Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/50/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811202710
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7811202710.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu U. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G., W. XX, práv. zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave,
Cyrila a Metoda č. 4, proti žalovanej N.. H. S. L.., so sídlom v W., V. XX, správkyne konkurznej podstaty
úpadcu SIDERIT, s. r. o., Nižná Slaná, Dobšinského 72, IČO: 36191655, práv. zast. JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní o určenie zodpovednosti za chorobu
z povolania, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalovaný zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu, a to chorobu z povolania z
dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov

končatín, ktorá bola zistená dňa 15. 07. 2009 a priznaná Klinikou pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi v sume 281,21 Eur, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

O náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalovaná je zodpovedná za poškodenie zdravia,
a to chorobu z povolania, z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenia
kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, ktorá bola žalobcovi zistená 15. 07. 2009 a priznaná Klinikou
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 12. 1980 uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom - Železorudné

bane, š. p., Spišská Nová Ves, závod Nižná Slaná, s pracovným zaradením ako prevádzkový zámočník.
Od tej doby pracoval v tejto profesii, a to aj u právneho nástupcu pôvodného zamestnávateľa, úpadcu
Siderit, s. r. o., Nižná Slaná, až do 31. 10. 2008. K uvedenému dňu bol rozviazaný pracovný pomer
s úpadcom podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b.) Zákonníka práce. Dňa 15. 07. 2009 bola prvýkrát u
žalobcu zistená a následne 01. 10. 2009 aj priznaná choroba z povolania, a to choroba z dlhodobého,
nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín (ďalej len „JNDZ“) - ochorenia kostí, kĺbov, šliach a
nervov končatín, Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura

Košice ( ďalej len „FNLP Košice“). Žalovaný prejednal dňa 22. 01. 2010 na škodovej komisii nahlásenú
chorobu z povolania žalobcom, a po prejednaní neuznal svoju zodpovednosť za chorobu z povolania.
Dôvodom neuznania bola skutočnosť, že nepracoval dlhodobo v podmienkach rizika vzniku choroby z
povolania zistenej u žalobcu. Toto stanovisko nahlásil posledný zamestnávateľ aj Sociálnej poisťovni,pobočka Rožňava. FNLP Košice dňa 01. 10. 2009 vystavila lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia, z ktorého vyplynulo, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vyčíslené
počtom bodov 450. Žalobca si uplatnil žiadosťou zo dňa 08. 02. 2010 úrazové dávky v Sociálnej

poisťovni, pobočka Rožňava, ktorá svojim rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2010 a následne 09. 06. 2010
prerušila konanie do úplného zistenia skutkového stavu veci. Dôvodom bolo, že úpadca informoval
Sociálnu poisťovňu o neuznaní nárokov a svojej zodpovednosti za chorobu z povolania. Sociálna
poisťovňa vykonala šetrenie, a napriek šetreniu úpadca naďalej neuznal zodpovednosť za chorobu z
povolania vzniknutú žalobcovi. Z toho dôvodu bol žalobca nútený obrátiť sa na súd. Žalobca uviedol,

že od roku 1980, až do 31. 10. 2008 nepracoval u žiadneho iného zamestnávateľa. Z toho vyplýva,
že choroba z povolania mohla vzniknúť jedine u úpadcu, u ktorého naposledy pred zistením choroby
z povolania pracoval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomným vyjadrením
žalovanej, pripojenými listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že pracoval v Železorudných baniach od

roku 1980, 28 rokov. Začal pracoval ako prevádzkový zmenový zámočník, túto prácu vykonával 15
rokov.Počaszmenovejprevádzkypracovalivždydvajazamestnanciprirotačnýchpeciach.Robiliúdržbu
týchto pecí, čo bolo veľmi náročné, pretože kladivo, s ktorým pracovali, malo 15 kg. Vidlicový kľúč,
s ktorým museli pracovať, vážil 40 kg. V rámci údržbárskych prác museli vyberať z pece roztavené
železo, tzv. spekance. Ďalšia činnosť bolo pancierovanie chladiča. Panciere - diely, mali 35 kg, museli

ich prevŕtavať. Za deň urobili v priemere 60 kusov, aj viac. Pri tejto práci bolo potrebné namáhať si
ruky, a vôbec končatiny. Okrem toho pracoval žalobca tiež na konštrukciách a dopravných pásoch
s brúskami, so zváračkami. Brúsky síce neboli veľmi ťažké, ale boli náročné na vibráciu. Okrem toho
lepili s ďalším kolegom dopravníkové pásy. Časti, ktoré lepili, tvorili lepiace platne, museli ich dávať po
dve a mali po 50 kg. Všetko museli vyniesť na dopravníky, pretože na to neboli mechanizmy. V tom

čase išlo o skúšobnú prevádzku. Ďalších 14 rokov robil žalobca na zmenu údržbára na rotačnej peci a
na chladiči. Posledný rok pracoval na rošte. Bol to priestor, ktorý vyzeral ako uzavretý tunel, boli tam
tyče z ohňovzdorného materiálu a na tieto tyče sa dal materiál, ktorý bol postupne dopravovaný do
pece. Žalobca tam menil tyče, roštnice, aj bočné články. Všetko sa to robilo ručne, vrátane zvárania.
V čase keď pracoval v chladiči, tiež bolo potrebné meniť tzv. vostavby, pričom jeden diel vostavby bol

meter vysoký a vážil často aj 150 kg. Túto prácu nemuseli robiť denne počas zmeny, ale priebežne.
Práca žalobcu spočívala v tom, že všetky popísané práce museli vykonávať ručne, pričom pracovali s
pracovným náradím, ktoré samotné vážilo viac kilogramov, napr. len kľúč, s ktorým šraubovali, vážil 9
až 10 kg. Pracovný pomer žalobca ukončil z dôvodu, že od augusta 2008 im zamestnávateľ neplatil, a
z toho dôvodu podali zamestnanci žiadosť o ukončenie pracovného pomeru pre nezaplatenie mzdy. Po

ukončení pracovného pomeru žalobca si chcel nájsť prácu, prejavovali sa však u neho určité problémy
s rukami a preto išiel na vyšetrenie. Dostal sa až na Kliniku na pracovného lekárstva do Košíc. Tam mu
bola uznaná choroba z povolania. Napriek tomu sa chcel zamestnať, avšak závodná lekárka MUDr. T. X.
mu neodporučila, vzhľadom na nález kliniky, vykonávanie podobných prác. Až 15. 11. 2010 sa žalobcovi
podarilo zamestnať v Súkromnej bezpečnostnej službe Liptovský Mikuláš. V rámci tejto práce robí

ohliadku a stráži objekty. Žalobca uviedol, že okrem toho bol aj na hygiene, kde podal popis pracovnej
činnosti, čo robil u žalovaného. Bezpečnostný technik posledného zamestnávateľa komentoval popis
činnosti tak, že to tomu nezodpovedá, ale napriek tomu ho podpísal. Dôvodom pre neuznanie bola aj
skutočnosť, že na poslednom pracovisku zamestnávateľa neboli práce s vibračným náradím, s brúskou,
a ďalšie popísané práce, zaradené medzi rizikové, pre tento druh choroby z nadmerného zaťaženia

končatín. Túto chorobu nemohol získať žalobca na inom pracovisku, len u úpadcu, pretože žiadne iné
práce nerobil a po ukončení pracovného pomeru stráži objekt.

Žalovaná sa vyjadrila písomne. Poukázala na svoje stanovisko v zápisnici zo zasadnutia škodovej
komisie zo dňa 22. 01. 2010. Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v
Rožňave, zo dňa 24. 04. 2007 je zrejmé, že činnosti, ktoré vykonával žalobca u úpadcu ako prevádzkový

zámočník, neboli zaradené do zoznamu rizikových, pre vznik choroby z povolania - choroba z JNDZ. Na
základe stanoviska komisie, bolo negatívne, vo vzťahu k uznaniu choroby z povolania, pretože žalobca
dlhodobo nepracoval v podmienkach rizika vzniku choroby z povolania. Na základe týchto skutočností je
zodpovednosť úpadcu ako zamestnávateľa za chorobu z povolania málo pravdepodobná, nepodloženáanepreukázaná.Ztohodôvoduúpadcaneuznalchorobuzpovolania,pretožežalobcaakozamestnanec
nepracovalvpracovnompomerezapodmienok,zaktorýchvznikáchorobazJNDZ.Vovzťahukhláseniu
choroby z povolania, žalovaná poukázala na to, že na základe samotného hlásenia, nemožno okrem

diagnostikovania choroby, v prípade spornosti, vysloviť právny záver o zodpovednosti zamestnávateľa
za chorobu z povolania. Z toho dôvodu žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Z pripojených listinných dôkazov, z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania,
z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01. 10. 2009, bolo
zistené, že bola hlásená choroba z povolania v prípade žalobcu, priznaná bola dňom 01. 10.

