Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Cabadajová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/77/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205031
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5812205031.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: Z., nar.
XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom u otca, deti rodičov: matky F. D., rod. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX-XX, K., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Škerdu, so
sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, a otca F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX/XX-XX, K., právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom V. XXX/XX, Z., v
konaní o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletých detí do výchovy a
starostlivosti otca a určenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 1P/115/2012-116 zo dňa 28. júna 2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd určil, že
zameškané výživné nevzniklo a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, z r
u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d
o t k n u t ý .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k.
3P/382/2011-42 zo dňa 7.2.2012 vo výroku III/ tak, že matka F. D., nar. X.X.XXXX, je povinná prispievať
na výživu mal. Z., nar. XX.X.XXXX, sumou 120,- eur mesačne, na mal. Z., nar. XX.XX.XXXX, sumou
80,- eur mesačne, do rúk otca maloletých detí počnúc od 1.8.2008 do budúcna. Zameškané výživné
nevzniklo, vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62 Zákona o rodine a vykonané
dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje ich otec
počnúc dňom 1.8.2013. Obaja rodičia a kolízny opatrovník súhlasili s výživným vo výške 120,- eur
mesačne na mal. Z. a 80,- eur na mal. Z.. V konaní o rozvod manželstva súd pri schvaľovaní rodičovskej
dohody vychádzal z príjmu matky vo výške 1.500,- eur mesačne a príjmu otca vo výške 705,- eur.
Pomery rodičov boli také isté i v období od 1.8.2012 do 7.2.2013, preto súd určil výživné vo výške, ktorá
bola výsledkom dohody rodičov v rozvodovom konaní a s ktorou výškou súhlasili rodičia maloletých
detí aj v tom konaní. Výška výživného je primeraná potrebám maloletých detí, ako i schopnostiam a
možnostiam matky maloletých detí. Za obdobie od 1.8.2012 do 7.2.2013 pri stanovení výživného vo
výške 120,- eur na mal. Z. bola matka povinná zaplatiť sumu 750,- eur a na výživu mal. Z. sumu 500,-
eur. Na základe zhodných tvrdení zaplatila 14.6.2011 sumu 200,- eur a 31.5.2013 sumu 1.000,- eur.
Súd neprihliadol na ďalšie sumy, ktoré mali byť zaplatené na výživu mal. detí, nakoľko tieto sumy neboli
doručené do rúk otcovi maloletých detí. Neprihliadol na nákup vecí maloletým deťom z dôvodu, že
súdu boli predložené doklady v inom, než v štátnom jazyku Slovenskej republiky a z takýchto dokladovnebolo možné zistiť, aký tovar bol zakúpený a ani nie je zrejmé, že tento tovar bol zakúpený matkou
maloletýchdetí.Otecjednoznačnepoprelnákupyoblečení,akoidohodusmatkou,ktorévecijepotrebné
maloletým deťom kúpiť. Na nakúpené veci sa prihliada ako na dar, nie na plnenie vyživovacej povinnosti.
Matka zaplatením vyššie uvedených súm zaplatila na výživnom na každé dieťa sumu 600,- eur, čím
si splnila vyživovaciu povinnosť voči mal. Z. za obdobie od 1.8.2012 do 7.2.2013 v celom rozsahu.
Výživné na mal. Z. okrem poskytnutia finančných prostriedkov v sume 600,- eur plnila i tým, že z výťažku
dražby za odpredaj jej bytu boli uhradené nezaplatené služby spojené s užívaním tohto bytu otcom
maloletých detí a maloletými deťmi v období od 1.8.2012 do 7.2.2013. Otec maloletých detí potvrdil,
že za uvedené obdobie neplatil za byt. Takto matka na výživu mal. Z. prispela sumou 820,- eur, teda
viac, ako v skutočnosti mala. Ani na jedno dieťa ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo zistené zameškané
výživné. Pokiaľ ide o návrh o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, v tejto časti súd
návrh zamietol z dôvodu, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca uznesením č.k.
1P/15/2012-30 zo dňa 15.10.2012, ako aj rozsudkom o rozvode rodičov maloletých č.k. 9P/55/2012-104
zo dňa 4.1.2013, v zmysle ktorého boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca na čas po
rozvode.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkusúduprvéhostupňavčastivýrokuozameškanomvýživnom
a o náhrade trov konania podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že
zaviaže matku na zaplatenie zameškaného výživného na mal. Z. za dobu od 1.8.2012 do 7.2.2013
sumou 405,- eur a na mal. Z. za dobu od 1.8.2012 do 7.2.2013 sumou 270,- eur a zaviaže F. D. zaplatiť
F. D. trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 401,66 eur na účet právneho zástupcu otca
maloletých detí, resp. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zruší a vráti okresnému súdu na nové
konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, že matke
maloletých detí zameškané výživné za dobu od 1.8.2012 do 7.2.2013 nevzniklo. V tomto rozsahu sa
javí rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie ako nepreskúmateľný. Tvrdil, že zameškané výživné
zo strany matky titulom plnenia si vyživovacej povinnosti vzniklo. Nestotožnil sa s názorom súdu, ktorý
na plnenie vyživovacej povinnosti matky započítal údajne platenie nájomného za byt. Súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dokazovanie a na základe takto nesprávneho vyhodnotenia dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam.
Matka maloletých detí a kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca proti rozsudku súdu
prvého stupňa písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného
súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. §
221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním
ponechal nedotknutý.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy nevyhodnotil v
súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a rozhodol vo veci predčasne.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania
oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 a nasl.
O.s.p., vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že na plnenie vyživovacej povinnosti matky je možné
započítať platenie nájomného.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.