Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202445
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319202445.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: J. V., nar. X.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu C. N. M., F. XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, adresa
sídla Bratislava, Pajštúnska 5, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 25C/24/2016, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 4. júna 2019 č.k.

10C/22/2019-77 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Uznesením súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol (výrok I. uznesenia).

1.2.1 Zo spisu mal za preukázané :
Na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 25C 24/2016 prebiehalo konanie vo veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti žalovanému: J. V., o zaplatenie istiny 460,82 eur s príslušenstvom z
titulu nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za telekomunikačné služby zo Zmluvy o pripojení - služba

T-Mobile mobilný internet zo dňa 26.9.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a
Ivetou Mandákovou. Okresný súd dňa 15.4.2016 vydal platobný rozkaz č. 25C/24/2016-42, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 460,82 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalovaný
odpor proti platobnému rozkazu nepodal a predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
1.6.2016.

1.2.2 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom z 12.4.2019 číslo záznamu 37879/2019/21
žalobcovi na jeho žiadosť zo dňa 18.3.2019 oznámilo, že Zmluva o pripojení - Služba T mobile mobilný
internet z 26.9.2011, uzatvorená so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. v znení jej Dodatku z 26.9.2011
je spotrebiteľskou zmluvou a podľa jeho názoru obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to paušálne
stanovenú zmluvnú pokutu za porušenie akejkoľvek povinnosti účastníka a prenesenie dôkazného
bremena vo veci oboznámenia sa s obchodnými podmienkami k zmluve na spotrebiteľa.

1.2.3 Podľa tvrdení žalobcu uvedených v žalobe sa tento dňa 18.4.2019 dozvedel o neprijateľných
podmienkach, ktoré obsahuje zmluva o pripojení zo dňa 26.9.2011 a to na základe stanoviska
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 12.4.2019, ktoré žalobca považuje za dôkaz, ktorý bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorý môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

1.3Vecsamuprávneposúdilakonárokstranyvktorejneprospechbolorozhodnutievydanénapovolenie
obnovy konania podľa § 397 písm. a) a písm. b), § 403 ods. 1 ods. 2 a § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p.(zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a dospel k záveru,
že takáto žaloba je zjavne nedôvodná a je potrebné ju postupom podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p.
odmietnuť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že stará rímsko-právna zásada neznalosť zákona
neospravedlňuje (ingorantia juris non excusat) zakladá právnu fikciu, že každý si je vedomý svojich
práv a povinností, a teda je oboznámený s platnými a účinnými právnymi predpismi. Podmienkou
pre jej aplikáciu je prehľadnosť legislatívneho procesu a reálna dostupnosť práva. Zbierka zákonov

v Slovenskej republike plní funkciu oficiálneho publikačného nástroja, ktorý sa predpokladá priamo v
ÚstaveSlovenskejrepubliky.Podrobnostiovyhlasovanízákonov,aleajostatnýchvšeobecnezáväzných
právnych predpisov, medzinárodných zmlúv alebo iných organizačných právnych aktov upravuje v
súčasnom právnom poriadku zákon NRSR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Dôležitosť Zbierky zákonov dokumentuje aj nevyvrátiteľná domnienka, že všetko, čo bolo uverejnené
v Zbierke zákonov, sa stalo známe každému, koho sa to týka (§ 2 citovaného zákona), teda známe

všetkým adresátom práva.

1.5 Žalobca v žalobe na obnovu konania uvádza, že boli porušené ustanovenia zákona NRSR č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uvedená
právna norma nadobudla platnosť dňa 2.4.2010 a účinnosť s výnimkami uvedenými v Čl. XII dňa

