Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/131/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307207181
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1307207181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. R. U., N. S. XXX,
C., zastúpený Mgr. Lenkou Sivákovou, advokátkou so sídlom Galandova 7, Bratislava, proti odporcovi:
L. W., Z. Z. A. S. XXXX/XXX, N., P. R. X.XXX,XX I. s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného Z. N. L., Č..G.. XXC XX/XXXX-XXX R. W. XX. W. XXXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy X.XXX.XX I. s príslušenstvom s dohodnutým ročným úrokom vo výške 8 % P. XX.XX.XXXX do

zaplatenia a s dohodnutým ročným úrokom z omeškania vo výške 3 % od XX.XX.XXXX do zaplatenia
titulom zmluvy o pôžičke, a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, nakoľko navrhovateľ; opierajúc svoj nárok o
zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi ním a odporcom dňa XX.XX.XXXX, tvrdil, že v deň uzavretia tejto
zmluvyodovzdalodporcovisumuXX.XXX,-Sk,pričomnešloodoplatokkúpnejcenyzanebytovýpriestor,
ktorý odpredal rodičom odporcu; neuniesol s poukazom na ust. 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. dôkazné
bremeno, keď na preukázanie svojich tvrdení nepredložil okrem predmetnej zmluvy žiadny iný dôkaz,
naopak odporca predložil celý rad dôkazov, ktoré na seba časovo nadväzujú, a na základe ktorých bolo

preukázané, že úmyslom účastníkov konania nebolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ale v skutočnosti
išlo o iný - zastretý právny úkon - doplatenie kúpnej ceny za nebytový priestor kúpený rodičmi odporcu,
vyplatenie ktorej bolo podmienené splnením podmienky - prekvalifikovanie nebytového priestoru na byt.
Vzhľadomnavyššieuvedenévyhodnotilzmluvuopôžičkeakoneplatnýprávnyúkonvdôsledkunezhody
vôle účastníkov s ich písomným prejavom v zmysle ust. § 34 a 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
s poukazom na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel tiež k záveru, že nemôže byť platný
ani zastretý právny úkon - doplatenia kúpnej ceny za nebytový priestor, nakoľko v tomto prípade by

odporca z predmetného právneho úkonu nebol pasívne legitimovaný, keď kúpnu zmluvu uzatváral s
rodičmi odporcu navrhovateľ.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené, dôvodiac tým, že prvostupňový súd už raz jeho nárok uznal
- a to rozsudkom, Č..G.. XXC XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX, ktorým uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu istinu aj s úrokmi, ktorý rozsudok však na odvolanie odporcu, v ktorom tento pôžičku nijako
nespochybnil ani nevyvrátil a napadol len jej výšku a spôsob úročenia, G. súd S. N. V. P. súd uznesením,Č..G.. XCo XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
za účelom špecifikácie výšky úrokov z omeškania. Dôvodil tým, že skutočnosti a dôkazy predložené v
konaní, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, Č..G.. XXC XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX L. X. G. Z.

S. N., Č..G.. XCo XX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX považuje za dostatočné a tvrdenia odporcu a jeho
obhajobu za zavádzajúcu a účelovú, ktorá s predmetom tohto konania nijako nesúvisí.

Odporca vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa uviedol, že k poskytnutiu údajnej pôžičky od
navrhovateľa nikdy nedošlo a tvrdenia navrhovateľa v tomto smere sú zavádzajúce a nepravdivé, keďže
nikdynemaldôvodtakútopôžičkuodnavrhovateľažiadaťapredmetnúzmluvuopôžičkemunavrhovateľ

podsunul pri predaji nehnuteľnosti, ktorú predával jeho rodičom, čisto zo špekulatívnych dôvodov, keď
podľajehonázorunavrhovateľužvtomčasevedel,žejehorodičovuviedolprikúpenebytovéhopriestoru
do omylu, keď im tvrdil, že dôjde k preklasifikovaniu nebytových priestorov; predávaných vzhľadom na
ich cenu ako byt; na byt. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mu žiadne peniaze neodovzdal, a to aj napriek
tomu, že s ním v dobrej viere podpísal zmluvu o pôžičke a suma vo výške XX.XXX,-Sk ako doplatok
kúpnej ceny za nebytový priestor bola dohodou medzi ním a navrhovateľom špecifikovaná tak, že ak

