Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/84/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200225
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200225.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: S. E., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, štátny občan Iránskej islamskej republiky, bytom S. M. G. St., S. Z., W. X/X, J., Iránska
islamská republika, posledný prechodný pobyt v SR: P. D. XX, XXX XX D. D., právne zastúpený:
Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-BA2-2019/018139-015 z 25. apríla
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1.
Dňa 13.4.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom tento ako adresu
zabezpečeného ubytovania uviedol D. D., P. D. XX. Poukázal na to, že žiadosť na prechodný pobyt
má udelený do 05.06.2018.
2.
Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-2266-004/2018-Z
zo dňa 2.5.2018 došlo postupom podľa § 29 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
Správny poriadok) v spojení s § 19 ods. 3 Správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti,
nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle § 34 ods. 3 písm. b), c), d) a
ods. 5 a 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o pobyte cudzincov).
3.
Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 21.10.2018 rozhodnutie č. PPZ-HCP-
BA8-2266-012/2018-Z (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu
podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie
prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, pretože žalobca uviedol v žiadosti o udelenie
prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti ( D. D., P. D.
XX) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu a ani v čase viacerých
šetrení, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé údaje, a preto bol dôvod na postup
podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.
4.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.01.2019 odvolanie, v ktorom namietal, že
rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli
preukázané riadne vykonaním dokazovaním a vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu
nesprávne právne posúdená.
5.
Žalovaný rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2019/018139-015 zo dňa 25.4.2019, (ďalej aj ako
napadnuté rozhodnutie) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, postupom podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom pod
č. PPZ-HCP-BA8-2266-012/2018-Z zo dňa 21.10.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
6.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po popise odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia a obsahu odvolania žalovaný s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov
skonštatoval, že zo strany žalobcu boli porušené podmienky uvedené v ust. § 33 ods. 6 písm. e) zákona
o pobyte cudzincov, keď tento uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v
ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie. Na základe opakovaných kontrol bolo
zistené, že v dome na adrese D. D., P. D. XX., sa nikto nezdržiaval a dom, v ktorom malo mať
zabezpečené ubytovanie 23 štátnych príslušníkov Iránskej islamskej republiky je neobývaný, čo bolo
zistené z výpovede susedov ako aj z vykonaných opakovaných kontrol. Správny orgán mal k dispozícii aj
podklady, ktoré mu boli známe z jeho úradnej, resp. služobnej činnosti, ktoré mu boli poskytnuté útvarom
policajného zboru, ktorý preveroval informácie, resp. údaje o pobyte tvrdené žalobcom. Žalobca ani jeho
splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali
tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR aj zdržiava. Žalovaný
ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca aj napriek tomu, že má na území SR
povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť.
Z výpovede účastníka konania pri osobnom pohovore v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu uviedol, že spoločnosť účastníka konania sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti
služieb. Sídlo spoločnosti je na ulici Grösslingovej č. 4 Bratislava a zabezpečené ubytovanie na adrese
D. D., P. D. XX. V súčasnosti nemá žiadne skladové priestory. K nehmotnému majetku uviedol kvalitné
počítačové programy. Ďalej účastník konania uviedol, že v súčasnosti nemá zamestnancov. K otázke
s akými spoločnosťami spolupracuje uviedol, že spolupracuje zatiaľ so slovenskými spoločnosťami a
momentálne prebieha prieskum trhu. Na záver uviedol, že v domovskej krajine má rodinné zázemie.
Z uvedeného vyplýva, že účastník konania nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky na území
Slovenskej republiky a svoju činnosť vykonáva len fiktívne, so zameraním na taký zisk, aby splnil
podmienky pre obnovenie prechodného pobytu.
7.
Žalovaný ďalej v rozhodnutí skonštatoval, že účastník konania je ten, na kom leží dôkazné bremeno
a povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom z vykonaného dokazovania správny orgán zistil, že v
dostatočnej miere prvostupňový správny orgán poskytol súčinnosť účastníkovi na to, aby predložil
doklady, ktorými preukázal oprávnenosť svojej žiadosti, pričom žalobca ani jeho splnomocnený zástupca
nepredložil doklady, ktoré by preukazovali, že svoju žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom
podnikania podal práve pre tento účel.
8.
