Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 9, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/61/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307203008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8307203008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., v právnej veci žalobcu Ing. E. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. X, P., zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom Idanská 17,
Košice, P.O.BOX 67, proti žalovanému Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkov pôdy, pozemkové
spoločenstvovobciY.,sosídlomXXXXXY.,IČO:31303358,zastúpenémuJUDr.MiroslavomKorchom,
advokátom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, Humenné, o zrušenie pozemkového spoločenstva a jeho
likvidáciu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné z 26. 04. 2012, č. k. 15C
31/2007-580, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom žalobu o zrušenie
pozemkového spoločenstva Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkov pôdy v obci Y. a jeho likvidáciu
zamietol. Ďalším výrokom zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil nasledujúcim zistením: „Dňa 21. 02. 1993 sa v obci Y. uskutočnila ustanovujúca
schôdza Urbárskej spoločnosti a vlastníkov pôdy v k. ú. Y.. Došlo k uzatvoreniu dohody o ukončení
nájomného zo zákona podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. o pôde, na základe ktorej

Východoslovenské lesy, š. p., Košice, lesný odštepný závod Medzilaborce odovzdal lesné pozemky a
pasienky Urbárskej spoločnosti a združeniu vlastníkov pôdy obce Y.. Zápisom do registra občianskych
združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 08. 09. 1993 vzniklo občianske združenie
Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkov pôdy v obci Y.. V súlade so zákonom č. 181/1995 Z. z., došlo
k zániku občianskeho združenia, keď členovia Urbárskej spoločnosti a združenia vlastníkov pôdy obce Y.
v zákonom stanovenej lehote prispôsobili svoje právne pomery podmienkam zákona č. 181/1995 Z. z. a
preregistrovali sa z registra vedeného na Ministerstve vnútra SR do registra pozemkových spoločenstiev

vedeného na príslušnom správnom úrade. Dňa 02. 03. 1996 sa uskutočnilo valné zhromaždenie
Urbárskej spoločnosti a združenia vlastníkov pôdy obci Y., ktoré vzalo na vedomie, že dňa 24. 02.
1996 sa uskutočnila zakladajúca schôdza spoločnosti Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkov pôdy
obce Y. v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z.. Následne valné zhromaždenie schválilo zmluvu o založení
pozemkového spoločenstva s priložením prezenčnej listiny tvoriacej prílohu k zoznamu vlastníkov
nehnuteľností. Z prezenčnej listiny z valného zhromaždenia z 02. 03. 1996 vyplýva, že na tomto
valnom zhromaždení sa zúčastnilo 60 členov - vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Z návrhuna zápis spoločnosti do registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že veľkosť podielov spoločníkov
na spoločnej nehnuteľnosti predstavovala 83,4866 ha a veľkosť podielu Slovenského pozemkového
fondu predstavovala 374,7234 ha. Súčasťou návrhu bol aj súhlas Slovenského pozemkového fondu so

založením spoločenstva a súhlas Slovenského pozemkového fondu na podiely spoločnej nehnuteľnosti
podľa § 6 zákona č. 181/1995 Z. z.. Zmluvou o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 23. 04.
1996 bolo založené pozemkové spoločenstvo Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkov pôdy obce Y..
Zároveň bolo schválené podanie návrhu na zápis spoločnosti do registra pozemkových spoločenstiev
v súlade s § 11 zákona č. 181/1995 Z. z.. Obvodný úrad Medzilaborce ako orgán povinný konať pri

registrácii pozemkových spoločenstiev vydal dňa23. 04. 1996 rozhodnutie, ktorým povolil zápis do
registra pozemkových spoločenstiev Urbárskej spoločnosti a združeniu vlastníkov pôdy pozemkového
spoločenstva so sídlom vo Výrave pod č. 3/02777/96. Z notárskej zápisnice N 196/2001, Nz 198/2001
zo dňa 29. 05. 2001 spísanej notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou vyplýva, že táto vydala osvedčenie o
vyhlásení účastníkov notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva a nadobudnutí vlastníctva k
nehnuteľnostiam - lesným pozemkom a pasienkom podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., zapísaným na

meno v časti B1 výravskí urbarialisti, gréckokatolícka fara a kántor v pozemnoknižnej zápisnici č. 91
pre k. ú. Y. do podielového spoluvlastníctva účastníkov notárskej zápisnice ako fyzických a právnických
osôb“.

Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd právne aplikoval ust. §§ 2 ods. 1, 3 ods. 1, 4 ods.
1, 6 ods. 1, 9; 11 ods. 1, 2; 18 ods.1, 2; 19 ods. 1, 2, 3; 24, 31 ods. 1, 2 zákona č. 181/1995 Z. z. o

pozemkových spoločenstvách a uzavrel: „že žalobca odôvodňoval návrh na začatie konania podľa ust.
§ 24 zákona č. 181/1995 Z. z. tým, že má právny záujem na tom, aby došlo k zrušeniu žalovaného a
jeho likvidácii, pretože zanikli predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva, keď notárskou
zápisnicou N 196/2001, Nz 198/2001 spísanou na Notárskom úrade v Humennom notárkou JUDr.
Ingrid Dubasovou, bolo vydané osvedčenie o vyhlásení jej účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva

a nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam - lesným pozemkom a pasienkom podľa § 63 zákona
č. 323/1992 Zb. zapísaným na meno v časti B1 (výravskí urbarialisti, gréckokatolícka fara a kántor)
v pozemnoknižnej zápisnici č. 91 do podielového spoluvlastníctva účastníkov notárskej zápisnice ako
fyzických a právnických osôb. Okrem toho pri založení žalovaného podľa názoru žalobcu došlo aj k
porušeniu zákona, pričom o tento dôvod rozšíril žalobca žalobu až v priebehu konania“. Pokiaľ ide

o dôvod pre zrušenie a likvidáciu spoločenstva - žalovaného, spočívajúci v skutočnosti, že došlo k
spísaniu notárskej zápisnice, súd prvého stupňa uzavrel, že uvedená skutočnosť nezakladá dôvod na
zrušenie a likvidáciu spoločenstva. Vydaním osvedčenia nezanikli predpoklady vyžadované zákonom na
vznik spoločenstva, lebo nedošlo k zániku spoločných nehnuteľností. Na základe vydaného osvedčenia
sa nedá určiť, že účastníci notárskej zápisnice sú vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, pričom aj keby

tomu tak bolo, z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. Y. jednoznačne vyplýva, že na tomto liste
vlastníctva sú naďalej zapísané spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z., čím podmienka
existencie spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je predpokladom pre vznik spoločenstva aj naďalej je splnená.
Ďalšie dôvody, ktoré žalobca uvádzal ako dôvody na zrušenie a likvidáciu žalovaného nie sú zákonnými
dôvodmi v zmysle ust. § 24 zákona č. 181/1995 Z. z., a nie sú ani dôvodmi, ktoré by viedli k zrušeniu

spoločenstva. Ide o žalobcom tvrdené dôvody, ktoré spočívajú v spôsobe hospodárenia spoločenstva,
a ktoré je možné odstrániť inými zákonnými spôsobmi. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného,
že argumenty žalobcu neobstoja, pretože napr. spôsob hospodárenia pozemkového spoločenstva
upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 181/1995 z. z. a prípadný nesúhlas žalobcu s hospodárením
žalovanéhonemôžebyťdôvodomprezrušeniespoločnosti.Pokiaľideorizikoručeniamajetkomžalobcu

podľa § 11 ods. 4 zákona č. 181/1995 z. z., spoločenstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojim
majetkom. Členovia spoločenstva ručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov na
spoločnej nehnuteľnosti a podľa veľkosti svojich podielov na spoločnom majetku. Ani ďalšie žalobcom
uvádzané argumenty, že žalovaný žalobcu nepozýval na valné zhromaždenia, nevyplatil mu podiel
na výnosoch a neumožňuje mu nahliadať do účtovnej evidencie a ročných účtovných uzávierok, nie

