Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/486/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512216588
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512216588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v O. v senáte zloženom z predsedníčky senátu X.. A. W. a členiek senátu X.. S. X. a Q..

O. O., v právnej veci navrhovateľa: P. podnik O., a.s., R. 1, O., H.: XX XXX XXX, právne zast.: X.. B.
S., advokátom, AK A. - S. & partners, K.. M. O. 9, O., proti odporcovi: J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. XX, O., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou P. V., pracovníčkou Okresného súdu O. V v
O., o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu O. V v O. zo dňa
X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v O. rozsudok Okresného súdu O. V v O. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX p
o t v r d z u j e .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,50 eura, lebo dňa 29.10.2010 cestoval dopravným prostriedkom
navrhovateľa - linkou Q. č. XX a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. V konaní
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si návrhom podaným na súde dňa 16.7.2012
uplatňoval nároky z prepravy. Plynutie jednoročnej premlčacej lehoty podľa § 108 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) začalo dňom 29.10.2010 a skončilo sa dňom 29.10.2011. Pretože odporca
zastúpený opatrovníkom v konaní dôvodne vzniesol námietku

XXCo/XXX/XXXX

premlčania, nemohol súd uplatnené právo navrhovateľovi priznať, lebo sa premlčalo. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy konania
nevznikli, a preto mu náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd
prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ)
vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu
na základe príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim,

ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to
riadne a včas, za určené cestové. OZ obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznychdruhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe
vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti
argumentoval tiež úpravou v § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012

Z.z. o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v O., a čl. X Tarify mestskej hromadnej dopravy v O. s tým, že povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi úhradu vznikla v zmysle

§ 12 ods. 2 písm. b) v spojení s § 14 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej
doprave, pričom táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy

v zmysle § 760 OZ. Všeobecná premlčacia doba podľa OZ sa použije všade tam, kde pre jednotlivé
práva nie je OZ alebo iným právnym predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon č. 56/2012 Z.z. o
cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného
lístka, a preto je namieste použiť § 101 OZ, čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,50 eura nebola v
čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (19.7.2012) premlčaná. Navrhol preto odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového, aj odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v O. ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,

pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil
s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi,
konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne
po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným
odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí
medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov
konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady
vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu),

vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov
aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny

XXCo/XXX/XXXX

základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak
vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene

len na základe zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a oddelene
uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o
preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť
aj premlčacia doba stanovená v § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní
navrhovateľovho nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 16.7.2012, t.j. po

uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj keď zo strany prvostupňového súdu došlo
k nesprávnemu určeniu začiatku plynutia premlčacej doby, toto jeho pochybenie nemalo vplyv na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. V zmysle ust. § 122 ods. 1 veta prvá OZ, lehota určená podľa dní
začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Pri lehotách určených

podľa rokov (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci) platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri
počítaní podľa dní, t.j. začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala
skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa
na súde teda začala plynúť dňa 30.10.2010 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta v spojení s ust. § 122
ods. 3 OZ uplynula dňa 31.10.2011 (pondelok), pretože posledný deň lehoty (29.10.2011) pripadol nasobotu. Návrh na začatie konania bol podaný až dňa 16.7.2012, t.j. zjavne po uplynutí zákonnej ročnej
premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

Odporcovi,úspešnémuajvodvolacomkonaní,trovyodvolaciehokonanianebolipriznané,pretoženávrh
na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.