Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/314/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510216249
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510216249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne M. A., nar. X.X.XXXX, bytom v C.
Č.. XX, zastúpenej JUDr. A. C., advokátkou so sídlom v C., Š. Č.. XX, proti žalovaným 1. I. A., bytom
v C., C. Č.. XX, 2. T.. Ľ. A., bytom v C., G.P. E. Č.. XX, 3. A. M.. bytom v C., G. E. Č.. XX, 4. T.. L. E.,
bytom Z. C., K. Č.. X, 5. M. A., bytom v C., C. Č.. XX, zastúpenej matkou I. A., bytom v C., C. Č.. XX,
žalovaní v 1.,4. a 5. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou T., Š., K., A..P..U.. so sídlom v C., C. Č.. X,
o určenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie zo dňa 3.6.2011 č.k. 18C 494/2010-91 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že určuje, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX C..ú. C. G. I.V. ako parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXX M. a
rodinného domu súp.číslo XX na parc.č. XXX/X a to v 1/2.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni na trovách konania sumu 388,37 euro a túto zaplatiť JUDr. A.
C. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia,
že je podielovou spoluvlastníčkou hore uvedených nehnuteľností. Zároveň žalobkyňu zaviazal nahradiť
žalovaným v 1.,4. a 5. rade trovy konania v sume 3.199,56 euro do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. a 3.rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa a jej brat t.č. nebohý A. Ľ. boli

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat.úz. C. G. a to parcely č. XXX/X a
rodinného domu súp.č. XX stojaceho na parcele č. XXX/X každý v 1/2. Darovacou zmluvou zo dňa
28.4.2003 ktorú účastníci uzatvorili po predchádzajúcej dohode žalobkyňa ako darkyňa previedla na
svojhobrataakoobdarovanéhonehnuteľnostivovýškesvojhopodielu,pričomvčlánkuII bode2/zmluvy
dohodli, že obdarovaný zabezpečí byt pre darkyňu, podľa jej výberu v meste Košice do 31.8.2003 a
darujúca sa z domu súp.č. XX k tomuto termínu vysťahuje. V opačnom prípade sa táto zmluva stane
neplatnou. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že obdarovaný Ľ. A. zomrel dňa 30.1.2008,

avšak byt darujúcej teda žalobkyni nezabezpečil, pričom nehnuteľností zapísané na LV č. XXX ktoré boli
predmetom darovacej zmluvy v dedičskom konaní zdedili jeho právni nástupcovia žalovaní v 1. - 5.rade.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že darovacia zmluva uzavretá
účastníkmi v článku II bode 2/ nie je určitá, lebo v tejto časti zo zmluvy nie je bezo sporu ajednoznačne zrejmé, akým spôsobom má obdarovaný byt darkyni zabezpečiť a či to má uskutočniť
až po predchádzajúcom výbere bytu darkyňou, alebo on sám má o bytoch získavať aj informácie a
chodiť ich obzerať. Rovnako ustanovenie zmluvy o byte „podľa výberu darkyne“ nemožno podľa názoru

súdu považovať za určité, nie je zrejmé, či bolo na darkyni, aby si z ponuky bytov mala sama byty
vyberať a potom jej ich mal zabezpečiť obdarovaný. Súd preto dospel k záveru, že bod 2, článok II
darovacej zmluvy je pre neurčitosť neplatný. Zároveň však konštatoval, že v uvedenom článku zmluvy
účastníci si chceli dohodnúť rozväzovaciu podmienku. Ak je dojednanie rozväzovacej podmienky
neplatné, znamená to, že právny úkon teda v tomto prípade darovacia zmluva nie je podmienená a jej

nastále účinky už nemôžu pominúť. Medzi obdarovaným a darkyňou došlo teda k platnému darovaciemu
vzťahu. Ďalej súd konštatoval, že žalobkyňa svojimi argumentami nepresvedčila, že darovaciu zmluvu
podpísala preto, lebo sa bála. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť celej darovacej
zmluvy, či už pre rozpor s dobrými mravmi, alebo z ďalších dôvodov uvedených v ust. § 37, § 38 a §
39 Občianskeho zákonníka. Nepreukázala, že darovaciu zmluvu podpisovala pod fyzickým nátlakom,

