Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120203609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Y. P., X..

XX.X.XXXX, L. O. XX, O., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne
zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava o
primerané fin. zadosťučinenie 634,67 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 634,97 eur. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 Csp 31/2016 rozsudkom zo dňa 8.3.2017 bol úspešný v konaní
o určenie, že úver je bezúročný a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pričom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25 Co

90/2017 zo dňa 30.1.2018. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv,
proti čomu sa musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané zadosťučinenie má naplniť požiadavku
účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale
má mať aj funkciu relutárnu. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 14.4.2020 pričom uviedol,
že už rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní majú dostatočný sankčný charakter, pričom v tomto

konaní žalobca v kontraktačnom procese súhlasil s obsahom zmluvy. Namietal, že primerané finančné
zadosťučinenie má sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie. V danom prípade, ak bola spotrebiteľovi spôsobená ujma
sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia, pričom žalobcovi bolo priznané právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, teda nie je čo kompenzovať. Dôvodil, že nebezpečenstvo vzniku ujmy musí
byť reálne, nie vyšpekulované, čo špecifikoval Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp zn. 32 Cdo 139/2008
z 29.4.2008. Namietal, že nie sú splnené všetky predpoklady priznania finančného zadosťučinenia.

Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním z 19.5.2020 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
primerané finančné zadosťučinenie je inštitút spotrebiteľského práva, ktoré je založené na princípeochrany spotrebiteľa ako slabšej strany. Poznamenal, že právo na primerané finančné zadosťučinenie
vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomoochranespotrebiteľa.Zozákonanevyplýva,žespotrebiteľmusídokazovaťakúsi

intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku spotrebiteľa., ako ho pociťoval a podobne.
V tomto smere poukázal na masívnu judikatúru. Naznačil, že žalovaný ako keby stotožňoval legálne
získanie finančných prostriedkov s nelegálnym bezdôvodným obohatením. Zostručnil, že primerané
finančné zadosťučinenie na jednej strane obohacuje spotrebiteľa na úkor dodávateľa, o odmenu za
úspech v spotrebiteľskom súdnom konaní a na druhej strane finančným sankcionovaním, ako trestom,

postihuje dodávateľa, za porušovanie spotrebiteľského práva. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním doručeným súdu 16.6.2020 vyjadril žalovaný, ktorý
dôvodil, že naďalej trvá v celom rozsahu na skutočnostiach, ktoré sú obsahom doterajších vyjadrení.
Nemal návrhy na doplnenie dokazovania a opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili
alebo označili účastníci konania. Dokazovanie vykonal žalobou, rozhodnutiami všeobecných súdov
označených stranami, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17 Csp 31/2016-57 zo dňa 8.3.2017 v právnej veci žalobcu

P. Y., X.. XX.X.XXXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd rozhodol, že úver zo zmluvy o úvere
č. 8630461 zo dňa 29.7.2008 je bezúročný a bez poplatkov, určil neprijateľnosť tam uvedenej zmluvnej
podmienky a žalobcovi zároveň priznal oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť aj trovy štátu vo výške 189 eur.

9. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 25 Co 90/2017-102 zo dňa 30.1.2018 bol vyššie uvedený
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a stranám nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

10. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

11. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva
podľa § 3.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.16. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby

porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

24. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré by bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi

spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

25.Zuvedenéhotedanepochybnevyplýva,žežalovanýzneužilsvojepostavenietým,žezmluvanemala
podstatné náležitosti a do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku - administratívny poplatok
bez reálneho plnenia. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere s takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou snažil od žalobcu získať financie bez protihodnoty.

26. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa §
3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila.
27.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené

ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančnézadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

28. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia v sume 200 eur súd považuje
za primeranú a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným
následkom sa v iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel
stanovených právnymi predpismi SR.

29. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatňoval finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť
podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 200 eur
a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Súd má za to, že aj
bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa

od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

30. Súd teda považoval, ako je uvedené vyššie, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu
200 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré
nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila.

31. Súd prvej inštancie akcentuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia
pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej
strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má žalobca
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa
bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobca bol úspešný v základe nároku, ktorého výška
záležala na posúdení súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.