Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cudz/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200599
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200599.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žiadateľa R. L., bytom X. XX/X, XXX XX N. nad R., nar.
XX.XX.XXXX, o návrhu na vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule, takto

r o z h o d o l :

Návrh na vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 02.10.2018 žiadateľ R. L. požiadal o vydanie

osvedčenia o európskom exekučnom titule notárskej zápisnice N 50/2010, Nz 3679/2010 zo dňa
04.10.2010 vydanej Notárskym úradom A.. N. M. v D., podľa ktorej dlžníčka pani R. D., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX dala súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Zároveň povinná osoba vyhlásila,
že toto vyhlásenie činí pri plnom vedomí, bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku a má
slúžiť ako exekučný titul a uznanie dlhu pre veriteľa R. L. podľa § 41 a nasl. Zákona č. 233/95 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

2. R. L. a pani R. D. prehlásili, že 08.01.2010 uzavreli Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej pán R. L.
poskytol pani R. D. finančné prostriedky vo výške 33.300 eur a dlžníka sa zaviazala finančné prostriedky
veriteľovi vrátiť v lehote do 08.03.2010. Zároveň zmluvné strany sa dohodli na úroku z omeškania a to
2 % mesačne z dlžnej sumy od 09.03.2010 až do úplného zaplatenia.

3. V predmetnej veci je uplatnený nesporný nárok v súlade s článkom 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 805/2004 zo dňa 21.04.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre
nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie o EET“).

4. Podľa článku 4 ods. 3 Nariadenia o EET verejná listina je dokument, ktorý bol formálne vypracovaný
alebo zaregistrovaný ako verejná listina, ktorého právo súvisí s podpisom a obsahom listiny a bola

stanovená orgánom verejnej správny alebo iným orgánom splnomocneným na tento účel členským
štátom, z ktorého pochádza.
Podľa § 21 ods. 2 CSP na vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu súvisiaceho
sverejnoulistinoujepríslušnýkrajskýsúd,ktorýjepríslušnýnavyššieoverovanielistínpodľaosobitného
predpisu.

5. Ratio legis (účel) nariadenia predstavuje ďalší krok v odstraňovaní prekážok voľného pohybu súdnych
rozhodnutí v rámci európskeho justičného priestoru. Jeho cieľom je odstrániť konanie o prehlásení
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, súdneho zmieru alebo vykonateľných verejných listín vydaných
alebo vyhotovených v niektorom z členských štátov. Nariadenie je priamo aplikovateľné a má aplikačnú
prednosť pred národným právom. Jeho aplikácia je dôvodná iba v sporoch s medzinárodným prvkom,
pretože rovnako ako ďalšie nariadenia z oblasti súdnej spolupráce bolo prijaté na základe článku 81

Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý výslovne hovorí o rozvíjaní justičnej spolupráce v občianskych
veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky na základe zásady vzájomného uznávania súdnych amimosúdnych rozhodnutí. V prípade európskeho exekučného titulu je medzinárodný prvok daný tým,
že sú rozhodnutia, súdne zmiery alebo verejné listiny, ktoré boli potvrdené ako európsky exekučný titul,
vykonané v inom členskom štáte (s výnimkou Dánska), než to v tom ktorom boli vydané (Drápal L. Bureš,

J. a kol.: Občiansky soudní řád II. § 201 - 376, komentář k I. vydání Praha: C.H.Beck, 2009, s. 3118,
3119).
Európsky exekučný titul je osvedčenie, ktoré sprevádza rozhodnutie, súdny zmier alebo verejnú listinu a
ktoré umožňuje v Európskej únii voľný obeh takéhoto rozhodnutia, zmieru alebo listiny. Toto osvedčenie
samo de facto predstavuje tzv. „európsky súdny pas“ pre rozhodnutia, zmiery a verejné listiny. Na

úrovni európskeho spoločenstva existujú dva spôsoby, ako požiadať o výkon rozhodnutia, súdneho
zmieru alebo verejnej listiny v zahraničí. Je to buď získanie európskeho exekučného titulu v členskom
štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, súdny zmier schválený alebo verejná listina vydaná/spísaná
alebo získaním vyhlásenia vykonateľnosti (exequatur) v členskom štáte, v ktorom požaduje výkon
postupom ustanovenia nariadenia Rady európskeho spoločenstva č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní
výkone rozsudku občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach, tzv. „Bruseli I“. Európsky exekučný

titul umožňuje rýchly a účinný výkon rozhodnutia bez zapájania súdov v členskom štáte výkonu do
časovonáročnýchanákladnýchformalít,ktorésúvisiasvyhlásenímvykonateľnostipostupomuvedeným
Nariadením Brusel I. Nariadenie Brusel I sa uplatní v občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach
bez ohľadu na podstatu súdu alebo tribunálu.
Cieľom Nariadenia o európskom exekučnom titule č. 805/2004 z 21.4.2014 je vytvoriť európsky

exekučný titul pre nesporné nároky, ktorý je vykonateľný vo všetkých členských štátoch EU (okrem
Dánska) bez toho, aby bolo v členskom štáte výkonu potrebné osobitné konanie (exequatur). Ako je
zrejmé z čl. 26 v spojení s čl. 33 Nariadenia o EET predmetné nariadenie sa však uplatňuje iba na
verejné listiny spísané pred príslušným orgánom v členskom štáte inom ako Rumunsko a Bulharsko 21.
januára 2004 alebo neskôr.

