Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220200917
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220200917.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Z.. W. X., Q.. XX.XX.XXXX, K.
X, U., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/16/2020-30, zo dňa 4.3.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručenýmspolusožalobouvovecisamejdňa24.2.2020domáhal,abysúdzakázalžalovanémuprávne
disponovať, predať, alebo právne zaťažiť do skončenia súdneho konania o určenie, že do dedičstva po

nebohej poručiteľke J. X., N. A., Q.. X.X.XXXX, M. XX.XX.XXXX, R. Q. T. N.. "., X..Ú.. R. U., M. na S.
Č.. XXXX, R.. Č.. XXX, W.Ý. W. R. K. T. XXX J.X, R. 1., na S. Č.. XXXX, R.. Č.. XXX/X,
K. R. K. T. XXXX J.X, R. 1., na S. Č.. XXXX, R.. Č.. XXX, K. R. K. T. XXXX J.X, R. 1., na S. Č.. XXXX,
R.. Č.. XXX/X, K.Á. R. K. T. XXXX J.X, T. O., na S. Č.. XXXX, R.. Č.. XXX/X, K. R.D. K. T. XXXX J.X,
T. O., na S. Č.. XXXX, R.. Č.. XXX, W. W. R., K. T. XX J.X, R. X/X, X..Ú.. N. na S. Č..
XXXX, R.. Č.. XXX, W. W. R. K. T. XXX J.X, R. X/X, T. X..Ú.. T. na S. Č.. XXXX, R.. Č..

XXX/X, orná pôda o výmere 4007 m2, podiel 1. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobu vo veci samej
odôvodnil tým, že v rámci Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) sa po poručiteľke
objavil majetok, ktorý nebol v dedičskom konaní pod sp. zn. D 31/73 prejednaný. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný v iných obdobných prípadoch, v ktorých docielil
zastavenie dedičského konania, následne sporné nehnuteľnosti predal NDS, a.s., ktorý na nich stavia
diaľničný obchvat. Žalovaný je správca pozemkov tzv. nezistených vlastníkov a tieto postupne predáva.

Tak sa stalo aj s pozemkom poručiteľky parc. č. XXXX/XX, ktorého kúpnu cenu žalobca požaduje do
dedičstva.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie z
pripojeného dedičského spisu sp. zn. 38D/409/2018 zistil, že dedičské konanie po poručiteľke bolo
uznesením zo dňa 7.11.2019 zastavené okrem iného aj z dôvodu, že poručiteľka v ňom nebola

stotožnená ako vlastníčka sporných pozemkov, keď na LV pre parcely v reg. "E" absentuje jej bližšia
identifikácia. Dedičské konanie sa malo týkať pozemkov, ktoré mali byť v minulosti konfiškované a ich
vlastníci presídlení, čo súdnemu komisárovi oznámil žalovaný, ktorý zároveň oznámil, že bude iniciovať
opravu ROEP.

3. Dôvodil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia žiadnym právne relevantným listinným dôkazom

zatiaľ nepreukázal súdu svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá bola spochybnená aj v dedičskom konaní.
Nepreukázal teda predovšetkým, že medzi ním a žalovaným existuje právny vzťah,ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, čo je tiež jeden zo základných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia a nepreukázal ani neodkladnosť a potrebnosť takejto dočasnej úpravy, keď o
údajnom novoobjavenom majetku sa dozvedel až z ROEP a až temer 50 rokov od smrti poručiteľky,

o ktorej majetku nemá žiadne doklady, ktoré by mal do spisu založiť, pretože má v spore dôkazné
bremeno. Navrhovateľ nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalovaný po zastavení obdobných (vrátane
jeho) dedičských konaní iniciuje predaj či prenájom sporných pozemkov.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby

navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil, že tu existuje právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý
vyžaduje dočasnú, resp. za splnenia ďalších podmienok aj trvalú úpravu, že táto úprava je nevyhnutne
potrebná a že nariadenou úpravou sa nevytvorí nenávratný vzťah. Žalobca vyššie uvedené podmienky
nesplnil, preto súd prvej inštancie v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a písm. d), § 326
ods. 1, ods. 2 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

5. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a
návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola jeho námietka, že žalovaný ako
zástupca tzv. nezistených vlastníkov už predal a aj prenajal časť pozemkov patriacich do dedičstva, čo
preukázal listinnými dôkazmi (kúpna zmluva, nájomná zmluva), z čoho vyvodzoval riziko a urgentnosť

neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému disponovať s predmetom sporu do jeho
skončenia, napriek tomu súd prvej inštancie návrh zamietol. Mal za to, že pokiaľ ide o identifikáciu
poručiteľky, táto je na LV uvedená menom a priezviskom, čo je dostatočná identifikácia osoby; v ROEP
bola poručiteľka stanovená za vlastníčku na základe údajov z pozemkovej knihy, z ktorých dedičský
súd vie vyvodiť aj rodinné aj vlastnícke súvislosti; dedičské konanie bolo zastavené výlučne na základe

pochybností o vlastníctve poručiteľky na základe podozrenia z konfiškácie majetku. Oponoval tým, že
oprávnenosť určenia vlastníctva sa bude podrobnejšie skúmať v konaní o veci samej, pričom
počas konania reálne hrozí, že žalovaný odpredá ďalšie pozemky, čo sa nebude dať reálne napraviť.
Ním predložené zmluvy sú z internetového portálu žalovaného, na ktorom zverejňuje svoje zmluvy (ale
vo verzii bez podpisu); tieto zmluvy, najmä kúpna majú svoj výsledok na liste vlastníctva, na ktorom po

predaji už figuruje nový vlastník. Považoval za nesprávny názor súdu prvej inštancie o nedostatku jeho
aktívnej vecnej legitimácie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť; súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je v žiadnom právnom vzťahu k

žalobcovi, ktorý by vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov, čo je tiež jeden zo základných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca teda nemá na žalobou požadovanom určení, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p.
Poukázal aj na to, že v danom prípade je nesprávne označený aj okruh sporových strán, keďže návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu o určenie majetku patriaceho do dedičstva podal iba jeden

právny nástupca po pôvodnej vlastníčke J. X.T. N.. A., ktorým má byt' žalobca (uznesenie Ústavného
súdu SR z 5.11.2019, sp. zn. III. ÚS 93/2019). V spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v
čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, majú teda postavenie tzv.
nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania preto musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia,
pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.11.Podľa§329ods.1,ods.2C.s.psúdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy

procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak
obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu
zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania.

13. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň

do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,

konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v
odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s
ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť,
že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie
skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia.

15. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému žalobca odôvodňoval tým, že
žalovaný vo viacerých prípadoch, kedy docielil zastavenia dedičského konania, následne predal
pozemky Národnej diaľničnej spoločnosti. Ak pozemky nezdedia, tak žalovaný v zákonnej pozícii

správcu pozemkov tzv. nezistených vlastníkov predá tieto pozemky v zmysle § 7 zákona č. 129/1996
Z.z. a § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z.

16. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal a
ani neosvedčil úmysel žalovaného nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, čím neosvedčil ani

tvrdené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy; samotné tvrdenie o možnosti disponovania
s nehnuteľnosťami iba potvrdzuje skutočnosť, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nedokáže
kvalifikovane preukázať a ani len osvedčiť bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu iným spôsobom,
ako svojimi domnienkami o prípadnom konaní žalovaného, vychádzajúc iba z tvrdených skutkových a
právnych okolností sporu, ktoré však na účely bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k jeho právam

nezakladajú objektívne nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Hodno poukázať na to, že navrhovateľ
neodkladného opatrenia ani len neupozornil na žiadne konkrétne správanie žalovaného - jeho faktické
príp. právne úkony - ktoré by odôvodňovali záver, že by mal v úmysle nakladať s označenými
nehnuteľnosťami s tým, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nemožno odvodzovať iba z obavy
a predpokladov. Možno tak uzavrieť, že tým, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal

existenciu konkrétnych úkonov žalovaného, v dôsledku ktorých by sa mohol dôvodne obávať vzniku
nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy, neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a
tým aj potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Už len samotná uvedená okolnosť je dôvodom na
zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.17. Odvolací súd ďalej uvádza, že úspech strany domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia
si vyžaduje aj preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť

upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide
o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

18.Súdprvejinštanciesprávnepoukázalnato,žežalobcanepredložilžiadnelistiny,ktorébyosvedčovali
jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej.

19. Zároveň treba uviesť, že z hľadiska posúdenia tzv. aktívnej vecnej legitimácie v konaní nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

Preskúmavanie aktívnej vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

20. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha, aby súd zakázal žalovanému právne disponovať,
predať alebo právne zaťažiť označené nehnuteľnosti do skončenia konania vo veci samej. Žalobou vo

veci samej sa domáha určenia, že nehnuteľnosti a pohľadávky označené a špecifikované v žalobnom
petite patria do dedičstva po poručiteľke J. X. N.. A., Q.. X.X.XXXX, M.. XX.XX.XXXX, avšak rozhodnutie
súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. V
danom prípade žalobca sám v podanej žalobe tvrdí (a uvedené vyplýva aj z pripojeného dedičského
spisu), že dedičov je viac. Už len z dôvodu, že aj títo ostatní dedičia nie sú stranami sporu, hoci nimi v

konaní vo veci samej musia byť, neosvedčuje záver o dôvodnosti podanej žaloby v veci samej z hľadiska
aktívnej legitimácie žalobcu a tým aj záver o dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).