Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209245
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111209245.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu ZH Kredit, s. r. o., Bratislava, Karadžičova 10,
IČO : 36049581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, Bratislava, Karadžičova 10, proti žalovanej Mgr. I. F. (predtým A.), nar.
XX.X.XXXX, bytom O. H. XXX, o zaplatenie 24,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava z 15. februára 2012 č. k. 19 C/153/2011 - 45, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním konanie zastavil a vyslovil, že vec postupuje
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, Grősslingova 5. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a nedostatkom právomoci

rozhodnúť o nároku žalobcu o zaplatenie neuhradeného poistného na zdravotné poistenie vo výške
24,56 eur a súvisiaceho poplatku z omeškania vo výške 0,2% denne od 9.9.1997 do zaplatenia, ktorý
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Vychádzal pritom z toho, že pokiaľ zákonodarca
určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad
verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať

o uplatnených nárokoch, bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. Postúpením pohľadávky zo
zdravotnej poisťovne na iný subjekt sa charakter, ani obsah tejto pohľadávky nemení. Postupník
vstupuje do práv postupcu a tak je aj príslušný na príslušnom úrade uplatňovať tie nároky, ktoré mala a
postúpila poisťovňa. Nárok na zaplatenie poistného i poplatku z omeškania považoval verejnoprávnym
nárokom, o ktorom autoritatívne rozhodovala zdravotná poisťovňa v súlade s ustanoveniami § 18 ods.
9 a § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších právnych predpisov. Podľa § 85h ods. 3 v
spojení s ustanovením § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1.11.2004 prešla
táto povinnosť predpísať platiteľovi poistného platobným výmerom dlžné poistné spolu s poplatkom z
omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, na úrad. Vychádzajúc z

ustanovenia § 25a ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., ktorý umožňoval na postúpenie pohľadávky aplikovať
ustanovenia§524až§530Občianskehozákonníka,dospelkzáveru,žeúčelompostúpeniapohľadávky
je zmena veriteľa, ktorá nemá vplyv na obsah pohľadávky. Rozhodnutie vo výroku o trovách konaniaodôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“),
nakoľko konanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením súdom
prvého stupňa, ktorý nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Odvolateľ uviedol, že poplatok z omeškania si uplatňuje v zmysle §
23 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení, ktorý bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach s účinnosťou od 1.1.2005, ktorý v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach

neupravuje postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe
zrušeného zákona o zdravotnom poistení pokiaľ takéto konanie nebolo začaté. V zmysle § 77a ods.
1, 2, 3 a 4 zákona o zdravotných poisťovniach je na predpisovanie poistného platobným výmerom
oprávnenávýlučnezdravotnýpoisťovňa.ZákonodarcanepočítalspredpisovanímpoistnéhoÚradompre
dohľadnadzdravotnoustarostlivosťou.Poukázalnaodpoveďuvedenéhosubjektuoprávnejnemožnosti
Úradu rozhodovať o predmete súdneho konania. Podľa odvolateľa pokiaľ vec nespadá do kompetencie

súdu, a neexistuje ani žiadny iný príslušný orgán, ktorému by súd mohol vec postúpiť, rozhodne o nej
súd. Argumentoval tiež ustanovením § 77a ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach, podľa ktorého
na úrad prechádzajú 1.10.2005 začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne
neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona, ktoré dokončí úrad.

Žalovaná odvolací návrh nepodala a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že jej zamestnávateľ

Okresný úrad v Trnave v roku 1997 uhradil čiastku zdravotného poistenia do zdravotnej poisťovne
Druzap v riadnom termíne splatnosti. Pripojila aj mzdový list.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez
pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby
prejednania veci na pojednávaní (§ 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

Predmetom konania je právomoc súdu rozhodnúť o dlžnom poistnom na zdravotnom poistení a o
súvisiacom poplatku z omeškania.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení konania a postúpení veci úradu, vychádzal z toho,
že na prejednanie danej veci nie je daná právomoc súdu, keďže rozhodovanie o žalobou uplatnených

nárokoch patrí do právomoci iného orgánu, do právomoci úradu. Tento svoj záver odôvodnil tým, že pre
posúdenie, či vec patrí do právomoci súdu, za primárne treba považovať posúdenie povahy (charakteru)
žalobou uplatňovaného práva. K tomu uviedol, že nárok vznikol ako zákonný následok oneskoreného
plnenia povinností vyplývajúcej a upravenej právnou normou z oblasti verejného práva a nemožno ho
preto, a to ani v dôsledku jeho postúpenia na ďalší subjekt, považovať v žiadnom prípade za pohľadávku

