Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206576
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717206576.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ

PLESO, a.s., Szentiványho 4078/11, Štrbské Pleso, IČO: 44 802 943, právne zastúpený: JUDr. Ing.
Jozef Lalinský, advokát, Národná 17, Žilina, IČO: 42 069 033, proti žalovanému: SR - Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, IČO: 00 681 156, o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 11.108,97 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím č. k. P:
186/2012-R, S/2944/9734/12 zo dňa 13.6.2012 žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.000 eur. Proti
tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Národný inšpektorát práce odvolanie žalobcu odmietol
a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca preto proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu na súd, kde

žiadal prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 6S/304/2012 zo dňa 29.5.2014 rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zrušil a
vrátil na ďalšie konanie. Následne aj Národný inšpektorát práce zrušil rozhodnutie Inšpektorátu práce
v Prešove o porušení povinnosti žalobcu a o uložení pokuty 3.000 eur. Inšpektorát práce v Prešove
rozhodnutím zo dňa 8.12.2014 konanie zastavil, pretože pôvodne tvrdené údajné nedostatky u žalobcu
neboli dostatočne preukázané.

3. Preto si žalobca uplatnil nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. Napadnuté rozhodnutie bolo súdom zrušené
podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) Občianskeho súdneho poriadku, teda pre nedostatok dôvodov a
nezrozumiteľnosť rozhodnutia, čo je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku a spôsobuje
tak nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň je tak preukázaný nesprávny úradný postup.

4. Žalobca tvrdil, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla žalobcovi škoda spôsobená

povinnosťou vyplatiť zamestnancom náhradu mzdy spolu vo výške 8.108,97 eur.

5. Okrem toho žalobca žiadal priznať nemajetkovú ujmu spôsobenú v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000 eur.6. Žalobca uviedol, že je daná aj príčinná súvislosť, keď ak by prvostupňový i odvolací správny
orgán postupovali v súlade so zákonom, nebola by mu uložená povinnosť vyplatiť náhradu mzdy

zamestnancom bez riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nebola by žalobcovi vznikla škoda
minimálne vo výške 8.108,97 eur.

7. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie sporu, avšak bezvýsledne.

8. Na pojednávaní zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Uviedol, že škoda žalobcovi vznikla
všetkými rozhodnutiami, ktoré boli vo veci vydané, a to nielen protokoly z inšpektorátu práce, ale aj
rozhodnutie o uložení pokuty a rozhodnutie Národného inšpektorátu práce. Okrem toho škoda vznikla
aj v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď žalobcovi boli uložené povinnosti bez spoľahlivo
zisteného skutkového stavu. Žalobca bol povinný vyplatiť zamestnancom mzdu na základe nesprávnych
zistení. Nemajetková ujma predstavuje výšku určenú analogicky z uloženej sankcie 3.000 eur, keď došlo

k poškodeniu dobrého mena žalobcu.

9. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, keď namietal, že škoda nevznikla pôsobením
orgánu verejnej moci, ale v dôsledku zmluvného vzťahu žalobcu a spoločnosti Luxury ID, s.r.o. Ďalej
namietal, že zmluvné vzťahy boli vzájomne porušované, právny vzťah zanikol. Žalobca bol povinný

uspokojiť mzdové nároky zamestnancov. Žalovaný namietal aj absenciu príčinnej súvislosti medzi
rozhodnutím, resp. úradným postupom a vznikom škody, keď naviac samotná existencia nesprávneho
úradného postupu nebola v priebehu dokazovania preukázaná.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluch svedkyne O. A., protokolom

Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 27.10.2011 o výsledku inšpekcie práce, rozhodnutím Inšpektorátu
práce Prešov č. k.: P: 186/2012-R, rozhodnutím Národného inšpektorátu práce Košice číslo:
S/2012/02422-2.1, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/304/2012-87, rozhodnutím
Národného inšpektorátu práce Košice číslo: S/2012/00055-2.1, rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov
č. k.: P: 186/2012-Rz, žiadosťou zo dňa 25.5.2017 o predbežnom prerokovaní nároku, stanoviskom

