Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205738
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815205738.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: B.. K. Q., rod.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. XXX, proti žalovanému: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. XXX/
X, C., právne zastúpeného: JUDr. Andrej Bryja, advokát so sídlom Hviezdoslavova 49, Námestovo, v
konaní o zaplatenie XX.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. pustné (§ 355 ods. 2 CSP ého povinný zaplatiť v stanovenej ;e, ktoré sa konalo 15.2.2017 na tunajšom
okresnom súde, a to:, č.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 1.10.2015 domáhala, aby

súdžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťjejsumuXX.XXX,XXEurspolus úrokomzomeškaniavovýške
9,5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 10.9.2015 až do zaplatenia ako aj nahradiť jej trovy konania
vrátene súdnych poplatkov a „právneho zastupovania“, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že v čase od septembra 2008 do 16.6.2010 sa sama dôkladne a
dôsledne starala o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj jej (v čase podania žaloby) maloletej

biologickej dcéry H. nar. XX.X.XXXX a sama jej všetko financovala. Žalovaný jej v tomto období neplatil
výživné na dcéru Zuzanu a sústavne sa nestaral o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej.
V predmetom žalovaný období minul na jeho osobné účely prídavky na dieťa, ktoré poberal od narodenia
dcéry Zuzany. V tomto období žalovaný tiež minul na jeho osobné účely bonus na dieťa. Žalovaný sa stal
spoločníkom spoločnosti Q. Q. s. r. o. C. a zároveň spoločníkom spoločnosti D3 D. s. r. o. C.. Počas ich
manželstva z jej financií zarobených pred manželstvom na brigádach v Nemecku aj v rozhodnom období
bol spoločníkom týchto spoločností, mal príjmy z inej nezávislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a

neplnil si vyživovaciu povinnosť voči maloletej Zuzane. Výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzvala žalovaného
aby za obdobie 09/2008-16.6.2010 vyplatil celkovú sumu 15 935,90 Eur - žalovanú sumu, v ktorej sú
prídavky na dieťa, bonus a výživné na dieťa. Žalovaný v lehote nevyplatil žalovanú sumu, nereagoval
a nereaguje na jej viaceré písomné výzvy.
K žalobe priložila kópiu výzvy z 10.9.2015 adresovanej žalovanému.

3. K žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol po vykonanom

dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania a
právneho zastúpenia. Uviedol, že okrem petitu žaloby, je celý obsah žaloby nezrozumiteľný, nejasný a
zmätočný. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, z čoho pozostáva súdená istina, pričom obsah si nemožno
ozrejmiť ani len výkladom. Neurčitú časť istiny tvoria zrejme prídavky na dieťa za uvedené obdobie,neurčitú časť tvorí daňový bonus za uvedené obdobie a neurčitú časť istiny tvorí zrejme bližšie neurčené
výživné na jeho dcéru za uvedené obdobie. Žalobkyňa ničím svoj návrh neodôvodnila, je nezrozumiteľný
azmätočný.Vďalšomspoukazomna§36ods.1,§62a§77Zákonaorodineakoaj§1ods.2,§2ods.1

písm. b) a § 7 ods. 12 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a § 33 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov ako aj § 101 Občianskeho zákonníka, vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to,
že tunajší súd rozsudkom č.k. 2C/419/2008-192 z 3.3.2010 rozviedol manželstvo strán sporu uzavreté
dňa 20.9.1997 a zároveň rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Zuzane na čas
po rozvode tak, že maloletú Zuzana zveril do osobnej starostlivosti otca (v tomto konaní žalovaného)

s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Matke maloletej (v tomto konaní žalobkyni)
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne k rukám otca maloletej počnúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, následne určil styk maloletej Zuzany s matkou tam
uvedeným spôsobom. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výrokoch I., II., IV. a V. dňa
25.5.2010 vo výroku III., teda v časti o určení výživného až 16.6.2010. V rozhodnom období, ktoré
žalobkyňa uvádza, teda boli manželia a podieľali sa na výžive ich dcéry spoločne, pričom ak tomu tak

nebolo, žalobkyňa mala právo podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletej dcére na čas do
rozvodu, čo neurobila. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že právo na výživné sa
nepremlčuje, nemožno ho už v tomto čase priznať. Akúkoľvek sumu už teda žalobkyňa navrhne súd ju
nemôže priznať. V prípade, ak zaplatenie jemu uhradených prídavkov a daňového bonusu na dcéru za
uvedené obdobie má v tejto veci považovať za vydanie bezdôvodného obohatenia, v tejto časti vznáša

námietku premlčania.
K vyjadreniu priložil kópiu označeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2C/419/2008-192.