2.4.2010, teda v čase vydania platobného rozkazu v pôvodnom konaní bol uvedený zákon platný a
účinný, uverejnený v Zbierke zákonov SR, teda reálne dostupný. Žalobcom tvrdené porušenie zákona
- teda paušálne stanovená zmluvná pokuta za porušenie akejkoľvek povinnosti účastníka, prenesenie
dôkazného bremena vo veci oboznámenia sa s obchodnými podmienkami k zmluve, vopred pripravená
čiže naformulovaná zmluva, čím jej obsah nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť ani meniť,

ustanovenia v zmluve sú nečitateľné, resp. voľným okom ťažko čitateľné, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, včasné resp. žiadne neoznámenie postúpenia pohľadávky resp. že spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky, existovalo už v čase vydania platobného rozkazu v pôvodnom konaní,
a teda žalobca mohol podať odpor proti platobnému rozkazu a uviesť v ňom v žalobe na obnovu
konania tvrdené skutočnosti. Skutočnosť, že sa o uvedených okolnostiach žalobca dozvedel na základe

stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 12.4.2019 nie sú skutočnosti, ktoré by bez vlastnej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, nakoľko tieto skutočnosti (vychádzajúc z platného a účinného
zákona uvedeného v Zbierke zákonov) mu boli ako adresátovi práva všeobecne známe. Žalobca odpor
proti platobnému rozkazu v pôvodnom konaní nepodal.

1.6 Žalobca neuviedol žiadne nové rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení, súd
rozhodol v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) CSP a žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú odmietol.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Takéto
svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 256 ods. 1 C.s.p. a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov
konania žalovanému napriek jeho plnému úspechu v spore z dôvodu, že tomuto v tomto konaní žiadne
trovy nepri nevznikli.

2.1 Uznesenie napadol v celom rozsahu žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,viniacsúdprvejinštancie,žetentovecnesprávneprávne
posúdil a preto aj nesprávne rozhodol a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (súd návrh na obnovu zamietol bez prejednania veci na pojednávaní).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že žalobca sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel na
základe stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 12.4.2019. Skutočnosti týkajúce
sa neprijateľných zmluvných podmienok uvedené v predmetnom stanovisku žalobca nemohol bez
vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní, nakoľko mu neboli známe. Priemerný spotrebiteľ nemá
vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa dochádza k systémovému porušovaniu spotrebiteľského

práva prostredníctvom neprijateľných zmluvných podmienok. To, že spotrebiteľ nepodá odpor proti
platobnému rozkazu, prípadne ich dôsledne nešpecifikuje, je klasickým prípadom konania spotrebiteľa,
keď nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré
sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty na svoju obranu.Žalobca nemá právnické vzdelanie, nedokázal sa orientovať v právnych predpisoch upravujúcich
spotrebiteľské vzťahy dostatočne na to, aby si dokázal postaviť účinnú procesnú obranu v pôvodnom
konaní a využiť všetky procesné inštitúty.

2.3Skutočnostiarozhodnutia,naktoréžalobcapoukazuje,vpôvodnomkonaníexistovali,avšakžalobca
ich v konaní neuplatnil z dôvodu, že o nich nevedel.

2.4 Pokiaľ súd bez nariadenia pojednávania zamietne návrh na obnovu konania z iného dôvodu

než preto, že je neprípustný alebo podaný neoprávneným subjektom alebo oneskorený, odníme tým
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Podľa § 298 C.s.p. súd aj bez návrhu môže
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentov je neprijateľná. Súd nemôže vydať platobný rozkaz, ak je žalovaným
spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dôvod povolenia obnovy
konania spočíva v pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol nárok žalobcom v

pôvodnom konaní uplatnený, a ktorú súd z úradnej moci v konaní evidentne nepodrobil súdnej kontrole
neprijateľných zmluvných podmienok, čím došlo k vydaniu rozhodnutia súdu v rozpore s vnútroštátnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľa, komunitárnym právom a ustálenou judikatúrou súdneho dvora EÚ.
Súd prvej inštancie zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na
obnovu bez toho, že by nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré by predvolal účastníkov, konanie zaťažil

vadou, pre ktorú by mal odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcu také uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V opačnom prípade by došlo k odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom.

