Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210205629
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7210205629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľky: M. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v O., T. X, proti odporcovi: P.., s. r. o. so sídlom v O., S. O. X, IČO: XX XXX XXX,
zast. JUDr. Vladimírom Janočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 1, v konaní o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.1.2010 dané odporcom navrhovateľke
je neplatné.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1.312,27 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu O. II súdny poplatok v sume XX,XX

eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.3.2010 žiadala, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré jej dal odporca ako jej zamestnávateľ z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny, je neplatné. Okrem toho žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej
rozdiel mzdy podľa pracovnej zmluvy za 2. stupeň náročnosti práce bez bližšej špecifikácie.

Svoj návrh odôvodnila tým, že po skončení práceneschopnosti dňa 30.10.2009 odovzdala ekonómke
odporcu oznámenie o ukončení práceneschopnosti a lekársku správu zo dňa 29.10.2009. Niekoľkokrát
ústne prejednávala s konateľkou odporcu prideľovanie práce, avšak konateľka jej prideľovala prácu

upratovačky na dve hodiny, ktorá nezodpovedala jej zdravotnému stavu, ktorú skutočnosť odporcovi aj
oznámila. Uviedla, že od 20.2.2006 pracovala na úseku mäsa a mäsových výrobkov, pri nástupe do
zamestnania túto prácu vykonávali štyria zamestnanci. Navrhovateľkine ťažkosti vznikli z preťaženia,
keď na pracovisku ostali len dve s kolegyňou, pracovali v dvojzmennej prevádzke, mali otvorené aj
soboty a nedele. Posledné dva mesiace pracovala 27-28 dní v mesiaci.Navrhovateľka počas konania návrh na začatie konania viackrát upravovala, a to na pojednávaní dňa
22.6.2010, podaním doručeným súdu dňa 20.8.2010 a na pojednávaní dňa 9.11.2010. Po prednese
konečného návrhu na začatie konania navrhovateľkou súd uznesením zo dňa 9.11.2010 pripustil zmenu

návrhu, podľa ktorého navrhovateľka žiadala určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
7.1.2010 je neplatné a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľke 266,- eur titulom doplatku
mzdy za 2. stupeň náročnosti práce za obdobie od 1.1.2007 do 31.10.2007, sumu 826,20 eur titulom
dvojmesačného odstupného a sumu 1.032,75 eur titulom nezaplatenej mzdy za obdobie do 3.11.2009
do 15.1.2010.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

Odporca ako zamestnávateľ a navrhovateľka ako zamestnanec dňa 17.2.2006 uzatvorili pracovnú
zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka od 20.2.2006 vykonávala pre odporcu druh práce - predavač,
bola zaradená do 2. stupňa náročnosti práce. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do

19.2.2007 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Účastníci sa dohodli na mesačnej mzde navrhovateľky tak,
že„pripracovnomčase40hodíntýždennejejmzdavzmysleplatnýchmzdovýchpredpisovpozostávazo
základnej mesačnej mzdy a z 0-0,2 % z mesačného zisku prevádzky pri bezvadnom splnení základných
povinností zamestnanca" (č. l. 3 - 4).

Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky (č. l. 15) navrhovateľka bola

práceneschopná od 1.11.2007 do 31.10.2009. Od 1.11.2009 bola práceschopná.

Podľa výmenného listu vystaveného všeobecným lekárom navrhovateľky sa navrhovateľka dňa
2.11.2009 zúčastnila celodenného ošetrenia (č. l. 8).

Podľa výmenných listov všeobecného lekára navrhovateľky zo dňa 29.10.2009 a zo dňa 6.11.2009 (č.l.
12), lekár, vzhľadom k dlhotrvajúcim zdravotným ťažkostiam navrhovateľky jej neodporučil vykonávať

fyzicky namáhavú prácu. V ďalšej správe sa uvádza, že navrhovateľka bola posudzovaná pre
nepriaznivý zdravotný stav posudkovou komisiou so záverom: Môže vykonávať prácu len v prostredí
bez zvýšenej fyzickej námahy na pohybový aparát, hlavne chrbticu a horné končatiny v klimaticky
vyrovnanom prostredí. Môže vykonávať prácu v teplom suchom prostredí ako informátorka, pomocná
skladová robotníčka, prípadne jednoduché manuálne práce.

