Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 6, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/252/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808206274
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3808206274.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, v zastúpení spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, proti povinnému: C. C., nar.
XX.XX.XXXX, ul. X. I. X, XXX XX R., o vymoženie 225,72 eur /6.800,--Sk/ s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/914/2008-16 zo dňa 19. apríla 2012,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 52, § 53,
§ 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní a príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ďalej uviedol, že oprávnený návrhom podaným 14.05. 2008 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému
na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri slovenskej hospodárskej
komore č.k. TP 3379/07 zo dňa 25.01.2008, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 6.800,-- Sk s
príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere 6961020418 zo dňa 15.10.2004.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdom prvého stupňa dňa 29.05.2008 súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Po preskúmaní pripojeného exekučného titulu, rozhodcovského
rozsudku sp. zn. TP 3379/2007 súd prvého stupňa aj bez návrhu exekúciu zastavil po tom, čo
vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že i keď vo veci bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie
exekúcie a po tom, čo zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný

titul, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Z predloženého exekučného titulu - vyššie špecifikovaného
rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 15.10.2004 bola medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva o pôžičke č. 7906058083, na základe
ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 8.500,--Sk s 12,83 % RPMN, ktorý sa povinný zaviazal
splácať v 21 mesačných splátkach vo výške 500,- Sk. Súd prvého stupňa ďalej preskúmal Zmluvu o
pôžičke zo dňa 15.10.2004, ktorú s povinným uzavrela spoločnosť QUATRO, a.s., (zanikla ku dňu

31.12.2005 zlúčením so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, ktorá následne postúpila pohľadávku voči povinnému oprávnenému) a Všeobecné obchodné
podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou. Predmetnú zmluvu rozhodca v rámci rozhodcovského
konania posúdil ako zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka,
kde poukázal na to, že zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods.3 písm. d ) Obchodného zákonníka
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov.

Súčasne uzavrel, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľkých úveroch.
Súd prvého stupňa v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o pôžičke" zo dňa 15.10.2004, ktorávytvára právny rámec vzťahu medzi pôvodným oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom
práve.Neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvysú„Všeobecnéobchodnépodmienkypôžičkyposkytovanej

spoločnosťou Quatro, a.s.“ ďalej len ako „VOP". Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k
záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu
spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania,
a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral

predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné
aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov". Z tohto dôvodu sa oprávnený považuje za
dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali
vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne

postavenie účastníkov zmluvy má súd prvého stupňa za to, že pôžička bola povinnému poskytnutá ako
spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z.; predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov zo strany veriteľa vo výške 8.500,--Sk a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide

o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Aplikácia spotrebiteľského práva sa vzťahuje
aj na každého ďalšieho veriteľa, ktorý pohľadávku voči povinnému z tejto zmluvy nadobudol. V danom
prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie

uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doložky v článku VIII. písm. o) VOP, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal
rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetných VOP, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o pôžičke,
konkrétne článku VIII. písm. o) VOP, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. Vo VOP v článku VIII. písm. o) bol

upravený spôsob riešenia sporov zo zmluvy o pôžičke tak, že všetky spory , ktoré vzniknú z tejto
zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory
jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú
podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.
Tu sa súd prvého stupňa zaoberal tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú

rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne
aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým
ako k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie
rozhodcovskej doložky podľa ktorej „ všetky spory , ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s

ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v
súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto
súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné ´´. Rozhodcovská doložka
obsiahnutá vo VOP zmluvy o pôžičke podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky tak,
aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy,

ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva)
bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, §
8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má
formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky

odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v

danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie
poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil
za neprípustnú v celom rozsahu zastavil.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por.. Uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného

súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak
sú splnené dôvody podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Súd, ktorý koná vo veci
exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať

vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré
zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci
o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie.
Platný právny poriadok exekučnému súdu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Práve absencia takejto právomoci exekučného
súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah

do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia keby oprávnený ako aj
povinná boli viazaný právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti
oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR. Pri výklade významu § 45 ods. 1 písm.
c/ zákona o rozhodcovskom konaní treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného

konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma
len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či
povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania
v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť
niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu

pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku.
Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo
dňa 30.10.2009. Poukázal na bod 37 rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08. Podľa Súdneho dvora
zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie
procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne

nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na
rozhodcovskomkonaníanepodáanižalobuoneplatnosťrozhodcovskéhorozsudku(bod47rozhodnutia
C- 40/08). Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania
musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy

iných rozhodnutí. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver,
podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného
z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné
priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola

narušenázásadarovnocennosti.Právnadovolenosť,čirozporsdobrýmimravmimôžubyťposudzované
len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu,

a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r/
Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť

spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 22,11 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za
úkon právnej služby vo výške 12,95 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške
9,16 eur s DPH (podanie odvolania).Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho

súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom
znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, a na túto právnu úpravu nadväzujúcich
právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady
Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a
aj náležite odôvodnené.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim

oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v
prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok,
rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú

a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .