Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217010731
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Szabóová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1217010731.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a

prísediacich JUDr. Štefánie Sališovej a Ľudovíta Šindelára v trestnej veci obžalovaného K. D., E..
XX.XX.XXXX K. I., trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa
03.12.2019 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
K. D., E.. XX.XX.XXXX K. I., J. I. I. - Z. I., J.. Č.. K. Ú. I.,

s a u z n á v a v i n n ý m, že

v bode 1/
dňa 23.02.2017 o 13:44 hod. v Bratislave, na B. Q.. Č.. X, pred hlavným vchodom do predajne J. K.
E. G., nachádzajúcom sa pri zastávke MHD pristúpil k z predajne vychádzajúcemu K. X., ktorému sa
oboma rukami snažil z krku vytrhnúť jeho zlatú retiazku, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko poškodený
mu chytil jeho obe ruky, následkom čoho medzi nimi vznikol zápas, pri ktorom spadli na zem a pri tom,

ako sa okoloidúci ich snažili od seba oddeliť ešte stačil poškodeného K. X. kopnúť do ľavej strany rebier,
potom vstať a z miesta činu odísť, pričom po tom, ako poškodený pristúpil k dverám svojho vozidla,
zaparkovanom za rohom predajne k nemu opätovne pristúpil, oboma rukami mu stiahol golier bundy,
na čo ho poškodený udrel, ten však na poškodeného kričal, že kde má to zlato a poškodeného naháňal
okolo automobilu, tomuto sa však doň podarilo nasadnúť a z miesta odísť, čím takto poškodenému K.
X.Ó., E.. XX.XX.XXXX, J. I. I., Ž. Q.. Č.. XX, spôsobil škrabance na krku a bolesť rebier,

v bode 2/

v čase okolo 14:00 hod. dňa 17.09.2015 v Bratislave, na S. Q. Č.. X, za rohom vchodu do predajne
E. D., pri stene budovy na strane zastávky MHD, pristúpil k tam stojacemu A. S., pri ktorom cca 1 min
bez slova stál vo vzdialenosti 1/2 metra, potom sa chytením ho oboma rukami v oblasti ramien na neho
vrhol, pritlačil ho o stenu budovy, prekonal jeho snahu ho od seba rukami odtlačiť a privolať pomoc
kričaním: „Polícia, polícia“ a počas toho, ako tlačil poškodeného pravou rukou o stenu budovy mu ľavou
rukou vybral z pravého zadného vrecka nohavíc čiernu koženú peňaženku neznámej značky s obsahom
OP,VP a kartičky poistenca VŠZP - všetko znejúce na meno A. S., bankovku v nominálnej hodnote 100

eur a následne z pravého predného vrecka nohavíc mu vzal 1 ks mobilného telefónu zn. Nokia, čiernej
farby, neznámeho IMEI, čím takto poškodenému A.W. S., E.. XX.XX.XXXX, J. I. I., K. Q.. Č.. XX spôsobil
psychickú ujmu a odcudzením veci škodu vo výške cca 160 eur, pričom mu žiadne zranenia nespôsobil,

t e d a

v bode 1/

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku,v bode 2/
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - osobe

vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

v bode 1/
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona,

v bode 2/
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.

e) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 ( desať ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa súčasne zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného
Bratislava II, sp. zn. 1T/97/2017 zo dňa 23.06.2017, právoplatný dňa 12.07.2017, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie
psychiatrické ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 20.09.2017 na tunajšom súde na obžalovaného
K. D. obžalobu sp. zn. 2Pv 139/17/1102-52 zo dňa 19.09.2017, a to v bode 1/ aj v bode 2/ pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine
tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Bratislava II vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného Kollera, výsluchom znalcov RNDr. Dušana Kešického, PhD. a MUDr. Eleny Mokrášovej,
akoajprečítanímlistinnýchdôkazovnachádzajúcichsavsúdnomspisepodľa§269Trestnéhoporiadku.

Obžalovaný D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa §
257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu ( v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby ),
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ( v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby ) ako zločinu lúpeže podľa §

188 ods. 1 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu ( v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby ) ,

odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona ( v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby ),
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti
o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7,
ods. 8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná
a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní
vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný D. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu
obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov v bode 1/ a
v bode 2/ obžaloby. Pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutkov obžalovaným na hlavnom
pojednávaní a vykonaných listinných dôkazov, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.

Za účelom zhodnotenia zdravotného stavu obžalovaného, ukladania trestu, prípadného uloženia
ochranného liečenia a v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave na hlavnom pojednávaní
súd vypočul znalcov RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. a MUDr. Elenu Mokrášovú.

Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnej miere pridržiava
znaleckého posudku č. 71/2017 z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých a
psychológiasexuality.Niesúmuznámežiadnenovéskutočnosti,ktorébymalivplyvnapodanýznalecký
posudok.
Zo znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že u obžalovaného ide o osobu so zúženým prežívaním,

bez jednoznačnej a stabilnej preferencie emočných a kognitívnych procesov v rozhodovacích a
zvládacích mechanizmoch. Nízka kapacita pre zvládanie stresu a záťaže z bežnej interpersonálnej
interakcie, ako aj nárokov bežného života pri nízkej miere asertivity, ako schopnosti prijateľným
spôsobom presadzovať uspokojovanie vlastných potrieb vedú k sociálne neprijateľným formám
agresívneho presadenia uplatnenia nárokov na uspokojovanie vlastných potrieb. Tieto sú dané

hodnotovým systémom, ktorý sa nevymyká z uspokojenia základných existenčných potrieb, resp.
potrieb sekundárne generovaných abúzom, resp. závislosťou od návykových látok ( alkohol, drogy ).
Uvedené mechanizmy sú sociálne neprijateľné, správanie je možné hodnotiť ako asociálne, resp.
agresívne. U obžalovaného miera agresivity významne narastá v stavoch neuspokojenia potrieb pri
konštatovaní nízkej frustračnej tolerancie, pričom reakcie na neuspokojené potreby, resp. nároky na ich

odklad sú v kontexte celkovej nezrelosti nápadnejšie ako u bežnej populácie a imponujú antisociálne.
Ovládanie agresivity u obžalovaného nápadne klesá v stavom ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami
a konanie je impulzívneho charakteru. Dominantným motivačným činiteľom, ktoré determinovalo jeho
konanie pred a počas skutku je snaha obžalovaného o uspokojenie pocitov dyskomfortu daného stavom
absencie návykovej látky, resp. bazálnych životných potrieb. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva,

že možnosť resocializácie v kontexte pozitívnych a negatívnych faktorov hodnotí znalec prevažne
negatívne, nevylučuje však jej úspešnosť za predpokladu dosiahnutia trvalej abstinencie od návykových
látok, čo je podmienené dlhodobou ústavnou liečbou.Znalkyňa MUDr. Elena Mokrášová na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v plnej miere pridržiava
znaleckého posudku č. 20/2017 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, nakoľko jej
nie sú mu známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na podaný znalecký posudok. Zároveň

na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že vyšetrila obžalovaného, preštudovala si zdravotnú
dokumentáciu a zistila, že u obžalovaného sa jedná o závažnú duševnú chorobu - o schizofréniu
katatónnou formou s defektom osobnosti, to znamená s postprocesuálnymi zmenami osobnosti. U
obžalovaného bolo zistené tiež škodlivé užívanie viacerých látok s psychoaktívnym účinkom. Posledné
hospitalizácie na psychiatrii ( t. j. v roku 2017 ) boli u obžalovaného realizované preto, že u neho

došlo pri intoxikácii toluénom ku psychotickej poruche, ktorá za pár dni liečby odznela. Obžalovaný
má súdom nariadenú ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu, ktorú však nerešpektoval. Podľa
ambulantnej psychiatričky pri liečbe nespolupracoval a to bolo aj dôvodom častých dekompenzácií
základného ochorenia - schizofrénie. Zároveň je tam aj abúzus psychotropných látok. K trestnému činu,
ktorého sa obžalovaný dopustil znalkyňa uviedla, že bol spáchaný krátko po prepustení obžalovaného
z hospitalizácie v roku 2017, pričom obžalovaný bol prepustený v stabilizovanom stave. Preto je možno

patologickú motiváciu konania u obžalovaného jednoznačne vylúčiť. Znalkyňa tiež uviedla, že vzhľadom
na mentálnu náročnosť trestných činov, z ktorých je obžalovaný v tomto konaní obvinený, hodnotila
jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti ako znížené, ale nie vymiznuté. Pričom ide o zníženie iba
forenzne nepodstatné.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní tiež vypovedala, že v súčasnej dobe ( 2 roky po spracovaní

znaleckého posudku ) obžalovaný nebol v starostlivosti psychiatria, je preto možné predpokladať,
že nedodržiaval ani medikamentóznu liečbu, keďže mu ju nemal kto predpísať. Preto pravdepodobne
dochádzalo k prehĺbeniu postprocesuálnych zmien osobnosti, aj v spojení s užívaním návykových látok,
a teda dochádza k úbytku aj kognitívnych funkcií. Preto by sa dalo povedať, že jeho schopnosť chápať
zmysel trestného konania je v súčasnej dobe znížená, nie však vymiznutá.

Znalkyňa tiež uviedla, že obžalovaný má už nariadenú ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu
a nejednalo sa v čase skutku o recidívu, resp. relax duševného ochorenia, preto nariadenie ďalšej
ochrannej liečby nepovažuje za potrebné. Nakoľko však pri tejto liečbe nespolupracoval, u osoby
obžalovaného ide o sociálny prípad, bolo by vhodné umiestnenie obžalovaného do zariadenia, kde by
bol zaistený dohľad nad dodržiavaním liečby jeho základného duševného ochorenia.