žalovaného zo dňa 7.8.2017, informáciou o predbežnom prerokovaní nároku zo dňa 24.11.2017,
listinami, ktoré boli podkladom pre konanie Inšpektorátu práce Prešov vo vzťahu ku každému z
pracovníkov žalobcu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

11. V dňoch 8.9.2011, 16.9.2011, 23.8.2011, 29.9.2011, 11.10.2011 a 27.10.2011 u žalobcu bola

vykonaná inšpekcia Inšpektorátom práce Prešov zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych
predpisov (zákon o nelegálnej práci, o nelegálnom zamestnaní). Zistenia boli spísané v Protokole zo
dňa 27.10.2011, kde okrem iného bolo zistené, že niektorí zamestnanci za mesiace júl až september
2011 nedostali mzdu, resp. ju nedostali vo výplatnom termíne. Zistené nedostatky bolo nariadené
odstrániť. Okrem toho Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím č. k.: P: 186/2012-R uložil žalobcovi pokutu

vo výške 3.000 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Národný inšpektorát práce
Košice rozhodnutím číslo: S/2012/02422-2.1 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto
rozhodnutie žalobca napadol žalobou na súde. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/304/2012-87
zo dňa 29.5.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.7.2014 rozhodnutie Národného inšpektorátu práce
Košice zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

12. Následne na to Národný inšpektorát práce Košice zrušil rozhodnutím číslo: S/2012/00055-2.1
rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov o uložení pokuty 3.000 eur a vrátil vec na nové prejednanie a
rozhodnutie. Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím zo dňa 8.12.2014 č. k.: P: 186/2012-Rz zastavil
konanie vo veci žalobcu, pretože nie je možné uložiť pokutu, pretože nedostatky vyplývajúce z protokolu

inšpektorátu práce nie sú dostatočne preukázané.

13. Následne žalobca žiadal podaním zo dňa 25.5.2017 o náhradu škody žalovaného. Podanie síce nie
je označené ako návrh na predbežné prerokovanie nároku, obsahovo však spĺňa všetky náležitosti tohto
úkonu podľa § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z.

14. Žalovaný listom zo dňa 24.11.2017 oznámil žalobcovi, že žalobcu neodškodní. Oznámenie prevzal
žalobca dňa 29.11.2017.15. Žalobca na základe prvotne vytknutých nedostatkov v Protokole zo dňa 27.10.2011 Inšpektorátu
práce Prešov vyplatil Y. L. spolu sumu 995,35 eur, A. Z. sumu 1.880,01 eur, I.. A. Q. sumu
2.373,88 eur, O. K. sumu 2.022,60 eur, A. M. sumu 837,13 eur, celkovo 8.108,97 eur. Táto suma

nebola stranami sporu spochybnená.

16. Žalobca žiadal aj nemajetkovú ujmu 3.000 eur rovnajúcu sa výške uloženej pokuty.

17. Vyplatenie sumy 8.108,97 eur zamestnancom potvrdila aj svedkyňa O. A., ktorá u žalobcu pracovala.

Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o poškodení dobrého mena žalobcu.

18. Súd ďalej zistil, že žalobca neskôr vyzval všetkých zamestnancov na vrátenie vyplatenej mzdy, avšak
bezvýsledne.

19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

20.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

25. V súlade so zisteným skutkovým stavom a citovanými zákonnými ustanoveniami súd zistil, že žaloba
nie je dôvodná.

26. Žalobca si uplatnil nároky na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z dvoch dôvodov, a to z
titulunesprávnehoúradnéhopostupuaztitulunezákonnéhorozhodnutia.Nárokžiadosťouužalovaného

žiadal predbežne prerokovať. Žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasil.27. Pokiaľ súd posudzoval uplatnený nárok žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, je potrebné
uviesť, že tento tvrdený nesprávny úradný postup musí byť jednoznačne a jasne konkretizovaný pri
predbežnom prerokovaní nároku žalobcom a následne opísaný v žalobe.

28. Žalobca jednoznačne nekonkretizoval, v čom videl nesprávny úradný postup, ktoré úkony
inšpektorátu práce boli nesprávne, vykonané bez zákonných podmienok, aké úkony opomenul vykonať
alebo vykonať v stanovenej lehote, príp. nevykonanie niektorých úkonov.

