Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 9, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210317
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109210317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľov: X/ R.. V. F., Z.
I. XX, Z., X/ W.. W. F., Z. I. XX, Z., proti odporcom: X/ F. K., Z. K. X, Z., X/ R.. W. K., Z. K. X, Z., X/
B.. W. M., Z. H. XX, B. - W., X/. W.. M. M., Z. E. XX, Z., X/ R.. W. M., Z. T. XX, Z., odporcovia 4/ a 5/
zast. advokátskou kanceláriou DVORSKÁ&MREKAJOVÁ, s. r. o., Panenská 33, Bratislava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 26C 96/2009 - 118 zo dňa 3. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 4/ a 5/ trovy právneho

zastúpenia vo výške 79,58 eur k rukám právnej zástupkyne DVORSKÁ&MREKAJOVÁ, s. r. o. do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd odvolanie navrhovateľky 2/ odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť
zaplatiť odporcom 4/ a 5/ trovy právneho zastúpenia vo výške 500,72 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa
vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X
o výmere XXX W. - zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 216 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov predstavuje XXXX/XXXXX,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcov 1/ a 2/ predstavuje XXX/XXXXX, odporcu X/ XXXX/XXXXX
a veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcov 4/ a 5/ predstavuje XXXX/XXXXX, pričom právny vzťah
k stavbám na pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X je evidovaný na LV č. XXXX, kat. Úz. Staré
mesto, obec Z. - mestská časť M. W., okres Z. R.. Z listu vlastníctva č. XXXX súd prvého stupňa zistil, že
na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sa nachádza dom - druh stavby bytový dom, súp. č. XXXX a súp.
č. XXXX, v ktorom sú evidované jednotlivé byty a to byt č. 1 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX v bezpodielovom
spoluvlastníctve odporcov 1/ a 2/, byt č. 2 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX v spoluvlastníctve odporcov 4/ a
5/, byt č. 3 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniachdomu o veľkosti XXXX/XXXXX vo vlastníctve odporcu 3/ a byt č. 4 a k nemu patriaci podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ a 2/. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že kúpnou

zmluvou zo dňa 7. 10. 1983 previedol Z. podnik Z. R. vlastnícke právo J. štátu k bytu na prízemí domu na
I. XX O. Z., pozostávajúceho z kuchyne a štyroch izieb s príslušenstvom a spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach domu o veľkosti podielu XXX/XXXX na V.. Š. J. s manželkou W. ako dovtedajších
užívateľov a kúpnou zmluvou im súčasne prenechal na dočasné spoločné užívanie pozemky parc. č.
XXXX/X F. Č.. XXXX/X, kat. úz. M. W. v rozsahu zodpovedajúcemu ich spoluvlastníckemu podielu na

spoločných častiach domu. Kúpna zmluva bola registrovaná bývalým O. notárstvom Z. R. pod č. XXXX
dňa 27. 1. 1984. V dôsledku úmrtia W. J. a uzavretia dedičskej dohody prevzali odporkyňa
4/ a R. J. dedičstvo po nebohej a to podiel o veľkosti ? každý vo vzťahu k 1/2 bytu. Darovacou
zmluvou zo dňa 27. 9. 2004 prenechal R. J. odporcovi 5/ ako obdarovanému spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/2 k štvorizbovému bytu s príslušenstvom na prízemí domu na I. XX O.
Z., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/

XXXXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. Úz. Z. - M. W.. Predmetom daru bol i spoluvlastnícky podiel o
veľkosti podielu XXXX/XXXXX na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č.
XXXX ako zastavené plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXX na pozemku
parc. č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria. Súd prvého stupňa taktiež
zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 7. 10. 1993, ktorej vklad do evidencie nehnuteľností bol uskutočnený

dňa 18. 1. 1984 pod č. XXXX došlo k prevodu vlastníckeho práva J. štátu, správa Z. podniku Z. I k
trojizbovému bytu na I. XX O. Z. a spoluvlastníckemu podielu na spoločných
častiach domu o veľkosti podielu 276/1000 na navrhovateľov 1/ a 2/ ako dovtedajších užívateľov a
zmluvou sa súčasne kupujúcim zriadilo právo dočasného spoločného užívania pozemku parc. č. XXXX/
X a č. XXXX/X, kat. úz. Staré mesto v rozsahu zodpovedajúcemu ich spoluvlastníckemu podielu na