4. Vzhľadom na to, že vec bola súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri

svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších
procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou terminológiou
nového civilného kódexu označil navrhovateľku ako žalobkyňu a odporcu ako žalovaného.

5. Súd na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalobkyne (ktorá na začiatku pojednávania dobrovoľne

na základe vlastného rozhodnutia opustila pojednávaciu miestnosť) nezistiac žiadne dôležité dôvody
na odročenie pojednávania, vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného a
oboznámením sa s listinami, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie §
204 CSP súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu
konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými

sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.
6.Súdnapojednávanízamietolvykonaťžalobkyňounavrhnutýdôkaz(návrhz3.7.2017-čl.28)-výsluch
Zuzany Draveckej (dcéry strán sporu) ako svedka, nakoľko za daného skutkového a procesného stavu
sa tento týkal okolnosti nepodstatnej pre vydanie meritórneho rozhodnutie.

7. V konaní pred súdom právny zástupca žalovaného odkazujúc na podané stanovisko k žalobe (bod 3.
tohto rozsudku) uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia, ktorým v celom rozsahu žalovaný popiera
nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 15 935,90 Eur, nakoľko ide o neoprávnený nárok s tým, že aj z
prednesu žalobkyne na začiatku pojednávania je evidentné, že by malo ísť o zaplatenie niečoho, čo
mal zaplatiť za žalovaného niekto iný, teda zo zákona by malo ísť o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Nakoľko v danej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia resp. vrátenia prídavku na dieťa, daňového
bonusu za obdobie do času rozvodu manželstva sporových strán, t.j. do 16.6.2010, opätovne poukázal
na vznesenú námietku premlčania ako aj na to, že v zmysle Zákona o rodine výživné na maloleté
dieťa je možné priznať maximálne teda najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania.
V rámci hospodárnosti konania teda je potrebné rozhodnúť najprv o tejto námietke a ak ju súd uzná

za opodstatnenú nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Ak by však súd vykonával ďalšie
dokazovanie žalovaný je schopný preukázať, že v danom období výživné v zmysle Zákona o rodine platil
a to na základe poštových poukážok, čo preukázal aj v trestnom konaní, keďže žalobkyňa na žalovaného
podala asi v minulom roku trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, práve z tohto obdobia,
čo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru U. odmietlo ako nedôvodné a k začatiu trestného stíhania

ani nedošlo. Na základe uvedeného navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov právneho zastupovania v celom rozsahu.8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, na ktorú poukázala i strana žalovaná, sa súd vznesenou
námietkou premlčania zaoberal bez toho, aby skúmal samu existenciu subjektívneho práva. Otázkou

premlčania uplatneného nároku sa súd totiž súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou
a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalujúcou stranou. Vychádzajúc z uvedeného súd
sa prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, keďže to rýchlejšie a účinnejšie viedlo k vydaniu
meritórneho rozhodnutia, a nie aj samým nárokom žalobkyne (z hľadiska jeho opodstatnenosti).

9. Žalovaný zrejme aj vzhľadom na ním deklarovaný výsledok žalobkyňou iniciovaného trestného
stíhania voči jeho osobe podaním trestného oznámenia pre trestný čin zanedbania povinnej výživy voči
maloletej dcére v označenom období, k začatiu ktorého orgánmi činnými v trestnom konaní ani nedošlo,
netrval na dokazovaní, ktorým by aj v tomto civilnom konaní malo byť preukázané, že nárok žalobkyne je
v celom rozsahu neopodstatnený z dôvodu neexistencie žalovanej pohľadávky, keďže výživné na svoju
dcéru riadne platil, čo by naviac viedlo ku konštatovaniu, že sa jedná o žalobu šikanózneho charakteru.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania a najmä
fakt, že žalovaná strana nemala v tomto konaní záujem dokazovať „svoju pravdu“, súd dospel k
záveru, že v posudzovanom prípade nevystala potreba vykonania rozsiahleho dokazovania ohľadne
existencie (opodstatnenosti) pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, pretože akékoľvek zistenie by

