Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111234007
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111234007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
X, Q., o zaplatenie 1.596,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 8C 59/2012-49 zo dňa 11.10.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

II. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „žalovaná

je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.099,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne
od 11.12. 2009 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 25,- Eur splatných vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že
nezaplatením jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §§ 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1 až 3, 5, 451 ods. 1, 2, 456, 457, 458
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a čl. 3 ods. 1, 2 a čl 5 smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vychádzal zo zistenia, že „žalobca, ako veriteľ a žalovaná, ako dlžníčka uzavreli dňa 14.04.2007

Úverovú zmluvu č. 37040445710, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 331,94
Eur. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a žalovaná má v tomto zmluvnom vzťahu
postavenie spotrebiteľky v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.596,92 Eur
titulom revolvingového úveru, ktorý žalovanej poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého
v závere textu zmluvy a ktorý je predmetom žalobného návrhu. Súd v záujme zabezpečenia ochrany
spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej

platnosti.Vprvomradejenutnézdôrazniť,žekoncepciatextuzmluvysumiestnením jednotlivýchjejčastí,vrátane
textu medzi bodmi 45 a 46 úverovej zmluvy vedie k jednoznačnému záveru, že žalobca vopred vnútil
žalovanej uzavretie aj inej zmluvy (o revolvingovom úvere), než tej, ktorá bola v danom okamihu vo sfére

jej záujmu (úver na nákup tovaru). Ako totiž vyplýva z danej Úverovej zmluvy, podpisom želanej zmluvy
sa konajúca osoba (žalovaná) súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného
právneho vzťahu - Zmlúv o poskytnutí o revolvingových úverov I a II. Navyše súd poukazuje na to, že
text v tejto časti zmluvy je písaný tak malým písmom, že je skoro voľným okom nečitateľný. Týka sa to
nielen textu medzi kolónkami č. 45 a 46 úverovej zmluvy, ale aj úverových podmienok žalobcu.

Zo štruktúry textu zmluvy medzi bodmi 45 a 46 úverovej zmluvy dospel súd tiež k nepochybnému
záveru, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť
vypracované a koncipované žalobcom. Žalovaná, ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemala
možnosť obsah týchto zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom
zasiahnuť. Podpis obojstranne želaného právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so
sebou neoddeliteľne spájal aj uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý nebol žalovanou vymienený.

Žalobca týmto postupom z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a
porušil zmluvnú slobodu žalovanej, keď jej nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez
bližšie dohodnutých podmienok (iba s odkazom na úverové podmienky). Ak žalovaná chcela získať
od žalobcu úver, musela podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú nemusela mať záujem.
Takéto dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere I a II nemá charakter individuálneho dojednania v

zmysle § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, ako spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce
sa revolvingového úveru I a II napĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky definovanej v ustanovení §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné.

Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobca na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom
úvere poskytol žalovanej úverovú kartu, z ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky. Ako vyplýva
zo špecifikácie žalovanej pohľadávky v podobe žalobcom predloženého splátkového kalendára, z
čerpaných peňažných prostriedkov žalovaná žalobcovi nevrátila sumu 1.596,92 Eur. Pretože súd dospel
k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, žalovaná sa čerpaním peňažných prostriedkov

z úverovej karty na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, nakoľko získala majetkový prospech plnením z
neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v zmysle § 457 občianskeho
zákonníka je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neplatnej zmluvy dostala, a
preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.099,78 Eur tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ďalšie nároky požadované žalobcom pozostávajúce zo zmluvného úroku, poplatku za výber z
bankomatu, zmluvnej pokuty, sankčného úroku a mesačného poplatku za vedenie účtu, spolu vo výške
497,14 Eur sa viažu na existenciu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže vyplývajú z tohto zmluvného
vzťahu. Nakoľko súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, táto neplatnosť
sa odráža aj v nemožnosti vymáhať ďalšie nároky vyplývajúce z tejto neplatnej zmluvy. Preto súd v

prevyšujúcej časti týkajúcej sa uvedených nárokov žalobu zamietol.“

Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol rozsudok v
napadnutomvýrokuzmeniťauložiťžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovizmluvnýúrokvovýške388,86
Eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 33,73 Eur, poplatok za výber z bankomatu v zahraničí vo

výške 21,24 Eur, mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 20,87 Eur.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá odvolanie žalobcu považovala za nedôvodné.Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok podľa zásad upravených v ust.
§ 212 O.s.p. v rozsahu suspenzívneho odkladného účinku odvolania v zamietavom výroku a výroku o
trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany prvostupňového súdu a na
zdôraznenie a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Zmluvné podmienky, ktoré sledoval žalobca uzavrieť (ďalej len ,,revolvingový úver“) boli obsiahnuté
vo formulárovej (typovej štandardnej a pod.) úverovej zmluve o poskytnutí iného úveru (10 000,-Sk č.
zmluvy 3704045710 v prevažnej časti vo všeobecných obchodných podmienkach. Úverové podmienky
neboli podpísané.