Navrhovateľka listom zo dňa 3.11.2009 (č. l. 9) požiadala odporcu o pridelenie práce primeranej jej
zdravotnému stavu.

Odporca listom zo dňa 16.11.2009 označeným ako Oznámenie o preradení na inú prácu (č. l. 5) oznámil
navrhovateľke, že na základe ňou doručeného lekárskeho posudku zo dňa 6.11.2009, v zmysle ktorého
môževykonávaťpráculenvprostredíbezzvýšenejfyzickejnámahynapohybovýaparát,hlavnechrbticu

a horné končatiny v klimaticky vyrovnanom, v teplom suchom prostredí, v zmysle ust. § 55 ods. 2 písm.
a/ a nasl. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, preraďuje navrhovateľku na inú prácu, a to na prácu
upratovačky, pretože iný vhodný druh práce momentálne odporca nemá. Ďalej oznámil navrhovateľke,
že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná vykonávať vyššie uvedený druh práce v mieste výkonu
práce v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 17.2.2006 a na dobu určenú v tejto pracovnej zmluve.

Navrhovateľka listom zo dňa 20.11.2009 označeným ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 16.11.2009",
oznámila odporcovi, že podľa jej názoru práca upratovačky nezodpovedá jej zdravotnému stavu a preto
opätovne požiadala odporcu, aby daný stav riešil (č. l. 10).

Odporca listom zo dňa 24.11.2009 (č. l. 6) vyzval navrhovateľku na predloženie oznámenia a dokladu
vzťahujúceho sa na prekážky v práci do dvoch dní od doručenia tejto výzvy. Tým, že si navrhovateľkasvoju povinnosť nesplnila, odporca bol nútený u nej evidovať absencie bez ospravedlnenia, čím závažne
porušila pracovnú disciplínu.

Navrhovateľka listom zo dňa 30.11.2009 (č. l. 11) oznámila odporcovi, že práca upratovačky

nezodpovedá jej zdravotnému stavu, preto nevidí dôvod na preukazovanie svojej neprítomnosti.

Odporca listom zo dňa 7.1.2010 (č. l. 7) označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru,
oznámil navrhovateľke, že s ňou okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo
dňa 17.2.2006 a jej následných dodatkov za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. §
68 ods. 1 písm. b/ a nasl. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce dňom doručenia tohto oznámenia

o okamžitom skončení pracovného pomeru z nasledovných dôvodov: „Na základe Vami doručeného
lekárskeho posudku zo dňa 6.11.2009, v zmysle ktorého ste mohli vykonávať prácu len v prostredí
bez zvýšenej fyzickej námahy na pohybový aparát v teplom a suchom prostredí ako informátorka,
pomocná skladová robotníčka alebo vykonávať jednoduché manuálne práce, sme boli povinní Vás v
zmysle ust. § 55 ods. 2 písm. a/ a nasl. zák. č. 311/2001 Z. z. preradiť na inú prácu, a to na prácu
upratovačky. Po našom vzájomnom prerokovaní Vašej situácie sme Vám ponúkli miesto upratovačky,

pretože sme v tomto období iné vhodné miesto na našich prevádzkach, vzhľadom na Váš zdravotný
stav a kvalifikáciu, nemali. Dňa 16.11.2009 sme Vám písomne zaslali oznámenie o preradení na inú
prácu, čím ste dňom doručenia tohto oznámenia o preradení boli povinná vykonávať vyššie uvedený
druh práce v mieste výkonu práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 17.2.2006, čo sa do dnešného dňa
nestalo. Dňa 24.11.2009 sme Vám zaslali výzvu o doloženie dokladu vzťahujúceho sa na prekážky vo

vašej práci, túto povinnosť ste si nesplnili do dnešného dňa a tým sme boli nútení evidovať absencie
bez ospravedlnenia, čím ste závažne porušili pracovnú disciplínu".

