Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232240
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111232240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. U., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova
tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Y. XX a otca
P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. januára 2012, č. k. 13P/234/2011-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 26. 10. 2011 domáhala zvýšenia

vyživovacej povinnosti otca na maloletého Y., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur na sumu 170
eur mesačne. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k.
24P/8/2011-15 zo dňa 17. 03. 2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y. U., nar.
XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2011, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za čas od 01. 11.
2011 do 31. 01. 2012 činí sumu 180 eur, ktorú súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 62 ods. 1
až 5, § 73 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom. Zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Nitra, č. k. 24P/8/2011-15 zo dňa 17. 03. 2011 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca
voči v tom čase maloletej X. U., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 86 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne
a na maloletého Y. U., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 53 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. V tom
čase dosahoval otec priemerný mesačný príjem 579,91 eura netto. Matka bola zamestnaná, dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem 185 eur, pracovala na základe dohody o vykonaní práce a poberala

prídavky na dve maloleté deti. Obaja rodičia mali v tom čase dve vyživovacie povinnosti. V súčasnej
dobe je matka vydatá, keď dňa 03. 12. 2011 uzatvorila manželstvo s P. I.. Z manželstva maloleté deti
nepochádzajú. S manželom doposiaľ nežije v spoločnej domácnosti, jej manžel je bez príjmu a vybavuje
si invalidný dôchodok. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a od 02. 01. 2012 pracuje na
základe dohody o vykonávaní práce. Poberá dávky v hmotnej núdzi 92,20 eura mesačne, prídavky na
maloletého a za mesiac december 2011 mala príjem na základe dohody o vykonaní práce 72 eur netto.
Náklady na bývanie predstavujú mesačne 173,79 eura. V spoločnej domácnosti s matkou a maloletým

žije i dcéra X., ktorá je už plnoletá, je nezamestnaná, bez príjmu. Rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.
k. 26P/33/2011-12 zo dňa 07. 11. 2011 bola zrušená vyživovacia povinnosť otca na dcéru X. od 21. 09.2011.MaloletýY.navštevuje3.ročníkZákladnejškolyX.vO..Otecžijevspoločnejdomácnostisosvojou
matkou a plnoletým synom Y. a jeho priateľkou. Svojej matke prispieva na domácnosť a bývanie 160 eur
mesačne a rovnako jeho syn Y. prispieva na bývanie. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému Y.

riadne plní, nad rámec súdom určeného výživného neprispieva, s dieťaťom sa nestretáva. Napriek tomu,
že posledné zvýšenie výživného bolo od 01. 04. 2011, súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Na strane oboch rodičov nastala zmena pomerov,
keď u otca sa znížil okruh vyživovacích povinností, keď bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť k dcére
X., ďalej u otca došlo k zvýšeniu jeho príjmu zo sumy 579,91 eura na sumu 656,46 eura mesačne.

Mesačné náklady a výdavky otca zostali v porovnaní s poslednou úpravou nezmenené. K podstatnej
zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej tiež ubudla vyživovacia povinnosť, ale sa jej znížil
mesačný príjem, poberá len dávky v hmotnej núdzi 91,20 eura mesačne a od decembra 2011 na základe
dohody o vykonaní práce zarobila 70 eur, poberá prídavky a výživné na maloletého Y.. V spoločnej
domácnosti žije dcéra X., ktorá je tohto času bez príjmu. Vzhľadom k uvedenému, súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca voči maloletému Y. zo sumy 70 eur na 130 eur mesačne. Takto stanovené výživné je

primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v súvislosti s dochádzkou do školy a
výdavkami matky na zabezpečenie jeho potrieb, ako aj momentálnym možnostiam, schopnostiam oboch
rodičovsiplniťsvojuvyživovaciupovinnosť.Súdomurčenévýživnévovýške130eurmôžeotecuhrádzať
zo svojho zvýšeného príjmu bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho
mesačných nákladov a výdavkov. Od septembra 2011 žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, okrem

maloletého Y., nemá. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec sa iným spôsobom ako platením súdom
stanoveného výživného na výchove a starostlivosti o svoje dieťa nepodieľa a so synom sa nestretáva.
Súd stanovil počiatok zvýšenia výživného od 01. 11. 2011 a z tohto titulu vyčíslil zameškané výživné do
31. 01. 2012 na sumu 180 eur, ktorú povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10
eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, ktorý zvýšené výživné na
sumu 130 eur mesačne považuje za neadekvátne, nezohľadňujúce pomery na strane účastníkov, ako
aj maloletého. Poukázal na poslednú úpravu, od ktorej neuplynulo ani 7 mesiacov a matka si znovu
podala návrh na zvýšenie výživného. Na strane maloletého nedošlo od poslednej úpravy k žiadnym
zmenám, stále navštevuje základnú školu a nezmenil sa mu ani zdravotný stav, ani inak nedošlo k

zvýšeniu nákladov na jeho výživu. Na strane matky síce došlo k zníženiu príjmov iba nepatrne, keď
pri poslednej zmene mala príjem 185 eur, v súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi 91,20 eura a na
základe dohody o vykonaní práce 70 eur mesačne. Matka sa opätovne vydala, pričom manžel je taktiež
povinný podieľať sa na výdavkoch. Matke taktiež odpadla vyživovacia povinnosť na plnoletú X.. Súhlasil
so zvýšením výživného na sumu 100 eur, čo považuje za primerané, vzhľadom na potreby maloletého,

ako aj na jeho možnosti a schopnosti.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa, pretože ho považuje za správny.

