku, LV č.8425 pre obec Komárno, k. ú. Komárno, návrhom
na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 28.8.1998, žiadosťou o poskytnutie informácie-

oznámením správy katastra Komárno zo dňa 8.4.2008, správou katastra Komárno zo dňa 15.1.2007,
rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.8C/277/1998, zápisnicou z pojednávania vo veci tunajšieho súdu
sp.zn.8C/125/2005 zo dňa 24.4.2012, zápisnicou z hlavného pojednávania vo veci tunajšieho súdu
sp.zn.11T/73/2010 zo dňa 6.8.2012, odpoveďou Katastrálnych úradov, a to v Košiciach zo dňa
3.5.2012, v Trenčíne zo dňa 14.5.2012, v Nitre zo dňa 3.5.2012 a zo dňa 13.5.2011, odpoveďou

Slovenského obchodného a civilného rozhodcovského súdu zo dňa 5.5.2011, rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp.zn.1Sžr/110/2011, fotokópiou pôdorysu bytového domu na Jókaiho č.25 spolu s legendou,
kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Komárne č. URaŠss 146/92-Sa
zo dňa 18.3.1992, dodatočným povolením stavby Obvodného úradu životného prostredia v Komárne č.
URaŠss 886/91-Sa zo dňa 10.2.1992, vrátením spisu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti Krajského

súdu Nitra sp.zn.7NcC/24/2008, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.13C/48/04-398, rozsudkom Krajského
súduvNitreč.k.6Co/156/2009-434,uznesenímKrajskéhosúduvNitreč.k.8Co/91/2010-210,rozsudkom
KrajskéhosúduvNitreč.k.8Co/90/2010-314,rozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.25Co/229/2011-471,
rozsudkom tunajšieho súdu č.k.9C/64/2008-246, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.10C/117/2004-383,
rozhodnutím Krajského úradu v Nitre zo dňa 26.7.2001, zmluvou o prevode vlastníctva bytu v dome

medzi Mestom Komárnom a kupujúcim C. N. a U. N. spolu s dodatkom zo dňa 25.2.2010, výpismi z LV
č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX pre okres J., obec J., k. ú. J., trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k.XXT/
XX/XXXX-XXX, obžalobou, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.25Co/229/2011-471, výpisom z
evidencie nehnuteľností z LV č. XX pre k. ú. Komárno, zmluvou o nájme zo dňa 30.10.1990, výpočtovým
listom, žiadosťou o stavebné povolenie, výzvou obvodného úradu životného prostredia v Komárne zo

dňa 3.1.1992 ohľadne doplnenia žiadosti o stavebné povolenie na adaptáciu skladu na kanceláriu v
budove na ulici Jókaiho č. 25, Komárno, súhlasom na osadenie vstupných dverí zo dňa 4.11.1991,
záväznýmstanoviskomsostavebnouzmenouobvodnéhoúraduKomárnozodňa3.1.1991,rozhodnutím
katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 3.12.2001, odpoveďou na dožiadanie Mesta Komárno zo dňa
16.2.2004, žiadosťou o pridelenie súpisného čísla -odpoveďou Mestského úradu Komárno zo dňa

3.8.2001, kúpnou zmluvou, rozhodnutiami úradov o odmietnutí poskytnúť informáciu, zápisnicou z
hlavného pojednávania vo veci tunajšieho súdu sp.zn.XXT/XX/XXXX zo dňa 6.8.2012, zápisnicou z
pojednávania vo veci tunajšieho súdu sp.zn.8C/125/2005 zo dňa 24.4.2012, ďalej oboznámením spisu
tunajšieho súdu sp.zn.9C/64/2008 a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že Okresný súd Komárno jeho návrh na určenie vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti zamietol. Až v mesiaci apríl roku 2012 vo veci tunajšieho súdu o vydanie
bezdôvodného obohatenia vedeného pod sp.zn.8C/125/2005, kde bola vypočutá zástupkyňa Správy
katastra sa navrhovateľ cestou súdu dostal k podkladom zo Správy katastra Komárno, ktorá mu odmietla
poskytnúť informácie a navrhovateľ nemal relevantné podklady. Dňa 9.6.2011 získal vyjadrenie od
Mesta Komárno. Ďalej od Katastrálneho úradu v Nitre obdržal informáciu dňa 13.5.2011. Vyplývajúc z

uvedeného má navrhovateľ za to, že v pôvodnom konaní nemal možnosť zabezpečiť ním uvádzané
dôkazy, ktoré môžu privodiť vo veci priaznivejší stav bez jeho zavinenia. Navrhovateľ uviedol, že jemuvlastníctvo vyplýva z § 46 ods. 1, ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností, kde je jednoznačne uvedené,
že vlastníkom stavby sa stáva osoba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí. Navrhovateľovi vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti vyplýva jednoznačne zo zákona. Prestavbou prejazdu vznikla nová vec,

čo je vydokladované znaleckými posudkami a navrhovateľ je vlastníkom tejto novej veci. Navrhovateľ
navrhol, aby súd povolil obnovu konania v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno
pod sp.zn.9C/94/2008.

Z výsluchu odporcu v 1. rade C.E. súd zistil, že návrh považuje za neopodstatnený a navrhol ho v
celom rozsahu zamietnuť. Uviedol vo svojej výpovedi, že už súdy v predchádzajúcich rozhodnutiach

rozhodli, že nebytový priestor bol vytvorený zo spoločných častí domu, a taktiež aj katastrálne úrady
o tom rozhodli. Navrhovateľ nemal povolenie, aby vytvoril nový priestor. Sám primátor Mesta Komárno
sa vyjadril vo svojej odpovedi na dožiadanie zo dňa 16.2.2001. Odporca v 1. rade poukázal na to, že
nebytový priestor bol vytvorený jednoznačne zo spoločných častí domu.

Výsluchom odporcu v 3. rade D. J. súd zistil, že do dvora bol priechod a potom tam bol obchod. Urobili
si tam sklad. Potom tam parkoval navrhovateľ auto. On si tam postavil okná. Na základe ponuky mesta

si byty odkúpili. Navrhovateľ dostal tiež ponuku a neodkúpil to. Mesto ich informovalo, že keď si to
neodkúpia, tak im nedajú LV. Navrhovateľ v predmetných nebytových priestoroch úraduje celé dni, a
oni platia dane. Odporca v 3. rade uviedol, že navrhovateľ tento nebytový priestor nevystavoval, on ho
len prerábal.

Z výsluchu odporkyne v 4. rade H. J. súd mal preukázané, že odporkyňa na svojich všetkých

predchádzajúcich tvrdeniach zotrváva. Dňa 16.1.2013 bolo 23 rokov, čo býva v uvedenom bytovom
dome.

Odporca v 5. rade O. N. R. vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na obnovu konania nesúhlasí a
žiada tento návrh zamietnuť. Uviedol, že má len jednu pripomienku, ktorá sa týka voľného priechodu na
ulici F.. Z jókaiho ulice nebol nikdy voľný priechod. On tadiaľ denno-denne chodil a vždy to bolo uzavreté.

