Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611204414
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7611204414.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky: V. A.,

D.. XX.X.XXXX, F. XX, zastúpená JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou AK so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Radničné nám. 4, proti odporcovi: O. O. Z., D.. X.X.XXXX, toho času bytom F. XX, za účasti mal. V.,
D.. XX.X.XXXX a mal. Z., D.. XX.X.XXXX Z., zast. kol. opatrovníkom, Úradom práce, soc. veci a rodiny
Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov, V.G. A., F.. A., D.. XX.X.XXXX a O. O. Z., D.. X.X.XXXX, uzavreté dňa
X.X.XXXXS.G.,Rakúskejrepublike,zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduMinisterstvavnútra

SR - osobitná matrika vo zväzku P., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. XX r o z v á d z a.

Mal. V., D.. XX.X.XXXX a mal. Z., D.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej
starostlivostimatky,ktorájeoprávnenáapovinnámal.detizastupovaťaspravovaťichmajetokvbežných
veciach a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. V. sumou 100,- Eur mesačne a mal. Z. sumou
100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Styk otca s maloletými deťmi súd D. I. X. A. F. V. S. X. M. I..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd o trovách konania štátu rozhodne v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 29.03.2011, podaným na tunajšom súde dňa 30.03.2011
domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a na čas po rozvode zveril maloleté deti do jej
osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na ich výživu mesačne sumou 100,- Eur na každé dieťa,

ktoré výživné by bol otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň aby
súd neupravil styk otca sa maloletými deťmi.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzatvorené po 1,5 ročnej známosti z lásky.
Pre navrhovateľku to bolo manželstvo prvé, u odporcu tretie manželstvo. Túto skutočnosť však
navrhovateľka v čase uzatvorenia manželstva nepoznala. Účastníci konania sa zoznámili v Rakúsku,
kde navrhovateľka pracovala a kde po uzatvorení manželstva aj žili. Po dobu 6 rokov rodina žije trvale
na území SR. Nezhody v manželstve nastali krátko po narodení dcéry V. a to predovšetkým z tohodôvodu,žesaodporcaneprispôsobilpotrebámrodiny,uprednostňovalsvojezáujmy,kamarátovataktiež
krátkodobé známosti s inými ženami. Nezhody v manželstve sa neustále prehlbovali a došli až do
takého štádia, že manželia posledné 2 roky spolu žijú len formálne, nehospodária spoločne, odporca

neprispieva na domácnosť žiadnou finančnou čiastkou a výlučne sám rozhoduje o tom, čo uhradí.
V podstate manželia nikdy spoločne nehospodárili, každý z nich mal zriadený samostatný účet, kde
navzájom nemajú prístup, avšak v minulosti sa dokázali aspoň dohodnúť na spôsobe financovania
rodiny. Odporca neprejavuje žiaden záujem o dcéry pochádzajúce z manželstva, nepíše s nimi úlohy,
netrávi s nimi voľný čas a v náväznosti na takéto správanie sa otca k deťom tieto si k nemu nevybudovali

potrebnú citovú väzbu. Manželstvo neplní po dobu 2 rokov ani svoju biologickú funkciu. Odporca v
súčasnej dobe používa alkoholické nápoje a aj napriek tomu že je to len sporadické, po ich požití je
agresívny a došlo aj k fyzickému útoku na navrhovateľku a to aj pred ich maloletými deťmi. Maloletá V.
je žiačkou 3. ročníka základnej školy, je zdravá, navštevuje základnú umeleckú školu, odbor gitara, za
ktorú matka platí poplatok 20,- Eur za polrok. Ďalšie náklady predstavujú cestovné do školy, poplatok
v školskej družine 3,30 Eur mesačne, obedy v škole 20,- Eur, desiata cca 30,- Eur, poplatky v škole

na začiatku školského roka cca 100 Eur a ďalej oblečenie a hygienické potreby. Dcéra Z. je žiačkou
2. ročníka základnej školy a náklady na zabezpečenie jej potrieb sú totožné s nákladmi na dcéru V..
Odporca bol naposledy zamestnaný v spoločnosti N., Z..F..P.., kde jeho hrubý príjem predstavoval cca
910,--Eurplusosobnéhodnoteniedovýšky25%hrubejmzdy.Navrhovateľkajenezamestnaná,vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá nárok na dávky v nezamestnanosti a taktiež jej nebola

priznaná dávka v hmotnej núdzi a jediný zdroj príjmov je z brigádnickej činnosti, ktorý je nepravidelný.