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že jej pracovný pomer u odporcu vznikol dňom 20.2.2006 na
základepracovnejzmluvyzodňa17.2.2006.Okremtejtopracovnejzmluvynebolimedziňouaodporcom
uzatvorená iná pracovná zmluva ani dodatky k pôvodnej pracovnej zmluve. Okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 7.1.2009 jej odporca doručoval poštou a listovú zásielku si prevzala dňa
15.1.2010. Jej práceneschopnosť trvala od 1.11.2007 do 31.10.2009. Dňa 2.11.2009 (pondelok) sa
podrobila celodennému ošetreniu, preto na pracovisko sa dostavila až dňa 3.11.2009 s potvrdením
od svojho ošetrujúceho lekára o svojom zdravotnom stave, teda o svojej nespôsobilosti vykonávať
doterajšiu prácu. Dňa 3.11.2009 štatutárnej zástupkyni odporcu predložila lekárske potvrdenie zo dňa

29.10.2009, kedy štatutárna zástupkyňa odporcu jej tvrdila, že žiadnu prácu pre ňu nemá a s tým sa
rozišli bez akejkoľvek ďalšej dohody. Následne navrhovateľka písomne požiadala o pridelenie práce
listom zo dňa 3.11.2009. Od toho času viackrát osobne sa chodila informovať ku odporcovi ohľadom
inej práce, ale napriek tomu, že o riešení danej situácie sa s konateľkou rozprávali, táto jej žiadnu inú
prácu nepridelila. Na to jej bolo doručené písomné oznámenie odporcu o preradení na inú prácu zo

dňa 16.11.2009. Po doručení tohto listu osobne požiadal konateľku odporcu, aby jej presne vysvetlila,
o akú prácu ide. Bolo jej vysvetlené, že to má byť práca upratovačky na dve hodiny denne a bolo jej
oznámené miesto výkonu tejto práce. Konateľka odporcu jej však odmietla oznámiť ďalšie informácie
ohľadom výšky mzdy a iných podmienok. Na to navrhovateľka oznámila ústne a následne aj písomne
odporcovi, že ponúknutá práca upratovačky nezodpovedá jej zdravotnému stavu. Zo strany odporcu

jej nebol predložený žiadny dodatok k pracovnej zmluve, ani iný písomný doklad, kde by boli uvedené
presné podmienky ďalšieho výkonu jej práce po preradení. Od 3.11.2009 až do 17.1.2010 navrhovateľka
nebola práceneschopná a ani nenastúpila vykonávať prácu z toho dôvodu, že odporca jej neponúkol
žiadnu prácu, ktorá by vyhovovala jej zdravotnému stavu. Následne jej odporca doručil už len okamžité
skončenie pracovného pomeru poštou, a to dňa 15.1.2010. Dňa 5.5.2010 jej bolo doručené potvrdenie

zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, z ktorého zistila, že odporca u nej
vykazoval neospravedlnenú absenciu od 3.11.2009 do 15.1.2010. Po doručení okamžitého skončenia
pracovného pomeru navrhovateľka oznámila odporcovi, že s okamžitým skončením nesúhlasí a žiada,
aby jej bolo vyplatené odstupné.

Navrhovateľka listom zo dňa 15.1.2010 (č. l. 47 a 48) označeným ako Vyjadrenie sa k listu zo dňa

7.1.2010 oznámila odporcovi, že k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny z jej strany nedošlo, ako
sa uvádza v liste zo dňa 7.1.2010 a žiadala o vyplatenie odstupného a ukončenie pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a o zaplatenie rozdielu mzdy podľa pracovnej zmluvy za
druhý stupeň náročnosti práce.Právny zástupca odporcu potvrdil, rovnako ako navrhovateľka, že pracovný pomer bol medzi účastníkmi
konania založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.2.2006. K tejto pracovnej zmluve neboli
uzatvorené žiadne dodatky, prípadne nebola uzavretá iná pracovná zmluva. Okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 7.1.2010 bolo doručované navrhovateľke poštou a zásielku si prevzala
dňa 15.1.2010. Odporca vo vzťahu k navrhovateľke vykazoval absenciu za obdobie od 3.11.2009 do
15.1.2010.