Výsluchom odporcu v 6. rade S. N. R. súd zistil, že navrhovateľ dostal ponuku od mesta na odkúpenie
tohto priestoru a nevyužil ju. Oni momentálne platia za uvedený priestor dane. Odporca v 6. rade už v
týchto priestoroch nebýva.

Odporcav7.radeC.N.uviedol,žesnávrhomnaobnovukonanianesúhlasí.Vosvojejvýpovedipoukázal
na to, že ide o priestor, ktorý vybudovaním parkoviska stratil svoj význam. Najprv išlo o vchod, potom

skladpreZdrojazbočnejstranynáslednevznikolvchoddodvora.Bolatamcestovnákancelária,realitná
kancelária, advokátska kancelária. Mesto im to ponúklo na odkúpenie a oni to odkúpili. Odporca v 7. rade
uviedol, že oni majú LV a riadne platia z toho daň. Doklady, ktoré predložil navrhovateľ sú celé zmätočné.

Z výsluchu odporkyne v 8. rade U. N. súd zistil, že s návrhom navrhovateľa sa nestotožňuje a pridržiava
sa výpovedí ostatných odporcov.

Z rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.9C/64/2008-246 zo dňa 24.11.2009 súd zistil, že tunajší súd
dňa 24.11.2009 vyhlásil rozsudok, ktorým návrh na určenie vlastníckeho práva ku kancelárii na rohu ulíc
S. XX a N. ležiacej na parc. č. XXX/X v k. ú. J. o výmere 31 m2 pozostávajúce z dvoch kancelárskych
miestností, WC, kúpeľne a kuchyne zamietol a odporcom náhradu trov konania vo veci samej nepriznal.
V odôvodnení tohto rozsudku súd uviedol, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že na parcele č.

XXX/X je postavený bytový dom. Časť nehnuteľnosti, ku ktorej sa navrhovateľ domáha určenia svojho
vlastníckeho práva sa nachádza taktiež na parcele 583. Z navrhovateľom uvedeného popisu vyplýva,
že tento bytový dom sa nachádza na Ul. Jókaiho v J. a je dvojpodlažný, bol postavený v roku 1951.
Vlastnícky patril Mestu Komárno. Bol postavený tak, že prvým poschodím bol voľný priestor a tvoril
prejazd z S. B. na ulicu F.. Na prízemí tohto bytového domu bol obchod a sporiteľňa. Do bytov v bytovom

dome bol vchod z Jókaiho ulice a prejazd bol využívaný všetkými občanmi. Tento stav trval do roku 1970a vtedy na susednom pozemku na parc.č.XXX boli zbúrané stavby a prejazd medzi uvedenými dvoma
ulicami bol vedený cez túto parcelu. Navrhovateľ v roku 1991 požiadal o stavebné povolenie na výstavbu
kancelárie na pozemku tohto podľa navrhovateľa verejného priestranstva pod časťou prvého poschodia

domu. Z dodatočného povolenia stavby zo dňa 10.2.1992 vyplýva, že sa jedná o adaptáciu skladu na
kanceláriu. Navrhovateľ vo svojej výpovedi, ako aj v písomne podanom návrhu uvádzal, že tento priestor
využíval obchod ako sklad, bez stavebných úprav. Z oznámenia od Správy katastra Komárno zo dňa
8.4.2008 súd zistil, že vlastník obytného domu Mesto Komárno v roku 1998 pristúpilo k realizácii prevodu
bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v tomto dome do vlastníctva nájomcov. List vlastníctva

č.XXXX na predmetný obytný dom bol založený v súvislosti s prvým prevodom uskutočneným v tomto
dome, a to prevodom nebytového priestoru predajne na prízemí domu do vlastníctva terajšieho nájomcu.
Spolu so zápisom tohto nebytového priestoru boli zapísané do LV ďalšie byty a nebytový priestor
„N.“ nachádzajúce sa v tomto dome, na základe technickej dokumentácie týkajúcej sa predmetného
obytného domu. Z podania vysvetlenia od Mestského úradu Komárno zo dňa 18.11.1998 vyplýva, že
sporný nebytový priestor ku ktorému sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva bol vchodom na

nádvorie obytného domu na ul. S.. XX. Neskôr bol z toho vchodu vytvorený provizórny sklad obalov pre
Zdroj, š.p. Komárno. Z odpovede na dožiadanie od Mesta Komárno zo dňa 16.2.2004 súd zistil, že podľa
prístupných dokladov pôvodne uvedený priestor má funkcie prejazdu v rámci spoločnej časti domu, čo
je zdokumentované v pôvodnom projekte domu. Tento prejazd slúžil obyvateľom domu ako vjazd z ulice
do dvora. Po odstránení susednej budovy bol zriadený vstup do dvora aj pravej bočnej strany a z toho

dôvodu bola možná adaptácia prejazdu najprv na sklad, potom na kanceláriu. Z rozhodnutia Krajského
úradu v Nitre zo dňa 3.12.2001 pod č. VO 5/01 súd zistil, že podľa pôvodného projektu stavby z roku
1947 prejazd je spoločnou časťou domu. Sklad bol vytvorený zamurovaním otvoru zo strany dvora. Zo
strany ulice je zakreslená brána v pôvodnom projekte. Zamurovanie otvoru je stavebná úprava, alebo
prestavba. Nie je prístavba, ani rekonštrukcia. Advokátska kancelária vznikla prestavbou podľa projektu,

ktorý bol odsúhlasení pri vydaní dodatočného povolenia stavby. V rozhodnutí je citované ustanovenie
§ 2 ods. 4 zákona č. 182/93 Z.z., v zmysle, ktorého spoločnými časťami domu na účely tohto zákona
sa rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie,
najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy,
podkrovia, vodorovné, nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Krajský úrad v Nitre

katastrálny odbor sa stotožnil s názorom, že predmetný nebytový priestor bol vytvorený zo spoločných
častí domu, na základe dodatočného povolenia stavby zo dňa 10.2.1992, ktorým sa povolila adaptácia
skladu na kanceláriu ako prestavba. Z odpovede na žiadosť o pridelenie súpisného čísla od Mestského
úradu Komárno zo dňa 3.8.2001 súd zistil, že pre nebytové priestory, ktoré sa nachádzajú v obytnom
dome sa osobitne súpisné čísla neprideľujú. Súd v závere odôvodnenia rozsudku skonštatoval, že

súčasť veci patrí k hlavnej veci a to tvorí s ňou jeden celok, súčasť veci sa riadi právnym režimom hlavnej
veci. Súčasť veci teda zásadne nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov,
takže právne úkony týkajúce sa veci, týkajú sa v celom rozsahu aj jej súčasti. Neoddeliteľnosť súčasti
od veci neznamená iba jej prípadnú fyzickú, či technickú neoddeliteľnosť, ale stačí, že ju nemožno
oddeliť bez toho, aby sa vec ako taká neznehodnotila. Znehodnotenie veci môže spočívať tak v znížení

jej hodnoty, ako aj v znížení jej funkčnosti, či narušení jej hospodárskeho účelu. Nemožno nadobúdať
vlastníctvo spracovaním len súčasti cudzej veci. Z ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že prístavba, alebo iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. O
spracovanie veci nejde ani pri stavbe, ani pri prístavbe, alebo v stavbe toho domu, lebo touto činnosťou
nevzniká nová vec. Navrhovateľ v konaní preukázal, že v predmetnom bytovom dome vykonal stavebné