Odvolací orgán ďalej zdôraznil, že na účel podnikania môže byť obnovený prechodný pobyt cudzincovi,
ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť
je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Správny orgán zdôrazňuje, že podľa ust. § 2
obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V tomto prípade je teda
zrejmé, že u žalobcu sa nejedná o sústavnú činnosť a vzhľadom na daňové doklady sa možno
domnievať, že táto činnosť nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, ale za účelom obchádzania
zákona a to tým, že účastník konania dosiahne výlučne taký zisk, aby splnil zákonom stanovené
podmienky k obnoveniu prechodného pobytu. Z týchto skutočností vyplýva, že účastník konania nevyvíja
žiadne obchodné aktivity a tým, že nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú
činnosť, neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
9.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.7.2019
žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá
v nich oporu a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Žalobca namietal, že v konaní pred prvostupňovým orgánom došlo k procesnej vade tým, že bolo
porušené právo účastníka podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď účastník konania nemal
možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia,
ani navrhnúť jeho doplnenie. Prvostupňový správny orgán ho na základe takéhoto vyjadrenia vôbec
nevyzval. Ďalej namietal, že jediným dôkazom, z ktorého správne orgány vychádzali, boli výsledky
operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi policajného zboru o týchto
úkonoch. V spise sa nenachádzajú identifikácie osôb ktoré mali tieto údaje poskytnúť a nie sú označení
svedkovia - susedia, ktorí sa mali vyjadriť, že žalobca sa na predmetnej adrese nezdržiava. Údajné
vyjadrenia neznámych osôb, ani vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi policajného zboru
nemôžu slúžiť ako dôkaz v posudzovanej veci. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou
operatívneho šetrenia, kontroly a úradným záznamom bol jediným spôsobom dokazovania z ktorého
správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonané spôsobom nerešpektujúcim
správny poriadok a stanovené procesné postupy je potrebné tieto porušenia ustanovenia o konaní
pred orgánom verejnej správy považovať za podstatné. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný založil
svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, okrem dôvodov
uvádzaných prvostupňovým správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch a to na tom, že žalobca
údajne nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k
hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky. Novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie
pobytu, ktoré prvýkrát uvádza až žalovaný v napadnutom rozhodnutí, sa žalobca nemal možnosť
vyjadriť pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný nijakým spôsobom
bez pochybností nepreukázal, že by sa účastník konania na adrese prechodného pobytu nezdržiaval
v čase, keď bol na Slovensku, alebo že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené. To, že
má účastník konania na adrese uvedené v žiadosti ubytovanie zabezpečené a môže ho využívať
bez obmedzenia tak ako uviedol v žiadosti, potvrdil samotný žalobca ako aj vlastník predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobca poukázal, že z hľadiska jeho prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky,
bol povinný preukázať skutočnosti podľa § 34 ods.7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie
tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené. Žalovaný, ktorý takýto vymedzený nový
dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu
pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na
subjektívnych úvahách a domnienkach. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán ako
jediný dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol ustanovenie § 33 ods. 6
písm. e) zákona o pobytu cudzincov a to výslovne aj vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia.
Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím takto formulovaný výrok rozhodnutia bez zmeny
potvrdil. Podľa uvedeného ustanovenia policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného
pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží
falošné alebo pozmenené doklady alebo doklady inej osoby. Bez ohľadu na námietku proti procesnému
postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na
ním uvádzaný skutkový stav aplikoval citované ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov. Keďže správne orgány takto vymedzili dôvod zamietnutia žiadosti, je z hľadiska právneho
posúdenia veci potrebné skúmať práve tento dôvod. Žalobca ako žiadateľ o obnovenie prechodného
pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom
mieste nepretržite zdržiavať. Žalobca uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené
a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu. Táto skutočnosť bola preukázaná aj
čestným vyhlásením vlastníka nehnuteľnosti v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov. Správne
orgány teda vec nesprávne právne posúdili, keď preskúmavali otázku zabezpečenia ubytovania
nad rámec zákona o pobyte cudzincov. Na záver žalobca uviedol, že vzhľadom na všeobecnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia, absencie akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia právnou úvahou
a arbitrárnym konštatovaním správneho orgánu došlo zo strany žalovaného k porušeniu ustanovení
zákona o pobyte cudzincov tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
bolo nedostatočne odôvodnené.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

10.
