Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112011687
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112011687.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného L. U., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn.
5T/74/2012-489 zo dňa 15.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.11.2018 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný L. U., nar. XX.XX.XXXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 5
Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

Podľa§42ods.2TrestnéhozákonasarušítrestnýrozkazOkresnéhosúduvPopradezodňa28.05.2016

sp. zn. 0T/95/2016, právoplatného dňa 28.05.2016, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 5T/74/2012-489 zo dňa 15.11.2016 bol
obžalovaný L. U. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu neoprávneného porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že1/ dňa 07.06.2012 v čase o 21:30 hod pod vplyvom alkoholu v obci Z. na sídlisku L. č. XX, cez pootvorené
okno preskočil do bytového domu na prízemí, ktorý mala v prenájme P. J., G. O. a G. O., a bez súhlasu
prítomných G. O., P. J. a G. J. tam zotrval a snažil sa ich fyzicky napadnúť,

2/ dňa 10.06.2012 v čase o 19:00 hod v obci Z. na sídlisku L. č. XX na schodisku bytovky pod vplyvom
alkoholu po predchádzajúcom slovnom nedorozumení prehodil cez kovové zábradlie schodiska z výšky
3m P. J., čím jej svojim konaním spôsobil ľahké zranenia - zlomeninu 11. a 12. rebra vľavo, otras
mozgu, tržnú ranu na čele, tržnú ranu hornej pery úst, pomliaždenie stehna vľavo, čo si vyžiadalo

lekárske ošetrenie a následne hospitalizovanie vo Fakultnej nemocnici v O. s dobou liečenia 3 týždne
a práceneschopnosť 5-6 týždňov, avšak v prípade priameho dopadu z 3 m výšky mohlo dôjsť k
zraneniu mozgu, prípadne krčnej chrbtice a v prípade dopadu na panvu a dolné končatiny mohlo prísť
k zlomeninám s možným následným rozsiahlym život ohrozujúcim krvácaním,

teda v bode 1/ neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrvával a v bode 2/ dopustil

sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil úmyselne
inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

čím spáchal v bode 1/ prečin neoprávneného porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona a v bode 2/ zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Za tieto skutky okresný súd obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37
písm.h/,písm.m/Trestnéhozákona,§38ods.5Trestnéhozákona,§41ods.2Trestnéhozákonaúhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona okresný súd

obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd poškodenú P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. B. P., K. XX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Podľa § 73 ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou
formou.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 489-495.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 05.12.2012 bola Okresnému súdu Trnava
doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava na obžalovaného L. U. pre prečin neoprávneného

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených G.
O., P. J., G. O., výsluchom svedkov P. G., T. P., T. W., T. X., T. L. a čítaním listinných dôkazov.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že na základe vykonaných dôkazov
bola trestná činnosť obžalovaného riadne preukázaná, t.j. oba žalované skutky sa stali a oba skutky
spáchal obžalovaný L. U. ako trestnoprávne zodpovedný subjekt.

Pokiaľ ide o skutok opísaný v bode 1/, trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná svedeckými
výpoveďami G. O., G. O. aj P. J., ktorí zhodne vypovedali o priebehu skutku.

Pokiaľ ide o skutok 2/, okresný súd poukázal na to, že len vplyvom určitej náhody nedošlo konaním
obžalovaného k spôsobeniu závažného následku na zdraví a živote poškodenej P. J. Obžalovaný

v prípravnom konaní sám vypovedal, že pod vplyvom alkoholu poškodenú prehodil cez zábradlie v
obytnomdome,čopotvrdilaivýpoveďpoškodenej.Skutočnosť,ževtomčasebolapodvplyvomalkoholu
i samotná poškodená nemôže mať vplyv na úmyselné konanie obžalovaného a spôsobený následok.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, okresný súd v pri ukladaní trestu danom prípade prihliadal na spôsob

spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy. Okresný súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť
ale zistil priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ a m/ Trestného zákona, a to, že obžalovaný už bol
za trestný čin odsúdený a spáchal viac trestných činov, preto došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnejsadzbyojednupolovicuvzhľadomnaprevažujúcipomerpriťažujúcichokolnosti.Pretookresnýsúduložil
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 38 ods. 5 Trestného zákona v trvaní sedem rokov, t.j. na zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby (4 až 10 rokov) a pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže bol v období desiatich rokov pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený na úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný
spáchal skutky pod vplyvom alkoholu, s poukazom na stanovisko znalkyne o závislosti obžalovaného
od užívania alkoholických nápojov mu okresný súd uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Zároveň okresný súd pokiaľ ide o nárok poškodenej na náhradu škody postupoval podľa § 288 ods. 1
Trestného zákona a poškodenú s týmto nárokom odkázal na civilný proces.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol včas odvolaním obžalovaný prostredníctvom obhajkyne čo do

výroku o vine aj do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 498-501 spisu a následne doplnil
na č.l. 508 spisu. Napadnutý rozsudok obžalovaný považuje za nezákonný, skutky uvedené v obžalobe
nespáchal. Pokiaľ ide o skutok 1/, namieta, že tento skutok nebol dostatočne preukázaný. Prečinu
neoprávneného porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona sa nedopustil a to
kvôli tomu, že v byte, v ktorom mali ku skutku dôjsť reálne býval a to i so svojou priateľkou, poškodenou

P. J., ktorá s návštevou v predmetnom byte súhlasila. Ak došlo k násilnému vniknutiu do bytu, podľa
názoru obžalovaného tak mohlo dôjsť nanajvýš k priestupku proti občianskeho spolunažívaniu, kedy
malo byť toto konania postúpené na prejednanie priestupku v priestupkovom konaní. Pokiaľ ide o skutok
2/, ani tento skutok v konaní nebol preukázaný. Súd prvého stupňa rozhodol na základe dôkazov, ktoré
nevyhodnotilzákonnýmspôsobomaztoho dôvodurozhodolnesprávne.Priustálenívinyobžalovaného,

ako i vyhodnotení dôkazov bol súd prvého stupňa nedôsledný a aj neobjektívny. V celom priebehu
prípravného konania, ako aj konania na súde prvého stupňa nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý
by preukazoval úmyselné konanie obžalovaného s cieľom ublížiť poškodenej. Poukazuje na to, že
pôvodne bolo konanie obžalovaného kvalifikované ako ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona a až neskôr, v konaní o dohode o vine treste bolo obžalovanému oznámené, že jeho konanie

bude kvalifikované ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona napriek tomu, že v dôkaznej situácií oproti prípravnému konaniu
sa nič nezmenilo. Do pozornosti odvolacieho súdu dáva skutočnosť, že aj sama poškodená bola v čase
spáchaniaskutku2/podvplyvomalkoholu aprirozhovorenachodbehosamapožiadalaabyjupodvihol,
kedy preletela cez zábradlie, z čoho vyplýva, že spadla v dôsledku požitého alkoholu a nie konania

obžalovaného. Zároveň sama poškodená nemala záujem na trestnom stíhaní obžalovaného a počas
konania sa ani nevedela vyjadriť k priebehu skutku.

Pokiaľ ide o odvolanie smerujúce čo do výroku o treste, poukázal na predchádzajúce odsúdenie
Okresným súdom Poprad, a teda má za to, že v tomto konaní mu mal byť uložený súhrnný trest.

Uloženýtrestjepodľaobžalovanéhoneprimeraneprísny.Vkonanínebolopreukázanénaplnenieznakov
skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona.

Dňa 01.02.2017 obžalovaný odvolanie doplnil podaním, v ktorom uviedol, že skutok 2/ ľutuje, išlo o

nešťastnú náhodu. Poukazuje na výpoveď svedkyne X., ktorá uviedla, že od poškodenej má vedomosť,
že keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu, „prepne mu a robí veci, ktoré by inak neurobil“. V tejto
súvislosti obžalovaný poukazuje na to, že v rámci konania mal byť znalcom skúmaný jeho stav, t.j. či
v čase spáchania skutku bol príčetný a v závislosti od výsledku by tak mohlo dôjsť k zbaveniu trestnej
zodpovednosti. Okresný súd však znalcovi nenavrhol preskúmať duševný stav obžalovaného, ale len