úpravy, čo nenamietali ani odporcovia a na základe vydaného dodatočného kolaudačného rozhodnutia,
ktoré považoval za dôkaz o svojom vlastníckom práve sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva.
Tento priestor, ktorý bol navrhovateľom stavebne upravený na kancelárske priestory, nebol samostatnou
vecou.Nikdynebolsamostatnouvecouanestalsaňouanistavebnýmiopravamiaúpravamivykonanými
navrhovateľom. Tento rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.8Co/90/2010-314

nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2011.

Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.8Co/90/2010-314 zo dňa 21.10.2010 súd zistil, že odvolací
súd napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k.9C/64/2008-246 zo dňa 24.11.2009 ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a
vec správne posúdil i po právnej stránke. Krajský súd v Nitre poukázal vo svojom odôvodnení na

to, že ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci,
prípadne viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné.Predmetom spracovania zrejme môže byť aj nehnuteľnosť; ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka
to nevylučuje. Nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci, ale zrejme môže
maťpraktickývýznamibavprípadoch,keďsarekonštrukcioustavbyvykonajútakézmenyjejzákladných

stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci /stavby/. Nadobudnutie vlastníctva k
„spracovanej“ stavbe je možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva
treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia. Zo zaužívanej súdnej praxe vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo
spracovaním súčasti cudzej stavby. Z § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prístavba /nadstavba/,

ani iné stavebné zmeny /a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy, v danom prípade adaptácia skladu na
kanceláriu/ zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. Ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a
ak nebolo medzi jej vlastníkom a stavebníkom dohodnuté niečo iné, treba pri posudzovaní vlastníckeho
vzťahu k takej nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že to čo prirástlo k pôvodnej stavbe, patrí
vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanou prestavbou
možnonanajvýšvočivlastníkovipôvodnejstavbyuplatňovaťnároknavydaniezískanéhobezdôvodného

obohatenia. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a na tieto dôvody ako
na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude. Odvolací súd na záver dodal,
že navrhovateľ rekonštrukciou stavby nevytvoril novú stavbu, pretože podstatným spôsobom nezmenil
základné stavebné prvky stavby /ako sú napr. nosné priečky/, ktorými by nepochybne vytvoril novú
stavbu- novú vec v právnom zmysle slova. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vlastníctvo k

nebytovému priestoru- kancelárii.

Z vyjadrenia Mesta Komárno zo dňa 19.6.2001 k odvolaniu S.. K. D. a vyjadrenia S.. C. Q. súd zistil, že
Mesto Komárno sa dňa 19.6.2001 vyjadrilo, že s odvolaním S.. K. D. v plnej miere súhlasí. Navrhovateľ
vo svojom vyjadrení zo dňa 1.6.2001 doložil ním uvedené doklady, a to „Dodatočné stavebné povolenie“
a „Kolaudačné rozhodnutie“. Mesto Komárno uviedlo, že s vyjadrením navrhovateľa nesúhlasí a v

plnej miere sa pridržiava svojho odvolania vrátane priložených podkladov. Mesto Komárno uviedlo, že
sporný nebytový priestor ako to uvádzajú v ich odvolaniach vznikol z prejazdu - názov priestorov podľa
pôvodných projektov. Ďalej tak ako je uvedené v liste Okresného úradu v Komárne odbor životného
prostredia zo dňa 7.5.2001 č. OŽP 398/1/2001 z prejazdu vznikol sklad a následne adaptáciou skladu
kancelária. Z uvedeného vyplýva, že kancelária nevznikla zo spoločných častí a zariadení bytového

domu. Otázka vlastníctva nebytového priestoru vo vzťahu k S.. C. Q. nie je predmetom konania o
vlastníctve bytov.

ZvyjadreniaMestaKomárnozodňa9.6.2011súdzistil,žeMestoKomárnovosvojomvyjadrenípotvrdilo,
že vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam /kancelárie/ na rohu S. ul. č. XX a N. ležiacej na
parc. č. XXX/X v k.ú. J. o výmere XX m2 v čase postupu mesta /2002/ Komárna pri odpredaji obytného

domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, v ktorom sa nachádza
predmetný nebytový priestor- S.. C. Q. bezpochyby preukázal vykonanie stavebných úprav v časti
domu, ktorá bola vystavaná na mieste pôvodného prejazdu- spojnice medzi ulicami S. a F.. Predmetná
stavba bola kolaudačným rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Komárne dňa
9.4.1992 riadne odovzdaná do užívania. V zmysle výpisu z Katastra nehnuteľností zo dňa 20.5.2002 je

evidentné,ževytvorenýnebytovýpriestorstaviteľomnetvorilpôvodnúsúčasťobytnéhodomu.Tentostav
bol potvrdený aj listom Mesta Komárno adresovaný Krajským úradom v Nitre pod. e. č. 295/2001-MPD z
19.6.2001. Mesto Komárno podľa dostupných dokumentov a informácií nevie odstupom času spoľahlivo
zistiť objektívne príčiny odpredaja obytného domu a majetkovoprávne usporiadanie jednotlivých častí
domu, vrátane všetkých nebytových priestorov medzi vtedajšími nájomcami obytného domu v súlade

s citovaným právnym predpisom. Vyjadrenie bolo vydané S.. C. Q. na jeho žiadosť z dostupných
písomností uložených na Mestskom úrade v Komárne.

Z rozhodnutia Krajského úradu v Nitre č. Vo5/01 k V-224/2000 zo dňa 3.12.2001 súd mal preukázané,
že Krajský úrad v Nitre, katastrálny odbor odvolanie účastníka konania Mesta Komárno zamietol a
rozhodnutie Okresného úradu v Komárno, katastrálneho odboru č.V-224/2000 zo dňa 17.4.2001

potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán odôvodnil napadnuté
rozhodnutie č.V-224/2000 tým, že vo veci nebytového priestoru Pelikán, nachádzajúceho sa v obytnom
dome s. č. XX postaveného na parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. J. bol vedený
súdny spor na Okresnom súde v Komárne pod č.k.8C 277/98, ktorý bol ukončený právoplatnýmrozsudkom dňa 15.10.1999. Okresný súd v Komárne v predmetnom rozsudku skonštatoval, že pôvodne
išlo o vchod na nádvorie obytného domu, z ktorého bol vytvorený provizórny sklad obalov. Neskôr
na základe dodatočného povolenia stavby bol tento sklad adaptovaný na kanceláriu. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že predmetný nebytový priestor /vchod, provizórny sklad/ vznikol
zo spoločných častí domu, a to až na základe dodatočného povolenia stavby. Súd ďalej poznamenal,
že by bolo v rozpore so zákonom, keby tento nebytový priestor bol odpredaný inej osobe než nájomcom
bytovvpredmetnombytovomdomeatýmbyboliukrátenínájomcoviaprikúpetýchtobytovdovlastníctva
o ich nárok v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 151/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR

č.182/1993 Z.z. Proti rozhodnutiu podalo Mesto Komárno v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie a
požiadalo, aby Krajský úrad v Nitre zrušil, respektíve zmenil toto rozhodnutie a zaviazal Okresný úrad
v Komárne, katastrálny odbor vykonať vklad podľa pôvodného návrhu na vklad. Krajský úrad v Nitre,
katastrálny odbor ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č.V-224/2000 zo dňa 17.4.2001
v celom rozsahu a dospel k záveru, predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je po
hmotnej stránke vecne správne. Krajský úrad v Nitre požiadal Okresný úrad v Komárne žiadosťou zo

dňa 24.7.2001 o vyjadrenie a dostal stanovisko pod č.4076/2001 s oznámením, že „Zdroj š.p. Komárno
užíval prejazd domu ako sklad predajne už pred účinnosťou stavebného zákona, preto nevie zistiť, či
bolo vydané povolenie na zriadenie alebo užívanie skladu. Prejazd je spoločnou časťou domu podľa
pôvodného projektu stavby z roku 1947. Sklad bol vytvorený zamurovaním otvoru zo strany dvora, zo
strany ulice je zakreslená brána už v pôvodnom projekte. Zamurovanie otvoru je stavebná úprava, alebo

prestavba, nie je prístavba ani rekonštrukcia. Advokátska kancelária vznikla prestavbou podľa projektu,
ktorý bol odsúhlasení pri vydaní dodatočného povolenia stavby. Vychádzajúc z uvedených skutočností
odvolací správny orgán konštatoval, že nemožno súhlasiť s názorom mesta Komárno v odvolaní, že
pri odpredaji predmetného nebytového priestoru má mesto postupovať v zmysle § 16 ods. 4 zákona č.
182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo podľa neho podporuje aj výklad predmetného zákona

uvedený v publikácii S.. S. F. a kol., kde je uvedené, že „V prípadoch, keď nebytový priestor sa staval
dodatočnepodokončenídomu,t.j.akideoprístavbu,priktorejstavebníkpoužilčastipostavenéhodomu,
napr. základ domu, podchod a pod., nedochádza k prevodu vlastníctva priestoru na vlastníkov bytov,
ale postupuje sa tak, ako pri inom nebytovom priestore“. Krajský úrad v Nitre, katastrálne odbor sa na
základe zistených skutočností stotožnil s názorom, že predmetný nebytový priestor /vchod, provizórny

sklad/ bol vytvorený zo spoločných častí domu na základe dodatočného povolenia stavby zo dňa
10.2.1992, ktorým sa zároveň povolila adaptácia skladu na kanceláriu ako prestavba, t.j. v zmysle §
85 Stavebného zákona zmena v užívaní stavby, a preto nebytový priestor prechádza do podielového
spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov v dome.

Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Komárne č. ÚRaŠSS 886/91 Sa zo dňa

10.2.1992 mal súd preukázané, že navrhovateľ S.. C. Q. požiadal dňa 12.12.1991 o vydanie
dodatočného povolenia na stavbu adaptácia skladu na kanceláriu, pričom obvodný úrad mu povolil
realizovať adaptáciu skladu na kanceláriu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.1992.

Kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Komárne č. ÚRaŠSS 146/92-
Sa zo dňa 18.3.1992 mal súd preukázané, že navrhovateľovi S.. C. Q. podal dňa 18.2.1992 návrh na

vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu- adaptáciu skladu na kanceláriu na pozemku
parc. č. XXX v Komárne, na ul. S.. XX, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa 10.2.1992
pod číslom ÚRaŠSS 886/91-Sa a podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku úrad povolil užívanie stavby adaptácie skladu na kanceláriu. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.1992.

Z odpovede Mesta Komárno na dožiadanie zo dňa 16.2.2004 súd zistil, že Mesto Komárno podalo
vyjadrenie, že podľa im prístupným dokladom pôvodne uvedený priestor mal funkciu prejazdu v
rámci spoločnej časti domu, čo je zdokumentované v pôvodnom projekte domu. Tento prejazd slúžil
obyvateľom ako vjazd z ulice do dvora. Po odstránení susednej budovy bol zriadený vstup do dvora
aj z pravej bočnej strany a z tohto dôvodu bola možná adaptácia prejazdu najprv na sklad a potom na

kanceláriu.Zozápisnicezhlavnéhopojednávaniavtrestnejvecitunajšiehosúdusp.zn.11T/73/2010zodňa6.8.2012
azprotokolácievýsluchusvedkyneX..E.I.súdzistil,žeX..E.I.vosvojejvýpovediuviedla,ženajprvcelý
dombolzapísanýdolistuvlastníctvapreMestoKomárno.Potomčosazačalipredávaťbyty,taknebytový

priestor bol prevedený do vlastníctva vlastníkov bytov. V bytovom zákone v § 16 zákona č.182/1993 sa
hovorí, že keď v dome sa nachádza nebytový priestor, ktorý bol vytvorený zo spoločnej časti domu, tak
vlastníctvo tohto nebytového priestoru prechádza do vlastníctva vlastníkov bytov. Prvý bol predaný v
roku 1998 O. N. R.. A týmto prevodom bol ten nebytový priestor zapísaný do listu vlastníctva. Na základe
delimitačného protokolu bolo priznané vlastnícke právo k celému obytnému domu Mestu Komárno. Celý

dom bol vo vlastníctve Mesta Komárno. Prevod mali na jeden nebytový priestor. Tým sa dom rozložil na
bytyanebytovépriestory.Vtomčasenemaližiadnehoinéhovlastníkapreukázaného,pretotennebytový
priestor zapísali na Mesto Komárno. Správa katastra vychádzala z rozsudku Okresného súdu Komárno
sp.zn.8C 277/1998. V uvedenom rozsudku bolo spomínané, že tento nebytový priestor bol vytvorený zo
spoločných častí a zariadení domu. Nebytový priestor bol označený v zozname nebytových priestorov.
Ten zoznam bol odovzdaný spolu so situačnými plánmi k prvému prevodu vlastníctva. Nešlo o novú

stavbu. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na zápis novej stavby je
potrebný geometrický plán, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o súpisnom čísle.