spoločných častiach domu. Kúpnou zmluvou zo dňa 3. 11. XXXX J. štát prostredníctvom správcu Z.
podnik Z. I uskutočnil prevod vlastníckeho práva k bytu na I. podzemnom podlaží domu I. XX O.
Z., pozostávajúceho z kuchyne a dvoch izieb a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu o veľkosti podielu XX/XXXX na L. K., pričom spoluvlastníkmi spoločných
častí domu v deň uzavretia zmluvy boli Č. Š., V.. Š. J. s manželkou a navrhovatelia 1/ a 2/. N. L. K. sa

súčasne prenechali bez úhrady na spoločné dočasné užívanie pozemky parc. č. XXXX/X a č. XXXX/
X, kat. úz. M. W. v rozsahu zodpovedajúcemu jej spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach
domu. Po smrti L. K. sa vlastníkom bytu a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu stal W. K., ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.2007
previedol vlastnícke právo na odporcov 1/ a 2/. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že K. W. M. Z. ako

predávajúci previedol zmluvou č. XXXXXXX/XX/XX zo dňa 10.7.2002, uzavretou podľa zák. č.
182/1993 Z. z., vlastnícke právo k bytu č. 3, na 1. posch. bytového domu v Z., I. XX, k spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a na pozemku parc. č.
XXXX/X a č. XXXX/X o veľkosti podielu XXXX/XXXXX a priľahlom pozemku parc. č. XXXX/X
s veľkosťou podielu XXXX/XXXXX na W.. V.Ú. Y. F. W. Y. ako kupujúcich, pričom títo ako predávajúci

následne previedli vlastnícke právo k bytu a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu, pozemku č. XXXX/X, Č.. XXXX/X a priľahlému pozemku parc. č. XXXX/
X na odporcu 3/ ako kupujúceho. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver,
že účastníci konania sú individuálnymi vlastníkmi jednotlivých bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome
na I. XX F. XX O. Z. a spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení tohto domu a pozemkov,

na ktorých bytový dom stojí s príslušnou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu a teda na účastníkov
konania sa vzťahuje režim právnej úpravy zák. č. 182/1993 Z. z., pričom na túto skutočnosť nemá vplyv
ani tvrdenie navrhovateľa 1/, že požiadal M. Z. listom zo dňa 12. 8. 2012 o vykonanie zmeny
údajov katastra nehnuteľností, konkrétne zápisu o kóde, pod ktorým je dom evidovaný zo súčasného
kódu 9 - bytový dom na kód XX - rodinný dom. Súd prvého stupňa mal za to, že v čase rozhodnom

pre rozhodnutie súdu neboli nijako a ničím vyvrátené údaje zapísané v katastri nehnuteľností, ktorých
hodnovernosť sa v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. prezumuje pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom
poukázal na to, že opak, t. j. nesprávnosť údajov katastra nehnuteľností navrhovateľ 1/ nepreukázal.
Súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom na špecifický charakter bytu a nebytového priestoru
ako osobitného predmetu občianskoprávnych vzťahov sa každý vlastník v dome spadajúcom pod režim

zák. č. 182/1993 Z. z. súčasne s nadobudnutím vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru stáva
ex lege aj spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva,
pričomvýškaspoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniach,príslušenstve
domu a na zastavanom a priľahlom pozemku je determinovaná a závislá od pomeru podlahovej plochykonkrétneho bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových
priestorov v dome, pričom s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v bytovom dome je nerozlučne
spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, ale

aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku bytového domu, keď v zmysle § 19 zák. č.
182/1993 Z. z. charakter práv k pozemku je závislý od skutočnosti, či vlastník bytu je aj vlastníkom
pozemku alebo má právo užívania pozemku, ktoré zodpovedá vecnému bremenu. Súd prvého stupňa
vyvodil záver, že jednou z osobitostí tzv. núteného spoluvlastníctva podľa § 13 ods. 1 a § 19 ods. 1 zák.
č. 182/1993 Z. z. je skutočnosť, že spoluvlastníci sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa

všeobecných ustanovení upravujúcich podielové spoluvlastníctvo (§ 141 a nasl. Obč. zák.), ktorá zásada
jekogentná.Súdprvéhostupňamalzato,ženavrhovateliasanemôžudomáhaťzrušeniaavyporiadania
podielového spoluvlastníctva k spoločných častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, nakoľko
tento spoluvlastnícky vzťah je priamo závislý a viazaný k jednotlivým bytom účastníkov konania, sleduje
ich právny režim a jeho zrušenie je zákonom výslovne vylúčené. Rovnako sa navrhovatelia nemôžu
domáhať ani zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, na ktorých je bytový

