Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208205360
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6208205360.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom so sídlom ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava proti povinnému M. W., nar. X. X. XXXX,
bytom ul. V. č. XXX/X, XXX XX M. K., t.č. D. oblasť W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým,sosídlomExekútorskéhoúraduul.Záhradníckač.62,82108Bratislava,podsp.zn.EX/9005/08

o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 495,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2680/2008-20 zo dňa 29. novembra 2011 v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2680/2008-20 zo dňa 29. novembra 2011 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s
ustanovením § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej v texte „Zákon o rozhodcovskom konaní“). O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. §
203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie v sume 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., 841 04 Bratislava, Karloveské
rameno 8, zo dňa 20. 5. 2008, sp.zn. SR 03942/08. Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25. 9. 2007 posúdil ako spotrebiteľský aplikujúc ustanovenie § 52

a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Na posúdenie, či sa jedná o
spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa poskytuje, ale dôležité je len, či sa jedná
oposkytovaniepeňažnýchprostriedkovvprospechspotrebiteľazaodplatu.Prípadnáklauzulaoaplikácii
Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc
zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej v texte „smernica“) a uviedol, že táto smernica bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol
účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník. Okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná preSlovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
Okresný súd poukázal tiež na to, že naplniť cieľ článku 6 odseku 1 smernice je možné iba tak, že súd
zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo

rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, §
53 ods. 5, § 45 ods. 1, písm. c/, ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Okresný súd uviedol, že bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov -
rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. OSP). Zmluvné strany

sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Zároveň konštatoval, že rozhodcovská doložka,
ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného.
Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným obchodným podmienkam. Rozhodcovskú doložku preto označil za neprijateľnú,
nie spotrebiteľom osobitne vyjednanú, ktorá ho núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. V týchto súvislostiach okresný súd konštatoval, že aj neskoršie prijatá novela Občianskeho
zákonníkač.568/2007Z.z.účinnýmod1.1.2008,ktorázaviedlado§53ods.4písm.r/znenie,vzmysle

ktorého za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade je rozhodcovská doložka
neprijateľná a ako taká sa prieči dobrým mravom, boli v danej veci splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil.

V odvolaní spochybňuje dôvody, pre ktoré exekučný súd exekúciu zastavil. Nesprávne súd považoval
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi za zmluvu spotrebiteľskú. Lebo v čase uzavretia zmluvy, právna
úprava definovala spotrebiteľské zmluvy tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy ( t.j. inak ako podľa
právnej úpravy platnej a účinnej od 1. 1. 2008). Namietal aj tvrdenia súdu, že v zmluve absentuje údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej „RPMN“) , lebo oprávnený ju uzatváral v zmysle ust. §

497 a nasl. Obchodného zákonníka. Preto je bez významu, že oprávnený poskytuje peňažné prostriedky
dočasne. Naviac ich poskytuje nie formou odloženej platby ale vo forme splátok. Zmluva tak nemusela
obsahovať RPMN tak „ako to nesprávne uviedol prvostupňový súd“.

Nestotožnil sa ani s tvrdením okresného súdu ohľadne neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú ma
predstavovať rozhodcovská doložka. Oprávnený s poukazom na jej dojednanie obsiahnuté v bode 17

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru uviedol, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv
obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami O.s.p.. Z texturozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov, a tak v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy rozhodcovské
konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Vzhľadom na písomný charakter konania pred Stálym

rozhodcovským súdom mal povinný možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného, avšak
povinný žalobnú odpoveď nezaslal. S dôrazom na písomný charakter rozhodcovského konania je
zjavné, že vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden
relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka.
Ďalej oprávnený uviedol, že pokiaľ dôjde zo strany spotrebiteľa k porušeniu zmluvy, dodávateľ bude

nútený obrátiť sa na príslušný orgán, buď na rozhodcovský alebo všeobecný súd, pričom následky tohto
procesného kroku upravuje príslušné procesné právo, konkrétne ust. § 19 Zákona o rozhodcovskom
konaní.Podaniežalobynarozhodcovskomsúdepredstavujeprekážkulitispendencieprepodaniežaloby
v tej istej veci. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre oprávneného úplné znemožnenie využitia
rozhodcovskéhokonania.Pritomjezrejmé,žezustanovenia§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníka
v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho

obmedziť.