Zo zápisnice z pojednávania vo veci tunajšieho súdu sp.zn.8C/125/2005 zo dňa 24.4.2012 v ktorej
je protokolovaná výpoveď svedkyne X.. E. I. ako informovanej zástupkyne I. katastra J. súd zistil, že
X.. I. vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný bytový dom ešte pod popisným číslom XXXX bol vo

vlastníctve Československej republiky zapísaný na LV č. XX pre k.ú. J. v roku 1970 v správe Bytového
hospodárstva štátny podnik Komárno. Delimitačným protokolom z 25.6.1992 č.OR/-781/1992-Č došlo
k delimitácii predmetného bytového domu, ktorý už po prevedenom mapovaní v meste Komárno mal
s.č. 25 na parc. č. 583 v k.ú. Komárno a bol delimitáciou prevedený do vlastníctva Mesta Komárno. V
súvislosti so zákonom o prevode bytov a nebytových priestorov bol 1. Prevodom v uvedenom bytovom

dome so s.č. 25 prevod nebytového priestoru Darko z Mesta Komárno na manželov J., pričom k
návrhu zmluvy bol pripojený aj situačný plán jednotlivých miestností. Vklad tejto prevodnej zmluvy bol
povolený. Predmetný nebytový priestor A. je iným nebytovým priestorom, ako predmet sporu. Čo sa týka
nebytového priestoru Pelikán, pri prevode vôbec prvého bytu z uvedeného bytového domu so s.č. 25 do
vlastníctva S.. O. N. R., I. katastra v J. zistila, že v obytnom dome sa nachádza nebytový priestor, ktorý

bol vytvorený zo spoločných priestorov a zariadení domu podľa názoru Správy katastra v Komárne a z
uvedeného dôvodu, keďže tento nebytový priestor nebol predmetom zmluvy o prevode, bolo vkladové
konanie prerušené, keďže predmetom prevodu okrem bytu, musí byť aj prevod spoluvlastníckeho
podieluknebytovémupriestoru.Keďžeknápravenedošlo,SprávakatastravKomárnevkladovékonanie
rozhodnutím zo 17.4.2001 a Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím z 26.7.2001 toto rozhodnutie potvrdil.

Správe katastra Komárno bola 9.4.2002 doručená nová zmluva o prevode, ktorou Mesto Komárno
prevádzalo na S.. O. N. R. vlastníctvo k bytu č. X v obytnom dome so s. č. 25 k.ú. Komárno
s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku parc. č. 583/1 a
súčasne previedlo aj spoluvlastnícky podiel k nebytovému priestoru, ktorý nie je v zmluve popísaný
a je označený len ako nebytový priestor. V bytovom dome so s. č. 25 sa nachádzali a nachádzajú

dva nebytové priestory, z ktorých jeden previedlo mesto do vlastníctva manželov Kocihových, ktorí boli
dovtedy nájomníkmi tohto priestoru a druhý nebytový priestor Mesto Komárno postupne previedlo na
vlastníkov bytov v bytovom dome so s. č. 25. Svedkyňa uviedla, že z originálu listu vlastníctva je zrejmé,
že v predmetnom bytovom dome boli vždy dva nebytové priestory a to predajňa, teda spomínané Darko
manželov J. a nebytový priestor N.. Svedkyňa nevedela uviesť z akého dôvodu Mesto Komárno na

zozname spoluvlastníkov zapísalo pri spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach a pozemku o
veľkosti 3129/65881 o výmere 11,87 m2 na pozemku, údaj N.- Q.. Na základe tohto zoznamu bol po
tom v origináli listu vlastníctva vyznačený údaj, že k nebytovému priestoru Pelikán patrí spoluvlastnícky
podiel 3129/65881 na spoločných častiach a pozemku predmetného bytového domu. Svedkyňa uviedla
a potvrdila, že v obytnom dome č. XX pre k. ú. Komárno sú len dva nebytové priestory, Darko a N..

Bytový dom č. 25 s parc. č. XXX bol zapísaný ako vlastníctvo Mesta Komárno s účinnosťou od 7.7.1992.
Svedkyňa založila do spisu fotokópiu originálneho rukou písaného LV č. 58 pre k.ú. Komárno, ako aj
zrovnávacie zostavenie, z ktorej je zrejmé, že po mapovaní sa číslovanie parc. č. XXXX/X zmenilo na
parc. č. XXX. Mapovanie prebehlo tesne pred doručením delimitačného protokolu. Svedkyňa uviedla,
že z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn.8C277/98 vyplývalo, že kancelária bola vytvorená zo spoločných

častí domu. S prvým vkladom vlastníctva manželov J. k nebytovému priestoru Darko sa zapísali aj byty
a nebytový priestor N.. N. Mesto Komárno a okresný úrad odbor životného prostredia Komárno vo vecilistom z 30.1.2001 o vyjadrenie, či nebytový priestor bol vytvorený zo spoločných častí a zariadení domu.
Z tohto vyjadrenia však nebolo zrejmé, či nebytový priestor bol vytvorený zo spoločných častí a zariadení
domu, a preto Správa katastra Komárno zastavila vkladové konanie, katastrálny úrad v Nitre doplnil

dokazovanie vo veci a rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Pre zápis Mesta Komárno
ako vlastníka predmetného nebytového priestoru sa vychádzalo z toho, že celý dom bol vo vlastníctve
Mesta Komárno.

Zo znaleckého posudku č.43/2010 X.. O.. W. J. zo dňa 19.4.2010 súd zistil, že všeobecná hodnota
nebytového priestoru užívaného ako sklad bola 5.034,01 €. Všeobecná hodnota kancelárie po adaptácii

ku dňu 9.4.1992 bola 18.719,85 €. Zhodnotenie nebytového priestoru po adaptácii skladu na kanceláriu
ku dňu 9.4.1992 predstavuje rozdiel všeobecnej hodnoty skladu a všeobecnej hodnoty kancelárie v
sume 13.685,84 €. Cena stavebných prác predstavujúcich vložené investície na adaptáciu nebytového
priestoru zo skladu na kanceláriu ku dňu 9.4.1992 bola 10.059,37 €.

Zo znaleckého posudku č.67/2011 X.. arch. W. J. zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že Ing. arch. W. J.
zodpovedal na základe zadávateľa otázky navrhovateľa a uviedol, že priestor pôvodného prejazdu

nemal podstatný stavebný vplyv k stavbe bytového domu a teda netvoril jeho základný konštrukčný
systém a nebol podstatou domu a nemal vplyv na bezpečnosť bytového domu. Zánikom prejazdu
nedošlo k znehodnoteniu bytového domu. Pre zmenu v užívaní stavby bolo potrebné vydať rozhodnutie
v zmysle § 85 stavebného zákona, ktorým bola povolená stavba „adaptácia skladu na kanceláriu“, a
to stavebnou úpravou, ktorým sa zároveň povolila zmena stavby a táto zmena v užívaní bola daná

kolaudačným rozhodnutím. Ďalej uviedol, že priestor pôvodného prejazdu netvoril spoločnú časť ani
spoločné zariadenie obytného domu v zmysle ustanovenia § 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov č. 182/93 Z.z.