dopad požitia alkoholických nápojov na jeho konanie. Svedkyňa X. nemohla vidieť priebeh skutku, vo
výpovediklamala,čímchcelaobžalovanémupriťažiť,nakoľkonemalidobrévzťahy.Opätovnepoukazuje
na to, že v danej veci nešlo o úmysel ale nehodu. Poukazuje na to, že použitie asperačnej zásady
(§ 37 písm. h/ a m/ Trestného poriadku), ktorá bola Nálezom ÚS sp. zn. ÚS PL 106/2011 zo dňa
28.11.2012 vylúčená z trestnoprávneho kódexu. Namieta tiež, že prokurátor ani okresný súd nevzhliadol

u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti. Tvrdí, že poškodenej chcel poskytnúť potrebnú pomoc,
avšak na krik svedkyne sa zľakol a z miesta činu ušiel. Okresný súd sa tiež nezaoberal tým, aký vplyv
mala opitosť poškodenej na priebeh skutku. Domáha sa, aby odvolací súd kvalifikoval skutok v bode 2/
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a obžalovanému uložil súhrnný trest. Namietal správnosť záverovznaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Köröczom a zámerné zveličovanie, a tiež uviedol,
že pokiaľ ide o zranenia poškodenej, nemožno ich kvalifikovať ako ťažké zranenia. Uzavrel, že v prípade
obochžalovanýchskutkovbolipochybnostiovineobžalovaného,pretomalokresnýsúdvzmyslezásady

„in dubio pro reo“ obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku.

S poukazom na odvolacie argumenty sa obžalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ a e/ Trestného poriadku zrušil a vec podľa §
322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a vo

veci opätovne rozhodol.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 15.11.2018 za prítomnosti obžalovaného a
jeho obhajkyne a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s

napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu.

Obhajkyňa obžalovaného zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a predniesla, že skutok v bode
2/ napadnutého rozsudku je potrebné kvalifikovať podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na
samotnú výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že bola v čase spáchania skutku taktiež pod vplyvom

alkoholu pričom spadla cez zábradlie, ktoré ju prevážilo. Obhajkyňa navrhla okrem zmeny právnej
kvalifikácie skutku aj zmenu výroku o treste tak, že odvolací súd uloží obžalovaného súhrnný trest.
Obžalovaný sa s prednesom obhajkyne stotožnil, dôvody odvolania nežiadal doplniť. Zástupkyňa
Krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný právom
posledného slova skutok oľutoval, uviedol, že na dohodu o vine a treste nepristúpil z dôvodu zmeny

právnej kvalifikácie skutku, nakoľko poškodenej nechcel ublížiť.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu vyššie uvedeného § 317 Trestného poriadku odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, pretože rozhodnutím súdu prvého

stupňa pokiaľ išlo o uloženie trestu za spáchané skutky došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona.
Uvedené pochybenie okresného súdu však za danej dôkaznej situácie bolo možné napraviť odvolacím
súdom bez toho, aby musel vec vrátiť okresnému súdu, a teda mohol sám vo veci rozhodnúť.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo

napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

S poukazom na odvolaciu argumentáciu obžalovaného je predmetom odvolacieho prieskumu tak výrok
o vine obžalovaného ako i výrok o treste.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v záujme náležitého

zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení
všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. V odôvodnení napadnutého rozsudku jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje
tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Záverečný názor okresného súduna prejednávanú vec, keď obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutkov, pre ktoré mu bolo
vznesené obvinenie je dostatočne presvedčivý a opodstatnený z hľadiska vecnej správnosti. Okresný
súd napadnutý rozsudok odôvodnil v súlade s ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez

výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Preto sa na skonštatovanie správnosti výroku,
ktorým okresný súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania oboch skutkov žiada odvolacím súdom
uviesť nasledovné:

S obranou obžalovaného, ktorou namietal správnosť záverov, ktorými okresný súd obžalovaného uznal

za vinného zo spáchania oboch žalovaných skutkov na skutkovom základe uvedenom v obžalobe sa
odvolací súd nestotožňuje.

