Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916202025
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6916202025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: W., zast. Mgr.
Viera Kadášová - advokátka, s.r.o., so sídlom Železničná 1877, Rimavská Sobota, IČO: 47 247 851,
proti žalovaným: 1/ V., 2/ X., obaja zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 4,
Rožňava, o vydanie hnuteľných veci, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 8C/60/2016 - 95, zo dňa 22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Žaloba žalobkyne sa zamieta. II. Žalovaným 1/, 2/
savočižalobkynipriznávanároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,ktorýchvýškabudevyčíslená
v samostatnom uznesení.“

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 29.02.2016 domáhala, aby
súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vydať žalobkyni hnuteľné veci označené v žalobe a to: X.
poľnohospodársky kolesový traktor, typ: X. XXXX, EČ: RS-XXXAC, VIN, číslo TP: XXXXX,AIXXXXXX,

zdvihový objem valcov: XXXX cmX, o celkovej hmotnosti: XXXX kg, X. sklápací príves, druh vozidla
s výrobným číslom: XXXXX/XXXX, EČ. RS-XX-XX, X. príves - nákladný za traktor, typ vozidla: PVXX,
EČ: RSXXXYE, VIN: XXXXX, značka vozidla: BSS, X. príves za vozidlo, X. kompaktor B. XXX, výrobné
číslo: XXXXXX. Zároveň žalobkyňa žiadala nahradiť trovy konania a o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov.

3. Svoj nárok žalobkyňa dôvodila tým, že žalovaní 1/, 2/ neoprávnene zadržiavajú tieto hnuteľné veci, že

žalobkyňa je ich výlučnou vlastníčkou. Hnuteľné veci nadobudla darom od darcu - výlučného vlastníka
vecí JM., na základe dvoch darovacích zmlúv zo dňa 14.01.2016. I. začal podnikať ako samostatne
hospodáriaci roľník v roku 1992, vtedy požiadal o vymeranie pôdy z družstva a stroje kúpil za účelom
podnikania. Skutočnosť, že I. bol výlučným vlastníkom hnuteľných veci dokazuje aj platenie poistného
za tieto veci (pripojené fotokópie poštových poukážok o platení poistného, platobné predpisy na úhradu
poistného sú adresované I.), taktiež predložené protokoly o technickej a emisnej kontrole vozidla - T..

4. Žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že v čase uzavretia darovacích zmlúv I. nebol výlučným vlastníkom a ani len
podielovým spoluvlastníkom vecí, ktoré mali byť predmetom darovania a darovacie zmluvy nemôžu
byť platné z viacerých dôvodov. Hnuteľné veci, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe kúpili zo spoločných
financií do podielového spoluvlastníctva po 1 I. (otec žalobkyne) a I. (otec žalovaných), a títo obaja spoluhospodárili, aj keď držiteľom osvedčenia samostatne hospodáriaceho roľníka bol iba I.. Obhospodarovali
pozemky vrátené v reštitúcii, ktoré boli skonfiškované rodine žalovaných (nie otcovi žalobkyne). Neskôr
sa obaja bratia dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva týchto vecí a vyporiadaní tak, že všetky

nadobudol do výlučného vlastníctva I. vyplatil. I. následne daroval predmetné hnuteľné veci žalovaným
1/, 2/ do ich podielového spoluvlastníctva, každému v 1. I. sa ani nikdy nedomáhal vydania ani len jednej
zo sporných hnuteľných vecí. Stalo sa tak až v tomto období, keď sa mu podlomil zdravotný stav do
takej miery, že sa odsťahoval z adresy svojho trvalého bydliska k príbuzným žalobkyne. I. bol opakovane
liečený na psychiatrii. Žalovaný 1/, 2/ poukázali na prebiehajúce súdne konanie sp. zn. 2Ps/8/2016 o

pozbaveniespôsobilostinaprávneúkonyI.Majúzato,žejehopsychickýstavmuneumožňovaluzavretie
akéhokoľvek právneho úkonu - teda aj v čase uzavretia darovacích zmlúv. Do skončenia uvedeného
konania žiadali prerušiť konanie o vydanie vecí. Žalovaní 1/, 2/ namietli aj neurčitosť označenia vecí
(príves za vozidlo - táto položka nie je nijako konkretizovaná, oni žiadnym prívesom ani nedisponujú,
tiež sklápací príves - nie je im jasné čo tým žalobkyňa myslí) navrhli, aby žalobkyňa presne špecifikovala
všetky veci, ktorých vydania sa domáha.