Zo stanoviska X.. arch. K. W. súd zistil, že vo svojom stanovisku sa vyjadril, že stavba kancelárie je
samostatnou stavbou, nezvyšuje, ani neznižuje hodnotu domu. Hodnota domu by bola zvýšená len ako

celok s kanceláriou. V pôvodnom stave a to v stave prejazdu, nemal tento priestor žiadnu finančnú ani
stavebnú hodnotu pre dom.

Stanoviskami Katastrálnych úradov v Košiciach zo dňa 3.5.2012, v Trenčíne zo dňa 14.5.2012, v Nitre
zo dňa 3.5.2012 a zo dňa 13.5.2011 súd zistil, že katastrálne úrady podali svoje vyjadrenia k žiadostiam
o poskytnutie informácie navrhovateľovi, avšak vyjadrovali sa k otázkam navrhovateľa bez relevantnej

dokumentácie.

Protokol o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 5.6.1992 a návrhom na zápis vlastníctva do evidencie
nehnuteľností zo dňa 25.6.1992 súd zistil, že Bytové hospodárstvo š.p. Komárno ako predávajúci
odovzdalo do vlastníctva Mesta Komárno majetok dňa 5.6.1992, ktorého súčasťou bol i bytový dom v
J. nachádzajúci sa na S. ulici súpisné číslo XX, ktorý bol postavený podľa pôvodného projektu stavby z

roku 1947 na pozemku parcelné číslo 583 zastavanej plochy vo výmere 250 m2.

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1Sžr/110/2011 zo dňa 17.4.2012
súd zistil, že Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že už Najvyšší súd vo svojej
doterajšej judikatúre vyzdvihol nutnosť pripustenia súdneho prieskumu v prípade konania o oprave
chýb v katastrálnom operáte. Napríklad v rozsudku 1Sžr 64/2011 zo 14.2.2012 vyslovil, že „Prenos

údajov z návrhu a vkladu schopnej listiny do údajov katastra, a to najmä údajov o právach k
nehnuteľnostiam tým spôsobom, aby sa stali hodnovernými údajmi katastra, po vydaní pozitívneho
vkladového rozhodnutia, je nutné chápať ako postup správneho orgánu, ktorý v zmysle § 244 a
nasl. O.s.p. spadá pod prieskumnú právomoc správneho súdnictva. Ďalej sa Najvyšší súd zaoberal
významom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, pričom deklaroval, že konanie o oprave

chýb v katastrálnom operáte je osobitným opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu
§ 18 ods. 2 písm. c) cit. zákona na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane
obnovenia hodnovernosti (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.), a tým aj záväznosti údajov katastra po zistení, že
to, čo správa katastra zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľouprejaviť. Obnovenie hodnovernosti sa dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými subjektmi
odstránením rozporov medzi preverenými údajmi a informáciami z návrhu vrátane zmluvy a dotknutými
údajmi katastrálneho operátu, a to aj prostredníctvom využitia výkladových pravidiel občianskeho alebo

obchodného práva. Svoje názory týkajúce sa konania o oprave chýb v katastrálnom operáte Najvyšší
súd zatiaľ zavŕšil prostredníctvom rozsudku 1Sžr 72/2011 zo 14.2.2012, v ktorom konštatoval: „Pokiaľ v
predchádzajúcom procese štát pochybí pri aplikácii zásady legality, bezodkladne prostriedkami nápravy
(napríklad konaním o oprave chýb v katastrálnom operáte) musí odstrániť nezákonnosť navrátením
veci do pôvodného právneho stavu (restitutio in integrum); pričom ani právoplatný výsledok v procese

obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie
pozemkov netvorí v zmysle § 70 zák. č. 165/1995 Z. z. v spojení s čl. 2 ods. 1 veta tretia ústavy
prekážky.“ Najvyšší súd ďalej uviedol, že ako odvolací súd sa stotožňuje s názorom Katastrálneho úradu
Prešov ako aj Krajského súdu Prešov ako súdu prvého stupňa, že predmetné vecné bremeno bolo do
katastra nehnuteľností zapísané bez právneho titulu a od jeho zapísania bolo neúčinné, preto nemohlo
ani neskôr prechádzať na ďalších vlastníkov pozemkov. Vzhľadom na to je potrebné, aby bol vykonaný

výmaz nesprávne zapísaného vecného bremena v súlade s katastrálnym zákonom.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu

konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 232 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 232 ods. 2 O.s.p. pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania

povolí.

Podľa§234ods.2O.s.p.aksúdzamietanávrhnaobnovukonaniapreto,ženiejeprípustný,alebopreto,
že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis

je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa § 132 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania

nebol podaný dôvodne pre neexistenciu vecného dôvodu. Navrhovateľ odvodzoval dôvodnosť návrhu
existenciou skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní
a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a skutočnosťou, že vo veci možno vykonať
dôkazy, ktoré nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Návrh na obnovu konania podal navrhovateľ ako oprávnená osoba včas s odôvodnením.

K pôvodnému návrhu na obnovu konania predložil ako nové dôkazy vyjadrenie Mesta Komárno zo
dňa 19.6.2001 a zo dňa 9.6.2011. Predmetom pôvodného konania vedeného na Okresnom súde
Komárno pod sp.zn.9C/64/2008 bolo určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru- kancelárii,
ktorú navrhovateľ vytvoril prestavbou skladového priestoru. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol
rozsudkom č.k.9C/64/2008-246 zo dňa 24.11.2009 tak, že návrh zamietol. Vo svojom odôvodnení
poukázal na skutočnosť, že z listu vlastníctva č.XXXX vyplýva, že na parcele č. XXX/X je postavený

bytový dom. Časť nehnuteľnosti, ku ktorej sa navrhovateľ domáha určenia svojho vlastníckeho práva sa
nachádza taktiež na parcele XXX. Z navrhovateľom uvedeného popisu vyplýva, že tento bytový dom sa
nachádza na ul. S. v J. a je dvojpodlažný, bol postavený v roku 1951. Vlastnícky patril Mestu Komárno.
Bol postavený tak, že prvým poschodím bol voľný priestor a tvoril prejazd z S. ulice na ulicu F.. Na
prízemí tohto bytového domu bol obchod a sporiteľňa. Do bytov v bytovom dome bol vchod z S. ulice a

prejazdbolvyužívanývšetkýmiobčanmi.Tentostavtrvaldoroku1970avtedynasusednompozemkuna
parc.č.XXX boli zbúrané stavby a prejazd medzi uvedenými dvoma ulicami bol vedený cez túto parcelu.
Navrhovateľ v roku 1991 požiadal o stavebné povolenie na výstavbu kancelárie na pozemku tohto podľa
navrhovateľa verejného priestranstva pod časťou prvého poschodia domu. Z dodatočného povolenia
stavby zo dňa 10.2.1992 vyplýva, že sa jedná o adaptáciu skladu na kanceláriu. Navrhovateľ vo svojej