Odvolacím argumentom obžalovaného nemožno priznať úspech. Odvolací súd ohľadom výroku,
ktorým bol obžalovaný uznaný vinným, bez toho, aby opakoval správne skutkové a právne závery
prvostupňového súdu uvedené a podrobne odôvodnené v napadnutom rozsudku, na ktorý sa v tejto

časti odvoláva, v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu konštatuje, že vykonaným
dokazovaním na prvostupňovom súde (treba poukázať najmä na výpoveď poškodenej P. J., výpoveď
svedkov G. O., G. O., T. X., T. L., príslušníkov OO PZ Zavar privolaných na miesto, znaleckých posudkov,
odpisom z Registra trestov obžalovaného a ďalšie) bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané
spáchanie oboch žalovaných skutkov obžalovaným, ktorých konanie napĺňa všetky obligatórne znaky

skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona (skutok 1) a zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (skutok
2).

Pokiaľ ide o argumentáciu v prípade žalovaného skutku 1/, obžalovaný namietal, že v tomto prípade

nemohlo dôjsť k prečinu neoprávneného porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona,nakoľkovbyte,kdemalokuskutkudôjsťvtomčaseobžalovanýbývalatoajsosvojoupriateľkou
(poškodenou), ktorú v ten večer išiel navštíviť.

Z obsahu spisu ako i vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase spáchania žalovaného skutku 1/, t.j.

dňa 07.06.2012 obžalovaný v byte, v ktorom ku skutku došlo nebýval. Uvedené vyplýva zo skutočností,
ktoré boli v konaní preukázané tak poškodenou ako i svedkom G. O. a to, že deň pred spáchaním
skutku, t.j. dňa 06.06.2012 došlo medzi obžalovaným a svedkom G. O. (ktorý v uvedenom byte býval)
k napadnutiu svedka zo strany obžalovaného, na čo bola privolaná policajná hliadka a obžalovaný bol
predvedený na Obvodné oddelenie PZ v Zavare, kde bol umiestnený do cely policajného zaistenia po

dobu 24 hodín. Uvedenému nasvedčuje aj výpis z Registra priestupkov na č.l. 395 spisu. V dôsledku
tohto incidentu zamestnávateľ obžalovaného ihneď s obžalovaným skončil pracovný pomer a taktiež
ihneď došlo k vylúčeniu obžalovaného z bytu, ktorý doposiaľ spolu s priateľkou a svedkami O. obýval. To
znamená, že v čase spáchania skutku t.j. dňa 07.06.2012 obžalovaný už nemal nijaké právo predmetný
byt obývať a užívať, o čom nasvedčuje aj skutočnosť, že v tom čase už od predmetného bytu nemal

kľúče. Napokon, pokiaľ by aj išiel za svojou vtedajšou priateľkou, poškodenou P. J. navštíviť ju, nie
je zrejmé, prečo išiel na návštevu takým spôsobom, kedy sa do bytu snažil násilne dostať cez okno,
ktoré vylomil a až tak sa dostal dnu. Svedeckými výpoveďami poškodenej, svedkov O. ako i privolanej
hliadky OO PZ Zavar bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do bytu, kde v tom čase
bývala poškodená a svedkovia, ktorý v strachu z bytu ušli a privolali políciu. Sama poškodená uviedla, že

nemala záujem stretnúť sa s obžalovaným, bála sa ho. Práve pre vyššie uvedené skutočnosti nemožno
obrane obžalovaného pripísať úspech.

Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu v prípade žalovaného skutku 2/, obžalovaný namietal to, že
v priebehu celého konania nebol preukázaný úmysel obžalovaného ublížiť poškodenej na zdraví.