z práva súkromného. Vzhľadom na uvedené, každé nakladanie s ním, ako aj jeho následný právny
režim, sa môže uskutočniť len v rámci zákonných ustanovení práva verejného. Nadobudnutím účinnosti
zákona č. 581/2004 Z. z. prešlo oprávnenie vydávať platobné výmery o pohľadávkach na poistnom
vyplývajúcich z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom
podľa osobitného predpisu, o úrokoch z omeškania a pohľadávkach vyplývajúcich z nezaplatenej úhrady

za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, na úrad. Na základe uvedeného
súd prvého stupňa ustálil, že pokiaľ v čase uplatnenia nároku na súde bol v účinnosti a platnosti
osobitný zákon, ktorý kompetenciu rozhodovať o uplatnenom nároku vydávaním platobných výmerov
zveril osobitnému správnemu orgánu, a to v intenciách zákonnej úpravy normy verejného práva, nemôže
byť daná právomoc súdu rozhodovať o tomto nároku podľa ustanovení súkromného práva. Tento právny

záver súdu prvého stupňa považuje správnym aj odvolací súd.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré
sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov
v ustanoveniach § 7. V odseku 1 tohto paragrafu určuje, že v občianskom súdnom konaní súdyprejednávajú a rozhodujú veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (vrátene podnikateľských a hospodárskych vzťahov).
Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej

rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, zaradené do tohto súboru, prejednávajú a rozhodujú
prevažne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné
orgány. Podľa § 7 ods. 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády
a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy,pokiaľichpodľazákonaneprejednávajúanerozhodujúonichinéorgány.Nadrámec,vymedzený
uvedenými súbormi vzťahov, súdy podľa § 7 ods. 3 O. s. p. v občianskom súdnom konaní prejednávajú
a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve
súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Vzhľadom na predmet daného konania

a subjekty, ktoré v ňom majú postavenie účastníkov, a právny základ, z ktorého je žaloba na zaplatenie
dlžného poistného a poplatkov z omeškania vyvodzovaná, nie je podľa odvolacieho súdu za potrebné
bližšie vysvetliť, ktoré vzťahy považuje zákon za pracovné, rodinné a družstevné. Pokiaľ ale ide o
ostatné vzťahy, vypočítané v § 7 ods.1 O. s. p., je pre účely ďalšieho výkladu vhodné podať ich
stručnú charakteristiku. Za občianskoprávne vzťahy sa považujú predovšetkým v ustanovení § 1 ods.

2 Občianskeho zákonníka uvedené majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (napr. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka). Úpravu
niektorých osobitných majetkových a osobných vzťahov občianskoprávnej povahy obsahujú ďalšie
zákony, napr. zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Príslušné ustanovenia

Občianskehozákonníkasapodpornepoužijúajvtedy,akvniektorýchpredpisochniejeupravenávlastná
osobitnáúprava.Napríkladpodľa§1ods.2Obchodnéhozákonníkaplatí,žeakniektoréotázkynemožno
riešiťpodľaustanovenítohtozákonníka,riešiasapodľaobčianskehopráva.Obchodnoprávnymivzťahmi
sú vzťahy podnikateľov, ďalej obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním (viď bližšie najmä § 1 ods.1 Obchodného zákonníka). Tak pre občianskoprávne vzťahy, ako

aj pre obchodnoprávne vzťahy platí to, čo bolo uvedené vyššie o všetkých vzťahoch vymenovaných v
§ 7 ods.1 O. s. p., totiž že sú upravené normami súkromného práva a že sú založené na princípoch
právnej rovnosti a autonómie ich subjektov.

Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení,
je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke
správne vyhodnotiť a posúdiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup,
ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v návrhu (žalobe) rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods.1
O. s .p.). Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval
a právne kvalifikoval z aspektov, významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy

(napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie
veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a
zdôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa len v žalobe
právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na

prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce
obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho
vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z
takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7
ods. 1 O. s. p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 128/97).

