Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/302/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227803
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112227803.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, v konaní právne zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni D. V.,
nar. XX. XX. XXXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníčkou Tatianou Šimovou, súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne

HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom ul. J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO:
42 305 675, v konaní právne zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom AK Nemčianska
cesta 180/25, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 248,95 eur s prísl, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 12. 2013, č. k. 9C/365/2012 - 85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 19,59 eur, p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 19,59 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 248,95 eur s
príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty vyrubenej právnym predchodcom navrhovateľa Slovak Telecom,
a. s. Do konania vstúpil dňa 04. 04. 2013 vedľajší účastník na strane odporkyne, pričom namietal, že

zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Návrh vo veci samej zamietol s poukazom na
to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ani neakceptoval nárok na prípadné priznanie výšky
spôsobenej skutočnej škody, ktorá predstavovala rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a
jeho akciovou cenou.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď konštatoval, že odporca mal vo veci
plný úspech, trovy konania mu nezvnikli, keďže na jeho strane vystupoval vedľajší účastník, priznal mu

náhradu trov konania, avšak použil ust. § 150 ods. 2 O. s. p., keď dospel k záveru, že trovy vedľajšieho
účastníka by predstavovali 58,78 eur. Keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní paušálne, ide o právne
nenáročné zastupovanie, preto považoval za trovy priznané vo výške 19,59 eur za primerané, keď krátil
odmenu o dve tretiny podľa citovaného ustanovenia.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku o rozsahu priznaných trov právneho
zastúpeniavedľajšiemuúčastníkovi.Namietal,žeišlooneúčelnevynaloženétrovy právnehozastúpenia

vedľajšieho účastníka. Poukázal na účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva,pričomúčelnosťsastotožňujespojmomnevyhnutnosť.Nevyhnutnésútietrovy,ktorésamusiavynaložiť
na procesné úkony. Podľa jeho názoru trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a
ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva.

Poukázal na to, že vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a jeho
hlavnou náplňou činnosti je ochrana spotrebiteľov, pričom výkonom ochrany spotrebiteľských práv
združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli
vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a

chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že
združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytovať právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Pokiaľ by nebola potrebná odborná
pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske
združenie zastúpené právnym zástupcom, rovnako ako spotrebiteľské združenie.

Navrhovateľ poukazuje na účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pretože tým, že vedľajší

účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane
jeho práva ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Preto vznikajú pochybnosti o účelnosti
a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený
advokátom, hoci nevedel, o akú právnu vec ide. Preto vzniknuté trovy za právne zastupovanie
považuje za účelové a ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa do súdnych konaní,

pričom vstupujú do sporu automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o
konkrétnych okolnostiach sporu. Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a
rozhodnutia týkajúcesaspotrebiteľskýchzmlúv,naktoréjesúdpovinnýprihliadaťajzúradnejpovinnosti
nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia. Vedľajší účastník tak to konania nepriniesol žiadny
prínos vo svojom vyjadrení.

Záverom vyjadril stanovisko k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, keď poukázal na to, že
podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/188/2012.

Vedľajší účastník, ani odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
potvrdil ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku aj
odôvodnení správne, preto sa odvolací súd s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Na doplnenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dodáva, že predmetom
odvolania sú trovy prvostupňového konania. Prvostupňový súd podľa zásady úspechu vo veci rozhodol
správne s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. Aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O. s. p. nikto nenamietal.
Treba uviesť, že pokiaľ v odvolaní poukazuje navrhovateľ na účelnosť a oprávnenosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, treba pripomenúť, že o námietke navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka

do konania bolo právoplatne rozhodnuté uznesením okresného súdu zo dňa 25. 10. 2013, č. k.
9C/365/2012 - 67, ktoré sa stalo právoplatným dňa 16. 11. 2013, voči tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ
neodvolal. Preto jeho opätovná argumentácia v danom smere uvedená v odvolaní nie je rozhodujúca
pre posúdenie oprávnenosti trov konania vedľajšieho účastníka. Odvolací súd, senát 15Co, ale aj
ostatné senáty odvolacieho súdu, ako aj súdy Slovenskej republiky, k daným námietkam navrhovateľa

vyjadrili zásadné stanoviská, ktoré podrobne vyslovili vo svojich rozhodnutiach. Z tohto dôvodu aj
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojich rozhodnutí, kde daná otázka vystúpila do popredia akde je účastníkom navrhovateľ, a to konania 15Co/219/2014, 15Co/303/2014 a mnohé iné. K námietke
ohľadom prínosu vstupu vedľajšieho účastníka do konania odvolací súd poznamenáva, že súd je síce
povinný prihliadať z úradnej povinnosti na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských

zmlúv, avšak nič to nemení na tom, že pokiaľ v konaní voči spotrebiteľovi sa uplatňuje premlčaná
pohľadávka, čo je bežné, námietku premlčania môže vzniesť len odporca alebo vedľajší účastník, pričom
je nepochybné, že odporcovia nezorientovaní v danej právnej problematike zostávajú pasívni i napriek
tomu, že v konaní môžu byť úspešní. Preto je namieste, aby v ich záujme v konaní vystupovalo združenie
na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník. Nie je rozhodujúce, ako vedľajší účastník v konaní

argumentuje, rozhodujúce je to, či svojím postojom a vystupovaním prispeje k ochrane práv spotrebiteľa,
pričom súd konštatuje, že zo stoviek rozhodnutí je zjavné, že vstup do konania vedľajších účastníkov
na strane odporcov je účinný.

Pokiaľ namieta navrhovateľ, že vedľajší účastník by mal byť zo svojej podstaty schopný zastupovať
účastníka a nemať sa nechať zastupovať advokátom, odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ
je veľká firma, skúsená v danej oblasti práva, no napriek tomu sa necháva taktiež zastupovať veľkou

advokátskou firmou, i keď to nie je nutné, pretože navrhovateľ túto činnosť vykonával v masívnom
meradle. Je nepochybné aj to, že združenia sú zložené prevažne z laikov, nie právnikov, vzhľadom na
masovosť podávaných žalôb voči spotrebiteľom nie je možné, aby združenie, ktoré nie je profesnou
organizáciou, plnilo úlohy vo vzťahu k spotrebiteľom bez toho, aby mohlo na tento účel splnomocniť
napríklad advokáta. Je nepochybné, že z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie právo na právnu

pomoc majú aj právnické osoby, zvlášť v prípade, ak vedľajší účastník je zložený výlučne z laikov v
oblasti práva. Daná skutočnosť vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (druhá komora) z 22.
12. 2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09.

Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane
ktorého stojí. Podľa § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Takéto právo teda patrí aj

vedľajšiemu účastníkovi. V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak, ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť
právnym zástupcom, toto právo má odporca, či vedľajší účastník. Zákonodarca v § 93 ods. 2 O. s. p.
zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť
sa konania právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,

pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z § 18
O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovné postavenie, to znamená, že aj
vedľajší účastník na základe citovaného ustanovenia sa môže nechať zastupovať advokátom, ktorého
si zvolí (§ 24, § 25 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd k námietke, že možno priznať len účelné trovy, poznamenáva, že prvostupňový súd

dostatočne odôvodnil skrátenie trov vedľajšiemu účastníkovi podstatným spôsobom.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v
spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, trovy
odvolacieho konania nenavrhol nahradiť, preto mu ich súd nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.