Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/128/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709209071
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:8709209071.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szanizslovou v právnej veci navrhovateľa: R. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom v Q., O. X, zast. JUDr. Máriou Nogovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Letná 39,
proti odporcovi: K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., L. XX, zast. JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 30.704,38 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 15.767,11 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.9.2009 žiadal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k trojizbovému bytu č. XX na 9. poschodí obytného domu

so súpisným číslom 1383 na Z. ulici č. X v Q. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
vo veľkosti XXXX/XXXXXX zapísaných na LV č. XXXXX Katastrálneho úradu v Q., Správy katastra Q.,
katastrálne územie J., obec Q. - V. J. a túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa,
ktorému uloží povinnosť zaplatiť odporkyni 1.659,69 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a odporkyňu zaviaže na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporkyňou ako kupujúci uzavreli s manželmi L. T. a D. T.
ako predávajúcimi dňa 22.6.2006 kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX
katastrálneho územia J. ako trojizbový byt č. 50 na 9. poschodí obytného domu so súpisným číslom

XXXX na Z. ulici v Q. a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 2293/100000.
Na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich v zmysle uvedenej kúpnej
zmluvy Katastrálny úrad v Q., Správa katastra Q. zapísal navrhovateľa a odporkyňu ako podielových
spoluvlastníkov každého v podiele 1-ice k celku. Kupujúci nadobudli predmet kúpy za dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 1.250.000,-Sk. Predávajúcim zaplatili časť kúpnej ceny vo výške 150.000,-Sk v
hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 1.100.000,-Sk bankovým prevodom
na základe hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB, a.s. po zápise záložného práva na predmetnú

nehnuteľnosť v prospech banky, pričom úver bol poskytnutý po predchádzajúcej dohode navrhovateľa a
odporkyne len na meno navrhovateľa a len navrhovateľ úver od začiatku splácal a doposiaľ spláca. Na
nehnuteľnosti je ťarcha vo forme záložného práva pre pohľadávku VÚB a.s. vo výške cca 2.100.000,-
Sk, ktorá pozostáva z poskytnutého hypotekárneho úveru vo výške 1.100.000,-Sk a úrokov pri jeho
riadnom splácaní. Táto ťarcha zaťažuje rovnakým dielom oboch spoluvlastníkov zo záväzku voči VÚB
a.s. z titulu hypotekárneho úveru predstavujúcu sumu cca 2.100.000,-Sk, preto navrhovateľ má za to,
že má voči odporkyni v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva právo uplatniť kompenzáciu

vo výške 1-ice tohto záväzku, t.j. sumu 1.050.000,-Sk. Trhová hodnota bytu v súčasnosti predstavujecca 63.068,-eur (1.900.000,-Sk), teda finančne vyjadrený podiel každého spoluvlastníka predstavuje
31.534,-eur (950.000,-Sk). Navrhovateľ a odporkyňa nadobudli predmetnú nehnuteľnosť za účelom
spoločného budúceho partnerského spolužitia, neskôr však medzi nimi došlo k rozchodu a odporkyňa

v súčasnosti býva v Y.. Navrhovateľ navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
odporkyni dohodou, listami zo dňa 16.2.2009, 16.4.2009, na ktoré odporkyňa reagovala listami zo dňa
25.2.2009 a zo dňa 18.5.2009 a s predloženými návrhmi odporcu nesúhlasila, pričom vlastný návrh
dohody navrhovateľovi nepredložila.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 14.5.2010 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov

konania a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporkyni 6.738,37 eur a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v
sume 470,71 eur .

Proti rozsudku sa včas odvolali navrhovateľ aj odporkyňa, obaja proti výroku, ktorým súd uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni 6.738,37 eur a proti výroku o povinnosti odporkyne nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 470,71 eur.

Rozsudok vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti a o jeho
prikázaní do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ako aj proti výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
na účet súdu súdny poplatok odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť .

Krajský súd v Q. ako odvolací súd uznesením zo dňa 27.1.2012 č. XCo/XXX/XXXX zrušil rozsudok
vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni 6.738,37 eur a vo výroku o trovách konania

a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový
súd vec správne posúdil tým, že použil správny právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil na
daný skutkový stav, nesprávne ho aplikoval a nedostatočne zistil skutkový stav, keď pri určení
výšky primeranej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčke - odporkyni neprihliadol na veľkosť podielov,
ktoré majú účastníci k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do podielového spoluvlastníctva.

Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že účastníci ako kupujúci túto nehnuteľnosť kúpili do svojho
podielového spoluvlastníctva, každý v rovnakom podiele - 1-ce k celku. Pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva účastníkov neprihliadol na veľkosť podielov každého zo spoluvlastníkov a pri určení
výšky výplaty ustupujúcej spoluvlastníčke - odporkyni zohľadnil hodnotu investícií toho-ktorého z
účastníkov do spoločnej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho zmenil výšku ich spoluvlastníckych podielov k

predmetnej nehnuteľnosti a v tomto postupoval nesprávne. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nemožno vychádzať z analógie § 150 OZ, ktoré ustanovenie sa aplikuje pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastnícva manželov. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že účastníci žiadali pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zohľadniť ich investície do spoločnej nehnuteľnosti, čo v konečnom
dôsledku znamená vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, ktoré však nemožno

vykonať v rámci výroku rozsudku o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorým sa účastníkovi
ukladá povinnosť vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi hodnotu jemu prislúchajúcej primeranej
náhrady zodpovedajúcej výške jeho podielu zo spoločnej veci. Zo zákonnej úpravy § 141 a § 142 OZ
vyplýva, že so zrušením podielového spoluvlastníctva, či už dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím
súdu je nerozlučne spojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva

dotknuté,žezmyslomtohtovyporiadania,konkrétnevtedy,akideozrušeniespoluvlastníctvaprikázaním
veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, nie len poskytnutie primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa medzi podielovými
spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré sa
vytvorili medzi predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti so zrušením podielového

spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle,
v rámci ktorého sa prihliada napr. aj na to, či a do akej miery niektorí z predchádzajúcich spoluvlastníkov
investoval do spoločnej nehnuteľnej veci a podobne. Podľa súdnej praxe vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom slova zmysle a to na základe návrhu
účastníka, prípadne vzájomného návrhu a základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v

rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo, ktoré vzniklo
medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením
podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. O
návrhu(vzájomnomnávrhu),ktorýmsazdôvoduširšiehovyporiadaniapožadujezaplatenieurčitejsumy,
však treba rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Nesprávny

je taký postup, keď sa investície vynaložené na vec a požadované v rámci širšieho vyporiadaniapremietnu priamo so sumy, ktorú súd uloží zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR XCdo/XX/XXXX).

Súd vo veci nepostupoval správne, pokiaľ investície vynaložené na spoločnú vec a vyžadované v rámci

širšieho vyporiadania premietol priamo do sumy, ktorú uložil zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky
podiel. Pri určení výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi - odporkyni je potrebné vychádzať z
veľkosti podielov, ktoré majú účastníci k predmetnej nehnuteľnosti (l/2) a výšku primeranej náhrady určiť
ako 1 - cu zo všeobecnej ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti, na ktorej sa obaja účastníci zhodli, t.j.
l 900 000,-- Sk/ 63.068,45 eur a samostatným výrokom rozhodnúť o povinnosti navrhovateľa zaplatiť

odporkyni prislúchajúcu sumu. Suma súdom zistených investícií na základe návrhu navrhovateľa a
vzájomného návrhu odporkyne v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa musí
premietnuť do ďalšieho samostatného výroku rozsudku, ktorým bude uložená povinnosť zaplatiť
jednému z účastníkov hodnotu preukázaných investícií do spoločnej nehnuteľnosti, preto bude potrebné
osobitným výrokom uložiť tomu-ktorému účastníkovi povinnosť zaplatiť druhému účastníkovi sumu,
výšku ktorej zistí a ktorá nebude uvedená v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Preto v ďalšom

konaní bude povinnosťou súdu vec opätovne právne posúdiť, riadiac sa právnym názorom vysloveným
v odôvodnení tohto uznesenia a osobitnými výrokmi upraviť práva a povinnosti účastníkov konania a
rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav :

Predávajúci S.. L. T. a jeho manželka D. T. a kupujúci R. R. - navrhovateľ a K. L. - odporkyňa dňa

