Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoPr/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517208932
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3517208932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu X., zastúpeného I., proti žalovanému
H., zastúpenému I., o zaplatenie 22,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. marca 2019, č. k. 10Cpr/68/2017-79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu zamietavého výroku p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie n e p r i z n á v a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa zo dňa 19. marca 2019 č. k. 10Cpr/68/2017-79 súd prvej inštancie konanie v
časti o zaplatenie 22,90 Eur zastavil, vo zvyšnej časti o príslušenstvo žalobu zamietol a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť 22,90 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 22,90 Eur od 21.10.2016 do zaplatenia z titulu, nedoplatku za získanie
kvalifikačnej karty vodiča vo výške 22,90 Eur. Žalobca dňa 02.10.2018 vzal žalobu v časti o zaplatenie
22,90 Eur späť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k úhrade istiny zo strany žalovaného.
Súd preto v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že

nariadil pojednávanie na deň 19.03.2019 o 11:00 hod., na pojednávanie predvolal zástupcu žalobcu a
žalovaného. Zástupca žalobcu vzal termín pojednávania na vedomie dňa 02.03.2019 a bol poučený o
možnosti skončenia veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. Zástupca žalobcu a ani
žalobca sa na nariadené pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili. Zástupca žalovaného
sa na nariadené pojednávanie dostavil a zároveň navrhol vec rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu.Vzhľadomnato,žebolisplnenépredpokladynapostuppodľa§278C.s.p.,rozhodolrozsudkom
pre zmeškanie žalobcu. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262

ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00
%. Pritom dôvodil cit., „čo sa týka späťvzatia žaloby, súd konštatuje, že žaloba v čase podania na súd
nebola podaná dôvodne, keďže žalobca výzvu na úhradu dlhu zaslal žalovanému v rozpore s § 38
ods. 2 Zákonníka práce a žaloba sa stala dôvodnou až doručením platobného rozkazu spolu s prílohami
žalovanému cestou súdu, za preukázanej skutočnosti, že žalovaný následne žalovanú istinu uhradil.“

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podal žalobca včas
odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie resp., aby o nároku v (zostávajúcom)rozsahu 1,28 Eur a náhrade trov konania sám rozhodol. Namietal, že podmienky na vydanie rozsudku
pre zmeškanie neboli splnené a súd rozhodol v rozpore s CSP, pretože v konaní nebol pasívny, včas
sa ospravedlnil z nariadeného pojednávania, a rozhodnutie súdu je v rozpore so základnými

princípmi CSP - predovšetkým princípom spravodlivosti. Namietal, že súd rozhodol nesprávne aj v
otázke náhrady trov konania, keď dôvodom na zastavenie žaloby v rozsahu 100% uplatnenej istiny
bola úhrada žalovaného po podaní žaloby. Súd v rozpore s výsledkami dokazovania a priebehom
sporu vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Žalobca považuje takýto postup súdu za odporujúci
ústavnému právu na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu. Žalobca v tomto smere poukazuje na

judikatúru súdov, napr. na rozhodnutie pléna Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 49/10, sp.zn. III ÚS
428/04. Poukazuje na svoje procesné podania - vyjadrenie k výsluchu žalovaného - čiastočné späťvzatie
žaloby zo dňa 02.10.2018 a vyúčtovanie trov právneho zastúpenia o zaplatenie 22,90 Eur s prísl. zo
dňa 02.12.2017. Namietal, že súd ho mal informovať, že toto jeho podanie neakceptuje a jeho účasť
je povinná. Žalobca tiež nesúhlasí s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. S ohľadom na princíp
procesného úspechu v spore bolo konania o zaplatenie žalovanej istiny zastavené pre zavinenie

žalovaného. Žalovaný nemal napriek rozsudku pre zmeškanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
po zastavení konania o úhradu istiny úspech v konaní 100%, práve naopak, jeho úspech v konaní bol
0%. Za uvedenej situácie rozhodnutie súdu o náhrade trov konania v prospech žalovaného nevychádza
z obsahu spisu a je v rozpore s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nárok vyplýval o.i. z dohody o zrážke
zo mzdy zo dňa 19.08.2016. Žalovaný musel mať vedomosť o tom, že po skončení pracovného pomeru

nie je možné vykonávať zrážky z jeho neexistujúcej mzdy a preto musí dlžnú sumu uhradiť sám.

3. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Upozorňoval na
bod č. 3 dohody o zrážke zo mzdy o povinnosti žalobcu na vykonanie zrážky na úhradu dlhu z
poslednej výplaty. Žalobca zle vypočítal zostatok splátky nákladov a nesprávnym výpočtom mu namiesto

110,- Eur vykonal zrážku zo mzdy vo výške 87,10 Eur. On nemal žiadnu vedomosť o pohľadávke voči
žalobcovi, nakoľko aj v „Potvrdení o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania“ nie je uvedená
žiadna pohľadávka. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že musel mať vedomosť o pohľadávke a nezrazil
zostatok nákladov vo vyúčtovaní zo mzdy za mesiac september 2016 a dokonca aj výzvy na úhradu
pohľadávky nedokázal poslať na správnu adresu.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na základe dohody o zrážke zo mzdy zo dňa 19.08.2016
mal právo a nie povinnosť vykonať zrážku zo mzdy žalovaného. Žalovaný bol o výške zrážky
informovaný vo výplatnej páske, mohol si tak svoj dlh všimnúť aj bez predžalobnej výzvy. V záhlaví
dohody o zrážke zo mzdy je uvedená adresa žalovaného, na ktorú zasielal aj predžalobnú výzvu. Za jej

nedoručenie preto v rovnakej miere zodpovedá aj žalovaný. Zaslanie predžalobnej výzvy navyše nie je
podmienkou uplatnenia nároku na súde.

5. Žalovaný sa vyjadril. Namietal, že žalobca mohol základe dohody o zrážke zo mzdy vykonať'

zrážku vo výške zostávajúcej sumy pohľadávky zo mzdy za mesiac september 2016 v celej výške.
Upozornil, že on nebol o výške zrážky informovaný, nakoľko výplatnú pásku za mesiac september 2016
nemal k dispozícii a v potvrdení o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania nebola uvedená
žiadna pohľadávka. Dohodu o zrážke zo mzdy vyhotovil žalobca a v záhlaví uviedol nesprávnu adresu,
na ktorú zasielal predžalobnú výzvu. Napriek tomu, že žalobcovi bola doručená návratka z pošty, že

adresát je neznámy, žalobca si neoveril správnosť' adresy. Žalobca mal pritom k dispozícii „Dohodu o
hmotnej zodpovednosti“ aj „Pracovnú zmluvu“ so správnou adresou, a tak nemal dôvod zasielať výzvy
na neexistujúcu adresu. Z uvedených dôvodov žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nedoručenie
výzvy a za oneskorené uhradenie pohľadávky, o ktorej nemohol vedieť.

6. Krajský súd ako súd odvolací najskôr vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby napadnutej odvolaním žalobcu podľa § 387 ods. 1, 2
C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7.Odvolacísúdsúhlasíspostupomsúduprvejinštancievspore,ktorýovecirozhodol podľa§278C.s.p.
Podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu.8. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci,

hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. V danej veci súd prvej inštancie predvolal žalobcu na pojednávanie konané dňa 19.03.2019

elektronickyspoučenímonásledkunedostaveniasavrátanemožnostivydaniarozsudkuprezmeškanie.
Predvolanie bolo doručené do vlastných rúk žalobcovi (konkrétne jeho zástupcovi) dňa 02.03.2019.
Predvolanie bolo teda doručené riadne a včas. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju
neprítomnosť neospravedlnil. Žalovaný navrhol rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

10. Žalobcov poukaz na jeho predchádzajúce podania (vyjadrenie k výsluchu žalovaného - čiastočné

späťvzatie žaloby zo dňa 02.10.2018 a vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 02.12.2017)
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný. Tieto podania, sa už vzhľadom na dátum ich podania netýkali
predmetného pojednávania, na ktorom rozhodol súd napadnutým rozsudkom pre zmeškanie.

11. Všetky zákonné podmienky upravené Civilným sporovým poriadkom pre rozhodnutie o žalobe

rozsudkom pre zmeškanie žalobcu tak boli splnené.