Poukázal na to, že poškodená sama požiadala obžalovaného, aby ju zodvihol, na čo preletela cez
zábradlie. Poškodená bola v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, čo malo za následok pád cez
zábradlie. K pádu nedošlo pričinením obžalovaného. Nakoniec sama poškodená nesúhlasila s trestným
stíhaním obžalovaného a počas celého konania bol problém s jej účasťou na pojednávaní. Navyše, v
doplnení odvolania spochybňoval svedecké výpovede svedkov. Poukázal, že ku skutku v bode 2/ došlo

nešťastnou zhodou náhod. Tiež poukázal na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol skúmaný
duševný stav, teda to, či bol v čase skutku obžalovaný príčetný a mohol rozpoznať následky svojho
konania. Tiež sa odvolával na to, že zranenia poškodenej neboli klasifikované ako ťažká ujma. Namietalnesprávnu kvalifikáciu skutku, podľa jeho názoru mal byť žalovaný skutok 2/ kvalifikovaný podľa § 156
ods.1 Trestného zákona ako prečin ublíženia na zdraví.

Ani s vyššie uvedenými námietkami sa odvolací súd nemôže stotožniť.

K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že k naplneniu subjektívnej stránky zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona musí byť preukázané, že úmysel páchateľa smeroval k spôsobeniu
následkov uvedených v tomto ustanovení, teda k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Tento úmysel

musí byť buď priamy, teda páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také
porušenie alebo ohrozenie nespôsobí alebo nepriamy, keď páchateľ nevedel, že svojím konaním môže
také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery
vedieť mal a mohol.

Pre jednoznačný záver, že páchateľ, teda obžalovaný chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodenej
úmyselne, netreba dokazovať, že páchateľ chcel spôsobiť práve také poranenie, ako v danom prípade
vzniknúť mohlo a ako to popísal znalec, teda poranenia život ohrozujúce. Tento záver je odôvodnený
už tým, že páchateľ konal v úmysle spôsobiť poškodenému poranenie aspoň takej intenzity, ktoré má
charakter ťažkej ujmy na zdraví.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Alexandrom Köröczom PhD., vyplýva, že
poškodená uvedeným skutkom 2/ utrpela poranenia, a to zlomeninu 11 a 12 rebra vpravo, otras mozgu,
tržná rana na hlave, tržná rana hornej pery, pomliaždenie stehna vľavo. Ako mechanizmus vzniku
zranení uviedol násilie strednej intenzity, jednalo sa o pád z výšky s dobou liečenia 4-5 týždňov. Zároveň

znalec zdôraznil, že v prípade dopadu poškodenej priamo na hlavu by mohlo dôjsť k zraneniu mozgu
ako životne dôležitého orgánu, prípade zraneniu krčnej chrbtice a poškodenú tak ohroziť priamo na
živote. Taktiež v prípade dopadu poškodenej na panvu a dolné končatiny mohlo u poškodenej dôjsť k
zlomeninám s možným následným rozsiahlym život ohrozujúcim krvácaním.

Vyššie uvedenými skutočnosťami bol preukázaný jasný úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenej
ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 155 ods. 1 Trestného zákona, čo vyplýva najmä zo spôsobu vykonania
útoku, keď ako osoba mužského pohlavia zaútočil na poškodenú - ženu, a to tak, že ju bez akýchkoľvek
zábran prehodil cez zábradlie schodiska, na čo poškodená dopadla na tvrdý povrch a utrpela zranenia
popísané vyššie. Tvrdenie obžalovaného o tom, že sama poškodená ho požiadala, aby ju zodvihol

nebolo v konaní nijakým spôsobom verifikované, práve naopak, toto tvrdenie sa javí odvolaciemu
súdu nelogické. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že poškodená bola v tom čase pod vplyvom
alkoholu.Opačnýnázorbytakviedolkneprijateľnémuzáveru,ževprípadepožitiaalkoholickýchnápojov
poškodenou by tak obžalovaný mohol beztrestne páchať protiprávne konanie s akousi „kalkuláciou“ o
následnom zbavení sa zodpovednosti za svoje konanie. Navyše, z výpovedi privolanej hliadky OO PZ