K podanému odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý súhlasil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, a preto ho navrhol potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že hoci od poslednej úpravy výživného

ubehla krátka doba a pomery na strane maloletého sa výrazne nezmenili, zmenili sa však pomery na
strane oboch rodičov. Matka 03. 12. 2011 uzatvorila nové manželstvo, z ktorého nepochádza žiadne
dieťa, avšak manželia nežijú v spoločnej domácnosti a výdavky na domácnosť si každý hradí osobitne.
Matka bola v čase poslednej úpravy zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce s mesačným
príjmom 185 eur. V súčasnej dobe je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a

rodiny, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 91,20 eura a tiež pracuje na základe o vykonaní práce,
kde za mesiac december 2011 dosiahla príjem vo výške 72 eur. Náklady na bývanie predstavujú sumu
173,79 eura mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým Y., ako aj plnoletou dcérou
X. U., ktorá je nezamestnaná a v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi jej nevznikol nárok na
poberanie dávok v hmotnej núdzi, pretože do 25. roku veku je posudzovaná spoločne s rodičom žijúcim

v spoločnej domácnosti, ktorý je povinný dieťa živiť. Na druhej strane bola rozhodnutím súdu zrušená
vyživovacia povinnosť otca k plnoletej X., ktorá suma predstavovala výšku 100 eur. Otec pri poslednej
úprave výživného dosahoval príjem 579,91 eura mesačne a tohto času dosahuje priemerný mesačný
príjem 656,46 eura. Vyživovaciu povinnosť si plní riadne, avšak s dieťaťom sa nestretáva, ani nad rámecvýživného neprispieva. Jeho náklady na bývanie predstavujú sumu 160 eur, ktorou sumou otec prispieva
na bývanie svojej matke, ktorá je na starobnom dôchodku a poberá dôchodok 380 eur mesačne. V
spoločnej domácnosti býva ešte plnoletý syn Y., ktorý je zamestnaný s príjmom 450 eur mesačne,

ktorý tiež prispieva na bývanie, a teda na nákladoch domácnosti sa podieľajú tri osoby so samostatným
príjmom, avšak matka sa na výdavkoch na domácnosť podieľa sama. Záverom svojho vyjadrenia kolízny
opatrovníknavrholzohľadniťmajetkovéschopnostiobochrodičovahlavnefakt,žeotcovisazvýšilpríjem
a zanikla mu vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére X., ktorú je však povinná vyživovať do 25. roku
veku matka, nakoľko je nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Predmetom konania bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Y. U.,
nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur na sumu 170 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo
nesporne preukázané, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu

Nitra, č. k. 24P/8/2011-15 zo dňa 17. 03. 2011, kedy bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca v tom
čase na maloletú X. U., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 86 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a
na maloletého Y. U., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 53 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. V čase
predchádzajúcej úpravy bola matka zamestnaná, pracovala iba na základe dohody o vykonaní práce a
dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 185 eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Otec v tom

čase dosahoval priemerný mesačný zárobok 579,91 eura. Od poslednej úpravy sa pomery zmenili v
tom smere, že matka znovu uzatvorila manželstvo dňa 30. 12. 2011 s P. I., pričom s manželom nežije
v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti s matkou býva aj dcéra X., na ktorú bola zrušená
vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 26P/33/2011-12 zo dňa 07. 11. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2011. Dcéra účastníkov konania, už plnoletá, je nezamestnaná,

evidovaná na úrade práce, pričom v čase rozhodovania súdu bola bez príjmu. Matka, na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a jej príjem tvoria dávky v hmotnej
núdzi vo výške 91,20 eura, prídavky na maloletého Y. a výživné na maloleté dieťa. Od 01. 12. 2011
pracuje na základe dohody o vykonaní práce, kde pracuje u p. Lei Leila za 10 eur denne, pričom by mala
pracovať tri dni do týždňa. Z predloženého výplatného lístka za mesiac december 2011 bolo zistené, že

matke bola vyplatená čistá mzda 72 eur. Maloletý Y. je žiakom 3. B Základnej školy X. v O., pričom okrem
bežných potrieb nedošlo u neho k výraznejšej zmene. Otec pracuje v Poľnohospodárskom družstve L.,
kde dosahuje čistý mesačný priemerný zárobok 656,46 eura. Býva v spoločnej domácnosti so svojou
matkou v jej rodinnom dome a plnoletým synom Y. a jeho priateľkou. Matke prispieva na domácnosť,
bývanie a stravu sumou 160 eur mesačne, pričom matka poberá starobný dôchodok 380 eur a rovnako

syn Y. prispieva na bývanie, pričom sa stravuje samostatne s priateľkou. Otec nad súdom určenú sumu
inou formou neprispieva na výživu maloletého Y. a nestretáva sa s ním, ako uviedol, z dôvodu jeho
pracovnej doby, nakoľko pracuje počas víkendov.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu
Nitra, č. k. 24P/8/2011-15 zo dňa 17. 03. 2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y.