Štatutárna zástupkyňa - konateľka odporcu B. P. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka
vykonávala prácu u odporcu a základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.2.2006. Táto pracovná zmluva
bola uzavretá na dobu určitú do 19.2.2007, avšak navrhovateľka aj po uplynutí dohodnutej doby ďalej

u odporcu pokračovala v práci. Viackrát sa pokúšali uzatvoriť s navrhovateľkou dodatky k uvedenej
pracovnej zmluve, avšak k samotnej dohode nedošlo a z toho dôvodu už nebol uzavretý k uvedenej
pracovnej zmluve žiadny dodatok.

Navrhovateľka si spočiatku svoju prácu vykonávala svedomito, avšak následne sa vyskytli prípady,
že sa sťažovala zákazníkom kvôli tomu, že má veľa práce a aké má zdravotné potiaže. Toto jej

bolo zo strany odporcu vytknuté. Počas výkonu práce navrhovateľka nikdy nebola upozorňovaná na
porušenie pracovnej disciplíny. Po krátkom čase výkonu práce u odporcu bola práceneschopná, ktorá
práceneschopnosť trvala dva roky. Po uplynutí týchto dvoch rokov práceneschopnosti navrhovateľka
chcela nastúpiť do práce, avšak doniesla lekársky posudok, v ktorom bolo uvedené, že nemôže
vykonávať dohodnutú prácu a že by v podstate mohla vykonávať prácu informátorky. Konateľka

jej oznámila, že v ich spoločnosti takáto pracovná možnosť nie je a preto jej navrhla vykonávať
prácu upratovačky. Písomnú dohodu ohľadom zmeny pracovných podmienok dohodnutých v pôvodnej
pracovnej zmluve s navrhovateľkou neuzavreli. Ústne sa viackrát dohadovali, ale ani k ústnej dohode
nedošlo, pretože navrhovateľka chcela vedieť, za akú mzdu bude vykonávať túto prácu a ďalšie
náležitosti. Konateľka jej toto nikdy presne neoznámila. Doručovali jej oznámenie o preradení na inú

prácu zo dňa 16.11.2009.

Konateľka uviedla, že z ich strany bolo vykonaných viacej pokusov o dohodu. Keď sa už nedalo osobne
a telefonicky rokovať s navrhovateľkou, tak ju písomne vyzvali na stretnutie v spoločnosti odporcu, avšak
navrhovateľka na tieto ústne, telefonické a neskôr aj na písomnú výzvu nereagovala a nedostavila sa.
Je síce pravdou, že sa zastavila viackrát v sídle odporcu, avšak neboli to dohodnuté stretnutia, išlo o

krátkodobé návštevy, počas ktorých nebolo možné uzavrieť medzi účastníkmi konania žiadnu dohodu.
Prvýkrát po ukončení PN dňa 30.10.2009 sa dostavila navrhovateľka k odporcovi a doniesla doklad o
ukončení svojej práceneschopnosti aj potvrdenie lekára, na základe ktorého žiadala o preradenie na
inú prácu. Konateľka jej povedala, že ľahšia práca v ich spoločnosti nie je, ale že nech sa zastaví na
nasledujúci týždeň v pondelok, čo malo byť 2.11.2009, že sa dohodnú na ďalšom postupe. Na to sa

navrhovateľka v pondelok 2.11.2009 nedostavila a tak isto do práce nedošla ani v nasledujúce dni až
zhruba po týždni, asi 9.11.2009 prišla s ďalším potvrdením od lekára o celodennom ošetrení zo dňa
2.11.2009. Zároveň doniesla lekársky posudok o tom, že nemôže vykonávať doterajšiu prácu. Konateľka
jej vtedy povedala, že musí nastúpiť na náhradnú prácu upratovačky, ktorú jej ponúkla a potom časom
sa situácia prípadne môže vyriešiť aj inak. Navrhovateľka však na výkon tejto práce vôbec nenastúpila