výpovedi, ako aj v písomne podanom návrhu uvádzal, že tento priestor využíval obchod ako sklad, bez
stavebných úprav. Z oznámenia od Správy katastra Komárno zo dňa 8.4.2008 súd zistil, že vlastník
obytného domu Mesto Komárno v roku 1998 pristúpilo k realizácii prevodu bytov a nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v tomto dome do vlastníctva nájomcov. List vlastníctva č. XXXX na predmetný
obytný dom bol založený v súvislosti s prvým prevodom uskutočneným v tomto dome, a to prevodom

nebytového priestoru predajne na prízemí domu do vlastníctva terajšieho nájomcu. Spolu so zápisom
tohto nebytového priestoru boli zapísané do LV ďalšie byty a nebytový priestor „N.“ nachádzajúce sa v
tomto dome, na základe technickej dokumentácie týkajúcej sa predmetného obytného domu. Z podania
vysvetlenia od Mestského úradu Komárno zo dňa 18.11.1998 vyplýva, že sporný nebytový priestor ku
ktorému sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva bol vchodom na nádvorie obytného domu

na ul. S. č. XX. Neskôr bol z toho vchodu vytvorený provizórny sklad obalov pre U., š.p. J.. Z odpovede
na dožiadanie od Mesta Komárno zo dňa 16.2.2004 súd zistil, že podľa prístupných dokladov pôvodne
uvedený priestor má funkcie prejazdu v rámci spoločnej časti domu, čo je zdokumentované v pôvodnom
projekte domu. Tento prejazd slúžil obyvateľom domu ako vjazd z ulice do dvora. Po odstránení susednej
budovy bol zriadený vstup do dvora aj pravej bočnej strany a z toho dôvodu bola možná adaptácia

prejazdu najprv na sklad, potom na kanceláriu. Z rozhodnutia Krajského úradu v Nitre zo dňa 3.12.2001
pod č. VO 5/01 súd zistil, že podľa pôvodného projektu stavby z roku 1947 prejazd je spoločnou časťou
domu. Sklad bol vytvorený zamurovaním otvoru zo strany dvora. Zo strany ulice je zakreslená brána
v pôvodnom projekte. Zamurovanie otvoru je stavebná úprava, alebo prestavba. Nie je prístavba, ani
rekonštrukcia.Advokátskakanceláriavzniklaprestavboupodľaprojektu,ktorýbolodsúhlaseníprivydaní

dodatočného povolenia stavby. V rozhodnutí je citované ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 182/93 Z.z. v
zmysle, ktorého spoločnými časťami domu na účely tohto zákona sa rozumejú časti domu nevyhnutné
na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby,
obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, vodorovné, nosné a izolačné
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Krajský úrad v Nitre katastrálny odbor sa stotožnil s názorom,

že predmetný nebytový priestor bol vytvorený zo spoločných častí domu, na základe dodatočného
povolenia stavby zo dňa 10.2.1992, ktorým sa povolila adaptácia skladu na kanceláriu ako prestavba.
Z odpovede na žiadosť o pridelenie súpisného čísla od Mestského úradu Komárno zo dňa 3.8.2001
súd zistil, že pre nebytové priestory, ktoré sa nachádzajú v obytnom dome sa osobitne súpisné čísla
neprideľujú. Súd v závere odôvodnenia rozsudku skonštatoval, že súčasť veci patrí k hlavnej veci a to

tvorí s ňou jeden celok, súčasť veci sa riadi právnym režimom hlavnej veci. Súčasť veci teda zásadne
nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, takže právne úkony týkajúce saveci, týkajú sa v celom rozsahu aj jej súčasti. Neoddeliteľnosť súčasti od veci neznamená iba jej
prípadnú fyzickú, či technickú neoddeliteľnosť, ale stačí, že ju nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec
ako taká neznehodnotila. Znehodnotenie veci môže spočívať tak v znížení jej hodnoty, ako aj v znížení

jej funkčnosti, či narušení jej hospodárskeho účelu. Nemožno nadobúdať vlastníctvo spracovaním len
súčasti cudzej veci. Z ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prístavba, alebo iné
stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. O spracovanie veci nejde ani pri
stavbe,anipriprístavbe,alebovstavbetohodomu,lebotoutočinnosťounevznikánovávec.Navrhovateľ
v konaní preukázal, že v predmetnom bytovom dome vykonal stavebné úpravy, čo nenamietali ani

odporcovia a na základe vydaného dodatočného kolaudačného rozhodnutia, ktoré považoval za dôkaz
o svojom vlastníckom práve sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva. Tento priestor, ktorý bol
navrhovateľom stavebne upravený na kancelárske priestory, nebol samostatnou vecou. Nikdy nebol
samostatnou vecou a nestal sa ňou ani stavebnými opravami a úpravami vykonanými navrhovateľom.
Predmetné rozhodnutie na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.8Co/90/2010-314
zodňa21.10.2010akovecnesprávnepotvrdil.Súdprvéhostupňaakoiodvolacísúdsivpredmetnejveci

otázku spôsobu vzniku a charakteru vytvoreného nebytového priestoru riešil sám. Pokiaľ navrhovateľ
mal za to, že vyjadrenie Mesta Komárno, ktoré priložil k návrhu na obnovu konania, je potrebné
považovať za rozhodné pre ustálenie, či ním vytvorený nebytový priestor bol alebo nebol súčasťou
obytného domu a či bol alebo nebol vytvorený zo spoločných častí a zariadení domu, vychádzajúc z
ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., tieto vyjadrenia nie je možné považovať za relevantné rozhodnutia

príslušného orgánu o týchto otázkach. Súd má za to, že otázku, či navrhovateľom vytvorený nebytový
priestor je súčasťou obytného domu, a či bol vytvorený zo spoločných častí a zariadení domu bol tunajší
súd oprávnený riešiť sám, tieto otázky aj riešil a dospel k správnym záverom. Predložené vyjadrenie
Mesta Komárno deklarujú len jeho právny názor na vyššie uvedené otázky, ktorým však súd nie je
viazaný. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že s argumentáciou Mesta Komárno v jeho vyjadrení

zo dňa 19.6.2001 sa zaoberal Krajský úrad v Nitre vo svojom rozhodnutí č. VO 5/01 k V-224/2000
zo dňa 3.12.2001, ktorým Krajský úrad v Nitre, katastrálny odbor odvolanie účastníka konania Mesta
Komárno zamietol a rozhodnutie Okresného úradu v Komárno, katastrálneho odboru č. V-224/2000 zo
dňa 17.4.2001 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský úrad v Nitre, katastrálny odbor ako
odvolací orgán uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie č. V-XXX/2000 zo dňa 17.4.2001 v celom

rozsahu a dospel k záveru, predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je po hmotnej
stránke vecne správne. Krajský úrad v Nitre požiadal Okresný úrad v Komárne so žiadosťou zo dňa
24.7.2001 o vyjadrenie a dostal stanovisko pod č. 4076/2001 s oznámením, že „Zdroj š.p. Komárno
užíval prejazd domu ako sklad predajne už pred účinnosťou stavebného zákona, preto nevie zistiť, či
bolo vydané povolenie na zriadenie alebo užívanie skladu. Prejazd je spoločnou časťou domu podľa

