Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110217320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110217320.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, proti žalovanej J. S., U. T. X., K. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na
ochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomvPrešove,Važeckáč.16,zastúpenéhoJUDr.Ambrózom
Motykom, advokátom, so sídlom kancelárie v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 656,13 eura

s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa
26.10.2012 č.k. 25C/307/2010-71 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uzneseniesúduprvéhostupňavovýrokuonepriznanínáhradytrovkonaniavedľajšiemu
účastníkovi.

Vedľajší účastník na strane žalovaného je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 19,33
eura platbou právnemu zástupcovi v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal a vrátil žalobcovi prostredníctvom príslušného daňového úradu súdny
poplatok vo výške 31,37 eura.

Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu titulom nedoplatku za poskytovanie telekomunikačných
služieb po tom, čo žalobca pred začatím pojednávania vo veci písomným podaním zo dňa 14.8.2012
zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť (§ 96 ods. 1,3 O.s.p.).

V odôvodnení uviedol, že vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného
písomným podaním zo dňa 14.3.2012. V tomto podaní zároveň žiadal o doručenie návrhu na začatie
konania a uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 137 a § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
keď dospel k záveru, že žalobca späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť jeho trovy. Nárok na ich náhradu tak vznikol

žalovanej, ktorá si však v konaní žiadne trovy neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka vyslovil, že povinnosť ich náhrady nezahŕňa všetky trovy
konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd preto
nemôžezaviazaťúčastníkananáhradutýchtrov,ktorédruhýúčastníkpočaskonaniavynaložilzbytočne.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ním vynaložené trovy považoval za
neúčelné.Uzavrel,ževpreskúmavanejvecimožnodôvodnepredpokladať,žežalovanávkonanínemala

vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na jej podporu a vedľajší účastník si uplatnilnáhradu trov konania pred tým, ako mal možnosť oboznámiť sa s návrhom na začatie konania a s jeho
prílohami. Okrem písomného oznámenia o vstupe do konania, žiadne podanie a vyjadrenie vo veci
nepodal. Vstup vedľajšieho účastníka do konania sa z tohto pohľadu javí ako účelový (vo vzťahu k

náhrade trov právneho zastúpenia).

O vrátení zaplateného súdneho poplatku rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3,4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal podal odvolanie vedľajší účastník. Žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmeniť a priznať mu trovy prvostupňového konania v sume 58,96 eura ako aj trovy

odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že už samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania
je dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa pred uplatnením nedôvodných nárokov. Súd
by preto nemal chrániť záujmy dodávateľa, ktorý zahlcuje súdy tisíckami žalôb o premlčané pohľadávky
a pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok po použití nekalých obchodných praktík. Súd
by mal rozhodovať zákonne a žalobcu istým spôsobom „sankcionovať“ za jeho procesný neúspech

priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Zároveň vytýkal nesprávny procesný postup,
ak nebol vyzvaný na vyčíslenie uplatnených trov konania. Ďalej na odôvodnenie odvolania uviedol,
že ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov legitímne vstúpili z vlastného podnetu do
spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Takýto vstup
do konania nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o vstupe, pretože vstup

združenia ako vedľajšieho účastníka do konania zákon v ust. § 92 ods. 2 O.s.p. priamo predpokladá.
K účelnosti vstupu uviedol, že už samotným vstupom do konania vznikla situácia, že žalobca zobral
žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, preto ich vstup bol účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa.
Poukázal aj na čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, a súdy by mali vychádzať z označeného článku a podporiť tento prostriedok účinnej ochrany

spotrebiteľov súdnych konaniach tým, že združeniu prizná náhradu trov, pretože v opačnom prípade
by činnosť nemajetného združenia mohla byť vážne ohrozená. Poukázal na to, že z princípu rovnosti
zbraní účastníkov konania aj im ako vedľajšiemu účastníkovi patrí právo dať sa zastúpiť advokátom,
a to aj napriek tomu, že v ich radoch je jedna členka združenia s právnickým vzdelaním, avšak právnu
prax vôbec nevykonáva. Takáto skutočnosť však nemôže svedčiť v ich neprospech. V závere uviedol,

že ak vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný a platí zásada
„rovnosti účastníkov“ ako jeden zo základných princípov súdneho konania, potom neexistuje rozumný
dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastupovania za situácie, ak nárok na náhradu
trov vznikne účastníkovi, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval. Účelnosť trov vynaložených
na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa

ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. V tejto súvislosti poukázal aj na ústavný
rozmer práva účastníka na náhradu trov konania ako aj na judikatúru Ústavného súdu SR v tejto otázke.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdiť. Zdôraznil, že vedľajší účastník, ktorého poslaním je ochrana spotrebiteľa
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach

v spotrebiteľských veciach, keď samotné združenie má členov, s právnickým vzdelaním, a naviac
združenie má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Ak by predsa len z nejakého dôvodu
bolo nutné, aby vedľajší účastník bol zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania,
pretože inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania, keďže takýto vedľajší
účastník by nevedel naplniť predmet svojej činnosti. Už z tohto je zrejmé, že právne zastúpenie

vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Zdôraznil, že paušálny vstup združenia zastúpeného
advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod iba zbytočne zvyšuje trovy konania
a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zároveň uviedol, že trovy konania vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom

hodným osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O.s.p..Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia o trovách vedľajšieho účastníka,
pokiaľ tento dospel k záveru, že tieto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a z tohto dôvodu
ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Anipočasodvolaciehokonanianedošlokzmeneskutkovéhoaniprávnehostavuveci,pretoodvolacísúd
na skutkové zistenia uvedené v napadnutom uznesení a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa

poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Iba na doplnenie správnosti záverov súdu prvého
stupňa a doplnenie dôvodov vedúcich k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 137 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa trovy konania sú
najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov

a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára
a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 1.1.2012

bola do demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto predpisom je aj zákon
č. 250/2007 Z. z. O ochrane spotrebiteľa.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ods. 2 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 4 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd

po uvážení všetkých okolností.

S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou
žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, že
vedľajšíúčastníkjeinštitúciouzriadenounaochranuspotrebiteľa,Vedľajšíúčastníkmávkonanírovnaké
práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky

súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konanízástupcom,ktoréhosizvolí.Takýmtozástupcommôžebyťiadvokát.Procesnýpredpisupravujúci
občianske súdne konanie pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v
konaní pred súdom, sa dal zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada
trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy účelné. Vyššie

uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní
advokátom.

Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvekhlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu

účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p.
patrí i náhrada trov právneho zastúpenia, avšak len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska.

Tam kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane)
náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.

Tak, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia, povinnosť
nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.) Účelnosť vynaloženia trov je potrebné posudzovať

individuálne, podľa konkrétnych okolností konania a to aj vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej služby
poskytnutých právnym zástupcom.

V preskúmavanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 14.3.2012, ktoré došlo súdu
dňa 19.3.2012. V tomto podaní Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS oznamuje, že vstupuje podľa
§ 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej a žiada doručiť návrh na

začatie konania spolu s prílohami. Prílohou oznámenia je plnomocenstvo zo dňa 2.1.2012 udelené
advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi. Do konania tak vstúpil po tom, čo súd prvého stupňa uznesením
zo dňa 21.10.2010 zrušil platobný rozkaz zo dňa 3.8.2010 č.k. 14Ro/2089/2010 - 32, pretože tento
nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanej (§ 173 ods. 2 O.s.p.), teda v štádiu pred začatím
pojednávania vo veci.

Žalobca vzápätí po tom, čo mu bolo súdom prvého stupňa oznámené, že do konania vstúpil vedľajší
účastník na strane žalovaného (oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka prevzal právny zástupca
žalobcu dňa 7.8.2012) podaním zo dňa 14.8.2012 , doručeným súdu dňa 23.8.2012 zobral žalobu v
celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť.

V daných súvislostiach vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania nemožno považovať za účelné a

preukázané. Z obsahu oznámenia o vstupe do konania, v ktorom zástupca vedľajšieho účastníka žiadal
o doručenie návrhu na jeho začatie vyplýva, že ani sám vedľajší účastník a ani jeho zástupca v tom
čase nemali k dispozícii návrh vo veci samej, z ktorého by mali informácie o predmete konania a za
takejto situácie nemohol splnomocnený advokát vykonať ani prvý úkon právnej pomoci a to príprava
a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Všeobecná plná moc vedľajšieho účastníka

advokátovi, ktorá ho oprávňuje na jeho zastupovanie vo všetkých právnych veciach pred súdmi všetkých
stupňov totiž bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosť, aby medzi vedľajším účastníkom a jeho zástupcom
prebehlo konanie v konkrétnej veci, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom. Za takejto situácie samotné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania, možno považovať iba za administratívny úkon advokáta, za ktorý nepatrí vedľajšiemu

účastníkovi náhrada trov konania.

Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
dovolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
1 O.s.p. a keďže vedľajší účastník nemal úspech v odvolacom konaní, náhrada trov odvolacieho
konania mu nepatrí. Žalobca v odvolacom konaní bol úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho

konania z hodnoty predmetu sporu 58,94 eura predstavujúcej vedľajším účastníkom uplatnenú výšku
trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Hodnota jedného úkonu právnej služby
tak predstavuje sumu 1/2 zo sumy 16,60 eura, t.j. 8,30 eura + 7,81 eura režijný paušál + 3,22 eura daň z
pridanej hodnoty (DPH), spolu 19,33 eura, podľa 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/1004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.