navrhovateľ nebytový priestor preklasifikuje na príslušnom úrade na byt, jeho rodičia doplatia zvyšnú
sumu kúpnej ceny vo výške XX.XXX,-Sk. Predmetný nebytový priestor však nebol preklasifikovaný
na byt a preto navrhovateľ nemá nárok na doplatenie kúpnej ceny vo výške XX.XXX,-Sk, a teda ani
nedisponuje právom domáhať sa zaplatenia predmetnej sumy titulom zmluvy o pôžičke, nakoľko k
pôžičke fakticky nikdy nedošlo. Záverom uviedol, že ich úmyslom nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale

v skutočnosti išlo o právny úkon - doplatenie kúpnej ceny za nebytový priestor po splnení podmienky
preklasifikovania nebytového priestoru na byt. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec v medziach a v dôvodoch podaného odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa vo veci
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a na posúdenie
opodstatnenosti tvrdení odporcu, z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4

O.s.p.) a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a na ich základe následne vyvodil správny právny záver, keď vyhodnotil zmluvu o
pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX za simulovaný právny úkon, keď zmluva nebola urobená vážne, pretože v
nej absentuje jeden prvok vôle (vážnosť vôle), čím sa stala v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatným úkonom, a zároveň dospel k správnemu právnemu záveru aj ohľadom neplatnosti

zastretého právneho úkonu (tzv. dissimulovaný právny úkon) - dohody o doplatení kúpnej ceny za
nebytový priestor v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 41 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a
teda rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Základným predpokladom právneho úkonu ako prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku
práv a povinností, ktoré právne predpisy s prejavom spájajú, je danosť vôle. Vôľa ako základný prvokprávneho úkonu a predpoklad jeho existencie musí vyhovovať náležitostiam, ktoré zákon predpisuje,
teda musí byť slobodná a vážna. Vôľa nie je vážna pri prejave urobenom za účelom hry, zo žartu,
pri simulácii, kedy konajúci nechcel vôbec svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré inak

právnepredpisysjehoprejavomspájajú.Nedostatokvážnostivôlemázanásledokabsolútnuneplatnosť
právneho úkonu. Slobodná vôľa absentuje v prípade fyzického donútenia a bezprávnej vyhrážky. Na
rozdiel od vôle, pohnútka (motív) právneho úkonu predstavuje vzdialenejší podnet utvárania vôle
a predstavuje predpoklady, z ktorých konajúci pri vytváraní vôle vychádza; pohnútka nemusí byť
prejavená a zásadne nemá právny význam.

Podľa § 41a ods. 2 Obč. zák., ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Neplatným pre nedostatok vážnosti vôle je aj právny úkon urobený naoko, t.j. predstierane, teda
simulovaný právny úkon. V prípade, ak účastníci týmto úkonom zastierajú iný právny úkon, je tento
disimulovaný (zastretý) právny úkon platným, pokiaľ zodpovedá vôli účastníkov a spĺňa všetky jeho

náležitosti.

Simulovaný právny úkon môže vyvolávať právne následky spojené s platným právnym úkonom voči
tomu, kto ho so zreteľom na všetky okolnosti prípadu považoval za nezastretý úkon. Zákon tu
zabezpečuje ochranu dobrej viery toho účastníka, ktorý o simulácii nevedel a právny úkon urobený
naoko považoval za platný.

V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania (predovšetkým výpoveďami účastníkov,
svedkyne M.. X., ako aj z predložených listinných dôkazov) preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci
previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na rodičov odporcu ako kupujúcich vlastníctvo
k nebytovému priestoru s tým, že navrhovateľ prisľúbil rodičom odporcu, že ohľadom predmetného
nebytového priestoru už bola podaná žiadosť na príslušnom úrade na preklasifikovanie nebytového

priestoru na byt. Odporca kúpu nebytového priestoru pre svojich rodičov sprostredkoval a pomáhal s jej
realizáciou. Kúpna cena nebytového priestoru bola medzi navrhovateľom a rodičmi odporcu dohodnutá
na X O.. Sk; i keď v kúpnej zmluve na návrh navrhovateľa bola uvedená nižšia kúpna cena XXX.XXX,-
Sk, z dôvodu nižšej dane. Rodičia odporcu vyplatili navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške XXX.XXX,-
Sk, ktorú odporca v ich mene navrhovateľovi osobne odovzdal, a zvyšnú sumu vo výške XX.XXX,-Sk z