V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 9.9.2019, v ktorom uviedol, že žalobca dňa
18.04.2018 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky na účel podnikania. Žalobca v čase podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dňa
13.04.2018 vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu
D. D., P. D. XX. Úplnosť a pravdivosť uvedených údajov žalobca potvrdil svojim podpisom.
11.
Splnomocnený zástupca žalobcu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v zmysle § 34 ods.
3 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. ako doklad potvrdzujúci ubytovanie doložil dňa 10.08.2018
čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese D. D., P. D. XX, podpísané majiteľom
nehnuteľnosti dňa 01.08.2018, spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXX, zaevidovaný pod č.p.: PPZ-
HCP-BA8-2266-008/2018-Z.
12.
Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je
nahlásených na prechodný pobyt 23 občanov Iránskej islamskej republiky. Na uvedenej adrese bola dňa
12.10.2017 a dňa 20.06.2018 vykonaná kontrola, kedy bolo zistené, že adresa sa nachádza v obci
P. D. XX, ide o rodinný dom, ktorý je neobývaný. Podľa vyjadrenia susedov rodinný dom zdedili pred
rokmi deti majiteľa a od uvedenej doby je dom neobývaný. Pohyb cudzincov z arabských krajín v danom
dome nezaregistrovali.
13.
Z cestovného dokladu žalobcu bolo zistené, že žalobca sa nachádzal v Schengenskom priestore od
udelenia pobytu t. j. od 31.5.2016 do dňa podania žiadosti o obnovenie pobytu do 13.4.2018, celkovo
88 dní.
14.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti je zrejmé, že žalobca dňa 06.08.2018 doložením dokladu
o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom
podnikania na adrese D. D., P. D. XX, uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej
adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. uvedené ubytovanie
slúžilo žalobcovi iba čisto k udeleniu prechodného pobytu a ubytovanie bude slúžiť k obnoveniu
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Adresu ubytovania žalobcu
nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Žalobca v čase podania
žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dňa 13.04.2018 svojim podpisom potvrdil úplnosť a pravdivosť
svojich údajov ak k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu splnomocnený zástupca žalobcu doložil
čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania spolu s výpisom z katastra nehnuteľností na adresu D. D.,
P. D. XX, a tým poskytol správnemu orgánu zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania.
15.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že zo zistení správneho orgánu je jasne dokázané, že z
udeleného pobytu má prospech výlučne žalobca, a to voľným pohybom na území Slovenskej republiky.
Žalovaný zastáva názor, že sa nejedná o záujem podnikať na území Slovenskej republiky ale ide
len o vybavenie pobytu v Schengenskom priestore prostredníctvom Slovenskej republiky. Žalobca je
konateľom spoločnosti GERULIS s.r.o. Uvedená spoločnosť podľa názoru žalovaného a správneho
orgánu bola zriadená iba pre účely zlegalizovania pobytov občanov z Iránskej islamskej republiky a
nevykonáva reálnu podnikateľskú aktivitu na území Slovenskej republiky.
16.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
to dňa 28.10.2019, v ktorej uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu zo strany
prvostupňového správneho orgánu bola skutočnosť, že žalobca mal uviesť nepravdivé a zavádzajúce
údaje pri predložení žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Nie je prípustné preto, aby žalovaný až
vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu,
jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho
konania a žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. O takéto neprípustné
dodatočné rozširovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia ide najmä v prípade následných skutočností
uvádzaných žalovaným vo vyjadrení v žalobe:
a) námietky žalovaného týkajúce sa nevykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu na území SR,
b) skutočnosti týkajúce sa sídla obchodnej spoločnosti, ktorej je žalobca štatutárnym orgánom a
prostredníctvom ktorej vykonáva činnosť,
c) skutočnosti týkajúce sa prínosu podnikateľskej činnosti spoločnosti a jej sídla

d) otázky týkajúce sa splnenia povinnosti cudzieho štátneho príslušníka oznamovať, že sa bude
zdržiavať mimo miesta pobytu viac ako 30 dní alebo že sa bude viac ako 180 dní zdržiavať mimo územia
SR
e) skutočnosti týkajúce sa iných štátnych príslušníkov Iránu a iných spoločností
17.
