Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, June 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717206576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: HOTEL CROCUS ŠTRBSKÉ
PLESO, a.s., so sídlom na Štrbskom Plese, na ul. Szentiványho č. 4078/11, IČO: 44 802 943, právne
zastúpeného: JUDr. Ing. Jozefom Lalinským, advokátom, so sídlom v Žiline, na ul. Národnej č. 17, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, na ul. Špitálskej č. 4, 6, 8, IČO: 00 681 156, o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 12.06.2019 č.k. 8C 30/2017-363 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v dňoch 08.09.2011, 16.09.2011, 23.08.2011,
29.09.2011, 11.10.2011 a 27.10.2011 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia Inšpektorátom práce Z.
zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Zistenia boli spísané v protokole zo dňa
27.10.2011, kde okrem iného bolo zistené, že niektorí zamestnanci za mesiace júl až september roku
2011 nedostali mzdu, resp. ju nedostali vo výplatnom termíne. Zistené nedostatky bolo nariadené
odstrániť. Okrem toho Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím č.k.: P:XXX/XXXX-R uložil žalobcovi

pokutu vo výške 3.000 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Národný inšpektorát práce
Košice rozhodnutím č.: S XXXX/XXXXX-X.X odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto
rozhodnutie žalobca napadol žalobou na súde. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.05.2014
č.k. 6S 304/2012-87, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.07.2014 rozhodnutie Národného inšpektorátu
práce Košice zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3.NárodnýinšpektorátpráceKošicezrušilrozhodnutímč.SXXXX/XXXXX-X.XrozhodnutieInšpektorátu

práce Prešov o uložení pokuty 3.000 eur a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Inšpektorát
práce Prešov rozhodnutím zo dňa 08.12.2014 č.k.: P:XXX/XXXX-Rz zastavil konanie vo veci žalobcu,
pretože nie je možné uložiť pokutu, nakoľko nedostatky vyplývajúce z protokolu inšpektorátu práce nie
sú dostatočne preukázané.4. Podaním zo dňa 25.05.2017 požiadal žalobca o náhradu škody žalovaného. Podanie síce nie je
označené ako návrh na predbežné prerokovanie nároku, obsahovo však spĺňa všetky náležitosti tohto

úkonu podľa ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z.

5. Žalovaný listom zo dňa 24.11.2017 oznámil žalobcovi, že ho neodškodní. Oznámenie žalobca prevzal
dňa 29.11.2017.

6. Žalobca na základe prvotne vytknutých nedostatkov v protokole zo dňa 27.10.2011 Inšpektorátu práce
Prešov vyplatil Y. L. spolu sumu 995,35 eur, A. Z. sumu 1.880,01 eur, Bc. A. Q. sumu 2.373,88 eur, O.
K. sumu 2.022,60 eur a A. M. sumu 837,13 eur, teda celkovo čiastku 8.108,97 eur. Táto suma nebola
stranami sporu spochybnená.

7. Žalobca žiadal aj nemajetkovú ujmu 3.000 eur rovnajúcu sa výške uloženej pokuty.

8. Vyplatenie sumy 8.108,97 eur zamestnancom potvrdila aj svedkyňa O. A., ktorá u žalobcu pracovala.
Zároveň uviedla, že nemá vedomosť o poškodení dobrého mena žalobcu.

9.Následnebolozistené,žežalobcaneskôrvyzvalvšetkýchzamestnancovnavrátenievyplatenejmzdy,

avšak bezvýsledne.

10. Žalobca si uplatnil nároky na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z dvoch dôvodov, a to z
titulu nesprávneho úradného postupu a z titulu nezákonného rozhodnutia.

11. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený z titulu nesprávneho úradného postupu, tento tvrdený
nesprávny úradný postup musí byť jednoznačne a jasne konkretizovaný pri predbežnom prerokovaní
nároku a následne opísaný v žalobe. Žalobca jednoznačne nekonkretizoval v čom videl nesprávny
úradný postup, ktoré úkony inšpektorátu práce boli nesprávne, vykonané bez zákonných podmienok,
aké úkony opomenul vykonať alebo vykonať v stanovenej lehote, príp. nevykonanie niektorých úkonov.