a ďalej komunikovali už len písomne. Potom, ako navrhovateľke ponúkla náhradnú prácu upratovačky,
žiadneďalšiepodrobnostiohľadomvýkonutejtoprácejejneoznamovala,pretožesnavrhovateľkousana
túto tému už nedalo vôbec komunikovať. Následne u navrhovateľky vykazovali absencie od 3.11.2009,
keďže za 2.11.2009 doniesla potvrdenie o celodennom ošetrení.

Právny zástupca odporcu poukázal na to, že po ďalšej nemožnosti komunikácie medzi účastníkmi

konania konateľka odporcu predvolala navrhovateľku na rokovanie na 17.12.2009. Toto sa udialo dňa
15.12.2009, keď navrhovateľka bola prítomná v sídle zamestnávateľa. Konateľka odporcu jej chcela
doručiť predvolanie na rokovanie, avšak navrhovateľka odmietla predvolanie prevziať, ktorú skutočnosť
potvrdili svedkovia - zamestnanci odporcu podpísaní na uvedenom predvolaní.

Navrhovateľka k tomu uviedla, že ona žiadne také predvolanie nedostala, ani sa nepamätá, že by

15.12.2009 bola v sídle odporcu. Chodila tam síce často, aj s konateľkou sa často rozprávali o tejtoveci, avšak nikdy sa nevedeli dohodnúť. O žiadnom rokovaní, ktoré sa malo konať 17.12.2009 nevedela,
preto tam ani neprišla. Žiadne predvolanie nepreberala, ani nepodpisovala.

Podľa ust. § 71 ods. 1 a 2 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa

skončí uplynutím tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom
bol založený na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej 17.2.2006. Podľa tejto zmluvy pracovný
pomer vznikol od 20.2.2006 a bol dohodnutý na dobu určitú do 19.2.2007.

Zo zhodných tvrdení oboch účastníkov konania vyplýva, že k pracovnej zmluve nebol uzavretý žiadny
dodatok a medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna ďalšia pracovná zmluva. Po uplynutí
dohodnutej doby, teda po 19.2.2007, navrhovateľka ďalej pokračovala vo výkone práce s vedomím
zamestnávateľa, preto v súlade s ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce sa pracovný pomer navrhovateľky
zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.

Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákonníka práce vykonávať prácu iného druhu alebo na inom mieste ako boli
dohodnuté v pracovnej zmluve je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených
v ods. 2 - 4.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu ak

a/ zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť

naďalej vykonávať doterajšiu prácu.

Podľa ods. 3 cit. ust., ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa ods. 2 preradením zamestnanca v
rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť v týchto prípadoch po dohode aj na práce iného
druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

Podľa ods. 5 cit. ust., práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa ods. 3, musí

zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na
to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu.

Podľa ods. 6 cit. ust., zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia
na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene
pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú

prácu a o jeho trvaní, okrem prípadov uvedených v ods. 4.

Podľa ust. § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec

b/ porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo

dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď
tento dôvod vznikol.

Podľa ust. § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.

Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka bola práceneschopná do 31.10.2009. Od
1.11.2009 bola práceschopná a teda mala povinnosť nastúpiť do práce ku svojmu zamestnávateľovi.
Prvýpracovnýdeň-2.11.2009,sapodrobilacelodennémulekárskemuošetreniu,apretomalapovinnosť

nastúpiť 3.11.2009. Dňa 30.10.2009 navrhovateľka doručila štatutárnej zástupkyni odporcu lekárske
potvrdenieotom,ženiejeschopnánaďalejvykonávaťdohodnutúprácupredavačkyazároveňpožiadala
o preradenie na inú prácu, ktorá zodpovedá jej zdravotnému stavu v zmysle lekárskeho posudku. Dňa
30.11.2009, ale aj v nasledujúcich dňoch, keď bolo nesporné, že navrhovateľka viackrát žiadala o
preradenie na inú prácu, jej bola zo strany konateľky odporcu ponúknutá možnosť vykonávať prácu