22.6.2006 uzavreli Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností - trojizbového bytu č. XX
na ulici Z. X v Q. v dome so súpisným číslom 1383 na parcele 3982, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území J., obec Q. - V. J. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 2293/100000, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 12761 kat. územia J. pre obec
Q. - V. J., okres Q. IV. Kupujúci nadobudli túto nehnuteľnosť do svojho podielového spoluvlastníctva

každý v rovnakom podiele 1-ice k celku. Účastníci zmluvy sa v zmysle článku V. cit. zmluvy dohodli na
kúpnej cene vo výške 1.250.000,-Sk, z ktorej kupujúci zaplatili zálohu vo výške 150.000,-Sk pri podpise
tejto kúpnej zmluvy v hotovosti a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 1.100.000,-Sk mala byť uhradená
prevodom na účet predávajúcich z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB, a.s. po zápise záložného
práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech VÚB, a.s. (č.l. 14).

Z výpisu LV č. 12761 kat. územia J., obec Q. - V. J., okres Q. IV súd zistil, že je zapísaný obytný dom
so súpisným číslom 1383 na parc.č. 3982 nachádzajúci sa v Q. na Z. ul, č. X a ako vlastníci bytu č. 50
na 9. poschodí sú zapísaní navrhovateľ v 1 a odporkyňa v 1 (č.l. 66).

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (č.l. 9) súd zistil, že táto zmluva bola uzavretá
dňa 12.7.2006 medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou a.s. a záložcami S.. L. T. a manželkou

D. T., pričom predmetom zálohu boli sporné nehnuteľnosti - byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Navrhovateľ túto zmluvu uzavrel, ako dlžník
na zabezpečenie Zmluvy o financovaní bývania, na základe ktorej veriteľ poskytol navrhovateľovi, ako
dlžníkovi úver v celkovej výške 1.108.250,- Sk, ktorý pozostáva z flexihypotéky vo výške 910.000,- Sk
a zo spotrebného úveru vo výške 198.250,- Sk.

Navrhovateľ ako dlžník a VÚB a.s. ako veriteľ dňa 13.7.2006 uzavreli Zmluvu o financovaní bývania, na
základektorejbolnavrhovateľoviposkytnutýúvervcelkovejsume1.108.250,-Sk(č.l.52).Podľavýpočtu
anuitných splátok úveru (č.l. 57) sa navrhovateľ zaviazal splatiť poskytnutý úver v 300 mesačných
splátkach po 255,- eur.

Odporkyňa žiadala, aby súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov konania

k sporným nehnuteľnostiam, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania jej spoluvlastníckeho podielu polovicu
z hodnoty predmetného bytu. Vzhľadom na to, že sa účastníci dohodli na hodnote predmetných
nehnuteľností vo výške 1.900.000,- Sk, odporkyňa žiadala, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť jej 950.000,-Sk.

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že s odporkyňou žili v družobnom vzťahu. Dohodli
sa, že si spoločne kúpia byť. Dňa 22.6.2006 uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolsporný byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
Z dohodnutej kúpnej ceny v celkovej výške 1.250.000,-Sk sumu 150.000,-Sk zaplatili predávajúcim v
hotovosti,naktorúhotovosťsaposkladaliobajaúčastnícikonaniavpolovici,čoznamená,ženavrhovateľ

prispel sumou 75.000,- Sk zo svojich výlučných peňažných prostriedkov a rovnako odporkyňa prispela
sumou 75.000,- Sk zo svojich výlučných peňažných prostriedkov. Zvyšná časť kúpnej ceny v sume
1.100.000,-Skbolauhradenázhypotekárnehoúveru,ktorýbolposkytnutýakodlžníkovi,navrhovateľovi.
Odporkyňa nevystupovala v tomto vzťahu navrhovateľa voči peňažnému ústavu, ani ako spoludlžník.
Od začiatku navrhovateľ splácal hypotekárny úver výlučne zo svojich prostriedkov. V predmetnom

byte bývali s odporkyňou od kúpy až do začiatku roka 2008. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli s
odporkyňou, na základe vzájomnej dohody, do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1 k celku.
Potom, čo sa odporkyňa odsťahovala z tohto bytu, sa účastníci ústne dohodli, že navrhovateľ zaplatí
odporkyni tú čiastku, ktorú odporkyňa investovala do kúpy bytu, t. zn. 75.000,- Sk. V zmysle tejto ich
dohody jej mesačne posielal splátky vo výške 5.000,- Sk a takto spolu jej zaplatil 25.000,- Sk. Potom,
ako sa odporkyňa dožadovala vyššej sumy, navrhovateľ jej už nevyplatil ďalšie splátky. Na základe

uvedeného má za to, že je povinný zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania jej spoluvlastníckeho podielu
zvyšnú sumu zo 75.000,- Sk, t.j. 50.000,- Sk, ktoré odporkyňa investovala do kúpnej ceny predmetného
bytu.

Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom pred kúpou predmetného bytu
žili v družobnom vzťahu a preto sa rozhodli spoločne kúpiť byť, k čomu aj došlo uzavretím uvedenej

kúpnej zmluvy dňa 22.6.2006. Kúpna cena predmetného bytu bola dohodnutá vo výške 1.250.000,- Sk,
z čoho 150.000,- Sk zaplatili v hotovosti a 1.100.000,- Sk bolo zaplatených z úveru. Časť kúpnej ceny vo
výške 150.000,- Sk, ktoré platili predávajúcim v hotovosti zaplatila v celosti odporkyňa z úveru, ktorý jej
bol poskytnutý pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Tento úver následne celý splatila odporkyňa zo svojich
výlučných finančných prostriedkov. Do predmetného bytu sa nasťahovali v júni 2006 a bývali v ňom

asi 1 a 1 roka. V tom čase obaja účastníci spoločne hospodárili. Uviedla, že síce druhá časť kúpnej
ceny vo výške 1.100.000,- Sk bola zaplatená z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý výlučne na
meno navrhovateľa a splátky tohto úveru boli splatené výlučne z účtu navrhovateľa, avšak výlučne z
účtu odporkyne bola hradená splátka úveru vo výške 150.000, - Sk a v tom čase viedli s navrhovateľom
spoločnú domácnosť, teda nemôže byť pravdou to, čo uvádza navrhovateľ, že výlučne on sa pričinil o

zaplatenie tejto časti kúpnej ceny vo výške 1.100.000,- Sk. Skutočnosť, že jej navrhovateľ už zaplatil
titulom vyporiadania jej spoluvlastníckeho podielu sumu 25.000,- Sk potvrdila aj odporkyňa.

Obaja účastníci sa zhodli na tom, že v spornom čase, teda v júni 2006 navrhovateľ poberal čistú mzdu vo
výške asi 20.000,- Sk až 21.000,-Sk. Splátky hypotekárneho úveru činili 8.000,- Sk. Odporkyňa poberala
čistú mzdu vo výške 12.000,- Sk až 13.000,-Sk a splácala úver v mesačných splátkach vo výške 5.000,-

Sk.

Odporkyňa ďalej uviedla, že v septembri 2006 kupovali spoločne s navrhovateľom osobné motorové
vozidlo za kúpnu cenu asi 100.000,-Sk. Na túto kúpnu cenu prispela odporkyňa sumou 1.000 eur, čo v
tom čase bolo v prepočte asi 40.000,- Sk, ktoré boli jej výlučným majetkom, išlo o jej úspory a zvyšok
kúpnej ceny auta bol zaplatený z finančných prostriedkov, ktoré ušetrili spoločne s navrhovateľom a

boli uložené na účte vedenom na meno navrhovateľa. Vzhľadom na to, že účastníci konania uhrádzali
každodenné výdavky výlučne z príjmu odporkyne, na účte navrhovateľa sa akumulovali peňažné
prostriedky. Čo sa týka predmetného auta, ako výlučný vlastník auta bola zapísaná odporkyňa a
následne po ich rozchode si toto auto aj zobrala a doposiaľ k žiadnemu vyporiadaniu spoluvlastníctva
k uvedenému autu nedošlo medzi účastníkmi konania.

Navrhovateľ tvrdil, že na časť kúpnej ceny za byt, ktorú zaplatili v hotovosti predávajúcim vo výške
150.000,- Sk sa obaja skladali v polovici. Navrhovateľ svoju polovicu vo výške 75.000,- Sk vyberal zo
svojho účtu v máji 2006. Skutočnosť, že odkiaľ mala odporkyňa k dispozícii druhú polovicu vo výške
75.000,- Sk, navrhovateľ uviesť nevedel.