Súd vykonal výsluch navrhovateľky, odporcu, maloletých detí a ich kolízneho opatrovníka.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa s odporcom spoznala v roku 1998, kedy bol ešte ženatý.
Následne sa po roku rozviedol a vzali sa v roku 2000. Spočiatku žili v Rakúsku v jednej reštaurácii, ktorú
mal odporca v tom čase v spoločnom vlastníctve so svojou bývalou manželkou. Následne žili Slovensku

u rodičov navrhovateľky. Potom čo otehotnela sa vrátili do Rakúska, kde žili u rodičov odporcu a neskôr
si prenajali byt. Odporca tam pracoval ako taxikár. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa po narodení V.
odporcaomaloletúanavrhovateľku nestaralaonabolanadomácnosťsama.NáslednesaimvRakúsku
narodila Z.. Odporca navrhovateľke s ničím nepomáhal, nedával jej žiadne peniaze a sám si nakupoval
do domácnosti. Venoval sa kamarátom a mal aj mimomanželské známosti. Keďže odporca pracoval

cez zimnú sezónu, chodili striedavo na Slovensko v letných mesiacoch. Natrvalo sa presťahovali na
Slovensko v roku 2006, kedy si tu kúpili dom, ktorý prerábali a doteraz nie je zrekonštruovaný. Spolužitie
podľa názoru navrhovateľky na Slovensku bolo ešte horšie. Odporca navštevoval pohostinstva, potom
bol agresívny a bola u nich možno 2x alebo 3x polícia. Posledný takýto zásah bol minulého roku v
novembri, resp. decembri. Dôvodom hádok bola skutočnosť, že sa odporca zdržiaval mimo domu, i

mimomanželské aféry odporcu. Samotná navrhovateľka priznala, že v súčasnej dobe má už priateľa, N.
Z. z Levoče, s ktorým sa zoznámila v júni minulého roku. S odporcom intímne nežije zhruba dva roky.
V dome si všetko uhrádza sama. Odporca si nakupuje sám potraviny, sám si navarí, ona sa o neho
nestará, neperie mu a nežehlí. Akurát po ňom musí upratovať. Ona je vedená na úrade práce, poberala
dávku v hmotnej núdzi 108,- Eur, a do konca novembra 2011 si privyrábala sumou 136,- Eur mesačne

na základe dohody o vykonaní práce. Poberá prídavky na dve deti v sume 44,02 Eur mesačne. Spolu
s odporcom vlastnia rodinný dom a zároveň každý z nich má vlastné osobné motorové vozidlo. Na čas
po rozvode žiadala deti zveriť sebe, zaviazať odporcu výživným po 100,- Eur na každé dieťa mesačne
a pokiaľ šlo o úpravu styku, nemá nič proti tomu, aby sa odporca s deťmi stýkal, preto nežiada o úpravu
styku odporcu s deťmi.

Odporca v svojej výpovedi s rozvodom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľku si bral z lásky. Potvrdil, že
ju podvádzal a tiež že veci do domácnosti nakupoval on a navrhovateľke peniaze nedával. Podľa jeho
vyjadrenia navrhovateľka mala pomer s pánom, ktorého uviedla ako svojho priateľa, už dva roky. Tento
mábyťpodľajehovyjadreniaalkoholikamalzbiťichdeti.Odporcatiežpripustil,žespriateľmipilvkrčme,
avšak nie každý deň, možno raz alebo dvakrát do mesiaca a poprel že je alkoholik. Navrhovateľka

zhruba pred pol rokom bola na neho agresívna a volala na neho políciu. Podľa názoru odporcu to
bolo preto, lebo mala pomer a chcela od odporcu odísť. Poukázal na to, že všetky svoje peniaze on
investoval do domov, pozemkov a vecí, ktoré za trvania manželstva nakúpili. Mali tiež zakúpené kone, na
ktorých vozili cudzie deti za peniaze a z toho plynul navrhovateľke tiež príjem. Vtedy zarobili cca 300,-Eur denne. Pokiaľ išlo o zdôvodnenie jeho nesúhlasu s rozvodom uviedol, že je to kvôli deťom. Podľa
jeho vyjadrenia domácnosť je zo strany navrhovateľky neudržiavaná, všade je prach, v uvedenom dome
nie sú podmienky na bývanie. Pokiaľ šlo o zverenie detí do starostlivosti niektorému z nich pre prípad