sú dôvodmi pre zrušenie a likvidáciu žalovaného. Pretože žalobca nepreukázal splnenie zákonných
predpokladov na zrušenie a likvidáciu spoločenstva, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že spoločná
nehnuteľnosť bývalých urbarialistov ako vlastníkov podielov, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici
č. 91 k. ú. Y., parcely č. 493, 494, 736, 898, 931, 1152 a 1160 vo vlastníctve lesného a

pasienkového spoločenstva Výravskí urbarialisti, gréckokatolícka fara a kántor, nadobudnutom vroku 1898 činila výmeru 191,52 ha. Prenajaté ďalšie pozemky od Slovenského pozemkového fondu
vo výmere 374 ha boli spravované a nikdy netvorili súčasť pozemkov vo vlastníctve pôvodného
lesného pasienkového spoločenstva Výravskí urbarialisti, gréckokatolícka fara a kántor. Výmera týchto

pozemkov nikdy nepatrila do výmery spoločnej nehnuteľnosti. Slovenský pozemkový fond dal len súhlas
na preregistráciu, nie na uzavretie zmluvy o založení žalovaného, a preto nemôže byť jeho podielnikom
ani ako neznámi vlastníci týchto pozemkov, dokonca nepatriacich ani do spoločnej nehnuteľnosti.
Vydaním osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva a nadobudnutí vlastníctva k lesným
pozemkom a pasienkom podľa §63 zákona č. 323/1992 Zb., zaniklo v pozemkovej knihe zapísané

výlučné vlastníctvo právneho predchodcu žalovaného k nehnuteľnostiam a spoločné vlastníctvo členov
a podielnikov žalovaného. Nehnuteľnosti sú v súčasnej výmere 190 ha 9206 m2 zapísané v katastri
nehnuteľnosti na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX k. ú. Y.. Žalovaný v týchto nehnuteľnostiach vlastní
už len menšinový spoluvlastnícky podiel 45/278. Týmto postupom zaniklo podielové spoluvlastníctvo
bývalých podielnikov a ich právnych nástupcov v pozemkovom spoločenstve a vzniklo podielové
spoluvlastníctvo výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V súčasnosti už preto neexistuje

pôvodná spoločná nehnuteľnosť v urbárskom spoločenstve v zmysle ustanovení zákona č. 181/1995
Z. z., čoho dôkazom je existencia samotného podielu žalovaného na nej. Podľa ust. § 15 zákona č.
181/1995 Z. z., členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi
podielu spoločnej nehnuteľnosti. Členstvo v spoločenstve za trvania spoločenstva vzniká a zaniká
prechodom alebo prevodom vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti. Každý kto sa stáva vlastníkom

podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia
tohto vlastníctva. Podľa § 4 zákona č. 181/1995 Z. z. je však podielové spoluvlastníctvo nedeliteľné a
nemožnohozrušiťavyporiadaťpodľaosobitnýchpredpisov,čožalovanývovzťahukpôvodnejspoločnej
nehnuteľnosti nesplňuje. Pri založení žalovaného bol porušený zákon, a to najmä ust. § 11 ods. 1, §
12 ods. 3, § 15 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších

predpisov, čo zakladá možnosť jeho zrušenia súdom postupom podľa § 24 citovaného zákona. Žalobca
má právny záujem na zrušení žalovaného, pretože pri jeho založení bol porušený zákon a žalovaný vo
svojej činnosti sústavne porušuje viaceré ustanovenia citovaného zákona, Občianskeho zákonníka a
iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vlastné vnútorné predpisy stanovy. Vlastníctvo
k bývalej spoločnej nehnuteľnosti zapísanej pôvodne na meno právneho predchodcu žalovaného už

nadobudli jednotliví spoluvlastníci do svojho vlastníctva vydržaním v roku 2001. V zmysle ust. čl. 2
pôvodnej zakladateľskej listiny žalovaného - zmluvy o založení pozemkového spoločenstva z 02. 03.
1996, mal žalovaný hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti v k. ú Y., pričom túto činnosť nevykonáva
a namiesto toho, celú bývalú spoločnú nehnuteľnosť prenajíma za odplatu tretím osobám, aj bez
súhlasu žalobcu ako vlastníka v rozpore s ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny záujem na