Odporkyňa súdu predložila Zmluvu o splátkovom úvere, ktorú uzavrela ako dlžník s veriteľom

Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 7.6.2006 (č.l. 75). Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver vo
výške 150.000,- Sk, ktorý splácala mesačne od 10.7.2006 v 35 mesačných splátkach po 5.091,- Sk. Na
preukázanie tejto skutočnosti predložila aj výpisy zo svojho účtu, z ktorých vyplýva, že každý mesiac
poukazovala veriteľovi dohodnutú splátku úveru.Podľa ust. § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Podľa ust. § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ak o zrušení spoluvlastníctva rozhoduje súd, má vec, pokiaľ je to možné, medzi spoluvlastníkov rozdeliť,
inak ju prikáže jednému z nich, pritom dbá o jej účelné využitie.

V danom prípade obaja účastníci konania zhodne navrhli podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti
zrušiť a nehnuteľnosť v celosti prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti a nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva navrhovateľa.

Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnosti, vyporiadaval
spoluvlastníctvo v širšom slova zmysle, teda riešil všetky vzťahy, ktoré sa medzi účastníkmi
ako podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva.

Základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s
existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva je
niektorý zo spoluvlastníkov na takto vzniknutom práve dotknutý (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.:
2 A. XX/XXXX).

Súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu odporkyne, podľa ktorej v danom prípade nie
je možné vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo účastníkov v širšom zmysle, nakoľko je to možné
len pri zohľadnení investícií do zhodnotenia spoločnej veci, pričom kúpna cena sa nedá považovať
za investíciu do zhodnotenia spoločnej nehnuteľnosti. Súd je totiž toho názoru, že pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle je nutné vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi

sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Zmyslom tohto vyporiadania
je vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa medzi podielovými spoluvlastníkmi vytvorili v súvislosti s
existenciou podielového spoluvlastníctva (napríklad sa prihliada aj na to, či a do akej miery niektorý z
podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec investíciami a pod.).

Primeranú náhradu pri súdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné chápať

ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Výška náhrady prislúchajúca ustupujúcemu spoluvlastníkovi musí byť vypočítaná podľa jeho podielu z
hodnoty, ktorú má spoločná vec v čase zrušenia spoluvlastníctva.

V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že obaja účastníci nehnuteľnosť nadobudli do

svojho podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1. Účastníci sa zhodli na všeobecnej cene
spornej nehnuteľnosti v sume 1.900.000,- Sk/ 63.068,45 eur, z ktorej súd vychádzal pri určení výšky
primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi - odporkyni, preto uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť odporkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 30.704,38 eur, po zohľadnení sumy
25.000,- Sk/ 829,85 eur, ktorú navrhovateľ zaplatil odporkyni titulom vyporiadania ich podielovéhospoluvlastníctva pred podaním tejto žaloby (63.068,45 eur : 2 = 31.534,23 eur - 829,85 eur = 30.704,38
eur).

V danom prípade súd v rámci širšieho vyporiadania zohľadnil, že obaja účastníci použili finančné

prostriedky patriace do ich výlučného vlastníctva na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, navrhovateľ v sume
1.100.000,- Sk/ 36.513,31 eur (časť úveru čerpaného z VÚB a.s.) a odporkyňa v sume 150.000,- Sk/
4.979,09 eur (úver čerpaný zo SLSP a.s.). Navrhovateľ žiadal, aby súd zohľadnil sumu 76.529,01
eur, čo je navrhovateľom čerpaný úver vrátane dohodnutých úrokov pri riadnom splácaní úveru,
vyčíslený za celú dobu splácania úveru banke. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ na

kúpu nehnuteľnosti použil finančné prostriedky vo výške 36.513,31 eur a nie 76.529,01 eur (aj keď
nepochybne banke bude zrejme musieť vrátiť spolu 76.529,01 eur) a teda suma vo výške 36.513,31
eur predstavuje jeho náklady, ktoré vynaložil na spoločnú vec. Rovnako súd postupoval aj v prípade
odporkyne, kde zohľadnil sumu 4.979,09 eur, bez navýšenia o úroky, ktoré aj odporkyňa zrejme
zaplatila banke. Po zohľadnení polovice uvedených nákladov navrhovateľa aj odporkyne (keďže obaja
sú podieloví spoluvlastníci v 1), súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.767,11

eur (36.513,31 : 2 = 18.256,66 eur; 4.979,09 : 2 = 2.489,55 eur; 18.256,66 - 2.489,55 = 15.767,11 eur).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. V tomto konaní boli obaja účastníci čiastočne úspešní aj neúspešní, preto súd
vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.