2009, vystavená Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNLP Košice. Uvedená FNLP
Košice vystavila lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, pričom ako diagnóza bola
uvedená choroba z JNDZ - ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín. Obodované bolo sťaženie
spoločenskéhouplatnenia450bodmi.Zzdôvodneniahodnoteniavyplynulo,žehodnoteniebolovzmysle
záverov zrealizovaných na základe klinického nálezu, vrátane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej
pracovnej expozície vibrácií.

Dňa 03. 12. 1980 bola uzavretá pracovná zmluva medzi Železorudnými baňami, národný podnik, závod
NižnáSlanáažalobcomnadobuneurčitú,pracovnézaradenievedenéakoúdržbár,miestovýkonupráce
ÚK - peletizácia. Pracovný pomer bol skončený v zmysle ust. § 69 Zákonníka práce dňom 31. 10. 2008,
na základe dohody. Dôvodom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 22. 01. 2010 v Siderite, s. r. o., Nižná Slaná

vyplynulo, že bola prejednávaná choroba z povolania u žalobcu, ktorý pracoval v spoločnosti Siderit, s.
r. o., a jej právnych predchodcov od 01. 12. 1980 do 31. 10. 2008 ako prevádzkový zámočník. Komisia
konštatovala, že uvedená profesia v zmysle rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva,
so sídlom v Rožňave, č. 00563-2-217-249-IV.4/2007 zo dňa 24. 04. 2007 nie je zaradená v riziku JNDZ a
ani žiadna iná činnosť, ktorú vykonával žalobca, nie je riziková z titulu uvedenej choroby. Z toho dôvodu

nebola uznaná choroba z povolania.

Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, č. RV-61390/2010 svojim rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2010
prerušila konanie v súvislosti so žiadosťou U. V. o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia do úplného zistenia skutkového stavu veci.

Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, č. BA-80428/2010 zo dňa 09. 06. 2010 konanie vo veci žalobcu

prerušila.

Zo stanoviska Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, zo dňa 18. 08. 2010 vyplynulo, že Sociálna
poisťovňa listom z 11. 05. 2010 požiadala vo veci žalobcu o stanovisko Kliniku pracovného lekárstva.
Stanovisko klinika doručila spoločnosti Siderit, s. r. o. Nižná Slaná ako prílohu k uvedenému stanovisku,
pričom z tejto prílohy vyplynulo, že skutočnosť, že na pracovisku žalobcu bola vyhlásená práca ako

riziková iba z titulu hluku a pevného aerosólu a nie aj z hľadiska choroby z JNDZ, nie je pre hlásenie
choroby z povolania rozhodujúca. Rozhodujúce je, že na základe záveru hygienického prešetrenia a po
jeho analýze na Regionálnej konzultačnej komisii bolo zrejmé, že u žalobcu sa často vyskytovali prvky,
pri ktorých dochádzalo k fyzickému preťaženiu horných končatín. Analýza bola vykonaná na základe
podrobného rozboru pracovnej činnosti menovaného v profesii prevádzkový zámočník, na úseku

peletácia. Vzhľadom k dlhej expozícii menovaného (28 rokov), bolo možné vznik choroby z povolania
pripustiť. Zo záveru stanoviska Sociálnej poisťovne vyplynulo, že na základe listinných materiálov je
uvedená spoločnosť stále zodpovedná organizácia, kde choroba z povolania poškodenému vznikla, a
otázka zodpovednosti za predmetnú poistnú udalosť ostáva nezmenená.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci nedošlo k súladnému stanovisku oboch sporových strán, súd nariadil

vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, Ing. X. J..
Zo záveru znaleckého posudku č. 05/2012 vyplynulo, že pracovné postupy a spôsoby výkonu práce,
opísané žalobcom, môžu spôsobiť poškodenie zdravia žalobcu z dlhodobého hľadiska, vzhľadom na
frekvenciu vykonávania týchto činností, dĺžku času, počas ktorých tieto činnosti vykonával. Takétopoškodenie zdravia mohlo vzniknúť spôsobom opísaným žalobcom v prostredí, v ktorom žalobca
pracoval u úpadcu, a to aj za predpokladu, že takýto druh pracovnej činnosti nebol zaradení v riziku
JNDZ.