5. Okresný súd uznesením č. k. 8C/60/2016-19 zo dňa 20.06.2016 konanie prerušil do právoplatného
skončeniakonaniavedenéhopredOkresnýmsúdomvRimavskejSoboteč.k.2Ps/8/2016oobmedzenie
spôsobilosti na právne úkony I.. Toto konanie bolo právoplatne skončené dňa 26.03.2019 zastavením
konania z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania, dňa 29.01.2019 I. zomrel. V znaleckom posudku

doloženom v konaní o obmedzenie spôsobilosti vypracovanom dňa 12.12.2016 znalkyňou C. sa uvádza,
že stav vyšetreného I. sa zhoršoval, avšak u ochorenia I., ktoré malo vlnitý priebeh, sa nedá všeobecne
odpovedať na otázku, či v období od decembra 2015 bol spôsobilý konať právne úkony. Okresný
súd uznesením zo dňa 24.04.2019 č. k. 8C/60/2016-85 rozhodol o pokračovaní v konaní o vydanie
hnuteľných vecí.

6. Vykonanýmdokazovaním(vypočutiastránsporu,ichprávnychzástupcov,ajzpredloženýchlistinných
dôkazov) súd dospel k záveru, že z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by
preukazovali vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne k hnuteľným veciam, vydanie ktorých
žiada. Vlastníctvo darcu a následné platné uzavretie darovacích zmlúv žalobkyňa v priebehu konania

nepreukázala dostatočným spôsobom, svoje tvrdenie nepodložila právne relevantnými dôkazmi, že
darca bol výlučným vlastníkom predmetných veci, ktoré následne daroval žalobkyni. Žalovaní 1/, 2/
už v predžalobnej výzve a následne v písomnom vyjadrení, ako i na pojednávaní skutočnosti tvrdené
žalobkyňou spochybňovali.

7. Povinnosťou každej strany sporu je predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvedených v
žalobe. Súd v sporovom konaní nemôže vyzývať stranu sporu na doloženie listinných dôkazov, na ktoré
sa odvoláva, s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti strán. Súd pri rozhodovaní
veci vychádza zo skutočností, ktoré strany sporu preukázali ku dňu rozhodnutia (§ 149, § 150 ods. 1, 2,
§ 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1 až 3, § 154 CSP). V sporovom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia,

strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. V prejednávanom prípade
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala súdu dostatočným spôsobom existenciu
vecí, ktorých vydania sa domáhala žalobou, výlučné vlastnícke právo jej právneho predchodcu k
predmetným veciam a následné platné darovanie.

8. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/ mali úspech vo
veci v celom rozsahu, preto majú nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). .

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného

súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobkyňa namietala, že súd neúplne zistil skutkový stav veci (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP),
pretože nevykonal ňou navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd nevypočul
účastníčku konania, ktorej výsluch bol navrhnutý v žalobe. Tiež nepripojil trestné spisy, ktoré sú vedené

na Okresnom riaditeľstve PZ SR v Rimavskej Sobote, odbor kriminálnej polície, ČVS: OPR- 446/1-VYS-
RS-16 s odôvodnením, že žalobkyňa vystupuje ako poškodená v trestnom konaní. Pokiaľ predložili
v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony I. J. zápisnicu z jeho výsluchu, ktorá nebola
podpísaná, lebo vyšetrovateľ takúto zápisnicu neposkytol, žalovaní nenamietali, že takúto zápisnicuneuznávajú. Z trestného spisu sa dajú zistiť ďalšie skutočnosti dôležité pre prebiehajúce konanie o
vydanie vecí, aj výpovede t. č. nebohého pána I. J., ktorý bol vypočutý ako poškodený a svedok. Ide o
súdom nevykonané také dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť - samotná

výpoveď I. J. napomôže tomu, že tvrdenia žalobkyne o vlastníctve k predmetným hnuteľným veciam sú
pravdivé, že výlučným vlastníkom vecí bol pán J. I. a tieto daroval na základe platných darovacích zmlúv
žalobkyni. Ide o darovacie zmluvy zo dňa 14.01.2016, v ich zmysle sa stala výlučnou vlastníčkou tam
uvedených hnuteľných vecí. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že pán I. J. vo vlastnom mene uhrádzal
poistenie vozidiel Allianz Slovenskej poisťovni, a.s.. Otec žalovaných (I. J.) nikdy nepodnikal, v tomto