dom postavený, keďže v priebehu existencie bytov došlo k spojeniu vlastníctva bytu toho ktorého
účastníka konania so zodpovedajúcim spoluvlastníckym podielom na pozemkoch a od tohto okamihu
už nie je možné tieto spoluvlastnícke podiely od bytov oddeľovať. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého
stupňa nevenoval pozornosť odôvodnenosti výpočtu podielov na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach oboch domov či podielov na pozemkoch, teda na základe čoho prevádzajúci - čs.
štát v zast. Bytovým podnikom Z. R. dospel k podielom, ktoré boli následne zapísané do evidencie
nehnuteľností a neskôr prevzaté do katastra nehnuteľností, keď ani v samotných zmluvách sa neuvádza,

či ide o jednu nehnuteľnosť, ale vyplýva z nich, že ide o dve nehnuteľnosti. Vytkol súdu prvého stupňa,
že vychádzal výlučne z údajov katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, kde sú spoločné časti a spoločné
zariadenia oboch domov zapísané v tam uvedených podieloch, resp. obdobne z údajov na LV č. XXXX
týkajúcich sa pozemkov. Poukázali na to, že oba domy sú síce stavebne spojené jedným múrom, avšak
nie v celej šírke ani výške a do každej z nehnuteľností vedie samostatný vchod a prístup do nich žiadnym

spôsobom neobmedzuje druhú stranu vo výkone jej vlastníckych a užívateľských práv. Mali za to,
že dom obývaný navrhovateľmi spĺňa kritéria rodinného domu, nakoľko je určený na rodinné bývanie
so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, má jeden byt a jedno nadzemné podlažie. Poukázali
na to, že ku každej nehnuteľnosti sú osobitne zriadené inžinierske siete a už na základe tohto možno
konštatovať, že dotknuté nehnuteľnosti nepodliehajú režimu tzv. bytového domu, ktorého správa by mala

byť zabezpečená správcom alebo formou spoločenstva, pričom ani jeden z týchto inštitútov dlhodobo
nefunguje. Taktiež poukázali na to, že Miestny úrad mestskej časti Z. - M. mesto vo svojej evidencii vedie
dom v Z. na I. XX, súp. č. XXXX ako obytný dom a dom v Z. na I. XX, súp. č. XXXX ako rodinný dom.

Odporcovia 4/ a 5/ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázali
na absenciu zápisu zmeny z bytového domu na rodinný dom, nakoľko Správa katastra do dnešného

dňa nevyznačila žiadne konanie o zmene zápisu ani v časti "iné údaje" a ani v časti "poznámka" na
LV č. XXXX, pričom navrhovatelia uviedli, že o zápis zmeny požiadali dňa 12. 8. 2012 a rovnako túto
skutočnosť uviedli v podanom odvolaní, pričom však nesprávnosť údajov katastra nepreukázali. Uviedli,
že z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané a tento právny stav trvá doposiaľ,
že účastníci konania sú vlastníkmi jednotlivých bytov nachádzajúcim sa v bytovom dome na I. a aj

spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení tohto domu a pozemkov, na ktorých bytový dom stojí (Y. Č..
XXXX) s príslušnou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, pričom v zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993
Z. z. spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa
nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Mali za to, že iba dohodou
všetkých vlastníkov v dome v súlade s § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. je možné obmedziť rozsah tohto

spoluvlastníctva alebo ho úplne vylúčiť, pričom v konaní odporcovia deklarovali, že neexistuje dôvod na
rozdeľovanie, zrušovanie alebo zmenu podielového spoluvlastníctva.Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho
zákonníka.