zrušení a likvidácii žalovaného je daný z dôvodu, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia ako spoluvlastníka
pozemku zo strany žalovaného, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu
trov prvostupňového konania a odvolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ napadol len rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej. Nenapadol teda výrok o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V
napadnutej časti odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia
odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva
(aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté
výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods. 2, § 205a O. s. p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov

nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku
by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného
odvolania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si
totiž nevyžiadalo zopakovanie, či doplnenie dokazovania, ani dôležitý verejný záujem, a ani to, že by súd

rozhodoval vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Po takomto preskúmaní napadnutéhorozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len
pre zdôraznenie dodáva:

Podľa ust. § 24 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, súd môže na návrh
osoby, ktorá osvedčí právny záujem rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú
predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva, alebo ak sa jeho založením porušil zákon.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, súd teda môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny
záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované
zákonom na vznik spoločenstva, alebo ak sa jeho založením porušil zákon. Predmetné ustanovenie,
ktoré dopadá aj na preskúmavanú vec síce bližšie nedefinuje koho treba považovať za osobu oprávnenú
na podanie takéhoto návrhu, logickým výkladom však možno dospieť k záveru, že takýmto subjektom

môže byť tak člen žalovaného pozemkového spoločenstva, ako aj pozemkové spoločenstvo v zmysle §
2 ods. 1 citovaného zákona za predpokladu, že má právnu subjektivitu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že nehnuteľnosti k. ú. Y. zapísané na LV
č. XXX parc. č. 493/1, 494/1, 736/1, 898 - ako lesné pozemky a trvalý trávnatý porast, na LV č. XXX
parc. č. 931, 1160 - lesné pozemky, na LV č. XXX parc. č. 1152 - lesné pozemky (č. l. 313 - 339 spisu)

podliehajú právnemu režimu upravujúcemu pomery bývalých urbarialistov. Uvedené nehnuteľnosti boli
pôvodne zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 91 k. ú. Y., kde pod B sú zapísané ako vlastníci parciel
mpč. 493, 494, 736, 898, 931, 1152, 1160 výravskí urbarialisti, gréckokatolícka fara a kántor (č. l. 24
spisu). V roku 1993 bola fakticky obnovená Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkom pôdy v obci
Y.. Uvedenému svedčí dohoda o „ukončení nájomného zo zákona“ zo dňa 12. 03. 1993 uzavretá medzi

Východoslovenskými lesmi, š. p., Košice, odštepný závod Medzilaborce a žalovaným (č. l. 296 300
spisu). Zápisom do registra občianskych združení na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 08.
09. 1993 vzniklo občianske združenie Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkov pôdy v obci Y. (č. l.
391 spisu), ktoré dňa 21. 02. 1993 prijalo Stanovy (Stanovy sú založené v pripojenom spise Obvodného
úraduMedzilaborcesp.zn.96/02777).Vydanímpôdysatedaobnovilačinnosťpôvodnéhospoločenstva,

ktoré prijalo svoje stanovy a poskytovalo tak súčinnosť svojim členom pri nadobúdaní vlastníckych práv k
predmetu hospodárenia. Dňa 01. 09. 1995 nadobudol účinnosť zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách, a preto bolo povinnosťou už existujúceho spoločenstva upraviť svoje pomery v súlade
s ust. § 31 ods. 1, 2 citovaného zákona.

Prijatímcitovanéhozákonasatotižzjednotilaprávnaúpravapozemkovýchspoločenstiev.Tým,žezákon

o pozemkových spoločenstvách akceptoval existenciu dovtedajších spoločenstiev, bolo povinnosťou
žalovaného prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam zákona č. 181/1995 Z. z.. Žalovaný
postupoval v zmysle citovaného zákona a v stanovenej 6 mesačnej lehote od účinnosti zákona podal
návrh na zápis spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev o čom svedčí rozhodnutie
Obvodného úradu Medzilaborce zo dňa 23. 04. 1996, ktorým tento správny orgán povolil zápis

žalovaného do registra pozemkových spoločenstiev pod č. 3/02777/96 dňom 23. 04. 1996 (č. l. 421
spisu). Zároveň Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 13. 01. 1997 žalovanému
oznámilo, že vykonalo jeho výmaz z registra občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra (č.
l. 189 spisu).