Podľa názoru oprávneného, je úplne nepochybné, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho zdôrazňujúc, že v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť
týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady

rozhodcovskýchkonanípodľarozhodcovskejdoložkyprebiehajúcebezpríslušného právnehopodkladu.
V danom prípade ide o rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky v súlade s ustanoveniami
Zákona o rozhodcovskom konaní.

Záveromuviedol,žerozhodcovskýrozsudokbolužpredmetomskúmaniazostranysúduprirozhodovaní
o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd tak už v tomto konaní uznal exekučný titul za „súladný“,

preto udelil súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že exekúcia
prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, nestotožnil sa ani priznanými trovami exekúcie
súdneho exekútora.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca uviedol, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Zpredloženéhospisumalodvolacísúdpotvrdenýskutkovýstavtak,akotouviedolsúdprvéhostupňa.Zo
zmluvyoúvere,ktorúuzavrelizmluvnéstranydňa25.9.2007vyplýva,žeoprávnenýposkytolpovinnému

úver vo výške 10.000,- Sk (vtedy platnej meny). Dlžník (povinný) sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,- Sk, spolu potom 19.680,- Sk. V dôsledku toho, že povinný
uvedený úver riadne nesplácal, podal oprávnený návrh na rozhodcovský súd, ktorý rozsudkom zo dňa
20. 5. 2008, sp.zn. SR 03942/08 zaviazal povinného k povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 15.526,-
Sk s 0,25 % denným úrokom z omeškania od 23. 2. 2008 zo sumy 14.400,- Sk do zaplatenia a nahradiť

mu trovy konania vo výške 4.675,- Sk.

Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že
daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere je nutné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský.
Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých
typov zmlúv. Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy

platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Aj keď ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného
ku dňu 25. 9. 2007 ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranamisúnajednejstranedodávateľanadruhejstranespotrebiteľ,tedaObčianskyzákonníkdefinovalspotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník (ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá
zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie
je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd zdôrazňuje, že snaha dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej

zmluve podporne Obchodný zákonník, naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a vykonávacích predpisov k nemu. Túto zmluvu možno považovať
za spotrebiteľskú aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa účinného
v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka

alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozhodcovský rozsudok bol už predmetom skúmania zo strany súdu
pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd „uznal exekučný titul za súladný“,

odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,
že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého
konanie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v

rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo
dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či ide o rozhodnutie formálne
vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z
aspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia,t.j.určitosť,zrozumiteľnosťapresnosťoznačeniasubjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna

vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie

z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. novembra 2011 uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie

zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v

každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

V danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, pričom
okresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v zmluvných dojednaniach
ako súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta

Občianskeho zákonníka.Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úvere (č.l. 19 spisu), exekučný súd správne posúdil ako neprijateľnú. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako

aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola v tomto prípade individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu
spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver
prijať alebo ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok, ako to uviedol aj súd prvého stupňa.

Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť.

Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka neplatná. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky je rozhodnutím, vydaným nepríslušným orgánom. Je to nulitný právny akt, ktorý nie je možné
v exekúcii vykonať.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o

zastaveníexekučnéhokonania,avšaknazákladenesprávnehozákonnéhoustanovenia,keďževdanom
prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť
pre jej neprípustnosť, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny
akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 203 ods.

1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý procesne
zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom.

Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými
skutočnosťami, a to že v zmluve o úvere absentuje RPMN, rozhodnutie nedôvodil - a tiež preto, že vo
vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné.

Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku
vecne správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.