Senát tunajšieho súdu aj s prihliadnutím na vyššie uvedené znalecké posudky a výsluchy znalcov
dôsledne zvážil všetky okolnosti a zistené faktory a v konečnom dôsledku dospel k záveru, že v danom
prípade niet nijakých relevantných pochybností o vine obžalovaného D..

V súvislosti s výrokom o treste u obžalovaného súd uvádza, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu
trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na

ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov. Z tohto hľadiska súd mohol uložiť
trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§ 34 ods. 2 Trestného zákona). Ďalej
bolpovinnýprihliadaťnajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods.
4 Trestného zákona).

V prejednávanej trestnej veci, vzhľadom na spáchanie viacerých úmyselných trestných činov
spáchaných viacerými samostatnými skutkami, z ktorých oba sú zločinmi, bolo potrebné ukladať úhrnný
trest odňatia slobody za použitia zostrujúcej tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Zároveň súd zistil, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods.1
Trestného zákona za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal prejednávané

skutky skôr, ako bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
1T/97/2017. Obžalovanému bol teda ukladaný súhrnný trest za celú jeho zbiehajúcu sa trestnú činnosť,
a to vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/97/2017 zo dňa 23.06.2017
( doručený obžalovanému dňa 29.06.2017 ), ktorým bol obžalovaný odsúdený za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne,

pričompodľa§42ods.2Trestného zákonasúhrnnýtrestnesmiebyťmiernejšíakotrestuloženýskorším
rozsudkom.Nakoľko trest súhrnný konzumuje trest úhrnný a pokrýva aj súbeh trestných činov rovnako ako trest
úhrnný, teda uvedenie úhrnného trestu vo výroku by bolo nesprávne a nadbytočné, súd ukladal
obžalovanému súhrnný trest tak, ako bolo uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Ešte predtým bolo potrebné trestnú sadzbu upraviť niektorým zo spôsobov upravených v § 38 Trestného
zákona po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ( postup podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona môže nasledovať až po úprave trestnej sadzby podľa § 38 Trestného zákona, ako to vyplýva
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2009 pod č. 32 - Uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 8. apríla 2009, sp. zn. 23 To 1/2009 ).
Súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že sa
priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. V neprospech obžalovaného súd zistil jednu
priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že už bol za trestný čin odsúdený.
Súd nevzhliadol priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko táto okolnosť
našla svoj výraz už pri použití asperačnej zásady, ktorej aplikácia mala za následok zvýšenie hornej

hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. V opačnom prípade by išlo o dvojité pričítanie tej istej skutočnosti
v neprospech obžalovaného. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný, teda 1:1.
Súd prihliadnuc na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, ako aj na závery znaleckého
posudku z odboru psychológie, podľa ktorého možnosť resocializácie znalec síce hodnotí negatívne,
avšak jej úspešnosť nevylučuje za predpokladu dosiahnutia trvalej abstinencie od návykových látok, ako

aj vzhľadom na sklony obžalovaného k agresívnemu správaniu, resp. k asociálnemu správaniu, ale aj
s prihliadnutím na závery znalkyne MUDr. Eleny Mokrášovej, ktorá hodnotila ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti obžalovaného v čase skutku ako znížené, ale nie vymiznuté, pričom ide o zníženie iba
forenzne nepodstatné, teda pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel súd k záveru, že trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov za súčasného uloženia ochranného liečenia psychiatrického

ústavnou formou, v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej
prevencie.Jenesporné,žepredchádzajúceodsúdeniananepodmienečnétrestyodňatiaslobodynemali
u obžalovaného dostatočný prevýchovný účel, neodradili ho od ďalšieho páchania trestnej činnosti a je
potrebné potom na obžalovaného pôsobiť trestom, ktorý bude predovšetkým chrániť spoločnosť pred
jeho osobou ako páchateľom protispoločenskej trestnej činnosti.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Sozreteľomnauloženiesúhrnnéhotrestuodňatiaslobodysúdpodľa§42ods.2Trestnéhozákonazrušil
výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/97/2017 zo dňa 23.06.2017,

ako aj všetky ďalšie výroky na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Ako už bolo uvedené, súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj
ochrannépsychiatrickéliečenieústavnouformouinapriektomu,žeobžalovanýužmalOkresnýmsúdom

Bratislava IV ( sp. zn. 3T/139/13 ) nariadené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Súd
však vychádzal z vyššie uvedených znaleckých posudkov a výsluchov znalcov, podľa záverov ktorých
ochrannéliečenieambulantnéuobžalovaného nesplnilosvojúčel,jevhodnéumiestnenieobžalovaného
do zariadenia, kde by bol zaistený dohľad nad dodržiavaním liečby jeho duševného ochorenia, ako aj
vzhľadom na to, že nie je vylúčená úspešnosť resocializácie obžalovaného za predpokladu dosiahnutia

trvalej abstinencie od návykových látok, čo je podmienené dlhodobou ústavnou liečbou obžalovanému.
Na základe uvedeného súd rozhodol o uložení ochranného psychiatrického liečenia, a to ústavnou
formou, pričom podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.