Žalobca v žalobe o splnenie povinnosti žalovanou zaplatiť mu dlžné poistné na zdravotné poistenie
vo výške 24,56 € a poplatok z omeškania 0,2% denne od 9.9.1997 do zaplatenia, ako rozhodujúce
skutočnosti uviedol, že na základe zmluvy zo 7. júla 2005 o postúpení pohľadávok uzavretej s
Perspektívou družstevnou zdravotnou poisťovňou, nadobudol aj pohľadávku na poistnom na zdravotnépoistenie a pohľadávku na poplatok z omeškania, ktoré pohľadávky bola žalovaná povinná zaplatiť
Perspektíve družstevnej zdravotnej poisťovni. Žalovaná postúpené pohľadávky na poistnom žalobcovi
nezaplatila, a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné vo výške 24,56 eur a poplatok

z omeškania v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. vo výške 0,2% z dlžnej sumy
poistného za každý kalendárny deň omeškania v zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z.

Podľa § 2 zákona č. 273/1994 Z. z. povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe
sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi

a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi.

Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z. z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods.
1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny

deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z
omeškania platobným výmerom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) zdravotné poistenie je a) povinné verejné zdravotné
poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len
"poistenec") za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná starostlivosť") v rozsahu ustanovenom

osobitným predpisom, b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom
individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie

vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného
zdravotnéhopoisteniasavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní,aktentozákonneustanovuje
inak.

Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie

o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná
poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať
písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a), bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou,
ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu 38) ,úroky z omeškania 38a) apohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného
predpisu, 38b) (podľa poznámok 38), 38a) a 38b) osobitným predpisom treba rozumieť zákon č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a

o zmene a doplnení niektorých zákonov; poznámka odvolacieho súdu).

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa uplatňuje
na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vydáva platobné výmery vo

veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Zohľadniac žalobcom vymedzený rozhodujúci skutkový stav (ktorý zostal v priebehu súdneho konania
nezmenený) považuje odvolací súd za potrebné podčiarknuť, že žalobca svoj nárok vyvodzuje z

právneho vzťahu, ktorý : a) vznikol medzi ním ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné
poistenie a platiteľom poistného, predmetom ktorého je platenie poistného, resp. poplatku z omeškania z
neodvedeného resp. oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie žalovanou vzniknutých
ešte podľa zákona č. 273/1994 Z. z. Právny rámec, v ktorom vzniklo ním uplatnené právo, vymedzil
sám žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami, pričom ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu;

tým zároveň (nepriamo) vylúčil, že k nemu došlo v inom právnom vzťahu, b) sa netýkal niektorej z
typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval
zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania
verejného zdravotného poistenia, teda cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby
vstupujú do vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných a obchodných (vrátane

podnikateľských a hospodárskych). Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne a rovnoprávne
postavenie, charakteristické pre tie právne vzťahy založené na súkromnom práve, ktoré vypočítava
§ 7 ods.1 O. s. p., naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazovalo znaky,
odzrkadľujúce osobitný význam zdravotného poistenia, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná
starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a služby súvisiace s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,
c) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp. oneskoreného
zaplateniapoistnéhonazdravotnépoistenieosobitnýmpostupomzákonomnatourčenéhoorgánu.Tým,
že zmluvou zo 7. júla 2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poisteného na zdravotné poistenie a poplatku
z omeškania na postupníka (na žalobcu), nedošlo k zmene povahy pohľadávok a ich príslušenstva.

Z ostatne citovaných prechodných ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že nárok na dlžné
poistné a nárok na poplatok z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na úrade
a že rozhodovanie o takýchto pohľadávkach patrí do právomoci úradu. Predpokladom vzniku oprávnenia
úradu (a žiadneho iného orgánu) rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom

vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré
mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu dospel odvolací
súd k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na
zdravotnépoistenieažalovanouakoplatiteľomtohtopoistného,jevzťahomverejnoprávnejpovahy,ktorý

nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 O. s. p. (nejde o vzťah občianskoprávny,
pracovný, rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré
dopadá § 7 ods. 3 O. s. p. (žiaden zákon neustanovuje, že o dlžnom poistnom a o poplatku z omeškania
s platením poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho
vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti O. s. p. neprejednávajú a

nerozhodujú.Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne
správne, preto ho v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil. Správne rozhodol aj o trovách konania podľa § 146
ods. 2 prvej vety O. s. p., nakoľko zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca a vznikla

mu preto povinnosť zaplatiť trovy konania, ktoré však žalovanej nevznikli.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysle§224ods.1O.s.p.podľa§142ods.1O.
s. p. a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si
žiadnetrovyodvolaciehokonanianeuplatnilaaanijejžiadnetrovykonaniavodvolacomkonanínevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.