2.5 Na základe skutočností uvedených v žalobe je možné vykonať dôkaz a súčasne sa dá predpokladať,

že predložené dôkazy môžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

2.6 Pokiaľ súd poukazuje na to, že podľa žaloby boli porušené ustanovenia zákona číslo 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, žalobca poukazuje na to,
že samotná žaloba takýto zákon neuvádza, nakoľko predmetný zákon sa nevzťahuje na právny vzťah

vytvorený medzi žalobcom a žalovaným.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 357 písm c) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať

úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5.1. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 10C 22/2019 je žaloba na
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 25C 24/2016. Súd prvej

inštancie žalobu žalobcu ako zjavne nedôvodnú odmietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil a preto aj nesprávne vo veci samej rozhodol.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (2)
7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sanane(§387ods.2C.s.p.).Nakoľkotuvšakbolinesúhlasžalobcustakýmitodôvodmi,atýmvyvolaná
potrebavysporiadaniasaajstzv.odvolacíminámietkami,preúplnosťodôvodneniarozhodnutiaodvolací

súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd dodáva:
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne

zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

8.2 Podľa § 397 písm. a), písm. b) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného

konania, ktoré je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (a), alebo možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci (b).

8.3 Podľa § 411 ods. 1 C.s.p., rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

8.4 Podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne
nedôvodná.

8.5 Podľa článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (....), sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí
a sú viazaní len zákonom.

8.6 Podľa § 193 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

8.7 Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia byť dané osobitné právno-politické dôvody.
Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym
rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti obnovy takéhoto konania .

Dôvodom obnovy konania preto sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán
a predmetu pôvodného konania a sú spôsobilé privodiť strane pôvodného konania priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným
predpokladom pre povolenie obnovy konania. V prípade existencie možnosti vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju

povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak
z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ide o situáciu, ak
sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať,
a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa, aby súd

bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania - bez nariadenia pojednávania, túto odmietol v
prípade, že z obsahu žaloby už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t.j. nie sú dané
dôvody na jej podanie v zmysle § 397 C.s.p.). Zjavne nedôvodná je podľa názoru súdu taká žaloba,ktorá by celkom zjavne nemala nádej na úspech ani za predpokladu, že by v nej tvrdené skutočnosti
boli pravdivé.

8.8 Sporová strana určitú skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz nemohla bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní, ak ani pri náležitej starostlivosti a opatrnosti sa nemohla dozvedieť o existencii
alebo obsahu takejto skutočnosti, dôkazu alebo rozhodnutia alebo ak ich napriek náležitej starostlivosti
nemohla v pôvodnom konaní predniesť, odkázať na ne alebo navrhnúť ich vykonanie. Uplatnenie tohto
dôvodu je potrebné vykladať s ohľadom na povahu obnovy konania ako mimoriadneho opravného

prostriedku. Účelom žaloby o obnovu konania nie je opätovne otvárať otázku vecnej správnosti
právoplatného rozhodnutia, ani dávať „druhú šancu“ strane, ktorá sa riadne nestarala o svoje záujmy v
pôvodnom konaní. Preto podľa názoru súdu v zásade nemožno ako dôvod obnovy konania uplatňovať
také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, o ktorých strana konania vedela (mohla ich zistiť pri
náležitej starostlivosti o svoje práva) a mohla ich uplatniť v pôvodnom konaní v riadnom opravnom
prostriedku (odvolaní, odpore, námietkach), ale bez náležitého dôvodu tak neurobila (porov. napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 39/2011, ale aj judikát R 56/1999). Na sporovej strane je
aby dbala na ochranu svojich práv. Obnova konania je procesný prostriedok, pomocou ktorého možno
dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má dôvod v tom, že v pôvodnom konaní nemohol
byťriadnezistenýskutkovýpodkladnapadnutéhorozhodnutia(NSSRsp.zn. 3Obo113/2008). Samotná
prípadná vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim

procesnú prípustnosť obnovy konania (ZSP 2/2000), nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré
nadobudloprávoplatnosť,jednouzozárukprávnejistoty.Nápravarozhodnutiasaspravidlamôžedocieliť
v riadnom dvoj inštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku (prípadne
formou odporu voči platobnému rozkazu - poznámka odvolacieho súdu) - tu pozri aj rozhodnutie NS SR
sp. zn. Obo 138/2009.