V ust. § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. je upravený jeden zo základných právnych princípov, ktoré
sú spojené s existenciou vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorým je tzv. akcesorita
spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon
vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Toto condominium je popri spoluvlastníctve
vymedzenom v ust. § 136 a nasl. Obč. zák. osobitným druhom spoluvlastníctva upraveným v právnom

poriadku, ktoré je typické svojou akcesoritou. Akcesorita v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť
spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a prípadne aj
k pozemku s existenciou vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Inými slovami, akcesorita
znamená, že spoluvlastnícky podiel vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru a priamo
zo zákona prechádza na jeho nového nadobúdateľa. Tento postulát je zvýraznený aj v ust. §

19 zák. č. 182/1993 Z. z.. Ide teda o vedľajšie práva, tzv. "pridružené" spoluvlastníctvo, ktoré je nielen
funkčne, ale aj právne závislé od základných práv, ktorými sú vlastnícke práva k bytom a nebytovým
priestorom v bytovom ale aj nebytovom dome. Táto akcesorickosť spoluvlastníckych
práv je nezrušiteľná za trvania vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom a preto spoločné časti a
spoločné zariadenia domu nemôže byť predmetom vlastníctva alebo spoluvlastníctva iného subjektu

než vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Nezrušiteľnosť je daná v záujme základných
práv, ktoré by inak nemohlo plniť svoje ekonomicko-sociálnu funkciu. Tento princíp neoddeliteľnosti
akcesorických spoluvlastníckych práv platí rovnako aj vtedy, ak sa byt alebo nebytový priestor stane
predmetom podielového spoluvlastníctva viacerých osôb.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jednou z osobitostí tzv. núteného spoluvlastníctva podľa §

13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v porovnaní s podielovým spoluvlastníctvom upraveným v Občianskom
zákonníku je skutočnosť, že spoluvlastníci sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva
podľa Občianskeho zákonníka. Táto zásada je explicitne obsiahnutá v interpretovanej právnej
norme, ktorú z hľadiska jej formulácie treba považovať za kogentnú, pričom ust. § 141 Obč. zák.,
ktoré umožňuje spoluvlastníkom dohodnúť sa o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní,

je touto právnou normou výslovne vylúčené a teda neplatí vo vzťahu k spoluvlastníkom spoločných
častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu v právnom režime zák. č. 182/1993 Z. z.. V dôsledku
toho teda nie je možné ani prípustné domáhať sa toho, aby jeden zo spoluvlastníkov previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na druhého spoluvlastníka, resp. aby spoluvlastníci odkúpili podiel jedného zo
spoluvlastníkov bez toho, aby sa predmetom prevodu stal súčasne aj byt alebo nebytový priestor. Pokiaľ

sa navrhovatelia ako spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu domáhali
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadením
bytového domu na I., súd prvého stupňa postupoval správne, ak takýto návrh zamietol, nakoľko takýto
návrh je neprípustný pre rozpor s hmotným právom.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci samej, vcelomrozsahuposkutkovej

a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým rozhodol o uplatňovanom nároku.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci
samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ
1/ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v

odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav
aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, rozhodol vecne správne.

K odvolacím námietkam navrhovateľa 1/ odvolací súd uvádza, že pre súd je rozhodujúci stav v čase
rozhodovania súdu a preto súd prvého stupňa správne vychádzal z údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností, podľa ktorých je predmetný dom na liste vlastníctva evidovaný pod kódom X. ako bytový

dom a teda na prejednávanú vec sa vzťahuje režim právnej úpravy zák. č. 182/1993 Z. z.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p., potvrdil.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky 2/ bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť.

Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol navrhovateľke 2/ účinne
doručený dňa 7. novembra 2012 ( streda ) a dňom nasledujúcim po tomto dni začala navrhovateľke 2/

plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota na podania odvolania proti rozsudku. Posledný deň tejto
lehoty pripadol na 22. novembra 2012 ( štvrtok ) a preto odvolanie podané navrhovateľkou 2/ osobne
dňa 26. novembra 2012, tak bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty, t. j. oneskorene.

Odvolací súd preto odvolanie navrhovateľky 2/ podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., ako podané
oneskorene, odmietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.
s. p. a odporcom 4/ a 5/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov odvolacieho
konaniapozostávajúcuztrovprávnehozastúpeniavovýške41,03eur.Právnazástupkyňaodporcov4/a
5/ vykonala v odvolacom konaní jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19. 12. 2012)
za 58,69 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom

do 30. 6. 2013. Po pripočítaní režijného paušálu 7,63 eur odmena právnej zástupkyne odporcov 4/ a
5/ predstavuje 66,32 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa odporcov 4/ a 5/ je platiteľom
DPH, je potrebné v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. zvýšiť advokátsku odmenu o 20 % DHP (t. j. 13,26 eur).
Trovy právneho zastúpenia odporcov 4/ a 5/ tak spolu predstavujú sumu 79,58 eur. Odporcom 1/, 2/ a 3/,
ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko

im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Z. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.