12. Ani z uplatneného nároku na predbežné prerokovanie škody a ani zo žaloby tieto okolnosti nie sú
zrejmé. Pre priznanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. nebol zistený
prvý základný predpoklad pre jeho priznanie. Žalobca má pritom povinnosť tvrdiť určité skutočnosti a
tieto aj dôkazmi preukázať. Žalobca však netvrdil žiadne okolnosti odôvodňujúce priznanie škody a

nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Preto mu takto uplatnený nárok z právneho
dôvodu podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. priznaný nebol.

13. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody z titulu vydaného nezákonného rozhodnutia je
možné konštatovať, že žalobca si nárok uplatnil návrhom na predbežné prerokovanie nároku tak, že

za nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: XXX/XXXX-R zo dňa
13.06.2012 o uložení pokuty 3.000 eur, ktoré bolo postupom podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. zrušené
Krajským súdom v Košiciach s tým, že následne Inšpektorát práce Prešov skonštatoval nedostatočné
preukázanie nedostatkov na uloženie pokuty žalobcovi. Takto bol nárok uplatnený z titulu nezákonného
rozhodnutia aj na súde žalobou, kde žalobca tvrdil vznik škody a nemajetkovej ujmy. Súd bol preto

skutkovým tvrdením v žalobe žalobcu viazaný s tým, že v dôsledku takéhoto rozhodnutia o uložení
pokuty vo výške 3.000 eur žalobcovi vznikla škoda v sume 8.108,97 eur a nemajetková ujma v čiastke
3.000 eur.

14.Rozhodnutieouloženípokutybolsprávnyaktvydanývadministratívnomkonaní.Týmtorozhodnutím

nevznikli, nezrušili sa a ani neboli deklarované žiadne práva a právom chránené záujmy ani povinnosti
žalobcu, teda ani povinnosť vyplatiť náhradu mzdy spolu vo výške 8.108,97 eur. K úhrade nevyplatenej
mzdy došlo žalobcom priamo v prospech zamestnancov po zistení nedostatkov podľa protokolu
Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 27.10.2011, nie na základe zrušeného rozhodnutia o uložení pokuty
žalobcovi. Za prípadnú vzniknutú škodu, avšak nie podľa zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovedá iný

subjekt, nie žalovaný. Žalobcovi v dôsledku zrušenia rozhodnutia a následného zastavenia konania
preukázateľne škoda vo výške 8.108,97 eur nevznikla.15. Naviac žalobca vyplácal zamestnancom náhradu mzdy v mesiacoch júl až december 2011 v zmysle
protokolu zo dňa 27.10.2011. Sporné rozhodnutie o uložení pokuty 3.000 eur je vydané až 13.06.2012
a neukladá okrem pokuty žalobcovi žiadnu povinnosť na úhradu mzdy zamestnancom.

16. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme 3.000 eur v dôsledku zrušenia rozhodnutia o uložení pokuty 3.000
eur bolo zistené, že žalobca svoj nárok nepreukázal. Tým, že bolo zrušené rozhodnutie o uložení pokuty
žalobcovi, nebola zistená a ani žalobcom preukázaná žiadna ujma, ktorú bolo potrebné satisfakčne
nahradiť konštatovaním porušenia práva, nieto ešte vyčísliť nemajetkovú ujmu v peniazoch, čo nakoniec

ani žalobca netvrdil, neoznačil na uvedené žiadne dôkazy a v priebehu konania vypočutá svedkyňa
existenciu tohto nároku nepotvrdila.

17. Preto aj nárok z titulu vydania nezákonného rozhodnutia na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
bol zamietnutý.

18. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

19. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obe strany sporu.

20. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol,
že protokol zo dňa 27.10.2011 bol vydaný predčasne a na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, nakoľko neskôr ten istý správny orgán správne konanie zastavil, pretože pôvodne vytýkané
nedostatky považoval za nepreukázané. Žalovaný však správne a dostatočne nezistil skutkový stav ani
v čase vydania napadnutého protokolu, ani k dnešnému dňu a nepotvrdil, či k prevzatiu zamestnancov

došlo alebo nedošlo. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov o zastavení konania zo dňa 08.12.2014
vyplýva, že nie je možné uloženie pokuty, keďže údajné nedostatky nie sú dostatočne preukázané.
V pôvodnom konaní nebolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu, nakoľko nebol
dostatočne zistený skutkový stav, pričom z predmetného rozhodnutia vyplýva, že nedostatky, tak ako sú
konštatované v protokole zo dňa 27.10.2011, nie sú dostatočne presne a jednoznačne preukázané tak,

aby bolo možné následne konštatovať porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

21. Žalovaný napadol len výrok o trovách konania a tento navrhol zmeniť tak, aby žalovanému bola
náhrada trov konania priznaná v plnom rozsahu. Žalovanému totiž vznikli trovy konania minimálne v
rozsahu cestovných nákladov poverených zamestnancov na zastupovanie žalovaného v sídle súdu.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že len
odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o trovách konania je opodstatnené.

23. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 5 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorýchzákonom.Vychádzajúcztohtoustanoveniaprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

25. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, zodpovednosť štátu vyplýva z ust. § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. Podľa tohto ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a)a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené, jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je vznik
škody.

27. V prejednávanej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody vo výške 8.108,97 eur odvádza od

čiastok, ktoré v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyplatil Y. L. vo výške 995,35 eur, A. Z. vo
výške 1.880,01 eur, Bc. A. Q. vo výške 2.373,88 eur, O. K. vo výške 2.022,60 eur a A. M. vo výške
837,13 eur. Takto vyplatené sumy samotný žalobca považuje za náhradu mzdy vyplatenú bez právneho
dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, čo je zrejmé z podaní žalobcu zo dňa 02.02.2015,
ktorými vyzýval Y. L., A. Z., Bc. A. Q., O. K. a A. M. na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 179,
183, 185, 187 a 190 spisu).

28. Z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom môže byť v civilnom
sporovom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ

má strana sporu pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda jej ešte nevznikla, a preto
nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Aktívnu legitimáciu na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa tohto právneho predpisu má ten, komu vzniklo
právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu

vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky
na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu
právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca
má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie je

daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to existencia
samotnej škody.

29. Vyššie uvedený záver pritom vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaného
vo veci II. ÚS 165/2012 dňa 13.02.2013 ako aj zo skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26.11.2009 vydaného vo veci III. ÚS 361/2009.

30. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uplatnenej žalobcom vo výške 3.000 eur je potrebné zdôrazniť, že
takáto nemajetková ujma v peniazoch sa v súlade s ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

31. Žalobca svoj nárok na úhradu nemajetkovej ujmy ničím právne významným nepreukázal. Vo vzťahu
k poškodeniu dobrého mena žalobcu sa v konaní vyjadrovala svedkyňa O. A. na pojednávaní konanom

dňa 28.05.2018, ktorá výslovne uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby došlo k nejakému poškodeniu
dobrého mena žalobcu. V tomto smere si žalobca nesplnil, resp. nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť, ktorej cieľom malo byť unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočívalo na jeho strane vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

32. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok, s
výnimkou výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

33. Zároveň v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že
žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Nariadených pojednávaní

sa zúčastňovali i poverení zamestnanci žalovaného a teda žalovanému vznikli trovy pozostávajúce
minimálne v rozsahu cestovných nákladov týchto zamestnancov poverených na zastupovanie
žalovaného v konaní pred prvoinštančným súdom. Žalovanému ako úspešnej strane sporu tak vzniklo vsúlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

34. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný i nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
C.s.p., pričom o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).