Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200693.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v právnej veci žalobcu D. P., bytom E. XX, H., proti žalovanej Sociálnej poisťovni,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. septembra 2019, v
sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti
žalobcu o priznanie starobného dôchodku listom zo dňa 6. mája 2019, rozhodol rozhodnutím číslo: xyz
zo dňa 31.05.2019, ktorým podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1, § 69 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov („zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietol
žalobcovi žiadosť o priznanie starobného dôchodku.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval príslušné
ustanovenia na vec sa vzťahujúce a konštatoval, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. júna 2007
bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok od 23. apríla 2007 vo výške 9 141 SK. Na základe
dokladov v evidencii správneho orgánu prvého stupňa, vyhotovený a potvrdený zamestnávateľmi
žalobcu, bolo potvrdené, že žalobca získal zamestnanie v rozsahu celkom 14 960 dní, to je 40 rokov a
360 dní z toho zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie v rozsahu 10 084 dní, t. j. 27 rokov a 229
dní. Správny orgán prvého stupňa prijal záver, že nakoľko žalobca nevykonával zamestnanie uvedené
v § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení to je zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
nevzniklo žalobcovi nárok na znížený dôchodkový vek a preto správny orgán prvého stupňa žiadosť
zamietol. Zároveň konštatoval, že predčasný starobný dôchodok, ktorý bol priznaný od 23. apríla 2009
rozhodnutím č. 470 603 2150 zo dňa 5. júna 2007 bol priznaný v súlade splatnými právnymi predpismi.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní žiadal o prekvalifikovanie predčasného starobného dôchodku
na starobný dôchodok od dovŕšenia 58 rokov veku, nakoľko pracoval 20 rokov v II. pracovnej kategórii.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: xyz zo dňa 17.09.2019 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie číslo xyz zo dňa 31. mája 2019, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný
dôchodok, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

5. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu,
opísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa,
vyjadrila sa k jednotlivým odvolacím námietkam a citovala najmä ustanovenia § 218 ods. 1 ods. 2, § 69,
§ 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.

6. V odvolaní napadnutého rozhodnutia žalovaná preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú
spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že postup správneho orgánu
prvého stupňa bol správny a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

7. Žalovaná konštatovala, že z administratívneho spisu žalobcu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok
na predčasný starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 23. apríla 2007, ktorý žiadal priznať od 23.
apríla 2007. Právoplatným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. xyz zo dňa 5. júna 2007
bol žalobcovi od 23. apríla 2007 priznaný predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. v sume 9 141 SK mesačne a podľa § 82 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia
dôchodkovej dávky od 1. júla 2007 zvýšený na sumu 9 713 SK mesačne.

8. Žalovaná konštatovala, že suma predčasného starobného dôchodku bola určená podľa § 68 ods.
1 zákona o sociálnom zabezpečení, dôchodkový vek žalobca podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov tzn. 3. júna 2009. Od vzniku nároku na výplatu predčasného
starobného dôchodku, od 23. apríla 2007 do dovŕšenia dôchodkového veku, do 3. júna 2009 chýba,
772 dní.

9. Suma predčasného starobného dôchodku 9 141 Sk mesačne bola určená ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu (1,1025), obdobia dôchodkového poistenia (40,9863) a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty (232,51), znížená o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa
dôchodok znižuje. Za 772 dní sa znižuje o 13 %, tzn. o 1 365,84760 Sk mesačne.

10. Suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila
od 1. júla 2007 o 6,25 % (t. j. o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z.), t. j o 572 Sk mesačne, na 9 713 Sk mesačne.

11. Žalovaná konštatovala, že vzhľadom na to, že bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. júna 2007 priznaný predčasný starobný dôchodok od
23. apríla 2007, nemá nárok na starobný dôchodok.