6. Súd v tomto smere poznamenáva, že z obsahu predložených listín zo strany navrhovateľa
jednak nemožno nepochybne zistiť medzinárodný prvok, ktorý by odôvodňoval vydanie osvedčenia o
európskom exekučnom titule a navrhovateľ i povinná osoba sú subjekty práva, občania Slovenskej
republiky s bydliskom na jej území. Na území Slovenskej republiky notárom so sídlom Notárskeho úradu

v Humennom bola spísaná notárska zápisnica. Súd preto nevzhliadol dôvod na vydanie osvedčenia
nevyhnutne vyžadujúceho existenciu medzinárodného prvku.

7. Notárska zápisnica je ako procesnoprávny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na
ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s

vykonateľnosťounotárskejzápisnicejejejpodstatnounáležitosťou,tentoprejavvôledlžníka(povinného)
robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010 sp.zn. 3Cdo/69/2009 „aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

9. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny
záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe

určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

10. Z obsahu notárskej zápisnice súd zistil, že právnym dôvodom spísania notárskej zápisnice je Zmluva
o pôžičke zo dňa 08.01.2010 na sumu 33.300 eur s dohodou o úroku z omeškania vo výške 2 %

mesačne, t.j. 24 % ročne.

11. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný
titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych
vzťahov vzniknutých z právnych skutočností, tak ako napr. z právnych úkonov podľa občianskeho

práva, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Ponechal teda rozhodnutie o tom, či vzniklý spor o práve
alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu
súdu, alebo bez neho, na ich vôľu. Treba hneď poznamenať, že takáto voľnosť, ktorú zákonodarca
ponechal účastníkom právnych vzťahov, najmä pokiaľ ide o oblasť občianskeho práva, pre ktorú jetypická autonómia vôle účastníkov právnych vzťahov, neodporuje sama osebe žiadnemu princípu
ústavnej hodnoty. Zákonodarca takúto voľnosť nakoniec neponechal neobmedzenú, stačí ako príklad
uviesť ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Samozrejme, že aj samotná ústava vyžaduje, aby
zákonodarca neponechal bez obmedzenia takúto voľnosť účastníkom občianskoprávnych vzťahov,
najmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv a základných slobôd, ktorých účinné rešpektovanie vyžaduje
od zákonodarcu niekedy aj tzv. pozitívnu povinnosť prijať príslušnú zákonnú úpravu. V oblasti aplikácie

práva ústava významnú povinnosť ukladá aj v ustanovení čl. 152 ods. 4, podľa ktorého výklad a
uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí
byť v súlade s touto ústavou.

12. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako to už bolo uvedené vyššie, zákonodarca
hlavný dôraz položil na výslovný ,súhlas povinnej osoby s exekúciou´. Ponechal teda rozhodnutie o

vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť
postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto
rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie
o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok
povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s

týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť po dobu jeho platnosti na jeho základe
svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami, zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých
podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva
preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by
sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmania veci v rámci exekučného konania, muselo by to

byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.“
Tieto závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, vzťahujúce sa na konanie a rozhodovanie
exekučného súdu, je možné v plnom rozsahu aplikovať na rozhodovanie súdu v konaní o žiadosti
o vydanie osvedčenia o EET podľa § 21CSP pri skúmaní dôvodnosti požiadavky vykonateľnosti

rozhodnutia (verejnej listiny) podľa čl. 6 ods. 1 písm. a/ Nariadenia o EET, ako to urobil Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení z 26. februára 2009 sp. zn. 3 Cdo 7/2007 (vydanom tiež v konaní o
žiadosti vydanie osvedčenia o EET). V tomto uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky (o.i.) uviedol:
„Vydaniu osvedčenia predchádza náležité preskúmanie exekučného titulu. Podstatou tohto
preskúmavaniajeprevereniemateriálnejaformálnejstránkyvykonateľnostiexekučnéhotitulu.Vprípade

notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice
tak, ako je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
Materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného
titulusúvyznačenieoprávnenejapovinnejosoby,právnydôvod,predmetačasplneniaasúhlaspovinnej

osoby s vykonateľnosťou (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Co/5/2014 zo dňa
10.02.2015) .