Žalobca opakovane poukázal, že podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli
údaje a vyjadrenia neznámych osôb a vykonávanie ohliadky nehnuteľností príslušníkmi Policajného
zboru, ktoré však nemôžu slúžiť v danej veci ako dôkaz pre vydanie rozhodnutia. Žalobca poukázal,
že úkony ktoré vykonával Policajný útvar a ktoré sú zaznamenané aj v úradných záznamoch, mali
jednoznačne charakter vypočutia svedkov a ohliadky na mieste a preto mali byť vykonané procesným
postupom predpísaným pre tieto dôkazné prostriedky podľa správneho poriadku. Žalobca ďalej
poukázal, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný použil nesprávnu právnu úvahu v súvislosti s
povinnosťou zdržiavať sa na adrese udaného pobytu, pretože skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi,
že v určitom čase nebol na adrese zastihnutý, nemožno mať vplyv na posúdenie a rozhodnutie o žiadosti
účastníka konania, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný
útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov. Neobstojí ani argumentácia žalovaného vo
vyjadrení o možnosti využitia správnej úvahy, keďže správna úvaha nemôže byť svojvoľná.
18.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava
19.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej
krajiny na území Slovenskej republiky.
Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo
predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť
písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej
republiky, ak má udelený trvalý pobyt.
Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť
policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného
pobytu nepretržite viac ako 30 dní.
Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa
tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, §
113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov nie je ustanovené inak.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu:
a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto
zákona,
b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom
podľa tohto zákona.
Podľa § 131g zákona o pobyte cudzincov konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od
1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania .
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
20.
Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu,
vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Správny
súd preto postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP (účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania) vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a
dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
21.
Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný oboznámil žalobcu so
zistenými skutočnosťami, resp. s podkladmi, ktoré zohľadňoval pri svojom rozhodovaní. Z ust. § 33 ods.
2 Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania má právo na vyjadrenie sa a navrhnutie dôkazov,
nie je to však jeho povinnosť. Znamená to, že je len na účastníkovi práva, či sa vyjadrí, prípadne či
navrhne dôkazy. Na aplikovanie tohto práva by mal správny orgán určiť účastníkovi primeranú lehotu
na vyjadrenie. Táto povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku má nielen správny orgán
prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán. V prípade odvolacieho konania, ak odvolací správny
orgán zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny orgán
povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka konania, čo v danom prípade žalovaný zrealizoval. Dôkazom
toho je výzva žalovaného doručená splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 9.3.2019, na základe
ktorej sa mal žalobca možnosť vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia postupom podľa § 33
ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä k zisteniam získaných v súvislosti s preverovaním žalobcom
uvádzaných údajov, týkajúcich sa jeho pobytu na území SR. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že
zákon o pobyte cudzincov vymedzuje podklady, z ktorých príslušný orgán verejnej správy vychádza pri
rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pričom jedným z týchto
podkladov je aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k otázke, či podnikateľská činnosť štátneho
príslušníka tretej krajiny je prínosom je hospodárske záujmy SR. Je potrebné však zdôrazniť, že toto
stanovisko nie je jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia pri žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu u cudzinca. Okrem tohto stanoviska podkladom pre takéto rozhodnutie sú aj ďalšie doklady
vyžadované zákonom (finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie, daňové a colné záväzky,
poistné atď.). Jednou z podmienok, pre ktorú je možné zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného
pobytu je tiež uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona
o pobyte cudzincov. V tomto smere podľa názoru správneho súdu správne orgány vykonali dostatočné
dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu,
a to z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V
danom prípade možno jednoznačne konštatovať, že žalobca ako žiadateľ o obnovenie prechodného
pobytu nepreukázal, že by jeho tvrdenia a predložené doklady korešpondovali so skutočnosťou, a to
najmä pokiaľ ide o to, že by sa zdržiaval na adrese, ktorú uvádzal vo svojej žiadosti. Za tohto stavu
žalovaný preto konštatoval, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé,
resp. zavádzajúce údaje.
22.