upratovačky na dvojhodinový pracovný úväzok. Konateľka túto možnosť navrhovateľke viackrát ústne
oznámila,alenapriekžiadostiamnavrhovateľkynikdyjejneoznámilaďalšiepodrobnostiohľadomvýkonu
tejto práce, konkrétne mzdové podmienky, čo potvrdila aj samotná konateľka odporcu. Keďže sa ústne
nevedeli dohodnúť na ďalšom postupe, odporca listom zo dňa 16.11.2009 vyzval navrhovateľku na
nástup do práce a zároveň jej oznámil, že bola preradená na prácu upratovačky s dvojhodinovým
úväzkom, ktorú prácu má vykonávať v mieste výkonu práce v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy.

Odporca však navrhovateľke ani týmto listom neoznámil ďalšie skutočnosti, ktoré sú podstatnou
náležitosťou pracovnej zmluvy, predovšetkým mzdové podmienky v zmysle ust. § 55 Zákonníka práce a
už vôbec nebol, podľa zhodných tvrdení účastníkov konania, predložený navrhovateľke návrh zmenenej
pracovnej zmluvy, resp. dodatku k pôvodnej pracovnej zmluve. Keďže na základe uvedeného listu
navrhovateľka nenastúpila na výkon práce u odporcu, podľa zhodných tvrdení účastníkov, naďalej

sa pokúšali spolu komunikovať, avšak obe strany potvrdili, že bezvýsledne. Navrhovateľka písomne
opätovnevyzvalaodporcuo preradenienainúprácuaodporcažiadalnavrhovateľkuoosobnéstretnutie
dňa 17.12.2009, kde by došlo k prerokovaniu ďalšieho postupu. Odporca nereagoval na písomnú výzvu
navrhovateľky a následne navrhovateľka nereagovala na výzvu odporcu o osobné stretnutie a na výkon
práce opätovne nenastúpila.

Na základe uvedeného správania sa navrhovateľky, odporca vykazoval u nej absenciu za obdobie od
3.11.2009 do 15.1.2010. Odporca listom zo dňa 7.1.2010, ktorý bol navrhovateľke doručený 15.1.2010,
čo zhode potvrdili obaja účastníci, dal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom za závažné
porušenie pracovnej disciplíny považoval neospravedlnené absencie. Odporca v okamžitom skončení

pracovného pomeru neuvádza, za ktoré dni vykazoval voči navrhovateľke absencie.

Súd okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.1.2010, ktoré dal odporca navrhovateľke,
považoval za neplatné, pretože neboli dôvody zo strany odporcu na okamžité skončenie pracovného
pomeru, lebo navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu tým, že nenastúpila na výkon práce
dohodnutej v pôvodnej pracovnej zmluve zo dňa 17.2.2007.

Navrhovateľka nesporne stratila spôsobilosť na výkon doterajšej práce a v zmysle ust. § 55 Zákonníka
práce bol odporca povinný ju preradiť na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy alebo, po dohode s
navrhovateľkou aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Keďže u odporcu
nebolo iné vhodné pracovné miesto v rámci pracovnej zmluvy, podľa ust. § 55 ods. 6 Zákonníka práce
odporca bol povinný vopred prerokovať s navrhovateľkou dôvod preradenia na inú prácu. V danom

prípade navyše preradením navrhovateľky malo dôjsť aj k zmene pracovnej zmluvy, preto odporca
bol povinný vyhotoviť návrh novej pracovnej zmluvy (alebo dodatku k pôvodnej pracovnej zmluve)
so všetkými náležitosťami, ktoré pracovná zmluva má obsahovať, teda s vymedzením druhu práce,
miesta výkonu práce, dňa nástupu do práce a mzdových podmienok, výplatných termínov, pracovného
času, výmery dovolenky a dĺžky výpovednej doby. Keďže si odporca ako zamestnávateľ túto svoju

povinnosť nesporne nesplnil, ktorá skutočnosť vyplynula zo zhodných tvrdení účastníkov konania aj z
predložených listinných dôkazov, navrhovateľka tým, že sa nedostavila na výkon práce podľa pôvodnej
pracovnej zmluvy, nemohla porušiť pracovnú disciplínu (a už vôbec nie závažným spôsobom) a odporca
nemal dôvod vykazovať absencie navrhovateľke za uvedené obdobie, preto súd návrhu navrhovateľky
o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.1.2010 je neplatné, vyhovel.