13. Žalovaná tak vo výzve Krajského súdu v Prešove vyjadrila, že uznáva dlh v notárskej zápisnici a to
s 9 % zákonným ročným úrokom z omeškania zo sumy 33.300 eur od 09.03.2010 do zaplatenia, pričom

pôžičku vo výške 33.300 eur brala od pána L. R. za účelom uspokojenia iných veriteľov, od ktorých si
zobrala pôžičky a ktorí sa jej vyhrážali. Žiadne iné pôžičky od pána L. R. nemá.

14. V prejednávanej veci je nepochybné, že žiadateľ R. L. uviedol v žiadosti o osvedčenie aj e-mailovú
adresu [email protected] (č.l. 1 spisu).

15. Z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že R. L. vykonáva podnikateľskú činnosť okrem
iného v predmete podnikania poskytovania úverov z vlastných zdrojov od 12.12.2005 s obchodným
menom R. L. - F. T., pričom v konaniach vedených pod spisovými značkami vedenými Krajským súdom
v Prešove pod sp.zn. 9Co/34/201751, 7Co/199/2014, 5Co/188/2018, 3Co/165/2018, 3Co/141/2008,

19Co/298/2014, 19Co/105/2017, 12Co/242/2015 (kde R. D. požičala Z. U. 1.100 eur, ktorá svoju
pohľadávku neskôr postúpila R. L.), XCoE/XXX/XXXX, XCo/XX/XXXX-XXX, 6Co/87/2019 (v tomto
konaní bola zistená občianskoprávna úžera). R. L. ako fyzická osoba - nepodnikateľ uplatňuje práva
prevažne z nesplatených pôžičiek.„Za zneužití výkonu práva lze považovat pouze takové jednání, jehož cílem není dosažení účelu a
smyslusledovanéhoprávnínormou,nýbržkteréjevrozporusustálenýmidobrýmimravyvedenopřímým
úmyslem způsobit jinému účastníku újmu (rozsudek Nejvyššího soudu z 28. 6. 2000, sp. zn. 21 Cdo

992/99, Soudní judikatura 11/2000."

16. Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní praxi rozumí soubor společenských,
kulturních a mravních pravidel chování, který je vlastní obecně uznávaným vzájemným vztahům mezi
lidmi a mravním principům společenského řádu a který v historickém vývoji osvědčil jistou neměnnost,

vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny rozhodující částí společnosti, a mají povahu
norem základních (srov. například rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 30.9.1998 sp. zn.
3 Cdon 51/96, uveřejněný pod č. 5 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 2001, a rozsudek
Nejvyššího soudu České republiky ze dne 29.5.1997 sp. zn. 2 Cdon 473/96, uveřejněný pod č. 16
ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1998), který je konformní se závěrem obsaženým v
nálezu Ústavního soudu ze dne 26.2.1998, sp. zn. II. ÚS 249/97, uveřejněným pod č. 14 ve Sbírce

nálezů a usnesení Ústavního soudu, roč. 1998, který za dobré mravy považuje souhrn etických, obecně
zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je mnohdy zajišťováno i právními normami tak,
aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními zásadami demokratické společnosti.

17. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného
práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho

z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť -
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010).
Z daňového hľadiska by zásada zákazu zneužitia práva mohla definovať ako zákaz vyslovene umelých

konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu
(rozhodnutie Súdneho dvora Európske únie vo veci č.k. C - 504/10 Tanoarch s.r.o.: zákaz umelých
(daňovoprávnych) konštrukcií.
Žiadateľ teda na jednej strane uplatňuje práva ako fyzická osoba podnikateľ a na strane druhej
ako nepodnikateľ poskytujúci úvery - pôžičky ďalšiemu neobmedzenému okruhu osôb mimo svojej

podnikateľskejčinnostisefektomvyhnúťsaspotrebiteľskejkontrolezmluvnýchpodmienokatakkonania
so slabšou zmluvnou stranou podľa § 290 a nasl. CSP, čo tiež podľa názoru súdu predstavuje výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi.

18. Rozpor výkonu práva žiadateľa s dobrými mravmi je indikovaný podnikaním mimo svojej činnosti

R. L. - F. T. pretože v tomto ako aj označených konaniach uplatňoval práva prevažne z pôžičiek
ktoré poskytoval ako fyzická osoba nepodnikateľ. V priamej spojitosti s uvedeným potom vyvstáva
otázka či konanie žiadateľa nevykazuje aj znaky rozporu s fiškálnym záujmom štátu čoho dôsledkom v
prejednávanej veci je neposkytnutie ochrany práve z dôvodu jeho konania v rozpore s dobrými mravmi.
So zreteľom na neexistenciu medzinárodného prvku v prejednávanej veci a zjavný rozpor výkonu práva

žiadateľa s dobrými mravmi bolo dôvodné návrh na vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule
zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Krajský súd Prešov) na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne v troch jeho vyhotoveniach.

(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.