29. Ani z uplatneného nároku na predbežné prerokovanie škody a ani zo žaloby tieto okolnosti nie sú
konkretizované. Preto pre priznanie nároku na náhradu škody podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. súd
nezistil prvý základný predpoklad pre priznanie uplatneného práva. Pritom žalobca má povinnosť tvrdiť
určité skutočnosti a tieto aj dôkazmi preukázať. Žalobca však netvrdil žiadne okolnosti odôvodňujúce
priznanie škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Preto mu súd uplatnený
nárok z právneho dôvodu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. nepriznal.

30. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody z titulu vydaného nezákonného rozhodnutia
je možné konštatovať, že žalobca si nárok uplatnil návrhom na predbežné prerokovanie nároku tak,
že za nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 186/2012-R zo
dňa 13.6.2012 o uložení pokuty 3.000 eur, ktoré bolo postupom podľa § 244 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku zrušené Krajským súdom v Košiciach s tým, že následne Inšpektorát práce Prešov
skonštatoval, že neboli dostatočne preukázané nedostatky na uloženie pokuty žalobcovi. Takto bol
nárok uplatnený z titulu nezákonného rozhodnutia aj na súde žalobou, kde žalobca tvrdil vznik škody
a nemajetkovej ujmy.

31. Súd bol viazaný preto skutkovým tvrdením v žalobe žalobcu s tým, že v dôsledku takéhoto
rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 3.000 eur mu vznikla škoda vo výške 8.108,97 eur a
nemajetková ujma 3.000 eur.

32.Rozhodnutieouloženípokutybolsprávnyaktvydanývadministratívnomkonaní.Týmtorozhodnutím

nevznikli, nezrušili sa a ani neboli deklarované žiadne práva a právom chránené záujmy ani povinnosti
žalobcu, teda ani povinnosť vyplatiť náhradu mzdy spolu vo výške 8.108,97 eur.

33. K úhrade nevyplatenej mzdy došlo žalobcom priamo v prospech zamestnancov po zistení
nedostatkov podľa Protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 27.10.2011, nie na základe zrušeného

rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi.

34. Za prípadne vzniknutú škodu (nie podľa zákona č. 514/2003 Z. z.) zodpovedá iný subjekt, nie
žalovaný. Žalobcovi v dôsledku zrušenia rozhodnutia a v tomto rozsudku aj zastavenia konania
preukázateľne škoda vo výške 8.108,97 eur nevznikla.

35. Naviac, žalobca vyplácal zamestnancom náhradu mzdy v mesiacoch 7 až 12/2011 v zmysle
Protokolu zo dňa 27.10.2011. Sporné rozhodnutie o uložení pokuty 3.000 eur pod P: 186/2012-
R je vydané až 13.6.2012 a neukladá okrem pokuty žalobcovi žiadnu povinnosť na úhradu mzdy
zamestnancom.

36. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme 3.000 eur v dôsledku zrušenia rozhodnutia o uložení pokuty 3.000
eur súd zistil, že žalobca svoj nárok nepreukázal. Tým, že bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty
žalobcovi, nebola zistená a ani žalobcom preukázaná žiadna ujma, ktorú bolo potrebné satisfakčne
nahradiť konštatovaním porušenia práva, nieto ešte vyčísliť nemajetkovú ujmu v peniazoch, čo nakoniec

ani žalobca netvrdil, neoznačil na uvedené žiadne dôkazy a v priebehu konania dokonca aj svedkyňa,
ktorá bola vypočutá, existenciu tohto nároku nepotvrdila.

37. Preto aj nárok z titulu vydaného nezákonného rozhodnutia z titulu škody a nemajetkovej ujmy súd
zamietol.

38. Bolo nad rámec hospodárnosti konania sa ďalej zaoberať nielen samotnou výškou škody a
nemajetkovej ujmy, príčinnou súvislosťou a ďalšie okolnosti v prejednávanej veci, pokiaľ neboli splnené
prvotné predpoklady uplatneného nároku uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v
konaní úspešnou stranou sporu, preukázateľne mu žiadne trovy v konaní nevznikli, preto podľa čl. 17

Civilného sporového poriadku mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.