vyplynulo, že v čase, kedy po spáchaní skutku našli obžalovaného pri ceste spať v krmelci ho zobudili,
oboznámili ho so situáciou, na čo on sám uviedol, že mu je ľúto skutku, ktorý spáchal. Z toho vyplýva,
že žalovaný sa ku skutku doznal, bol si vedomí skutku ktorý spáchal ako aj následkov, a to aj napriek
tomu, že bol pod vplyvom alkoholu.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že okresný súd neskúmal jeho duševný stav, i táto a javí ako
účelová s jediným cieľom, a to zbavenia sa trestnej zodpovednosti. V konaní bolo preukázané, že k
spáchaniu skutkov obžalovaným došlo pod vplyvom alkoholu, ktorý obžalovaný požíval dlhodobo pričom
uňhobolazistenázávislosť.Obžalovanýsibolvedomývplyvupožitiaalkoholunajehonáslednékonanie,
do stavu opitosti sa priviedol sám, po predchádzajúcich skúsenostiach (kedy sa už predtým dopustil

protiprávnych skutkov pod vplyvom alkoholu) poznal účinky alkoholu na jeho správanie. Zo znaleckého
posudku vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria jasne vyplynulo, že
počas znaleckého vyšetrovania u obžalovaného neboli zistené žiadne príznaky duševnej choroby, ktoré
by mali za následok zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného v čase spáchania
skutkov. Odvolacie argumenty obžalovaného svedčia výlučne o tom, že obžalovaný nie je schopný

zaujať kritický postoj k svojmu kriminálnemu správaniu.

Skutočnosť, že počas konania na súde prvého stupňa bol problém s účasťou poškodenej nie je v prípade
dokázania viny obžalovaného relevantná.Vierohodnosť jeho výpovedí bola znížená a spochybnená nielen vykonanými dôkazmi počas konania na
súde prvého stupňa, ale i snahou poukázať na to, že to bola práve poškodená, ktorá bola vinná za to, že

sa dopustil spáchania žalovaných skutkov. Obžalovaný nielenže poukázal na stav opitosti poškodenej,
a priamo uviedol, že to bol dôvod, pre ktorý došlo ku skutku 2/, ale aj zranenia, ktoré poškodená utrpela
podľa jeho názoru neboli ťažkými. Opomenul pritom skutočnosť, že jeho útokom mohlo dôjsť k fatálnym
následkom, nakoľko poškodená utrpela poranenia hlavy a mozgu, ako životne dôležitého orgánu. V tejto
súvislosti netreba opomenúť ani to, že obžalovaný poškodenej po skutku neposkytol žiadnu pomoc,

nezavolal záchrannú službu, nezaujímal sa o to, v akom stave je poškodená, či nedošlo k vážnym
zraneniam. Obžalovaný z miesta činu ušiel.

Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, ktorým poukazuje na to, že spáchanie skutkov oľutoval, čo však
okresný súd pri rozhodovaní o vine a uložení trestu nevzal do úvahy, odvolací súd je toho názoru, že
oľutovanie spáchaných skutkov obžalovaným považuje za čisto formálny akt s cieľom dosiahnuť čo

najnižší trest. Obžalovaný žiadnym spôsobom neprispel k objasneniu skutku, ani k preukázaniu viny
obžalovaného samotného.

Úmysel obžalovaného možno vyvodzovať aj z pohnútky činu, kedy konal v rozčúlení (zo žiarlivosti)
po tom, ako videl poškodenú v prítomnosti iného muža. Ani táto skutočnosť ho však nemohla

ospravedlňovať a zmierňovať charakter spáchaných skutkov.

Zvyššieuvedenýchskutočnostíjenutnévyvodiťzáver,žeobžalovanýmalvúmyslespôsobiťpoškodenej
ťažkú ujmu na zdraví. Tento úmysel je nutné hodnotiť, aj vzhľadom na vyššie uvedené, ako priamy
úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalovaný skutok 2/
kvalifikovalakozločinublíženianazdravípodľa§155ods.1Trestnéhozákona,atoajnapriekopačnému
názoru obžalovaného.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neopodstatnenosti jeho záverov. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré
usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov a jeho správne právne závery vo vzťahu k
uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Tz/72/1970, podľa ktorého „Ak
obžalovaný svoju vinu popiera, je dôvod pre oslobodzujúci rozsudok podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku len vtedy, ak ostatné vykonané dôkazy k usvedčeniu obžalovaného nestačia a ďalšie dôkazy
nie sú dostupné.“ Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní bolo dostatočne preukázané tak
usvedčujúcimi výpoveďami poškodenej a svedkov ako i ďalšími podpornými dôkazmi, ktoré nebolo

možné abstrahovať, že skutky uvedené v obžalobe sa stali a páchateľom bol obžalovaný L. U., a to
i napriek jeho snahe presvedčiť súd o jeho nevine, preto tiež nebolo možné, aby súd obžalovaného
oslobodil spod obžaloby za spáchaný skutok v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