rozvodu, poukázal na to, že mal. Z. je viazaná na matku, avšak mal. V. podľa neho viac inkliminuje k
nemu. V Spišskom Podhradí, má jednu známu 66-ročnú pani, ktorá bola profesorkou a mal. V. by nosil k
nej každý deň. S navrhovanou výškou výživného 100,- Eur na jedno dieťa nesúhlasil, pretože z peňazí,
ktoré zarobí na Slovensku nejde, aby také výživné platil. Styk s maloletými dcérami zatiaľ nežiadal
upraviť. K svojim zárobkovým a majetkovým pomerom uviedol, že mal v Rakúsku reštauráciu, ktorú si

sám kúpil a teda má peniaze. Akou čiastkou disponuje, to odmietol povedať. Nevedel sa vyjadriť ani k
svojim príjmom zo živnosti, ktorú prevádzkuje od septembra 2011. Jeho počiatočný vklad do podnikania
mal byť cca 2.200,- Eur.

Kolízny opatrovník prostredníctvom svojej poverenej zamestnankyne uviedol, že počas šetrení v
domácnosti maloletých detí, túto našli upratanú, čistú. O tom, že sa rodičia rozvádzajú sú deti
informované.

Mal. V. vo svojej výpovedi uviedla, že v ich rodine sú hádky a myslí si, že bolo by lepšie, keby sa rodičia
rozviedli. Ona sa nechce do nich starať, a preto radšej nepočúva, prečo sa hádajú. Rodičia doma majú
podelené veci. O domácnosť a o ňu a jej sestru sa stará mamka, ktorá aj upratuje a varí. Otec im tiež
varí. Uviedla, že mama v súčasnej dobe má partnera, ktorého ona nemá rada. Otec mal tiež priateľku.
Mamin priateľ ju nezbil, len ju hodil na posteľ, a to bolo potom, čo so sestrou utekali na izbu, kde jej

sestra chcela priateľovi mami vziať peňaženku, aby jej dal peniaze. Maloletá nebola pevne rozhodnutá,
s ktorým z rodičov by chcela zostať.

Mal. Z. vo svojej výpovedi primeranej jej veku sa vyjadrila, že chce byť s mamkou, ale nevedela vysvetliť,
prečo sa tak rozhodla.

Súd vykonal dokazovanie účastníckymi výsluchmi účastníkov, ako aj oboznámením sa s listinnými

dôkazmi a to predovšetkým so sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí,
potvrdením zamestnávateľa odporcu o výške jeho príjmov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a na
základe ktorých zistil tento skutkový stav :

Navrhovateľka s odporcom uzatvorili manželstvo dňa 9.6.2000, čo potvrdzuje sobášny list vystavený
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika. Z uvedeného manželstva sa účastníkom

konania narodila dňa 16.9.2001 maloletá V. a dňa 13.2.2003 maloletá Z., čo potvrdzujú rodné listy
maloletých detí. Podľa posledného zamestnávateľa odporcu spoločnosti D., odporca v uvedenej
spoločnostipracovallen3mesiace,atoodapríla2011do30.júna2011.Jehopracovnámorálkabolazlá,
bol s ním ukončený pracovný pomer. Podľa priloženej pracovnej zmluvy, otec v uvedenej spoločnosti bol
zamestnaný na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 30.6.2011. Za mesiac apríl 2011 mu bola vyplatená

mzda vo výške 139,11 Eur, za mesiac máj 2011, vo výške 137,70 Eur a za mesiac jún 2011, vo výške
142,68 Eur. Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny pracovisko Gelnica, odporca nikdy nebol
a ani v súčasnej dobe nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani nebol poberateľom dávky
v hmotnej núdzi, ani iných štátnych sociálnych dávok. Od 22.9.2011 je odporca samostatne zárobkovo
činnou osobou. Obaja účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu zapísaného v LV

č. XXX, kat. územie Richnava.

Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou.
Bývajú v rodinnom dome, ktorý pozostáva z obývacej miestnosti, spálne, detskej izby kuchyne a
príslušenstva. Dievčatá majú súkromie, domácnosť je uprataná a čistá. Celková starostlivosť zo strany
matky je zabezpečená. Z úradného záznamu spísaného z pohovoru s maloletými deťmi poverenou

zamestnankyňou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny dňa 12.10.2011 vyplynulo, že maloleté dcéry
vedia, že sa rodičia rozvádzajú a že obaja rodičia majú frajeroch. Z. sa úplne prikláňa na stranu matky,
nevie si vôbec predstaviť, aby bola zverená ockovi. V. váha. Uviedla, že má rada mamku aj ocka.
Rodičia sa časti hádajú a teraz keď sa odporca - otec vrátil domov menej spolu rozprávajú. Dievčatási uvedomujú, že medzi rodičmi to nefunguje tak, ako by to malo byť. Na rodičovské združenia stále
chodí mamka, lebo ocko nie veľmi rozumie slovensky. Tiež aj k lekárke s nimi chodí mamka, táto s nimi
píše aj úlohy, vysvetľuje im čomu nerozumejú.

Podľa Článku 1 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako "Nariadenie Rady (ES) č.
2201/2003"/, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa
vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;

Podľa Článku 3 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach rozvodu, rozluky

alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má "domicil";

Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania.

Podľa Článku 76 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie

nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej
únie. Článok 2 ods. 2, článok 47 ods. 3, články 71, 72 a 73 sa uplatňujú od 18. septembra 2010.
Toto nariadenie sa s výnimkou ustanovení uvedených v druhom odseku uplatňuje od 18. júna 2011 za
predpokladu, že Haagsky protokol z roku 2007 sa k tomuto dňu uplatňuje v Spoločenstve. Inak sa toto
nariadenie uplatňuje odo dňa, od ktorého sa uvedený protokol začne uplatňovať v Spoločenstve. Toto

nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou
o založení Európskeho spoločenstva.

Podľa Článku 5 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení Korigenda k Nariadeniu
Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych

a obchodných veciach uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 242/6 dňa 5.9.2006 /
ďalej len ako "Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001"/, osobu s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého
pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby, na
súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc

nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

Súd sa predovšetkým pri rozhodovaní o tomto návrhu zaoberal otázkou svojej právomoci rozhodovať
v tomto konaní, keďže odporca je cudzím štátnym príslušníkom. Je evidentné, že obaja účastníci ako
aj ich maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Slovenska, na ktorého území sa zdržujú nepretržiteuž viac ako 6 rokov. Táto skutočnosť vyplýva ako z návrhu navrhovateľky, tak aj z výpovede oboch
účastníkov, neposlednom rade v súčasnej dobe už aj z odporcom zaregistrovaného miesta podnikania
na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Z tohto hľadiska je daná právomoc tunajšieho rozhodovať

vo veci rozvodu účastníkov v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ako aj o výživnom na obe
maloleté deti v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, keďže v čase podania návrhu Nariadenia Rady
(ES) č. 4/2009 nebolo ešte účinné. Pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu rozhodovať vo veci úpravy
rodičovských práv a a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, súd dospel k záveru, že je daná jeho
právomoc v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vzhľadom na obvyklý pobyt maloletých detí

na území Slovenska.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili

názorové nezhody na ich spolužitie a tiež existenciu mimomanželských pomerov na oboch stranách.
Z ich prejavu je zrejmé, že medzi nimi došlo k ich vzájomnému citovému odcudzeniu a obnovenie ich
manželského spolužitia neprichádza podľa názoru súdu v úvahu, a to aj so zreteľom na rezolútne
vyjadrenia navrhovateľky v tejto otázke. I keď v súčasnej dobe opätovne bývajú v jej domácnosti, je
zrejmé že túto spoločne nevedú v rodinnom zmysle, keďže obaja sa snažia hospodáriť samostatne

a samostatne si obstarávajú bežné veci týkajúce sa domácnosti, ako je varenie, pranie, či žehlenie.
Potvrdzuje to i výpoveď ich staršej dcéry V.. Navrhovateľka za jeden z dôvodov rozvodu označila aj
požívanie alkoholických nápojov odporcom, čo odporca nepoprel, len namietal mieru ich požívania, ktorá
z jeho pohľadu nedosahovala tej intenzity, ako prezentovala navrhovateľka. Z hľadiska týchto účastníkmi
popísaných situácii mal súd za to, že rozvrat v ich vzájomnom spolužití je potrebné hodnotiť ako hlboký,

čím je naplnený jeden zo zákonom predvídaných predpokladov pre rozvod.