Podľa ust. § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ods. 3 cit. ust., ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom,
aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával platí, ak sa so zamestnancom nedohodne písomne inak, že
sa jeho pracovný pomer skončil dohodou ak

b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Podľa ods. 4 cit. ust., v prípadoch ustanovených v ods. 3 písm. b/ zamestnanec má nárok na náhradu

mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že netrvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával,
preto súd postupoval podľa ust. § 79 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce a keďže v danom prípade
bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru, k čomu došlo na základe zhodných tvrdení účastníkov konania dňa 15.1.2010, tento deň súd

považoval za ukončenie pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu na základe dohody účastníkov
v zmysle ust. § 79 ods. 4 ZP. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy v sume priemerného
zárobku navrhovateľky za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 709,20 eur. Vzhľadom na to, že
v pracovnej zmluve nebola dohodnutá výška mzdy navrhovateľky, súd pri výpočte vychádzal zo sumy
minimálnej mzdy stanovenej Nariadením vlády SR č. 422/2008 Z.z. (295,50 eur za mesiac) vynásobenej

koeficientom 1,2 platným pre druhý stupeň náročnosti práce (podľa ods. 2 pracovnej zmluvy), čo
predstavuje 354,60 eur za mesiac (295,50 x 1,2), spolu za dva mesiace v sume 709,20 eur.

Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia mzdy za obdobie od 3.11.2009 do 15.1.2010. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v období od 3.11.2009 do 15.1.2010 navrhovateľka neporušila
pracovnú disciplínu, patrí jej aj mzda za uvedené obdobie. Súd tu zohľadnil to, že navrhovateľka do

17.12.2009 aktívne javila záujem o inú prácu zohľadňujúcu jej zdravotný stav, ale na písomnú pozvánku
na rokovanie na 17.12.2009 ohľadom preradenia na inú prácu, ktorú sa jej pokúšala doručiť konateľka
odporcu nereagovala, rokovania sa nezúčastnila, preto súd jej priznal mzdu len za obdobie od 3.11.2009
do 17.12.2009 v sume 557,37 eur. Za obdobie od 18.12.2009 do 15.1.2010 súd nárok navrhovateľky
považoval za nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že z dokazovania mal preukázané,

že v tomto období navrhovateľka nemala záujem o uzavretie dohody o preradení na inú prácu, preto jej
nárok v tejto časti zamietol. Táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že odporca oprávnene vykazoval
absenciu od 18.12.2009, nakoľko napriek nezáujmu navrhovateľky o dohodu, mal možnosť jej návrh
dohody doručiť poštou. Pri výpočte mzdy navrhovateľky za obdobie od 3.11.2009 do 17.12.2009 súd
vychádzal zo sumy minimálnej mzdy stanovenej Nariadením vlády SR č. 422/2008 Z.z. (295,50 eur

za mesiac) vynásobenej koeficientom 1,2 platným pre druhý stupeň náročnosti práce (podľa ods. 2
pracovnej zmluvy), čo predstavuje 354,60 eur za mesiac (295,50 x 1,2). V novembri 2009 bolo spolu
21 pracovných dní, z toho 1 pracovný deň (2.11.2009) bola navrhovateľka práceneschopná, takto za
20 pracovných dní patrila navrhovateľke mzda vo výške 337,80 eur (354,60 : 21 = 16,89 eur x 20 dní
= 337,80 eur). V decembri 2009 bolo spolu 21 pracovných dní, do 17.12.2009 bolo 13 pracovných dní

a mzda navrhovateľky predstavuje 219,57 eur (354,60 : 21 = 16,89 eur x 13 dní = 219,57 eur), spolu
557,37 eur.