neviedlo k inému meritórnemu rozhodnutiu ako k zamietnutiu žaloby. Ak by totiž existencia pohľadávky -
nároku žalobkyne voči žalovanému nebola preukázaná, žaloba by bola nedôvodná (naviac šikanózna),
dôsledkom čoho by bolo jej zamietnutie. Ak by však i existencia pohľadávky žalobkyne bola preukázaná
jej judikovaniu (priznaniu) by bránila vznesená námietka premlčania.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva
na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

V zmysle § 110 Zákona o rodine, ak Zákon o rodine neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
Podľa § 110 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa
premlčujú v troch rokoch.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

po prvý raz.

12. Premlčanie ako následok kvalifikovaného uplynutia času spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti
práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia .

13. Zo spotrebného charakteru výživného vyplýva, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 Zákona o rodine). Z citovaných zákonných
ustanovení vyplýva, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného sa na rozdiel od práva
na výživné premlčujú. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne

posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, čo vo väčšine prípadov nastáva zročnosťou
(splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Uplynutím
dňa zročnosti (splatnosti) výživného (za ktorý možno považovať v prípade, ak nie je výslovne dohodnutý,
resp. určený súdnym rozhodnutím, posledný deň každého kalendárneho mesiaca) začína plynúť

trojročná premlčacia doba pre konkrétnu mesačnú sumu výživného, ktoré sa na rozdiel od práva na
výživnépremlčuje.Identickýzáverplatíajpreinéopakujúcesadávky-prídavkynadetiadaňovébonusy.

14. V posudzovanom prípade sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu, ktorá mala predstavovať súčet dávok výživného, prídavku na dieťa a daňového bonusu

na v tom čase maloletú dcéru (sporových strán) Zuzanu, nar. XX.X.XXXX, za obdobie od septembra
2008 do 16.6.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX
z X.X.XXXX, vo výroku o výživnom. Označeným výrokom rozsudku tunajšieho súdu bola v tamtom
konaní ako matke (v tomto konaní žalobkyni) právoplatne uložená povinnosť prispievať na výživu v tomčase maloletej dcéry Zuzany sumou XXX,-Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám v
tamtom konaní otca maloletej (v tomto konaní žalovaného). Za predpokladu, že by aj žalovaný mal dlh
na výživnom na maloletú dcéru v uvedenom období, posledná splátka výživného (ak by jeho splatnosť

mala pripadať na posledný deň v mesiaci) by pripadla na 31.5.2010, od 1.6.2010 teda začala plynúť
všeobecná trojročná premlčacia doba pre poslednú mesačnú sumu výživného, resp. inú opakujúcu
sa dávku. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že každá jednotlivá splátka výživného a iného
opakujúceho sa plnenia, ktoré boli zročné v období od augusta 2008 do 31.5.2010 (keďže sumy
výživnéhosúzročnévždynamesiacdopredu),sapremlčovalavsamostatnejtrojročnejpremlčacejdobe,

ktorá začala plynúť odo dňa, keď mohla osoba oprávnená (veriteľ) uplatniť právo na zaplatenie tej,
ktorej splátky, teda dňom nasledujúcim po zročnosti tej, ktorej splátky, pričom premlčacia doba poslednej
splátky uplynula 1.6. 2013.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd bez ďalšieho konštatuje, že žaloba podaná 1.10.2015 bola podaná
oneskorene po uplynutí trojročnej premlčacej doby všetkých splátok - opakujúcich sa plnení výživného

a iných opakujúcich sa plnení, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne nemali byť zaplatené (čo súd v tomto
konaní nezisťoval - body 8. až 10. tohto rozsudku).

16. Identický záver o premlčaní jednotlivých opakujúcich sa plnení výživného i opakujúcich sa dávok -
prídavkov na deti a daňových bonusov, by platil aj v prípade, ak by súd nárok na tieto plnenia posudzoval

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy je subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka len dvojročná.

17. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je zjavne nedôvodná, preto
rozhodol o žalobe tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

18. O trovách konania (výrok II. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods.
1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, keďže žalobe žalobkyne
nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudku,samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).