bezprávnou vyhrážkou, naopak podľa svedka ju na obecnom úrade podpisovala v psychickej pohode.
Preto súd ako predbežnú otázku vyriešil, že darovacia zmluva okrem článku II bod 2/ je platná. Súd
zároveň vyslovil názor, že pokiaľ žalobkyňa po uzavretí darovacej zmluvy dospela k presvedčeniu, že
obdarovaný vo vzťahu k nej sa správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy, mohla sa ešte počas jeho
života vrátenia daru. V tejto súvislosti však právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania,

avšak týmito skutočnosťami sa súd v konaní nezaoberal, pretože predmetom návrhu nebolo vrátenie
daru podľa § 630 Obč. zákonníka. Po smrti obdarovaného Ľ. A. sa vlastníkmi spornej nehnuteľnosti stali
jeho zákonní dedičia a za takého stavu podľa názoru súdu prvého stupňa neexistoval žiaden právny
dôvod, aby určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.a úspešným žalovaným v

1.,4. a 5.rade priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Vzhľadom na
to, že žalovaným v 2. a 3. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenilajejnávrhuvcelomrozsahuvyhovel.Vodvolaníuviedla,žesúdprvéhostupňavovecinesprávne
rozhodol, keď žalobu zamietol, pričom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa

jej názoru, ak súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že zmluva bola podpísaná v tiesni, ktorú
vyvolal svojím správaním nebohý Ľ. A., týmto záverom nesprávne právne posúdil stav veci, keďže
práve túto situáciu posúdil v súvislosti s § 3 Obč. zákonníka ako „dobré mravy“ a aj skutočnosť, že
neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili absolútnu neplatnosť
celej darovacej zmluvy, či už pre rozpor s dobrými mravmi alebo s ďalšími dôvodmi uvedenými v §

37-39 Obč. zákonníka. Ďalej uviedla, že v celom spore nepoukazovala na to, že darovaciu zmluvu
podpísala pod fyzickým alebo iným nátlakom. Poukazovala na ust. § 3 Obč. zákonníka v súvislosti § 39
Obč. zákonníka, čo sa týka neplatného právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu, alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a to v inom význame, akým prvostupňový súd
smeroval svoje dokazovanie. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že nebohý brat nesplnil voči

nej záväzok a týmto sa obohatil na jej úkor a svoj záväzok voči nej nijako nesplnil. Práve v tejto súvislosti
mala na mysli konanie v rozpore s dobrými mravmi a to skutočnosť, že u nej išlo o dobromyseľnosť
darovať bratovi 1/2 nehnuteľnosti, pričom sa správala v súvislosti s dobrými mravmi na rozdiel od jej
nebohého brata. Má teda za to, že ide o absolútnu neplatnosť úkonu, keďže sa konanie jej nebohého
brata prieči dobrým mravom, ktorý konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti

panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Na odvolacom pojednávaní
uviedla, že trvá na podanom odvolaní a poukázala na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil lebo v rozpore s ust. § 37-39 Občianskeho zákonníka nesprávne vec posúdil ohľadom platnosti
resp. neplatnosti právneho úkonu.

Žalovaní v 1..4. a 5. rade vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého

stupňa v celom rozsahu potvrdiť a priznať im náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
považujú za správne a vzhľadom na vykonané rozsiahle dokazovanie aj vecne správne. Naopak podľa
ich názoru žalobkyňa v konaní nijako nepreukázala ani tvrdený rozpor darovacej zmluvy s dobrými
mravmi a podľa ich názoru uzavretá darovacia zmluva žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom.Právny úkon darovania čo do obsahu bol urobený platne v súlade s vôľou a pokynmi žalobkyni.
Princípuzavretej darovacej zmluvy nijako dobré mravy neobchádza ani im neodporuje. Taktiež poukázali
na osobitosť právnej úpravy darovacej zmluvy spočívajúcej v tom, že pokiaľ žalobkyňa mala za to,

že voči nej obdarovaný sa správal v rozpore s dobrými mravmi, mohla sa domáhať vrátenia daru.
Žalobkyňa však počas života žalovaného platnosť darovacej zmluvy nijakým spôsobom nespochybnila.
Na odvolacom pojednávaní uviedli, že právny úkon - darovaciu zmluvu považujú za platný právny úkon,
ktorý neobchádza zákon, ani neodporuje dobrým mravom. Z výsledku bolo preukázané, že nebohý brat
žalobkyne sa snažil zabezpečiť pre žalobkyňu aj byt, avšak pre nespoluprácu žalobkyne k tomu nedošlo.