V tomto prípade dôkazná situácia poskytla dostatočný podklad pre uznanie viny obžalovaného. V

súdenom prípade dôkazy vyznievali jednoznačne v neprospech obžalovaného a tvorili ucelenú reťaz, z
ktorej by bolo možné vyvodiť bezpečný záver o jeho vine.

Pokiaľ však ide o odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste, odvolací súd ho považuje za čiastočne
dôvodné. Obžalovaný v odvolaní poukazuje na to, že v danom konaní mu mal byť uložený súhrnný trest,

nie úhrnný trest ako to učinil okresný súd v napadnutom rozsudku. Taktiež sa mu uložený trest javil ako
neprimerane prísny.

Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že okresný súd uložil obžalovanému za spáchané
skutky právne kvalifikované ako prečin neoprávneného porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.

1 Trestného zákona (skutok 1/) v súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona (skutok 2/) podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením obžalovaného
do výkonu trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste

uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu činnosti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaných skutkov dňa

07.06.2012 a dňa 10.06.2012, t.j. ešte pred vyhlásením iného odsudzujúceho rozsudku. Z pripojeného
spisového materiálu ako aj z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zrejmé, že obžalovaný bol
naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/95/2016 zo dňa 28.05.2016,
právoplatného dňa 28.05.2016 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom a so skúšobnou

dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd akceptujúc námietky obžalovaného po zrušení
napadnutého rozsudku v napadnutom výroku o uložení úhrnného trestu sám rozhodol tak, ako to
vyplýva z výroku tohto rozsudku, pričom pri určené výmery trestu zohľadnil zákonné kritéria vyplývajúce

z § 31 ods. 1 Trestného zákona a § 35 ods. 3 Trestného zákona ako aj Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 28. novembra 2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov
pod číslom 428/2012 Z.z. a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo trvaní sedem
rokov s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/95/2016 zo

dňa 28.05.2016 právoplatného dňa 28.05.2016, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok
obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Takto
uložená kombinácia represívneho a výchovného trestu je schopná splniť účel trestu predpokladaný v
ustanovení § 23 ods. 1 Trestného zákona.

Priukladanísúhrnnéhotrestuodvolacísúddôslednezvažovalvšetkyhľadiskápreukladaniedruhutrestu
a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval poľahčujúce okolnosti, ako i a priťažujúce okolnosti, pričom
nezistil u obžalovaného ani jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m/ Trestného zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, ktorú zohľadnil okresný súd v napadnutom

rozsudku, a to že sa obžalovaný dopustil viacerých skutkov, nebolo možné priznať, nakoľko táto okolnosť
už bola zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a tak by bolo duplicitne prihliadnuté na tú istú okolnosť,
čím by došlo k porušeniu zásady „ne bis in idem“, t.j. nie dvakrát v tej istej veci. Obžalovanému potom
bolo potrebné ukladať trest v pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 0:1.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti je trest v trvaní 7 rokov, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie
obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj
z pohľadu proporcionality.

Takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvokrepresie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu -
rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom -potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený

trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako
aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Ohľadne možnosti nápravy osoby obžalovaného, odvolací súd si uvedomuje, že ide o človeka, na
ktorého je potrebné vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho kriminálnu minulosť v dôsledku miery jeho

narušenia a možnosti jeho nápravy pôsobiť výlučne uložením trestu odňatia slobody v trvaní tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V súlade so zákonom bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúci § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona,pretožeobžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinubolvovýkone

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenie súdu prvého stupňa odvolací súd podľa § 321
ods.1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa ktorého odvolací
súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného

zákona. Keďže podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo
veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, na základe
vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného, odvolací súd vo veci rozhodol spôsobom
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku mal

dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.