zo sumy 70 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2011, ktoré je otec povinný
platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň vyčíslil zročné výživné do 31. 01. 2012 v
sume 180 eur. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke.
Odvolacísúdpretojehorozhodnutiepodľa§219ods.1OSPakovecnesprávnepotvrdil,pričomodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v dôvodoch

svojho odôvodnenia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
219 ods. 2 OSP), a preto tieto dôvody už opakovať už nebude.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že pri akejkoľvek zmene
súdneho rozhodnutia o výživnom je potrebné porovnať zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej
úpravy výživného s dobou, v ktorej rozhoduje súd prvého stupňa. V danom prípade bolo nesporne

preukázané, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca na maloletého Y. rozsudkom
súdu prvého stupňa pod č. k. 24P/8/2011-15 zo dňa 17. 03. 2011 na sumu 70 eur. Je nesporné, žeza takúto krátku dobu nedošlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého Y., avšak k výraznej
zmene pomerov došlo na strane oboch rodičov. V konaní bolo nesporne preukázané, že matka bola v
čase poslednej úpravy zamestnaná, i keď s nízkym príjmom, ktorý dosahovala na základe o vykonaní

práce vo výške 185 eur. V súčasnej dobe je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom jej
vznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 91,20 eura. Pracuje opäť iba na základe
dohody o vykonaní práce, pričom v decembri 2011 dosiahla príjem vo výške 72 eur. Matka preukázala
svoje náklady na bývanie v sume 173,79 eura mesačne, keď žije spolu s maloletým Y. a plnoletou
dcérou X. v nájomnom byte. Ďalšia zmena od poslednej úpravy nastala v tom smere, že bola

zrušená vyživovacia povinnosť otca na tohto času už plnoletú dcéru X. U. a to rozsudkom Okresného
súdu Nitra, č. k. 26P/33/2011-12 zo dňa 07. 11. 2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
01. 12. 2011, čím sa znížil okruh vyživovacích povinností na strane otca. Plnoletá dcéra X. U. je toho
času nezamestnaná, v čase rozhodovania súdu bez príjmu a v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. o
pomoci v hmotnej núdzi jej nevznikol nárok na poberanie dávky v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu do 25.
roku veku, pokiaľ nie je schopná samostatne sa živiť, je posudzovaná spolu s matkou, s ktorou žije v

spoločnej domácnosti a ktorá je povinná ju živiť. Na druhej strane, u otca došlo k nárastu jeho príjmu,
i keď v nepatrnej výške, avšak jeho príjem vzrástol zo sumy 579,90 eura mesačne na mesačný príjem
656,46 eura, pričom mu ubudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Jeho náklady, ktoré má spojené s bývaním
a so stravovaním, sú vo výške 160 eur, na ktoré prispieva svojej matke, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti. Na vedení tejto domácnosti sa podieľa určitou čiastkou zo svojho príjmu i plnoletý syn Y..

Za takejto situácie, keď došlo k výraznej zmene pomerov predovšetkým na strane matky, ktorá má
naďalej vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, i keď k jednej plnoletej dcére X., ktorá však je
nezamestnaná a bez akéhokoľvek príjmu, ako aj k maloletému Y., pričom sama matka je nezamestnaná,
evidovaná na úrade práce a dávky v hmotnej núdzi spolu s príjmom na základe dohody o vykonaní práce
postačujú v podstate iba na náklady bývania, je potrebné preniesť väčší rozsah vyživovacej povinnosti

na otca, ktorý je zamestnaný, dosahuje mesačný čistý príjem 656,46 eura a v ktorého možnostiach a
schopnostiach je platiť stanovené výživné na maloletého Y. vo výške 130 eur mesačne. Je potrebné
zohľadniť tú skutočnosť, že otec žije v spoločnej domácnosti, na náklady ktorej prispievajú 3 dospelé
osoby, a aj po zaplatení týchto nákladov, ako aj výživného, nebude ohrozená jeho životná úroveň, pričom
i maloletý Y. má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca.

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v
napadnutom rozhodnutí, ako aj z dôvodov doplnených odvolacím súdom, považoval tento za vecne
správny v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti, ako aj v časti zročného výživného a náhrady trov
konania, preto ho v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.

a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez
návrhu a takýmto konaním je i konanie o veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.