Podľa ust. § 195 ods. 4 Zákonníka práce, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania
zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom
pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania
sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak
vznikli za podmienok v nich uvedených.

V zmysle ust. § 8 ods. 2 písm. a.) Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších

predpisov, choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym
zariadením,zaradenádozoznamuchorôbzpovolaniauvedenéhovpríloheč.1,akvzniklazapodmienok
uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo
služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u úpadcu a jeho

právneho predchodcu. Pracovný pomer trval od 03. 12. 1980 do 31. 10. 2008. Žalobca pracoval v
zaradení pôvodne označenom ako údržbár, ale zjavne išlo o prácu prevádzkového zámočníka, čo
vyplynulo napokon aj zo zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, aj z ďalších pripojených listín. I
napriek tomu, že v profesii prevádzkového zámočníka nebola ako rizikový faktor zahrnutá choroba z
JNDZ, čo je zrejmé z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Rožňava, zo dňa 04.

04. 2007, podľa popisu prác vykonávaných žalobcom, ktoré boli prešetrené a analyzované uvedeným
regionálnym úradom, nie je rozhodujúce, či táto pracovná činnosť bola zaradená ako riziková choroba,
ale je rozhodujúce, či v podmienkach u posledného zamestnávateľa - u úpadcu, mohla takáto choroba
vzniknúť. Je nepochybné, že žalobca v tejto profesii pracoval 28 rokov a teda pri opakovanej činnosti,
ktorá kládla dôraz a zaťažovala najmä horné končatiny, popísaná pracovná činnosť mohla viesť k

chorobe z povolania. Táto činnosť vyplynula z ďalších klinických šetrení, aj z hlásenia choroby a z
lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia Kliniky pracovného lekárstva v Košiciach.
Napokon znalec takisto vo svojom znaleckom posudku prijal záver, že v podmienkach úpadcu a
na základe popísanej pracovnej činnosti žalobcom a z hľadiska jeho pracovného zaradenia, tzn.
prevádzkový zámočník, resp. banský údržbár, poškodenie zdravia, a to JNDZ, mohlo vzniknúť u úpadcu,

vzhľadom na dlhodobé pôsobenie rizikového faktora, na frekvenciu a dĺžku vykonávania pracovnej
činnosti žalobcom.

Obrana, že žalovaná nezodpovedá za chorobu z povolania, pretože práca, ktorú vykonával žalobca nie
je zaradená ako riziková, nie je dôvodná, pretože podstatným pre stanovenie zodpovednosti v prípade
vzniku choroby z povolania nie je skutočnosť, či choroba bola alebo nebola zaradená ako riziková

práca, ale to, že v podmienkach, v ktorých žalobca pracoval, boli splnené podmienky pre vznik choroby
diagnostikovanej Klinikou pracovného lekárstva v Košiciach.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná znáša zodpovednosť za
vzniknutú chorobu z povolania u žalobcu, ktorá mu bola priznaná zákonom stanoveným spôsobom.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Uplatnené trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia, spolu za 5 úkonov právnej pomoci, a
to za prevzatie a prípravu dňa 22. 02. 2011, písomné podanie žaloby na súd dňa 30. 03. 2011, účasť na
pojednávaniach v dňoch 09. 05. 2011, 30. 05. 2011 a 28. 03. 2012.

Hodnota úkonu predstavovala v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a.) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov, sumu 57,- Eur, za prvé 4 úkony vykonané v roku 2011, pričom jeden úkon, a toza účasť na odročenom pojednávaní dňa 09. 05. 2011 bol priznaný len vo výške 14,25 Eur, v zmysle
ust. § 14 ods. 5 písm. b.) uvedenej vyhlášky. Za úkon vykonaný v roku 2012 bola priznaná hodnota vo
výške 58,69 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný režijný paušál, a to za 4 úkony vykonané v roku

2011 vo výške 7,41 Eur, a za úkon vykonaný v roku 2012 vo výške 7,63 Eur, podľa ust. § 16 ods. 3
uvedenej vyhlášky.

Celková náhrada trov konania predstavovala výšku 281,21 Eur, ktorá bola priznaná žalobcovi a ktorú
je povinná žalovaná zaplatiť v zmysle ust. 149 ods. 1 O.s.p., na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský

súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.