Z vyššie uvedeného teda nepochybne vyplýva, že v prípade žalovaného nešlo o založenie nového

spoločenstva ako to prezentuje žalobca. Zmluva o založení pozemkového spoločenstva podľa
ustanovení zákona č. 181/1995 Z. z. obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované citovaným
zákonom vrátane účelu spoločenstva, orgánov spoločenstva, ich oprávnenia a povinností, spôsob voľby,
odvolávaniaavolebnéobdobiaorgánovspoločenstva,základnéprávaapovinnostičlenovspoločenstva,podmienky obmedzovania drobenia vlastníckych podielov v spoločnej nehnuteľnosti, tiež skutočnosť,
že spoločenstvo nevykonáva podnikateľskú činnosť podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona (č. l. 6 až 11
spisu). Zároveň boli prijaté dňa 02. 03. 1996 stanovy žalovaného, kde v čl. 2 sa uvádza, že „spoločnosť

bola preregistrovaná v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. a stanovy boli schválené valnou hromadou“. Išlo
teda o transformáciu už existujúceho spoločenstva na formu predpokladanú zákonom č. 181/1995 z. z.
(§ 31 ods. 1, 2), čomu zodpovedá aj dátum konania ustanovujúceho zhromaždenia dňa 24. 02. 1996
(č. l. 166 spisu), ako aj následný návrh žalovaného na zápis do registra pozemkových spoločenstiev
podaný na príslušnom správnom orgáne (č. l. 168 až 169 spisu). Odvolací súd k tvrdeniam odvolateľa

poukazuje,ževnávrhunazápisdoregistrapozemkovýchspoločenstiev(č.l.168spisu)sauvádzapočet
aleboveľkosťpodielovspoločníkov:83,4866apočetaleboveľkosťpodielovSlovenskéhopozemkového
fondu (ďalej len SPF): 374, 7234, v tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom odvolateľa,
že samotný Slovenský pozemkový fond nikdy nebol a nie je podielnikom žalovaného. Pozemky v
správe Slovenského pozemkového fondu o výmere 374 ha nikdy netvorili súčasť pôvodných urbárskych
nehnuteľností ani ich neznámi vlastníci nikdy neboli podielnikmi žalovaného, spoločná nehnuteľnosť

bývalých urbarialistov zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici. 91 k. ú. Y. činila výmeru 191,52 ha a
prenajaté ďalšie pozemky od SPF vo výmere 374 ha nikdy netvorili súčasť pozemkov vo vlastníctve
pôvodného lesného a pasienkového spoločenstva „Výravskí urbarialisti, gréckokatolícka fara a kántor“,
a preto uvedená výmera nikdy ani nepatrila do výmery spoločnej nehnuteľnosti.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného v prípade žalovaného teda išlo o transformáciu už existujúceho

spoločenstva na formu predpokladanú zákonom č. 181/1995 (§ 31 ods. 1, 2).

Procesom založenia a vzniku žalovaného sa zaoberal aj príslušný správny orgán, ktorý rozhodnutím
povolil zápis žalovaného do registra pozemkových spoločenstiev. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 23. 04. 1996 (č. l. 12 až 13 spisu).

Je nesporné, že žalobca mal od počiatku vedomosť o procese založenia a vzniku žalovaného, a ako

jeho člen, zároveň určité obdobie aj predseda sa aktívne celé roky od vzniku žalovaného podieľal na
jeho činnosti i riadení bez toho, aby spochybňoval jeho existenciu.