pôvodného projektu stavby z roku 1947. Sklad bol vytvorený zamurovaním otvoru zo strany dvora, zo
strany ulice je zakreslená brána už v pôvodnom projekte. Zamurovanie otvoru je stavebná úprava, alebo
prestavba, nie je prístavba ani rekonštrukcia. Advokátska kancelária vznikla prestavbou podľa projektu,
ktorý bol odsúhlasený pri vydaní dodatočného povolenia stavby. Vychádzajúc z uvedených skutočností
odvolací správny orgán konštatoval, že nemožno súhlasiť s názorom mesta Komárno v odvolaní, že

pri odpredaji predmetného nebytového priestoru má mesto postupovať v zmysle § 16 ods. 4 zákona č.
182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo podľa neho podporuje aj výklad predmetného zákona
uvedený v publikácii JUDr. S. F. a kol., kde je uvedené, že „V prípadoch, keď nebytový priestor sa staval
dodatočne po dokončení domu, t.j. ak ide o prístavbu, pri ktorej stavebník použil časti postaveného
domu, napr. základ domu, podchod a pod., nedochádza k prevodu vlastníctva priestoru na vlastníkov

bytov, ale postupuje sa tak, ako pri inom nebytovom priestore“. Krajský úrad v Nitre, katastrálne odbor
sa na základe zistených skutočností stotožnil s názorom, že predmetný nebytový priestor /vchod,
provizórny sklad/ bol vytvorený zo spoločných častí domu na základe dodatočného povolenia stavby
zo dňa 10.2.1992, ktorým sa zároveň povolila adaptácia skladu na kanceláriu ako prestavba, t.j. v
zmysle § 85 Stavebného zákona zmena v užívaní stavby, a preto nebytový priestor prechádza do

podielového spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov v dome. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že
znalecký posudok č.43/2010 X.. arch. W. J., stanovisko X.. arch. K. W. boli predložené navrhovateľom
v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn.9C/64/2008, pričom súd mal možnosť sa s týmito listinami
v pôvodnom konaní oboznámiť a ich vyhodnotiť. Rovnako tak boli predložené listinné dôkazy, a to
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby Obvodného úradu životného prostredia v Komárne zo dňa

10.2.1992, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 18.3.1992, výpis z listu vlastníctva č.8425 pre k.ú. Komárno,
oznámenie Správy katastra Komárno zo dňa 8.4.2008, zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome zo
dňa 26.3.2002 medzi Mestom Komárnom a O. N. R., stanovisko Okresného úradu zo dňa 30.1.2001.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ mohol v pôvodnom konaní navrhnúť vykonanieznaleckého dokazovania, prípadne sám zabezpečiť a predložiť súdu znalecký posudok. V tejto súvislosti
predložený znalecký posudok č.67/2011 znalca Ing. arch. Róberta Kršiaka súd nepovažuje za dôkaz,
ktorý navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ani za dôkaz, ktorý sa nemohol

vykonaťvpôvodnomkonaní.Navrhovateľbolvpôvodnomkonanísp.zn.9C/64/2008napojednávanídňa
24.11.2009 pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené riadne poučený
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., pričom sám po tomto poučení uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že uvedený znalecký posudok
č.67/2011 znalca z odboru stavebníctva bol predložený v konaní tunajšieho súdu sp.zn.10C/117/2004

o vypratanie nebytového priestoru, v ktorom súd uložil S.. C. Q. a K.. K. Q. povinnosť vypratať
nebytový priestor č. 1, nachádzajúci sa na prízemí obytného domu na S. ulici s. č. XX, orientačné
číslo XX v J., vedený Správou katastra Komárno na LV č. XXXX, k. ú. Komárno na parc. č. XXX/
X, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.25Co/229/2011-471
zo dňa 28.3.2012 ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k.10C/117/2004-383
potvrdil. Odvolací súd vychádzajúc z popísaných skutkových zistení skonštatoval, že je potrebné

považovať závery súdu prvého stupňa za správne. Spoluvlastníkom nebytového priestoru vzniklo
právo domáhať sa jeho ochrany proti neoprávnenému zásahu. Ich spoluvlastnícke právo preukazuje
LV č. XXXX k. ú. Komárno, keď v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov sú údaje katastra
hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku,

ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. Za
konania totiž nevyšiel najavo žiaden dôkaz, spochybňujúci platnosť zmlúv o prevode vlastníctva bytu v
dome, ktorých súčasťou bol i prevod sporom dotknutého nebytového priestoru alebo následných zmlúv
o prevode, ktorými navrhovatelia nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k nemu. Navrhovateľ poukázal
vo svojom doplnenom návrhu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1Sžr/110/2011

zo dňa 17.4.2012, ktorý ani ako výkladové pravidlo nie je možné v uvedenej veci použiť, nakoľko v
predmetnej veci ide o iné skutkové okolnosti prípadu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uvedenom
rozhodnutí zaoberá otázkou zápisu vecného bremena, pričom v predmetnom konaní tunajšieho súdu
sp.zn.9C/64/2008 bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva ku kancelárii na rohu ulíc S.
XX a N. v J. o výmere 31 m2. Súd dospel k záveru, že rovnako tak označený výsluch Ing. E. I., ktorá

bola ako svedkyňa vypočutá v konaní tunajšieho súdu sp.zn.8C/125/2005 dňa 24.4.2012 a v konaní
tunajšieho súdu sp.zn.11T/73/2010 dňa 6.8.2012 nezakladá dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods.
1 písm. a), písm. b) O.s.p. Súd ani z ďalších listinných dôkazov predložených navrhovateľom po ich
vyhodnotení a posúdení nezistil vecný dôvod, ktorý by zakladal dôvod na povolenie obnovy konania
v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), písm. b) O.s.p. vo veci tunajšieho súdu sp.zn.9C/64/2008. Súd v

konaní zistil, že navrhovateľ nepredložil súdu také relevantné skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Taktiež nepreukázal v konaní, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní, pričom môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd v konaní zistil,
že ani jeden z navrhovateľových dôkazov hodnoverne nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva k

predmetnému nebytové priestoru. Súd dospel k záveru, že pre nedostatok vecného dôvodu je potrebné
návrh na obnovu konania zamietnuť. Súd návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom pracovníkov z
katastra nehnuteľností, znalca Ing. W. J., zástupcov Mesta Komárno, zástupcov spoločného stavebného
úradu Komárno, projektanta Ing. arch. K. W. zamietol, nakoľko tieto považoval za nadbytočné a pre
rozhodnutie vo veci nemajúce význam. Podľa názoru súdu navrhovanými dôkazmi by nebolo možné

dospieť k iným záverom.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 232 ods. 2
O.s.p., pričom odporcom, ktorí boli v konaní v plnom rozsahu úspešní náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si trovy konania v tomto konaní ani jeden z odporcov neuplatnil, a ani ich nežiadali priznať.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, v deviatich vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p. )