Správny súd nespochybňuje, že z ust. § 33 Správneho poriadku vyplýva účastníkom konania a
zúčastneným osobám niekoľko významných práv, resp. povinností. V prvom rade je potrebné zdôrazniť,
že účastník konania, resp. zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy, má však povinnosť navrhnúť
dôkazy na podporu toho, čo tvrdí (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Zmyslom všetkých procesných
predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie
prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodne pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec
- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pokiaľ ide o žalobcom vznesené žalobné dôvody, tak je potrebné konštatovať, že postup správnych
orgánov bol v predmetnej veci, vzhľadom na povahu veci správny a neboli porušené procesné práva
žalobcu. Správny súd má tým na mysli postup policajných orgánov spočívajúcich vo vykonaní viacerých
šetrení v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu. Tieto vykonané šetrenia nemali povahu obhliadky alebo výsluchov svedkov,
tak ako to namieta žalobca vo svojej žalobe, ale účelom týchto šetrení bolo overenie, či žalobcom
uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou.
Jedine takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoby, ktoré
požiadali o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedených adresách zdržiavajú, a preto nebolo možné
takéto konanie policajných útvarov považovať za obhliadku, ale len preverovanie údajov, ktoré uviedol
samotný žalobca vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že takýto dôkazný
prostriedok nemožno, vzhľadom na povahu veci, resp. údaje, ktoré sa preverovali, považovať, že by
bol vykonaný v rozpore s právom, nakoľko pravdivosť žalobcom uvedených údajov v jeho žiadosti
bolo možné preveriť iba takýmto operatívnym postupom, ktorý bol realizovaný viackrát. Pokiaľ ide o
vykonanie dokazovania správny orgán môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci (§ 34 ods. 14 Správneho poriadku). Znamená to, že priebeh samotného konania
je v dispozícii správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k zhromaždeniu dostatočného množstva
použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán objektívne a správne rozhodnúť,
čo v danom prípade správne orgány urobili. V predmetnej veci správny orgán na overenie toho, či
žalobca uviedol vo svojej žiadosti pravdivé údaje využil Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii
Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie
previerok v popise služobnej činnosti. Pokiaľ z jednou podmienok na udelenia obnovenia prechodného
pobytu cudzincovi je aj požiadavka zabezpečenia ubytovania, tak tieto informácie bolo možné získať
iba takto realizovanými operatívnymi šetreniami, ktorými bolo preverované, či žalobca sa na ním
uvedenej adrese zdržiava, čo sa nepotvrdilo. Toto šetrenie, ktoré boli realizované prostredníctvom vyššie
spomínaného policajného útvaru (viď záznamy z vykonaných šetrení zo dňa 20.06.2018 a 09.01.2019
atď.) by nebolo efektívne, pokiaľ by žalobca mal vedomosť o takýchto šetreniach. Bolo zistené, že
žalobcom uvádzaný dom na adrese D. D., P. D. XX, je neobývaný, čo mali potvrdiť aj susedia. Je
to možné konštatovať aj v súvislosti s námietkami vznesenými zo strany žalobcu voči osobám, ktoré
sa vyjadrili, že v tomto dome v P. D. XX, nie sú ubytovaní cudzinci, čo bolo potvrdené viacerými
susedmi. Nemožno mať preto za to, že by tieto osoby boli vypočúvané v pozícii svedkov, a preto nebol
dôvod, aby sa žalobca mohol zúčastniť výsluchu týchto osôb a klásť im otázky. Treba tiež uviesť, že
správny orgán zabezpečenie zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, čo urobil aj v danom
prípade, pričom bolo preukázané, že údaje uvedené žalobcom v žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu nezodpovedajú jeho tvrdeniam, pokiaľ ide o zabezpečenie ubytovania na adrese, ktorú uviedol
vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti správny súd tiež konštatuje, že v predmetnej veci sa žalobca mal
možnosť vyjadriť k otázkam skutkovým a právnym ako aj k jednotlivým dôkazom, čoho dôkazom je výzva
žalovaného zo dňa 12.2.2019 adresovaná splnomocnenej zástupkyni žalobcu, a teda bolo umožnené
sa žalobcovi vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, ktoré žalovaný
uvádzal vo svojom rozhodnutí (nevykonávanie podnikateľskej činnosti zo strany žalobcu na území SR
a nedôveryhodnosť žalobcu), tak v tomto prípade nejde o rozširovanie dôvodov, resp. argumentácie
zo strany žalovaného, ale len o poukázanie na ďalšiu skutočnosť súvisiacu s doterajším pôsobením
žalobcu na území SR.
23.
