Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 30, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207682
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708207682.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova č. 25,
Bratislava, proti povinnej: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. Z. XXX, XXX XX C., o vymoženie
246,96 eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 2Er/4942/2008-49

zo dňa 11. októbra 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávneného zaviazal
k povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur do troch dní od

právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 06108/08 zo dňa 04.07.2008 exekúcia nie je podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

Súd rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 57 ods. 1 a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ust. § 53 ods. 1 a 4 písm.

r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvéhostupňaskúmanímpriloženýchlistínzistil,
že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 29.01.2008 má povahu spotrebiteľskej zmluvy,
pričom v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá rozhodcovská doložka,
ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, pretože bola súčasťou obsahu formulárovej

zmluvy, preto sa nejedná o zmluvnú podmienku individuálne dojednanú, a povinný tak nemá možnosť
rozhodnúť sa, či bude touto podmienkou viazaný a môže sa zmluve buď podrobiť ako celku
alebo odmietnuť jej uzavretie. Rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a
rozhodcovským súdom žalujúcej strane, avšak tento výber je daný tomu účastníkovi, ktorý začne
konanie skôr pričom v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti
spotrebiteľovi.Veriteľnazákladetejtodoložkymôžepredložiťvecnaprejednanierozhodcovskémusúdu,

ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu
žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú
doložku uvedenú v zmluve vyhodnotil súd ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, čím je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak exekúcia na základe predmetného rozhodcovského

rozsudku podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku nie je prípustná z dôvodu, že je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a na základe týchto skutočností súd v zmysle citovaného
ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
exekútorom vyčíslené trovy vo výške 39,50 eur posúdil ako účelné a určené v správnej výške.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť. Ako dôvod odvolania uviedol skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho alebo rozhodcovského
konania, preto sa nestotožnil s argumentáciou konajúceho súdu ohľadom rozhodcovskej doložky s
tým, že prijatie uvedenej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplne znemožnenie využitia

rozhodcovského konania. Oprávnený zastáva názor, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s
platnými právnymi predpismi, preto sa nestotožnil ani s priznanými trovami súdneho exekútora.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202

O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia ústneho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne
súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa teda
správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať
rozhodcovskú doložku).

Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17 Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom
súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,

že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani

rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom

vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec
nemal právomoc rozhodovať daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul, ale o nulitný právny akt.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví
jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny
spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie
by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného,
trovy exekúcie určil v správnej výške.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie
a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy
nevznikli.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.