Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211210383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211210383.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36
715 662, proti povinnému: W. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, N., o vymoženie sumy
2.174,59 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 27. 03. 2012 č. k. 15Er/287/2011-14, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Ulica 29. augusta 2, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný

poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní), ako aj ustanovením § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 39, § 52 ods. 1

až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v predmetnej veci
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s. dňa 17.12.2010 pod sp. zn. G09090396. Z
obsahu rozhodcovského rozsudku a priloženej úverovej zmluvy zistil, že medzi oprávneným a povinným
bola uzatvorená Úverová zmluvy č. 1118718303 zo dňa 27.11.2007. Súd prvého stupňa posúdil
predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský vzťah, keď oprávnený konal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti - poskytovanie úverov (nebankovým spôsobom), pričom
povinný nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd z úverových zmluvných
podmienok, ktoré tvorili súčať zmluvy zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to
rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam,
teda aj rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny

a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie.Dôvodil, že v zmysle dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, postup
exekučného súdu nie je správny. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne
právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná právna úprava považuje takéto

ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovskú doložku označil za súladnú so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči
veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. V tejto súvislosti argumentoval dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010, v rozhodnutí Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09 a v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 odsek

47. Mal za to, že v danom prípade nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v ust. § 45 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uzavrel, že rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona,
neobsahuje neprijateľnú podmienku a v danom konaní nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s
dobrými mravmi, pričom návrh na vykonanie exekúcie, ako i žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu

vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v plnom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je úverová zmluva.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,

ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uloženévovýrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedené

posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej

právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods.2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnostispotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení

spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že aj keď v čase uzavretia

zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také ustanovenie,
ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až zákonom č.
568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku tak, aby bola
vsúladesustanovením§53ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na

formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné
považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a
to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad.
Rozhodcovská doložka spotrebiteľom nevyjednaná a neumožňujúca mu ju odmietnuť (pre splynutie s

ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy) je vždy v neprospech spotrebiteľa. V danej veci výber
riešenia sporov pred rozhodcom bol na žalobcovi - oprávnenom a teda povinný nemal právo (alternatívu)
na riešenie veci pred všeobecným súdom. Treba tiež dodať, že označená rozhodcovská doložka (ako
forma rozhodcovskej zmluvy) je neplatnou už pre nesplnenie podmienky jej písomnej formy (§ 4 ods.
2), keďže netvorila priamu súčasť úverovej zmluvy účastníkov ale "zmluvných dojednaní" ako určitej

prílohy zmluvy, avšak bez jej podpisu povinným (viď i rozhodnutie - uznesenie NS SR 2Cdo 245/2010
zo dňa 30.11.2011).

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná
podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal

ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský
rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na
vykonanie exekúcie v celosti zamietnuť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.