12. Ako nenáležitý vyhodnotil odvolací súd poukaz žalobcu a jeho citácie z rozhodnutí českých
súdov resp. českého ústavného súdu. Citované rozhodnutia, nálezy sa totiž týkajú absolútne odlišnej
zahraničnej procesnoprávnej úpravy rozsudku pre zmeškanie, ako je v prípade slovenskej úpravy

inštitútu „rozsudku pre zmeškanie žalobcu“ podľa § 278 C.s.p., odlišne sú upravené najmä podmienky
uplatnenia, ktorých nesplnením argumentoval žalobca.

13. K námietke žalobcu o povinnosti súdu bezodkladne informovať o neakceptovaní jeho oznámenia
o neúčasti a o požadovanej prítomnosti na pojednávaní, odvolací súd uvádza, že daný postup súdu

neprichádzal do úvahy už preto, že odvolateľ k tomuto predvolaniu neoznámil súdu, že sa nezúčastní
tohto pojednávania.

14. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovaťzaopodstatnené.Pretobolopotrebnérozsudoksúduprvejinštancie vnapadnutejzamietavej

časti potvrdiť.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

17. Odvolateľ rozsudok napadol odvolaním aj v rozsahu výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd po

preskúmaní odvolania v rozsahu výroku o náhrade trov konania dospel k záveru, že rozsudok v tomto
rozsahu nie je správny a je potrebné ho podľa § 388 C.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:

18. Súd prvej inštancie vychádzajúc z použitej citácie § 255 ods.1 C.s.p. o náhrade trov konania rozhodol
podľa zásady úspechu vo veci vyjadrenej v § 255 ods. 1 C.s.p. pričom žalovaného považoval za plne

úspešného a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný bol síce úspešný avšak o jeho úspechu možno hovoriť len
v časti príslušenstva, úroku z omeškania v rozsahu 1,28 Eur.

20. V ostatnej časti uplatneného nároku, v časti istiny, t.j. v rozsahu 22,90 Eur bolo konanie z dôvodu
späťvzatia zastavené. V tomto rozsahu sa náhrada trov konania neriadi zásadou úspechu vo veci, ale
zásadou procesného zavinenia vyjadrenou v § 256 ods. 1 C.s.p. Ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.21. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce
napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania.

22. V danej veci je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby sčasti došlo pre správanie žalovaného, žalovaný

zaplatil istinu až po podaní žaloby. Je teda zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, a
preto podľa § 256 ods. 1 C.s.p. je povinný uhradiť trovy konania v tejto časti žalobcovi.

23. Odvolací súd vychádzajúc z argumentácie žalovaného dospel k záveru o potrebe aplikácie
ustanovenia § 257 C.s.p. o moderačnom práve súdu.

24. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255

a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná.

26. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne
nahradiť trovy konania. Tieto dôvody spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov

konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

27. Odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach konania a to v
skutočnostiach, ktoré uvádzal žalovaný počas celého konania a ktoré boli dôvodom, prečo neplnil dlh
pred podaním žaloby na súd. Týmto dôvodom bola predovšetkým absencia riadne doručenej výzvy

žalobcu na plnenie pred podaním žaloby a teda pred vyvolaním súdneho sporového konania, jednak
preukázaná ospravedlniteľná nevedomosť žalovaného o existencii dlhu vzhľadom na čl. 3 dohody
o zrážkach zo mzdy, vykonanú nesprávnu zrážku z poslednej mzdy žalobcom a neuvedenie tohto
dlhu v potvrdení o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania žalobcom. Vo všetkých týchto
okolnostiach sporu videl súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

žalobcovi.

28. Tieto okolnosti však nemôžu byť súčasne dôvodom pre priznanie náhrady trov konania inak
zodpovednej protistrane teda žalovanému, ako nesprávne vyslovil súd prvej inštancie. Pre takéto
rozhodnutie niet opory v zákone (v C.s.p. neexistuje ekvivalent za

§ 138 už zrušeného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravoval prípad, keď žalovaný svojím
správaním nedal príčinu na podanie žaloby a upravoval tak jeho právo na náhradu trov konania proti
žalobcovi).

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na

zrušenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania
podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti
zodpovednému žalovanému.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že strany sporu boli pomerne úspešné i
neúspešné (výrok o veci samej a výrok o trovách konania), a preto v zmysle § 255 ods. 2
C.s.p. vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).