8.9 Žalobca v prerokúvanej veci v žalobe na obnovu konania v podstate tvrdí, že dôvodom
obnovy konania má byť stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 12.4.2019
č. 37879/2019/21, ktoré stanovisko je skutočnosťou, ktorá môže pre žalobcu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie takúto listinu podrobil prieskumu za účelom posúdenia dôvodnosti
respektíve aj prípadnej zjavnej nedôvodnosti žaloby žalobcu a to v zmysle vyššie uvedených úvah
uvedených v bode 8.5 a 8.8 tohto rozhodnutia, vec správne právne posudzoval a vzhľadom na samotný
obsah predmetného stanoviska ako aj ostatných skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe na

obnovu konania a listín k nej pripojených dospel aj k správnemu právnemu záveru, že z obsahu žaloby
už zjavne vyplýva, že je nedôvodná, teda nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 C.s.p. Na
jednej strane žalobca v žalobe na obnovu konania totiž ani len netvrdil, že bez svojej viny nemohol o
zaujatie takéhoto stanoviska požiadať Ministerstvo financií už v pôvodnom konaní a na druhej strane aj v
prípade, ak by takéto stanovisko obsahovalo posúdenie spornej zmluvy z 26.9.2011 v znení jej dodatku

z 26.9.2011, toto posúdenie (a z neho plynúce závery) by s poukazom na ustanovenia článku 144 Ústavy
SR a § 193 C.s.p. nemohol byť pre súd záväzné, pretože súd je viazaný ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou, zákonom, rozhodnutím ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva,
príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súčasne ani prípadný výklad akejkoľvek zmluvy nie

je dôvodom na zásah do právnej istoty (právoplatného súdneho rozhodnutia), ktorým obnova konania
nepochybne je, a preto musí byť limitovaná na mimoriadne situácie, kedy strana sporu z objektívnych
dôvodov nemohla v pôvodnom konaní uplatniť určitý prostriedok procesného útoku, či obrany, čo nie
je prípad práve prejednávanej veci. Žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal právne
relevantný dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle zákonnej intencie ustanovenia § 397 písm. a) až

f) C.s.p., teda neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať obnovu už právoplatne
skončeného sporu. Žalobca ani len netvrdil, že v čase pôvodného konania sa náležite o svoje práva
staral, prípadne akú starostlivosť vyvinul na to, aby sa mohol dozvedieť okolnosti namietané v žalobe a
čo mu prípadne bránilo v zistení a následnom namietaní v prebiehajúcom súdnom konaní o zaplatenie
žalovanejsumy,žezmluvnápokutajestanovenápaušálnezaporušenieakejkoľvekpovinnosti,žeobsah

zmluvy nemohol ovplyvniť, že ustanovenia zmluvy sú nečitateľné, resp. že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky a pod.10. Pokiaľ ide o námietku inej vady konania spočívajúcej v tom, že súd o žalobe žalobcu rozhodol bez
nariadenia pojednávania odvolací súd opätovne uvádza, že podľa novej právnej úpravy (§ 413 ods. 1
písm. e) C.s.p.) je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch, ešte predtým, ako bude rozhodovať

o povolení obnovy konania žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť, čo
bol aj prípad práve prejednávanej veci. Neobstojí potom námietka žalobcu, že súd bez nariadenia
pojednávania zamietol návrh žalobcu na obnovu konania, nakoľko táto nezodpovedá skutočnému
priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

11.Zuvedenéhodôvodupotomsúdnemoholvyhovieťžalobenaobnovukonania,pretožecelkomzjavne
dôvody v nej uvádzané z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania neobstoja a správne ju tak
súd prvej inštancie posúdil ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd potom podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm.
e) C.s.p. a odmietol žalobu na obnovu konania, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

12.1 Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania.

12.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

12.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

13. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).