Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/307/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411207298
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6411207298.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, XXX XX R. T. R., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 649,18 Eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad
so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 2800/2011, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/939/2011-31 zo dňa 31. júla
2019, takto

r o z h o d o l :

OdvolanieoprávnenéhoprotiUzneseniuOkresnéhosúduŽiarnadHronom č.k.6Er/939/2011-31
zo dňa 31. júla 2019 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

Uznesením č. k. 6Er/939/2011-31 zo dňa 31. júla 2019 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku
II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,43 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením č. 5613
038039 * zo dňa 23. júna 2011 exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka,
Malacky,vykonanímexekúcie,ktorýjuvediepodsp.zn.EX2800/2011.Exekučnýsúdprivýkonevlastnej
rozhodovacej činnosti zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si vyčíslil

trovy exekúcie v sume 68, 39 Eur a na výzvu exekučného súdu predložil súdu prvého stupňa aj exekučný
spis EX 2800/2011. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/899/2018 zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 189/2018 dňa 01. októbra 2018 pod č. K073453 bol vyhlásený konkurz na
majetok povinného. Exekučný súd preto s poukazom na ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 167 ods. 1,2
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o

konkurze a reštrukturalizácii“) exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol exekučný súd podľa
§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku a na zaplatenie trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré
odôvodnil tak, že napadnuté uznesenie exekučného súdu je nesprávne, pretože exekučné konanie bolo
začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po

vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke.
Oprávnený má za to, že bolo potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31. decembra 2011, nakoľko
i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však
materiálnu povahu. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS
568/2016 zo dňa 13. septembra 2016. Ďalej oprávnený namietal, že nenesie žiadnu zodpovednosť za
to, že sa povinný dostal do konkurzu a keďže zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako podľa oprávneného nie sú splnené podmienky na
znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípadeexekučný súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Súdny
exekútor má podľa oprávneného z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj

riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp.
trov exekúcie, pričom toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu oprávneného v plnom rozsahu.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného
uviedol, že sa s právnou argumentáciou oprávneného stotožňuje. Oprávnený k vyjadreniu súdneho
exekútora uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého

rozhodnutia vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,43 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči
rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa §
386 písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k.

6Er/939/2011-31 zo dňa 31. júla 2019 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného
uhradiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške49,43Eurvlehotetrochdníodprávoplatnostitohto
uznesenia Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho
názoru, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného nezavinil a nie je možné mu uložiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu oprávneného

do výroku o náhrade trov konania v celom rozsahu.

10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.

CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,
z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet
uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je
vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre

exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.
Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357
písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú

osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú
definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov
konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo
vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ
nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže

ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch,
keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa
o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o
rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5).
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo

vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani
„primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna

2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je
formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357
CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení
s § 355 ods. 2 CSP).

14.Exekučnýsúdvnapadnutomuznesenínesprávnepoučilúčastníkovotom,žeprotitomutouzneseniu
exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania

o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na
podanieodvolania,keďžejehoprípustnosťjeexlegevylúčená.CSPv§362ods.2poskytujeúčastníkom
konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom,
že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej
lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/939/2011-31 zo dňa 31. júla 2019 vo výroku II., ktorým
rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,43 Eur v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).