Pokiaľ išlo o trvalosť tohto rozvratu, tú súd hodnotil jednak v kontexte vyhlásení navrhovateľky, že táto
je pevne odhodlaná sa nechať rozviesť, a jednak aj v dlhodobom spôsobe vedenia domácnosti, ktorú
obaja účastníci obývajú, kedy každý z nich sa fakticky stará sám o seba.

Súd pri rozhodovaní o rozvode účastníkov prihliadol aj na záujem maloletých detí, kedy podľa jeho

názoru súčasná situácia, v ktorej rodičia medzi sebou komunikujú hádkami, a zároveň udržiavajú
mimomanželské pomery, nie je vhodným výchovným prostredím pre ne.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 194/2011 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo
úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,-- Eur na jedno neplnoleté

nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje

podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, tu súd vychádzal zo správy
a odporúčaní Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorých navrhovateľka - matka zabezpečuje
vhodné výchovné prostredie pre maloleté deti a z uvedených dokladov. Aj z výsluchu oboch maloletých

dcér neboli zistené žiadne také negatíva na strane navrhovateľky, ktoré by neumožňovali deti zveriť do
jej osobnej starostlivosti. Do úvahy súd vzal aj skutočnosť, že odporca už v minulosti domácnosť opustil
a žil u svojich partneriek a tiež na skutočnosť, že navrhovateľka je nápomocná dcéram aj v ich príprave
do školy, ktorú odporca aj vzhľadom na existujúcu jazykovú bariéru by podľa názoru súdu nezvládal.
Skutočnosti, ktoré odporca navrhovateľke vytýkal a síce že deti mali byť bité jej terajším priateľom,

neboli účastníckymi výpoveďami oboch dcér preukázané. Aj vzhľadom na výpovede oboch maloletých
dcér, ak aj vzhľadom na opakované šetrenia zo strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, vykonané
v domácnosti navrhovateľky, ktorými neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté detí, súd
návrhu odporcu na vykonanie ďalších dôkazov výsluchom nim navrhovaných svedkov na preukázanie
nedostatočnej starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti nevyhovel a tieto návrhy zamietol.

Pokiaľ išlo o hodnotenie pomerov na strane odporcu, tu súd vychádzal z kritérií, ktoré mu poskytujú
ustanovenia § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodne, keďže otec je osobou samostatne zárobkovo činnou ,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov. Súd v tomto smere odporcu
vyzval na predloženie jeho účtovných dokladov na zdokladovanie jeho príjmov a majetkových pomerov,
avšak odporca si túto svoju edičnú povinnosť nesplnil. V prípade majetkových pomeroch odporcu preto

súd vychádzal z právnej domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce, že mesačný príjem
odporcu, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje 20 násobok sumy
životného minima. Táto suma životného minima ku dňu rozhodovania súdu predstavovala sumu 189,83
Eur mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 194/2011 Z.z., a
teda príjem odporcu pre toto obdobie bol stanovený sumou 3.796,60 Eur mesačne ( 20x189,60 Eur ) .

Z takto určeného príjmu odporcu následne súd vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti k
obom maloletým dcéram a návrhu navrhovateľky preto vyhovel. Do úvahy vzal tiež samotnú výpoveďodporcu, ktorý uviedol, že disponuje finančnými prostriedkami , ktorých výšku odmietol zverejniť a tiež
jeho vyhlásením, že do podnikania investoval na začiatku sumu 2.200,--Eur.

Napokon pokiaľ ide o úpravu styku odporcu k maloletým deťom, z prejavu oboch rodičov je zrejmé, že

zatiaľ nenavrhujú styk s nimi upravovať a preto ho ani súd týmto rozsudkom neupravil.

Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

O trovách štátu spočívajúcich v trovách odmeny súdom ustanoveného prekladateľa za úradný preklad
súdnych listín a listinných dôkazov z jazyka nemeckého do jazyka slovenského a opačne, ako aj

v odmene súdom ustanoveného tlmočníka za tlmočenie na súdnych pojednávaniach, súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, aj vzhľadom k potrebe pretlmočenia
písomného vyhotovenia tohto rozsudku do nemeckého a teda materského jazyka odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

o exekučnom poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.