smere bol vypočutý aj v trestnom konaní, preto je veľmi dôležité zabezpečenie celého trestného spisu.
V pozostalosti nebohého I. J. ešte našla faktúru na stroj D. - T. XXXL, výrobné číslo XXXXXX (pripája
k odvolaniu), ako aj preberací protokol a výdavkový blok o zaplatení tohto stroja. Právny zástupca,
ktorý zastupoval poškodeného v trestnom konaní uviedol, že ostatné doklady sa nachádzajú v trestnom
spise. Žalovaná má zato, že nakoľko si platil pán I. J. poistenie za predmetné stroje, tak to platil ako
vlastník týchto strojov. Skutočnosť, že žalovaní len zneužívali nebohého pána I. J. na svoje obohatenie

a užívali tieto stroje neznamená, že sú ich vlastníkmi. Žalovaní 1/, 2/ ničím nepreukázali vlastníctvo k
týmto strojom ako tvrdili, že patrili ich nebohému otcovi.

11. Daný je aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, lebo pri hodnotení výsledkov neúplného
dokazovania súd zoral do úvahy také dôkazy, ktoré nevyplynuli počas konania. Od podania žaloby

(29.02.2016) do úmrtia I. J. (29.01.2019) bolo vykonané dôležité trestné konanie a oboznámením sa
celého trestného spisu bude zaručené a zabezpečené aj základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorému oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať.
Súdu nič nebránilo zabezpečiť si tento spis a oboznámiť sa aj s výpoveďami, ktoré poskytol pán I. J.,
ktoré výpovede sú riadne zadokumentované a ním podpísané. Vzhľadom na úmrtie pána I. J. počas

konania žalobkyňa inú reálnu možnosť ako zabezpečenie celého trestného spisu nemá.

12. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť z vecne
správnych dôvodov.

13. Žaloba žalobkyne je od začiatku zjavne nedôvodná, to žalobkyni oznámili aj v rámci dohody
mimosúdne sa dohodnúť. Táto korešpondencia je súčasťou spisu. Žalobkyňa si uplatňuje odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd neúplne zistil skutkový stav, keďže nevykonal navrhnuté
dôkazy a to nevypočul v konaní žalobkyňu, hoci takýto návrh mal byť predložený v podanej žalobe.
Takýto odvolací dôvod podľa názoru žalovaných nie je naplnený. Pretože žalobkyňa sa zúčastnila

všetkých pojednávaní, ktoré sa vykonali v danej veci o vydanie hnuteľných vecí, tiež mala možnosť
k veci samej sa aj písomne vyjadriť, čiže mala dostatok času a možností uviesť všetky skutočnosti a
dôkazy, od ktorých mohla očakávať pre seba vo veci priaznivejšie rozhodnutie. O tom, že ide len o
účelovú odvolaciu námietku svedčí aj fakt, že žalobkyňa ani v podanom odvolaní neuvádza žiadne také
okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie v merite veci a to aj napriek tomu, že si musí byť

vedomá skutočností, dokedy je možné uvádzať nové skutočnosti a ktoré by nebola bývala mohla uviesť
vpriebehupojednávanínaokresnomsúde.Žalobkyňasakvecivyjadrovalaajvpriebehupojednávaniaa
to aj prostredníctvom svoje právnej zástupkyne. Tiež bola žalobkyňa súdom poučená dokedy môže pred
súdom navrhovať vykonanie dôkazov a bola vyzvaná k predneseniu prípadných dôkazných návrhov,
pričom vyhlásila, že nemá žiadne dôkazné návrhy. Z ustálenej súdnej praxe je takéto vyhlásenie treba

vykladať tak, že pokiaľ sporová strana pred takýmto vyhlásením aj predniesla nejaký dôkazný návrh, od
tohto ustúpila, pokiaľ na jeho realizácii netrvá, čo platí aj o žalobkyni.