12. K námietke žalobcu, ktorou žiadal prekvalifikovať predčasný starobný dôchodok na starobný
dôchodok od dovŕšenia 58 roku veku, nakoľko pracoval 20 rokov I. pracovnej kategórií žalovaná uviedla,
že na základe dokladov nachádzajúcich sa v evidencii sociálnej poisťovne vyhotovených a potvrdených
zamestnávateľmi bolo potvrdené, že žalobca získal zamestnanie v rozsahu 14 960 dní, to je 40 rokov
a 360 dní, z toho zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie v rozsahu 10 084 dní, to je 27
rokov a 221 dní. Žalovaná prijala záver, že nakoľko žalobca nevykonával zamestnanie uvedené v §
14 ods. 2 písm. a) až d) zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. zamestnanie zaradené do I. pracovnej
kategórie nevznikol mu nárok na znížený dôchodkový vek. Žalobca v odvolaní nepreukázal žiadne
nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa preto žalovaná dospela k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

13. Včas doručenou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej.

14. V žalobe žalobca poukázal na svoje zamestnanie v I. od 01.01.1976 do 31.12.1999 v II. pracovnej
kategórii. Konštatoval, že zo zákona splnil podmienky pre znížený dôchodkový vek, t. j. od jeho fyzického
veku 58 rokov. Jeho pracovné zaradenie v kafilerickom podniku bolo zdraviu škodlivé. Žalobca ďalej
poukázal, že pracoval ako tavič v P. E. pod T., okres H.-západ, celý čas v II. pracovnej kategórii od
1.10.1968 do 31.5.1674. Zároveň vykonal dvojročnú základnú službu, ktorá je tiež posudzovaná v II.
pracovnej kategórii a priložil potvrdenie o nezamestnanosti od 01.04.2001 do 11.05.2014.

15. Žalobca namietal, že spĺňa podmienky nároku pre znížený dôchodkový vek podľa zákona o
sociálnom zabezpečení v ustanovení § 174, § 14 ods. 2 písm. b) až l). Poukázal na odpracovaných
viac ako 40 rokov, z toho viac ako 30 rokov v II. pracovnej kategórií, na dlhoročnú prácu v škodlivom
prostredí a zdravotný stav s tým súvisiaci.

16. Žalobu doplnil písomným podaním doručeným správnemu súdu 13.11.2019, v ktorom dokumentoval
svoj nepriaznivý zdravotný stav priloženou zdravotnou dokumentáciou a zdôraznil, že vykonával prácu
zdraviu škodlivú, z dôvodu používania chemických čistiacich a dezinfekčných prostriedkov v kafilérii C.,
ako aj v prašnom a uzatvorenom prostredí v P. E. pod T..

17. Z uvedeného dôvodu žalobca vzhľadom na nezákonný postup žalovanej navrhol zrušiť napadnuté
rozhodnutie žalovanej a vec vrátiť na nové rozhodnutie.

Zhrnutie podstatných argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe

18. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 16.12.2019, v ktorom navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

19. Žalovaná konštatovala, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a
uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na priznaní starobného dôchodku bol správny a
dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.

20. Námietka žalobcu, že splnil podmienky nároku, nakoľko vykonával zamestnanie v II. pracovnej
kategórii, nie je podľa žalovanej dôvodná, pretože na účely zníženia dôchodkového veku postupom
podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona o sociálnom zabezpečení je možné hodnotiť len I. pracovnú
kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Výkon zamestnania v II. pracovnej kategórií, resp. výkon služby v
II. kategórii funkcií nemá vplyv na zníženie dôchodkového veku. Zachovanie nárokov z nich plynúcich
je možné iba postupom podľa § 22 zákona o sociálnom zabezpečení, teda pri výpočte starobného
dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Nakoľko bol žalobcovi právoplatným rozhodnutím žalovanej č. XXX
XXX XXXX zo dňa 5. júna 2007 podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004
Z.z. od 23. apríla 2007 priznaný predčasný starobný dôchodok, v zmysle § 69 zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov, nemá nárok na starobný dôchodok.

21. K námietke žalobcu, ktorou preukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý súvisí s jeho
dlhoročnou prácou v škodlivom prostredí žalovaná konštatovala, že nepriaznivý zdravotný stav žalobcu
nemal vplyv na posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok, preto uvedená námietka nie je dôvodná.

22. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovanej a zotrvala
na správnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa. Z uvedeného dôvodu žalovaná považuje predmetné rozhodnutie za zákonné a správne.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu
27.01.2020, v ktorom zotrval na podanej žalobe, zdôraznil, že pre nedostatok pracovných príležitostí bol

nútený požiadať o predčasný starobný dôchodok. Domnieva sa, že pracovníci sociálnej poisťovne ho
mali upozorniť, že spĺňa podmienky pre odchod do dôchodku po dosiahnutí veku 58 rokov.

24. Žalovaná bola výzvou správneho súdu vyzvaná na vyjadrenie sa k replike žalobcu, pričom toto
právo nevyužila.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

27. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

28. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

32. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

33. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

35. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

37. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

38. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§
203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v

sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. §
203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom
pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v
správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože
rozhodnutie žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a
správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.

39. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie
ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje
správny súd bez pojednávania.

40. V danom prípade požiadal žalobca o nariadenie pojednávania vo veci samej. Uznesením správneho
súdu č. k. 8Sa/26/2019-50 zo dňa 15. apríla 2020 boli žalobca a žalovaný vyzvaní, aby oznámili
správnemu súdu, či súhlasia vo veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na vyhlásenie
mimoriadnej situácie pre územie Slovenskej republiky uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo
dňa 11. marca 2020, s platnosťou od 13. marca 2020 na predchádzanie vzniku a šírenia prenosného
ochorenia COVID-19, metodického usmernenia Úradu vlády Slovenskej republiky k „home office“,
opatrenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 16.03.2020 a zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Žalovaná v danej veci nepožiadala o
pojednávanie a žalobca písomným podaním doručením správnemu súdu dňa 14.05.2020 oznámil, že
súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, preto súd pojednával vo
veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa
28.05.2020 v súlade ustanovením § 137 ods. 4 SSP.

41. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostal žiaden z účastníkov konania správny súd podľa § 137
ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 28.05.2020.

42. Podstatou tohto súdneho konania bolo posúdenie, či žalovaná a orgán verejnej správy prvého stupňa
postupovali správne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku.

43. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

45. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní v edenom v §14 ods. 2 písm. b) až
h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i)
až I) e) 60 rokov.

46. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

47. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovanej a
vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na
to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa s
ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie
argumentáciu k žalobným dôvodom. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach
prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.

48. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, správny
súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania je sporný nesúhlas žalobcu so zamietnutím jeho
žiadosti o starobný dôchodok, ktorým žiadal o prekvalifikovanie predčasného starobného dôchodku
na starobný dôchodok od dovŕšenia 58 rokov veku z dôvodu odpracovania 20 rokov v II. pracovnej
kategórii. Podstatnou a v zásade jedinou námietkou vznesenou žalobcom je námietka týkajúca sa
prekvalifikovania predčasného starobného dôchodku na starobný dôchodok od dovŕšenia 58 rokov veku
z dôvodu odpracovania 20 rokov v II. pracovnej kategórii.

49. Zo spisového materiálu mal správny súd preukázané, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím
č. xyz zo dňa 31. mája 2019 podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1, § 69 zákona o sociálnom poistení a podľa §
21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku
vo veku 58 rokov. Na základe odvolania žalobcu žalovaná preskúmala prvostupňové rozhodnutie a
napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.09.2019 odvolanie žalobcu zamietla
v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaná dôvodila, že
dôchodkový vek žalobca podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov,
tzn. 3. júna 2009, od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, od 23. apríla 2007
do dovŕšenia dôchodkového veku do 3. júna 2009, mu chýba 772 dní. Suma predčasného starobného
dôchodku 9 141 Sk mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,1025),
obdobia dôchodkového poistenia (40,9863) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (232,51), znížená o 0,5 %
za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 772 dní sa znižuje o 13 %, tzn. o 1
365,84760 Sk mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. zvýšila od 1. júla 2007 o 6,25 % (t. j. o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z.), t. j. o 572 Sk mesačne, na 9
713 Sk mesačne. Žalovaná poukázala na doklady nachádzajúce sa v evidencii Sociálnej poisťovne,
vyhotovených a potvrdených zamestnávateľmi, z ktorých je zrejmé, že žalobca získal zamestnanie v
rozsahu celkom 14 960 dní, t. j. 40 rokov a 360 dní, z toho zamestnanie zaradené do II. pracovnej
kategórie v rozsahu 10 084 dní, t. j. 27 rokov a 229 dní. Žalovaná prijala záver, že vzhľadom na to, že bol
žalobcovi právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. júna
2007 priznaný predčasný starobný dôchodok od 23. apríla 2007, nemá nárok na starobný dôchodok a
keďže žalobca nevykonával zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb.,
t. j. zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, nevznikol mu nárok na znížený dôchodkový vek.

50. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na
spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej
žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.

51. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol,
že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je
aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol,
že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „právo na spravodlivý proces zahŕňa
aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na
každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z
29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2
Sžo/24/2013 z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).

52. Správny súd má za to, že správne orgány sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu ich rozhodnutí je zrejmá ich úvaha,
na základe ktorej dospeli k svojmu záveru a presvedčivým spôsobom reagovali aj na odvolacie
námietky žalobcu. Žalobca v podanej žalobe neuviedol nič nové, s čím by sa správne orgány neboli
zaoberali a nepredložil v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, preto
nebol dôvod spochybniť závery správnych orgánov. Žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o
nezákonnosti predmetného rozhodnutia žalovanej (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné
vyvodiť nesprávny postup žalovanej a aj prvostupňového orgánu pri aplikácii príslušných ustanovení
zákona o sociálnom poistení pri posudzovaní žiadosti žalobcu. Žalobca v žiadnom podaní neuviedol
konkrétne dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery správnych orgánov. Subjektívne
presvedčenie žalobcu, že má nárok na priznanie starobného dôchodku vo veku 58 rokov, nie
je rozhodujúce, pretože správne orgány v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa podrobne vysvetlili proces priznania starobného dôchodku s uvedením platných
právnych predpisov odôvodňujúcich svoje závery, pri svojich rozhodnutiach postupovali v súlade so
zákonnými ustanoveniami, účinnými v čase posudzovania nároku a priznania starobného dôchodku
podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonané bolo. Z
toho dôvodu nie je dôvodná námietka týkajúca sa prekvalifikovania predčasného starobného dôchodku
na starobný dôchodok od dovŕšenia 58 rokov veku z dôvodu odpracovania 20 rokov v II. pracovnej
kategórii.

53. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/32/2011 z 27.februára 2012 (R 79/2013), podľa ktorého „Ak bol
poistencovi priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok, potom mu nevzniká právo na určenie
sumy starobného dôchodku podľa § 66 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom
v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok ani po dovŕšení dôchodkového veku. Právny
podklad pre prepočet predčasného starobného dôchodku po dovŕšení veku, potrebného pre vznik nároku
na starobný dôchodok nie je daný.“

54. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej (a prvostupňového orgánu), z pohľadu dodržania
procesných práv účastníka s možným negatívnym následkom pre zákonnosť rozhodnutia, ako aj
dodržanie predpisov hmotnoprávneho charakteru pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku,
pričom zistil, že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti predpísané mu zákonom, zrozumiteľne a jasne
ozrejmuje dôvody a právnu podstatu týkajúcu sa prekvalifikovania predčasného starobného dôchodku
na starobný dôchodok, a že správne orgány sa v procese rozhodovania nedopustili žiadneho pochybenia
odôvodňujúceho zrušenie rozhodnutia.

55. Správny súd mal preukázané, že pri svojom rozhodovaní žalovaná (a prvostupňový orgán), zhodnotili
vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona o sociálnom poistení, pričom dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovanej (a prvostupňového orgánu), je vecne správne, vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, zo správneho právneho
posúdenia, pričom žalovaná sa tiež jasne a zrozumiteľne vysporiadala s jednotlivými odvolacími
dôvodmi, ktoré žalobca uplatnil. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe priznať úspech. Preto podľa
§ 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia

možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený
v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Prešove v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.