Navrhovateľka žiadala aj doplatok za druhý stupeň náročnosti práce, nakoľko mala za to, že v období
(pred jej PNS) od 1.1.2007 do 31.10.2007 odporca nevyplatil mzdu vo výške podľa druhého stupňa
náročnosti práce, žiadala doplatok vo výške 266,- eur.Podľa Nariadenia vlády SR č. 540/2006 Z.z. s účinnosťou od l.l0.2006 bola stanovená minimálna mzda
v sume 43,70 Sk za hodinu x 1,2 (koeficient za 2. stupeň náročnosti práce) = 52,44 Sk.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 450/2007 Z.z. bola s účinnosťou od l.l0.2007 stanovená minimálna mzda

vo výške 46,60 Sk x 1,2 = 55,92 Sk.

Podľa mzdového listu navrhovateľky za rok 2007 odporca jej za január 2007 zaplatil mzdu 8.688,- Sk
(vrátane príplatku k mzde) za 184 odpracovaných hodín, pričom minimálna mzda bola vo výške 184
hodín x 52,44 Sk = 9.648,96 Sk, rozdiel činí 960,96 Sk. Za február 2007 bola mzda navrhovateľky vo
výške6.867,-Skza112odpracovanýchhodín,minimálnamzdačiní112x52,44=5.873,28Sk.Zamarec
2007 bola mzda navrhovateľky vo výške 9.086,- Sk za 176 odpracovaných hodín, minimálna mzda činí

176 x 52,44 = 9.229,44 Sk, rozdiel činí 143,44 Sk. Za apríl 2007 bola mzda navrhovateľky vo výške
9.174,- Sk za 168 odpracovaných hodín, minimálna mzda činí 168 x 52,44 = 8.809,92 Sk. Za máj 2007
bola mzda navrhovateľky vo výške 9.862,- Sk za 184 odpracovaných hodín, minimálna mzda činí 184 x
52,44 = 9.648,96 Sk. Za jún 2007 bola mzda navrhovateľky vo výške 9.960,- Sk za 168 odpracovaných
hodín, minimálna mzda činí 168 x 52,44 = 8.809,92 Sk. Za júl 2007 bola mzda navrhovateľky vo výške

9.585,- Sk za 176 odpracovaných hodín, minimálna mzda činí 176 x 52,44 = 9.229,44 Sk. Za august
2007 bola mzda navrhovateľky vo výške 6.114,- Sk za 112 odpracovaných hodín, minimálna mzda činí
112 x 52,44 = 5.873,28 Sk. Za september 2007 bola mzda navrhovateľky vo výške 10.122,- Sk za 160
odpracovaných hodín, minimálna mzda činí 160 x 52,44 = 8.390,40 Sk. Za október 2007 bola mzda
navrhovateľky vo výške 10.017,- Sk za 184 odpracovaných hodín, minimálna mzda činí 184 x 55,92 =

10.289,28 Sk, rozdiel činí 272,28 Sk. Spolu rozdiel za sporné obdobie predstavuje 1.376,68 Sk/45,70
eur, ktorú sumu súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke.

Na základe uvedených skutočností súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke celkom sumu
1.312,27 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci v tomto konaní boli čiastočne úspešní, resp.
čiastočne neúspešní.

Súd uložil navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania za uplatnený nárok na
zaplatenie mzdy za obdobie od 3.11.2009 do 15.1.2010, ktorý si navrhovateľka uplatnila vo výške

1.032,75 eur a za doplatok mzdy za 2. stupeň náročnosti práce, ktorý si navrhovateľka uplatnila vo výške
266,- eur podľa ust. § 2 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 1 a)
sadzobníka súdnych poplatkov 6 % zo základu 1.298,75 eur (266 + 1.032,75), po zaokrúhlení 1.298,-
eur, vo výške 77,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.