14. Nemôže obstáť ani jej argumentácia, že súd mal doplniť odkazovanie pripojením trestného spisu
Podľa § 193 CSP súd je viazaný len rozhodnutiami príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný

čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. V danom prípade žiadne také
rozhodnutie vydané nebolo. Žalobkyňa mala možnosť dožadovať sa vypočutia nebohého I. J. aj v tomto
konaní. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na jeho výpoveď vykonanú v trestnom konaní, tak bol vypočutý
v čase, kedy jeho zdravotný stav už bol dávno veľmi značne narušený. O tejto skutočnosti svedčí

okrem iného aj znalecké dokazovanie vykonané na Okresnom súde Rimavská Sobota v konaní sp.
zn. 2Ps/8/16, v ktorom bolo opakovane rôznymi znalcami ustálená táto skutočnosť - nepoznal ani len
peniaze, nedokázal sa vyjadriť ani len k takým základným otázkam, ktoré by nerobili problém snáď ani
pre štvorročné dieťa - aký význam by teda malo oboznamovať sa s takouto výpoveďou. Žalovaní znovazdôrazňujú, že žalobkyňa v predmetnom trestnom konaní vystupovala ako poškodená a preto mala
právo v zmysle trestného poriadku na vyhotovenie si fotokópie hoci i celého trestného spisu, ktorý mala
možnosť takto predložiť na ostatnom pojednávaní, čo však neurobila.

15. Žalobkyňa žalovaným vytýka, že neuznávali zápisnicu z trestného konania o výsluchu nebohého
p. J., ktorá nebola podpísaná nielen ním, ale ani vyšetrovateľom ani nikým iným. Žalovaní ani neboli
stranou trestného konania, nemali možnosť oboznamovať sa s tými skutočnosťami a listinami, s ktorými
poškodená áno a preto nemohli žiadnu informáciu, či listinu ani namietať .

16. Žalovaní 1/, 2/ zotrvávajú na tom, že ich procesná obrana bola konzistentná od samého
začiatku konania a rozhodne nebola vyvrátená prostriedkami procesného útoku zo strany žalobkyne.
Mimochodom medzi vecami, ktoré mali byť darované sa nachádzali aj veci, ktoré nikdy neexistovali, čo
svedčí o tom, že už ani v čase uzavretia darovacej zmluvy nebol p. I. J. psychicky zdravý a nevedel čo
podpisuje, čo má darovať.

17. K ďalším tvrdeniam žalobkyne sa žalovaní nevyjadrujú, pretože ide o tzv. novoty v odvolacom
konaní v rozpore s ust. § 366 CSP, o tom už ani nehovoriac, že nie sú pravdivé. Platí to aj o ňou
predložených listinných dôkazoch, ktoré v žiadnom prípade nevyvracajú procesnú obranu žalovaných, o
to viac, že žalobkyňa znovu predkladá listinu - Preberací protokol (dodací list) nepodpísanú preberajúcim

(predmetný stroj bol odovzdaný poverenému pracovníkovi - týmto mohol byť aj otec žalovaných).
Predložený príjmový, ale ani výdavkový doklad okrem toho, že ani na jednom z nich nie je uvedené jeho
číslo (viď. ich pravý horný roh) a preto zrejme neboli ani zaúčtované.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je daný, súd sa na základe vykonaného

dokazovania k žiadnym iným skutkovým záverom nemohol dopracovať, než aké ustálil v napadnutom
rozsudku. Odvolateľka sa zmieňuje o „vykonaní dôležitého trestného konania“, neuvádza však to, v
čom vidí jeho dôležitosť, veď aj toto trestné konanie sa skončilo úspechom žalovaných v tom slova
zmysle, že v tom konaní nikdy neboli obvinení a konanie bolo zastavené, čiže tvrdenia oznamovateľa
sa nepreukázali.

19. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ nereagovala.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobkyne spolu s napadnutým rozsudkom okresného
súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom
rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu

vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych
argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie
okresného súdu je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Odvolací súd námietky žalobkyne uvedené
v odvolaní nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného
súdu namietaný žalobkyňou.

23. Prijatím CSP z dôvodu zmeny a nazerania na samotný civilný proces, sa primárne vyžaduje aktivita
sporových strán. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu
zaťažuje bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s
dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je

povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od
hmotnéhopráva.Platí,žestranasporujepovinnátvrdiťskutočnosti,ktorésúnazákladehmotnéhopráva
spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným
spôsobom. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nárokualebo zánik jeho povinnosti. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové
tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu plniť od
začiatku konania a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie

za skončené. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené zákonnou koncentráciou
konania (touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončí dokazovanie) čo sa týka
možnosti strán (účastníkov) predkladať skutočnosti a dôkazy (uplatňovať prostriedky procesnej obrany a
prostriedky procesného útoku - CSP) na čom mienia postaviť svoj nárok resp. poprieť nárok protistrany.
Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík strán sporu a umožňuje súdu,

aby do určitej lehoty skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na skutočnosti a dôkazy preložené a
označené neskôr súd neprihliadne a teda sa na ne hľadí, akoby neboli uplatnené. Súd ich nemôže použiť
na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení strán sporu. O tejto skutočnosti musia byť strany poučené. V
posudzovanom prípade možno brať zreteľ na splnenie poučovacej povinnosti súdom podľa § 182 CSP,
keď na pojednávaní konanom dňa 22. mája 2019 bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a zároveň
bol vyhlásený aj rozsudok.

23. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré
skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky stranou
sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na
súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať

rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať
iným dôkazom.

24. V danej veci bolo potrebné preukázať výlučné vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne
k veciam, ktoré mali byť predmetom vydania a následné platné darovanie týchto vecí žalobkyni, ako

aj existenciu vecí, ktorých vydania sa domáhala žalobou. Správne okresný súd požadoval a bolo
povinnosťou žalobkyne predložiť relevantný dôkaz, t.j. bremeno tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu a pokiaľ
takýto dôkaz (rozhodný dôkaz) žalobkyňou nebol súdu predložený, preukázaný, správne okresný súd
žalobu žalobkyne zamietol. Súd nemôže hľadať odpoveď pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov
a predpokladov a pokiaľ by uveril tvrdeniu žalobkyne, bez predloženia potrebných dôkazov by zostalo

neozrejmeným na základe akých vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení by súd k takémuto záveru
dospel.

25. V odôvodnení rozsudku súd dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti mal a ktoré nemal za preukázané,
ktoré dôkazy vykonal a čo vzal za základ svojho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmá aj

odpoveďsúduprečonevykonalďalšiedôkazynavrhnutéžalobkyňou,tedadôvody,prektorénepristúpilk
vypočutiusvedkyneT.G.-matkyžalobkyne,keďsúdkonštatoval, žehnuteľnéveciktorémalibyťvydané
neboli v žalobe a ani v ďalších listinných podaniach riadne označené, teda tak aby ich nebolo možné
zameniť s inými, čo namietali žalovaní, a žalobkyňa zotrvala na pôvodnej žalobe. Postup okresného
súdu bol správny i v tom, keď za účelom vyžiadania si trestného spisu, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne

mal obsahovať dôkazy o vlastníctve predmetných hnuteľných vecí právneho predchodcu žalobkyne I.
J. neodročil pojednávanie a rozhodol, že tieto dôkazy nevykoná a vyhlásil dokazovanie za skončené s
poukazom na to, že predmetné trestné konanie je vedené na základe trestného oznámenia žalobkyne
voči žalovaným 1/ a 2/ a žalobkyňa vystupuje v trestnom konaní ako poškodená, čiže v zmysle trestného
poriadku má aj právo nazerať do predmetného trestného spisu, robiť si z neho výpisky, fotokópie a do

termínu pojednávania v konaní o vydanie vecí mala možnosť tak urobiť v prípade, že existujú dôkazy,
o ktorých tvrdí, že sú spôsobilé spochybniť prípadne vyvrátiť tvrdenia žalovaných 1/, 2/ (protistrany v
tomto sporovom konaní).

26. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ustanovenie

platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde - § 378 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. To
znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska tých skutočností
(vziať do úvahy môže iba skutočnosti), ktoré tu boli existovali) v čase jeho rozhodovania. Odvolací súd
sa preto ani bližšie nezaoberal odvolacími námietkami žalobkyne o tom, že dodatočne v materiáloch
pána J. ešte našla faktúru na stroj D. - T. XXXL, aj preberací protokol a výdavkový blok o zaplatení tohto

stroja (všade je uvedené meno I. J.) a tieto pripája k odvolaniu.

27. Právo tzv. „novôt“ v odvolacom konaní je v CSP nastavené tak, že v odvolacom konaní spravidla nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnenépred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt (§ 366 CSP) povoľuje subjektu
prednášať nové skutočnosti a dôkazy čo znamená, že počas odvolacieho konania je odvolací súd
povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale

len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. V prejednávanom prípade zo strany žalobkyne v prípade jej odvolacích dôvodov sa nejedná
o žiadny z vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

28. Rozhodnutie vo veci samej zostalo nezmenené, preto odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách
konania z vecne správnych dôvodov.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní

žalovaní 1/, 2/, preto odvolací súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu (100 %).

30. Krajský súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).