Darovacia zmluva bola teda uzatvorená slobodne a vážne.

Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že súhlasia s
rozsudkom súdu prvého stupňa a žiadajú ho správoplatniť a zároveň zamietnuť odvolanie. Ďalej uviedli,
že dom zdedili po nebohom otcovi Ľ. A. a pri podpise darovacej zmluvy neboli prítomní a s otcom v
kontakte neboli, preto sa k veci vyjadriť nevedia. Na rovnakých tvrdeniach zotrvali aj počas odvolacieho
konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, avšak z iných dôvodov.

V prejednávanej veci odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový
stav veci (t.j. podmienky za akých uzatvorila žalobkyňa a právny predchodca žalovaných darovaciu

zmluvu), tento však následne nesprávne právne posúdil ak dospel k záveru, že darovacia zmluva bola
uzavretá platne.

Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zákonníka je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí

zo zákona (ex lége) a od počiatku (ex tunc), takže subjektívne občianske práva a občianskoprávne
povinnosti z takéhoto právneho úkonu vôbec nevzniknú, pričom nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy
o dôvode jej neplatnosti vedeli.

Skutočnosť smerujúcu k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, musí súd skúmať z úradnej
povinnosti, bez toho, aby vyčkávala zodpovedajúcu procesnú iniciatívu účastníkov vyplývajúcu pre nich

z ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Zásada, podľa ktorej k absolútnej neplatnosti (písomného) právneho úkonu,
súd v konaní, v ktorom skúma obsah práv a povinností, ktorá mala z takéhoto právneho úkonu vzniknúť,
vyviera z úradnej povinnosti, platí len za predpokladu, že táto neplatnosť je z tohto právneho úkonu
(ktorým bol v konaní vykonaný dôkaz) zrejmá. Uvedené platí tiež pre konanie odvolacie (§ 211 O.s.p.),
ovšem s obmedzením, ktoré vyplýva zo systému neúplnej apelácie, na ktorom je odvolacie konanie v

sporovom konaní založené. V prejednávanej veci neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy bola
podľa názoru odvolacieho súdu zrejmá a to z vykonaného dôkazu - darovacej zmluvy. Z uvedeného
dôvodupretoodvolacísúdposudzovalplatnosťprávnehoúkonu-darovacejzmluvyzúradnejpovinnosti.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako
mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovaného a ten dar alebo sľub prijíma.Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca prenecháva alebo
sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu
povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda

predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú
obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže byť ním aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr.
odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej
zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť
za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového

hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie
so sebou stratu majetkových pomerov darcu.

Priposúdení,čiideozmluvubezplatnúalebonie,jerozhodujúciprejavvôlezmluvnýchstránvčase,kedy
bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania,
aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú
povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva obsahovala aj inú

nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Obč.zákonníka, napr. zmluvu o práve darcu doživotne darované
nehnuteľnosti užívať. V takomto prípade je potrebné skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom
oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok; ak by dve
(viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť
jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému

bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

Základnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť, bola otázka, či žalobkyňa a
obdarovaný uzavreli v jednej listine - darovacej zmluve - jednu alebo dve zmluvy (darovaciu a
nepomenovanú)aakuzavrelidvezmluvy,čisúnavzájomoddeliteľnéaspôsobilésamostatnejexistencie
alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a či darovacia zmluva bola alebo nebola bezplatná.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako darca a právny predchodca žalovaných
ako obdarovaný uzavreli 28.4.2003 darovaciu zmluvu. Podľa článku I tejto zmluvy žalobkyňa daruje
spoluvlastnícky podiel (1/2) nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat.úz. C. G. svojmu bratovi Ľ. A.. V
článku II v bode 2 uvedenej zmluvy sa obdarovaný zaviazal zabezpečiť pre darujúcu v meste Košice do
31.8.2003 byt a darujúca sa zaviazala z darovaných nehnuteľností k tomuto termínu vysťahovať. Ďalej

účastníci dohodli, že v opačnom prípade sa zmluva stane neplatnou.