Skutočnosť, že na adrese ktorú uviedol žalobca vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu
na území Slovenskej republiky sa nikto nezdržiava a že ide len o účelovo udanú adresu na ktorej sa
malo zdržiavať podľa lustrácie 23 občanov Iránskej islamskej republiky, preukazuje aj to, že na uvedenej
adrese bola vykonaná kontrola aj 9.1.2019, kde bolo zistené, že na tejto adrese sa nikto nezdržiava, že
ide jasne o neobývaný dom.
24.
Ďalej krajský súd rovnako ako žalovaný je toho názoru, že žalobca sa pohyboval v Schengenskom
priestore bez toho, že by sa sústavnejšie zdržiaval na území Slovenskej republiky, čo je vykázané
aj pohybom a vstupmi žalobcu do Schengenského priestoru, kde prvostupňový správny orgán si
zabezpečil do spisového materiálu jednotlivé vstupy za obdobie povoleného pobytu žalobcu na území
SR, pričom z týchto údajov je zrejmé, že žalobca sa v Schengenskom priestore zdržal v tomto
období 88 dní. Táto skutočnosť je významná aj z hľadiska zistenia účelu zdržiavania sa žalobcu na
území Slovenskej republiky, keďže žalobca vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na
území Slovenskej republiky uvádzal ako dôvod, že prechodný pobyt na území SR potrebuje za účelom

podnikania. Keď teda vychádzame z ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Zb. (obchodného zákonníka),
kedy sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku je z tohto pohybu žalobcu ako aj z toho v akom
časovom úseku sa zdržiaval na území SR, nepochybné, že žalobca nemohol takúto činnosť vykonávať
v kontrolovanom období, tak ako to uvádza vo svojej žiadosti. Žalobca je evidovaný ako konateľ
spoločnosti GERULIS s.r.o., pričom bolo zistené, že táto spoločnosť nevykazovala žiaden zisk, resp.
vykazovala len minimálny zisk a toto podnikanie nemá charakter taký, že by ho bolo možné vyhodnotiť
ako prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
25.
V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalobcu, že druhostupňový správny orgán vo vyjadrení
uvádza iné dôvody pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenia povolenia pobytu žalobcu na
území Slovenskej republiky, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že predmetom prieskumu
nie je vyjadrenie žalovaného, pretože predmetom prieskumu je len rozhodnutie žalovaného ako
druhostupňového správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a pokiaľ vo vyjadrení
žalovaného sa objavujú iné skutočnosti na ktoré poukazoval žalovaný v súvislosti so zamietnutím
žiadosti žalobcu, tak táto skutočnosť nemá žiaden relevantný význam k posúdeniu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že ako jediný a postačujúci bol dôvod uvedený v § 33 ods.
6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov a ďalšie dôvody treba chápať ako podporné dôvody.
26.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tento preukázal, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava na
adrese ktorú uviedol pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na adrese P. D. XX, a že
táto skutočnosť vyplýva aj z čestného vyhlásenia majiteľa nehnuteľnosti, krajský súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že ide síce o vyjadrenie ktoré má pre účely zisťovania význam, avšak tieto vyjadrenia
musia korešpondovať so skutočným stavom, teda musia korešpondovať s tým, že žalobca sa na tejto
adrese aj zdržiava a táto skutočnosť bola vyvrátená tým, že adresa ktorú udal žalobca ako adresu svojho
prechodného pobytu je adresou, na ktorej sa nachádza neobývaný dom, na ktorom majú adresu aj
viaceré osoby z Iránskej islamskej republiky a teda ide len o účelovo a fiktívne vymyslenú adresu, ktorá
má slúžiť týmto osobám na to, aby im mohlo byť vydané povolenie na prechodný pobyt na území SR.
27.
Krajský súd dospel k záveru, že žalobca pri preukázaní skutočností relevantných pre udelenie žiadosti o
obnovenie prechodného pobytu na území SR, nepreukázal relevantnými dôkazmi tie skutočnosti ktoré
deklaroval vo svojej žiadosti a preto dôvod pre ktorý mu bola jeho žiadosť zamietnutá a ktorý je uvedený v
§ 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, teda že žalobca uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje
pri podaní tejto žiadosti je dôvodom ktorý jednoznačne preukazuje, že rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného boli vecne správne.
28.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
29.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania
nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho konania možno priznať trovy len vo
výnimočných prípadoch, ktoré však v danom prípade krajský súd nevzhliadol.
30.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.