K odvolacím námietkam žalobcu, že „vydaním osvedčenia o vyhlásení jej účastníkov o vydržaní
zaniklo podielové spoluvlastníctvo bývalých podielnikov a ich právnych nástupcov v pozemkovom
spoločenstve a vzniklo podielové spoluvlastníctvo výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,

čím už neexistuje pôvodná spoločná nehnuteľnosť v urbárskom spoločenstve“, k tomu odvolací súd
poznamenáva, že právne predpisy zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a
niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín,
ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov a zákonný článok X/1913
o nedielnych spoločných pasienkoch, boli zrušené zákonom č. 181/1995 Z. z.. Charakter spoločnej

nehnuteľnosti mali všetky pozemky, na ktoré sa tieto zákonné články vzťahovali bez ohľadu na počet
parciel, počet vlastníkov alebo rôznosť spoluvlastníckych podielov. Preto aj pozemnoknižné parcely č.
493, 494, 736, 898, 931, 1160, 1152 zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 91 (urbársky les) boli
nesporne súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovala úprava právnych pomerov bývalých
urbarialistov komposesorátov a podobných právnych útvarov. Je teda nesporné, že obhospodarovanie

predmetných parciel sa v žiadnom prípade nemohlo a ani v súčasnosti nemôže riadiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka v tom smere, aby si niektorí zo spoluvlastníkov nárokoval individuálne užívanie
alebo vydelenie jeho podielu. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že vydaním osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva by sa na úpravu vlastníckych a užívacích vzťahov jeho spoluvlastníckeho podielu
v sporných parcelách malo vzťahovať ustanovenie Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia zákona

č. 181/1995. Práve prijatím zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách sa zjednotila
právna úprava pozemkových spoločenstiev. Z charakteru predmetných sporných parciel totiž vyplýva,
že pri úprave právnych pomerov podliehajú režimu pozemkových spoločenstiev v zmysle zákona č.
181/1995 Z. z., a teda pri realizácii práv podielových spoluvlastníkov do úvahy neprichádza aplikácia
ustanovení § 123 a 137 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca. Naviac ako

vyplýva z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva (ďalej v LV) č. XXX, XXX a XXX k. ú. Y. (č. l. 603 625
spisu), zapísané nehnuteľnosti parc. č. 1152, 931, 1160, 493/1, 494/1, 736/1 898 sú v LV označené ako„spoločné nehnuteľnosti“ podľa zákona č. 181/1995 Z. z., sú teda naďalej spoločnými nehnuteľnosťami,
čím je splnená základná podmienka existencie spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je predpokladom vzniku
žalovaného. Žalobca je vlastníkom len ideálneho podielu v nehnuteľnostiach tvoriacich spolu s ďalšími

spoločnú nehnuteľnosť, bez možnosti samostatného hospodárenia na nej. Vydaním osvedčenia o
vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. nezanikli predpoklady vyžadované žalobcom na vznik
spoločenstva - žalovaného.

S poukazom na ust. § 24 zákona č. 181/1995 Z. z. upravujúceho možnosť zrušenia spoločenstva
(žalovaného) rozhodnutím súdu za predpokladu, že takýto návrh dá osoba, ktorá preukáže právny

záujem na veci, a ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva, alebo ak
sa založením spoločenstva porušil zákon, v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca
neosvedčil ani právny záujem na zrušení žalovaného, lebo z listinných dôkazov je nesporné, že žalovaný
bol založený v súlade so zákonom, teda k porušeniu tak, ako to tvrdí žalobca, nedošlo. Odvolací súd
zároveň konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu totožnými s
tými, ktoré opätovne žalobca uviedol v odvolaní a náležite svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Odvolací

súd nezistil ani v procesnom postupe prvostupňového súdu žiadne pochybenia a stotožňuje sa s
jeho právnym záverom, že žalobca s poukazom na ust. § 24 zákona č. 181/1995 Z. z. nepreukázal
splnenie zákonných predpokladov, za ktorých by bolo možné súdnym rozhodnutím zrušiť pozemkové
spoločenstvo (žalovaného) a nariadiť jeho likvidáciu. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací
súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému
žalovanému v rámci odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Preto odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.