Podľa názoru odvolacieho súdu sporná darovacia zmluva obsahuje okrem darovacej zmluvy aj tzv.
nepomenovanú zmluvu, ktorá vyjadruje zmluvný záväzok obdarovaného, týkajúci sa zabezpečenia bytu
pre žalobkyňu podľa jej výberu. Absentuje tak jeden zo základných pojmových znakov darovacej
zmluvy a to bezplatnosť, pretože obdarovanému vznikla právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú

hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Záväzok obdarovaného obsiahnutý v článku II bod 2/ darovacej
zmluvyzabezpečiťbytdarujúcejpodľajejvýberuvmesteKošicedo31.8.2003-nepochybnepredstavuje
formu protiplnenia, prostredníctvom ktorého sa darkyni malo od obdarovaného dostať majetkového
ekvivalentu darovaných nehnuteľností, čo napokon vyplynulo nielen zo samotnej výpovede žalobkyne,
ale aj svedkyne - manželky obdarovaného. Darovaciu zmluvu preto nemožno považovať za bezplatnú,

čím nedošlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle § 628 ods. 1 Obč.
zákonníka.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom
rozsudku, že účastníci v článku II bod 2/ darovacej zmluvy si chceli dohodnúť rozväzovaciu podmienku,
pretože znenie tohto článku „v opačnom prípade sa táto zmluva stane neplatnou“ vyjadruje vzájomnosť

oboch zmlúv. Úmyslom oboch účastníkov darovacej zmluvy bolo dojednať bezodplatný prevod
vlastníckeho práva zo žalobkyne na právneho predchodcu žalovaných, avšak ako protihodnotu záväzku
obdarovaného zabezpečiť pre žalobkyňu bezplatne byt. Záväzky oboch strán tejto zmluvy tak boli
vzájomne podmienené a z tohto dôvodu nebolo možné oddeliť od seba časť zmluvy obsahujúcej
dojednanie o darovaní od tej, ktorej účelom bolo zabezpečiť obdarovaným pre žalobkyňu byt. Existencia

takejtovzájomnejpovinnostispôsobila,žedarovaciazmluvavskutočnostinebolabezplatnou(§628ods.1 /), pretože obsahovala záväzok obdarovaného poskytnúť darkyni protiplnenie nesporne majetkovej
povahy,ktoré v sebe nieslo odplatnosť prevodu vlastníctva.

Nakoľko v danom prípade absentuje jedna z podstatných náležitosti darovacej zmluvy, stanovená v

§ 628 ods. 1 Obč. zákonníka - bezplatnosť prenechania daru - odvolací súd dospel k záveru, že
darovacia zmluva uzavretá účastníkmi dňa 28.4.2003 je neplatná a z tohto dôvodu považoval žalobu o
určenie spoluvlastníckeho práva za dôvodnú, pretože takáto (neplatná) zmluva neprivodila (ani nemohla
privodiť) zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalovaných.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok a
žalobe vyhovel.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých
právo na náhradu trov konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa, preto jej súd priznal
aj náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku v sume 95,50 euro a trovách
právneho zastúpenia podľa § 10 a § 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to za 6 úkonov právnej
pomoci spočívajúcich v prevzatí a príprave zastúpenia, v účasti právnej zástupkyne na pojednávaniach v

dňoch 8.4.2011, 13.5.2011, 3.6.2011, písomné podanie - odvolanie zo dňa 27.6.2011 každý úkon právnej
pomoci v sume 57,-euro a za účasť právnej zástupkyne na odvolacom pojednávaní dňa 17.10.2012 v
sume 58,69 euro a k tomu je potrebné prirátať 5x režijný paušál po 7,41 euro a 1x režijný paušál v sume
7,63 euro. Teda celkové trovy konania v sume 388,37 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.