dohodnutej kúpnej ceny X O.. Sk, si ponechali ako zábezpeku, z dôvodu, že táto bude navrhovateľovi
vyplatená až potom, ako tento splní podmienku preklasifikovania nebytového priestoru na byt; keď táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná; bola napokon preukázaná i tým, že rodičia odporcu na
základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX predali svoj byt, za ktorý dňa XX.XX.XXXX zinkasovali časť
kúpnejcenyvsumeXXX.XXX,-Sk; zvyšokkúpnejcenyvsumeXXX.XXX,-SkobdržalidňaXX.XX.XXXX;

a následne dňa XX.XX.XXXX uzavreli s navrhovateľom kúpnu zmluvu o kúpe nebytového priestoru (dňa
XX.XX.XXXX bol z účtu otca odporcu realizovaný výber v sume XXX.XXX,-Sk). V prítomnosti M.. X.
navrhovateľ predložil odporcovi návrh zmluvy o pôžičke; ktorou si i podľa výpovede tejto svedkyne chcel
zabezpečiť doplatenie zvyšku kúpnej ceny XX.XXX,-Sk rodičmi odporcu; keď navrhovateľ ani netvrdil
iný dôvod poskytnutia pôžičky odporcovi; ktorú zmluvu o pôžičke uzavrel odporca s navrhovateľom vo

svojom mene, avšak navrhovateľ odporcovi žiadne peniaze neodovzdal.

S poukazom na tieto skutkové závery súdu prvého stupňa možno nepochybne uzavrieť, že účastníci
zmluvy, t.j. navrhovateľ a odporca, označenej ako zmluva o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX
len predstierali uzatvorenie zmluvy o pôžičke, pretože skutočnou vôľou navrhovateľa nebolo požičať
odporcovi sumu XX.XXX,-Sk, ale zastrieť iný právny úkon, a to dohodu o doplatení kúpnej ceny

za kúpu nebytového priestoru po splnení určitej podmienky - povinnosti navrhovateľa preklasifikovať
nebytový priestor na byt. Správne preto súd prvého stupňa vyhodnotil, že dissimulovaným právnym
úkonom bola v podstate dohoda o doplatení kúpnej ceny za nebytový priestor po splnení určitej
podmienky so snahou zabezpečiť pohľadávku navrhovateľa voči rodičom odporcu, ktorý úkon by
mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti príslušného právneho úkonu. Keďže predmetná

zmluva o pôžičke ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvokvôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.Skutočnávôľaúčastníkovnesmerovalakvyvolaniuprávnychnásledkovspojenýchsuzavretím
zmluvy o pôžičke v podobe prenechania peňazí dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť peniaze veriteľovi po

uplynutí dohodnutej doby. Preto, ak súd prvého stupňa s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu
vyhodnotil simulovaný právny úkon ako neplatný, je akceptovateľné rešpektovať tento záver. Neplatnou
je rovnako aj dohoda o doplatení kúpnej ceny za nebytový priestor, ako zastretý právny úkon, nakoľko
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi
navrhovateľom a rodičmi odporcu, a teda záväzok doplatenia kúpnej ceny v prípade splnenia podmienky

navrhovateľom by zaťažoval rodičov odporcu a nie odporcu, ktorý v tomto prípade nie je povinným v
zmysle tejto zmluvy.

Je tiež potrebné uviesť, že v prejednávanej veci obe zmluvné strany (navrhovateľ aj odporca) vedeli,
k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého dôvodu ich robia, to znamená, že navrhovateľ so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu nemohol považovať predmetný úkon za nezastretý úkon a tento
simulovanýprávnyúkonpretonemoholvočinemuvyvolaťdôsledkyspojenésplatnýmprávnymúkonom.

Na tom nemôže nič zmeniť ani text zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého účastníci tejto zmluvy vlastnými
podpismi potvrdili, že sa oboznámili s obsahom zmluvy o pôžičke, s ktorým súhlasia a že zmluva
vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a neuzatvárajú ju v tiesni. Dôvodom uzavretia zmluvy o
pôžičke v skutočnosti nebolo to, čo sa vo všeobecnosti sleduje takýmto právnym úkonom (prenechanie
peňazí dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť peniaze po uplynutí dohodnutej doby), ale zabezpečenie toho,

žerodičiaodporcudoplatiakúpnucenuzanebytovýpriestor,ktorýodnavrhovateľanadobudli.Vprípade,
ak si navrhovateľ chcel právne súladným spôsobom zabezpečiť svoju pohľadávku voči rodičom odporcu,
bolo potrebné postupovať podľa iných príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za
správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,

ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na
ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa

založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok
vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na
ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,

plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Správne bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa aj o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že v tomto konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.