Odvolací súd nemá dôvod na odklon od rozsudkov súdov, ktorí v obdobných prípadoch označili právny
úkon za neperfektný a z hľadiska nedodržania písomnej formy vyžadovanej zákonom za neplatný (§ 40
ods. 1 OZ cit. „Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný“).

„V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 14.7.2006 nevyplýva nič iné než

to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy
dňa 14.7.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i
povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Ak hodlal žalobca
uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon
258/2011 Z.z. Ak dňa 10.2.2010 poskytol žalovanému sumu 20.000 Sk, bez osobitnej písomne zmluvy, v

ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods.
1, 2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je neplatná. Bez písomnej
zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie
ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle sadzobníka.

Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd by venoval dôslednú

pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že
v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.“ (porov.
rozsudok Okresného súdu Košice - okolie vo veci 17C 107/2011).

„Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten,
ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup práčky). Ako totiž vyplýva

z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca
súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny,
ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel
odporca získať úver na zakúpenie práčky, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho
vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe

obsahovalaajnáležitostiinéhoprávnehoúkonu.Vtomtoprípadesatakdáusudzovaťnanedostatokvôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne
vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej
veci nákup práčky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej
listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu,

s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť
viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového
úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient
- odporca v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - práčky)
prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B)

zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového
úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou
časťou čl. IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a
úverovej karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu možnosťoboznámiť so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v Moto MK-elektro predajni
v A. Z. F. a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s
množstvom odbornej právnej terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej,

určitej a vážnej vôle odporcu s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa
ktorej mal odporca prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými
zmluvami o poistení navrhovateľa a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami
tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje na www.cetelem.sk ). S poukazom
na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu (časť C) zmluvy/žiadosti

o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci 6C 170/2011).

Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Úverové podmienky žalovaná nepodpísala a odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom

prvostupňového súdu, že pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný
právny úkon. „Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov
doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie

existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma.
Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 245/2010).“ Uvedené možno v
plnom rozsahu aplikovať i na zákonom stanovenú písomnú formy dojednania o zmluvnej pokute (porov.
rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 132/2012).

Žalobca v odvolaní argumentuje, že už na lícnej strane zmluvy je spotrebiteľ informovaný o revolvingu
a nejde o ,,skrytie“ zmluvy.

Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný podpísaním úverovej zmluvy súhlasil aj s tou časťou textu, ktorý sa
dotýkal dojednania o revolvingovom úvere, a uvádza, že si musel byť vedomý pri čítaní návrhu úverovej
zmluvy, že uzatvára aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Navyše, že žalobca dojednanie

takéhoto druhu úveru neukryl do úverových podmienok, ale informoval svojich klientov na líci zmluvy.
Odvolací súd k tomu dodáva, že žalobca ukryl podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu
klienta, teda spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku do úverových podmienok. Ako vyplýva z článku
6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je

preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu alebo
je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému alebo k viacerým prvkom
vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá
zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2
písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako

„akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia, vrátane
reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu
spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. 217, bod 36, a Mediaprint
Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08 , bod 17).

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy odvolací súd už v minulosti judikoval, že všeobecné

obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide
aj vtedy, ak ju súd uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky
zmluvy.K tomuto názoru pristúpil odvolací súd z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné
následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí
hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý

význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa
pomôcky (lupa, pravítko a pod.) práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri
uzatváraní zmluvy (porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 135/2012, 21Co 28/2012).

Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd
ako nepochopiteľný a ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností nemieni poskytnúť ochranu. K

drobnému písmu porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 342/09.

Vzhľadom na neplatnosť inkorporačnej doložky sa nestali súčasťou zmluvy ani všeobecné obchodné
podmienky. Z dôvodu neplatnosti zmluvy považuje odvolací súd za nepotrebné zaoberať sa tými
odvolacími námietkami, ktorých zmysel a význam je založený na platnosti zmluvy (oddialená účinnosť
zmluvy zaslaním úverovej karty).

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilrozsudokvzamietavomvýrokuavovýrokuotrováchkonania

ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov
odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.