Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229321
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111229321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky X. O., štátnej občianky
Slovenskej republiky, opatrovateľky, bytom Z. XXX, zastúpenej W.. B. K., F., so sídlom R., W. I. XX proti
odporcovi B. O., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, E., bytom N. XX, E. V.. S. Z., F., M., B., o
príspevok na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 29. januára 2013, č.k. 31P/430/2011-132, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného
manžela. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že základnou hmotnoprávnou podmienkou
existencie a trvania nároku na výživu rozvedeného manžela určuje stav potrieb rozvedeného manžela,
ktorý je charakterizovaný tým, že manžel nie je schopný sám sa živiť. V danej veci vyplynulo
z vykonaného dokazovania, že navrhovateľka je poberateľkou príspevku za opatrovanie na mal.

B. vo výške 266,41 Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2008. Okrem toho poberá výživné na
maloleté deti, ako aj prídavky na deti. Iné príjmy nemá. Súd skúmal aj príčiny rozvratu manželstva,
ktoré v rozvodom konaní videl v prístupe účastníkov k spoločnému životu, ale najmä nezrelosti a
nezodpovednosti odporcu, ktorý nebol schopný riešiť problémy každodenného života spojené najmä s
výchovou zdravotne postihnutého dieťaťa a nadviazal mimomanželskú známosť. Pracuje ako živnostník
v oblasti stavebníctva a zváračských prác. V roku 2011 mal podľa daňového priznania základ dane 3.658

Eur a za rok 2012 vyfakturoval v rámci podnikateľskej činnosti za obdobie marec až december sumu
6.865,15 Eur, čo predstavuje 686,50 Eur brutto mesačne, z čoho mu bolo určené výživné na tri maloleté
deti v úhrnnej sume 232 Eur mesačne. Pri rozhodovaní tak prihliadal nielen na odôvodnené potreby
oprávneného, ale ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda odporcu a dospel k
záveru, že v možnostiach a schopnostiach odporcu poukazujúc na jeho príjmy, výdavky, ako aj celkové
jeho majetkové pomery a taktiež vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom nie je, aby prispieval na
výživu rozvedenej manželky.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
navrhovateľka,ktoránavrhlajehozrušenieavrátenieveciokresnémusúdunaďalšiekonanie.Vodvolaní
zdôraznila, že ako matka troch detí sa celodenne stará o ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorého
denne vozí autom do a zo školy, pričom trpí ochorením, ktoré si vyžaduje permanentnú starostlivosť.
Z uvedeného dôvodu nemá možnosť sa zamestnať a zvýšiť si príjem a tým aj životný štandard. Po
rozvode manželstva aj s deťmi žije u svojej matky, ktorá je dôchodkyňa. Vyslovila presvedčenie, že
odporca má možnosti a schopnosti dosahovať vyšší príjem, keď v odbore zvárač, zámočník, obrábač

kovov a pomocné stavebné práce je dostatok pracovných príležitostí. Súdu prvého stupňa vyčítala,že riadne nezistil skutkový stav ohľadne príjmových a majetkových pomerov odporcu a nevzal do
úvahy potenciálny príjem odporcu, ktorý môže, vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti, dosahovať.
Poukázala aj na protichodné tvrdenia odporcu o tom, keď najskôr tvrdil, že si odkladá cca 50 Eur

mesačne na ročné zúčtovanie dane a v ďalšom konaní uviedol, že daň za rok 2012 platiť nebude. V
konaní odporca predložil súdu súpis aktuálnych výdavkov, do ktorých zahrnul aj platbu za odvody cca
185 Eur mesačne, pričom v zmysle § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mu táto povinnosť
vznikneažvbudúcnostivauguste,resp.októbri2013,atolenzapredpokladu,žeajvtomto obdobíbude
živnostník, čo odporca aj priznal. Poukázala aj na majetkové pomery odporcu, ktorý je spoluvlastníkom

nehnuteľností kat. úz. N..

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení zdôraznil svoje majetkové a zárobkové pomery s tým, že ako
podnikateľ nemá auto a nemá vyriešenú ani bytovú otázku, lebo matka, s ktorou býva, v júni 2012
nečakane previedla rodinný dom na najstaršieho syna, ktorý sa dožaduje vysťahovania odporcu z domu
z dôvodu rekonštrukcie. Uviedol, že inú prácu s lepším ohodnotením sa mu nepodarilo získať ani v Z.

napriek jeho úsiliu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok, alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov, avšak
z jeho obsahu a úvodu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (dôvod na

odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz,
ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho
nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Navrhovateľka v odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav ohľadne
príjmových a majetkových pomerov odporcu s tým, že súd neskúmal tú skutočnosť, či odporcovi
neboli za jeho prácu vyplácané odmeny v hotovosti v zmysle § 49a ods. 8 zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov. Zo spisu, a to najmä z obsahu zápisníc o pojednávaní súdu prvého stupňa, ako z
25.10.2012, tak aj z 29.01.2013 však nie je zrejmé, že by zo strany navrhovateľky bolo navrhované

vykonaniedôkazovnauvedenéskutočnosti.Vzáverepojednávaniasúduprvéhostupňa,ktorésakonalo
29.01.2013 a na ktorom aj bol vyhlásený rozsudok, boli účastníci poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., čo
obsahuje poučenie, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Po poskytnutí poučenia účastníci nenavrhli doplniť dokazovanie.

Súd prvého stupňa pritom zisťoval príjmy odporcu pre účely platenia príspevku na výživu rozvedenej
manželky z daňových priznaní, čo sú vieryhodné listiny v prípade osoby, ktorá dosahuje príjem zo
samostatnej zárobkovej činnosti.

Uplatnený dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nemohol byť považovaný za
opodstatnený.Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy súdom na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav

vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci zistil odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa
vec posudzoval podľa ust. § 72 Zákona o rodine, ktoré upravuje podmienky určenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela. Vyplýva z neho, že rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

Súd prvého stupňa vykonal správny výklad citovaného zákonného ustanovenia v tom, že pre určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela súdom nie je významná len tá okolnosť, že jeden z
rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, ale je nevyhnutné skúmať aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného manžela.

V prejednávanej veci súd zistil z daňového priznania odporcu, že jeho príjem za predchádzajúci

rok predstavuje priemerne 685,50 Eur brutto. Je všeobecne známe, že z brutto príjmu aj osoby so
samostatnou zárobkovou činnosťou sú povinné platiť príslušné odvody a daň. Okrem toho, odporca
má súdom určené výživné v sume 232 Eur, v dôsledku čoho po zohľadnení nevyhnutných výdavkov
na regeneráciu jeho vlastnej pracovnej sily nezostávajú prostriedky na platenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky.

Ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine umožňuje súdu prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného bez ohľadu na to, či dosahuje príjem alebo v akej výške príjem dosahuje, a to v prípade, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu
alebo berie na seba neprimerané majetkové riziká.

V prejednávanej veci neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť záver, že odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku,
v dôsledku čoho by bolo možné vychádzať aj pri rozhodovaní súdu o určení príspevku na výživu
rozvedenej manželky z takéhoto vyššieho príjmu.

Odvolací súd tak nezistil nesprávny výklad ani aplikáciu ustanovení § 72 a § 75 Zákona o rodine na
danú vec, v dôsledku čoho nepovažoval za opodstatnený ďalší dôvod na odvolanie, a to podľa § 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom potvrdený.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súd jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .