Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200680
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8518200680.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobkýň: Z. C., rod.

P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. nad H. XXX, 2. L. D., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 9, H. - Q., právne
zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, so sídlom Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, proti žalovanému:
D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. nad H., P. XXX, právne zast. JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, so
sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v konaní, o určenie že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1., 2. v rozsahu 100

%, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne 1., 2. podali na tunajšom súde dňa 11.5.2018 žalobu voči žalovanému o určenie, že
nehnuteľnosti, presne špecifikované v žalobnom petite, patria do dedičstva po zomrelom R. P., nar.
XX.X.XXXX, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho dňa XX.X.XXXX a zároveň žiadali, aby žalovanému bola
uložená povinnosť nahradiť im trovy konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/206/2015 zo dňa
21.3.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2018, bol R. P., nar. XX.X.XXXX, vyhlásený za

mŕtveho dňa XX.X.XXXX. Aj napriek skutočnosti, že zomrel, čo jeho príbuzní vedeli zo správ od
rodákov, po jeho majetku neprebehlo dedičské konanie. Po R. P. neexistuje platný závet, pričom po ňom
neostali deti, aj jeho súrodenci a ich deti pomreli. Zostali iba žalobkyne, ktoré sú deťmi brata O., ktoré
patria do dedičskej postupnosti podľa Občianskeho zákonníka III. skupiny dedičov podľa § 475 ods. 2.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne, ako do úvahy prichádzajúci právni nástupcovia po poručiteľovi R.
P., majú v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Poručiteľ bol v deň smrti podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na PKV. Č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX v kat. úz. Mníšek nad Popradom.

Žalovaný bol však k nehnuteľnostiam, vo vlastníctve pozostalého, v rámci ROEP zapísaný ako vlastník
v kat. úz. Mníšek nad Popradom, pričom bol zapísaný aj k takým, ktoré nikdy neužíval a užívala ich
žalobkyňa v 1. rade. Žalovaný nehnuteľnosti vydržal za všetkých súrodencov. Žalobkyne žiadajú iba
podiel, ktorý prislúchal R. P., bratovi otca žalobkýň. Žalobkyne tvrdia, že nehnuteľnosti, ktoré v rámci
ROEP vydržal žalovaný, vydržal ich neoprávnene, keďže správny orgán vydal žalovanému rozhodnutie
o vydržaní v čase, keď ešte nedošlo ku skončeniu ROEP, teda správny orgán pochybil. Bol podaný
podnet na vydanie protestu, avšak tri rozhodnutia o vydržaní neboli zrušené, jedno bolo zrušené, ale aj

napriek tomu je žalovaný v 1. rade vedený na LV ako vlastník. Žalobkyne sa domnievajú, že k vzniku
vlastníckeho práva žalovaného nemohlo dôjsť ani vydržaním, pretože nedošlo k splneniu podmienok v
zmysle 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.3.Žalovanývovyjadreníkžalobeuviedol,ževžalobesúuvádzanézavádzajúce,vymyslenéskutočnosti,
ničím nebolo preukázané, že osoba R. P., po ktorom si uplatnil nárok osvedčenia pozemkov, je tá
istá osoba, po ktorej si žalobkyne uplatňujú nárok, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Osobne sa

zúčastnil pojednávania pred notárom rodičov a žalobkyne Z. C. v roku 2008. Žalobkyňa sa vyjadrila, že
na žiadne iné pozemky ani podiely si nerobí žiaden nárok, keďže po R. P. si osvedčovala časť pozemku
osvedčením N XX/XXXX na LV XXX. Preto je zhrozený, že po smrti svojho brata a jeho rodičov, ho
žalobkyne, v pokročilom veku, žalujú. Zastáva názor, že žalobkyne zrejme ani nemajú tušenia o obsahu
žaloby a v skutočnosti ide o snahu získať pozemky treťou osobou, ide o vykonštruované žaloby za

účelom získania majetku, zbytočné zaťažovanie súdov. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je preukázané,
že sa jedná o tú istú osobu, po ktorej si on uplatnil vlastníctvo, považuje celú žalobu za neopodstatnenú,
účelovú a zavádzajúcu. R. P., ktorý sa narodil XX.X.XXXX, po ktorom chcú žalobkyne neoprávnene
dediť, zomrel v D., bol ženatý a zanechal potomstvo. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu
trovy konania v plnej výške.

4. V ďalšom vyjadrení k žalobe, podanom prostredníctvom právnej zástupkyne, žalovaný uviedol, že
žalobkyne žiadnym dôkazom nepreukázali, že nimi tvrdené dôvody sú pravdivé. Ničím nepreukázali,
že po R. P. nieže neostal platný závet, že nemal potomkov, ale hlavne, že skutočne v momente smrti
bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, o ktorých žiadajú žalobkyne rozhodnúť, že patria do dedičstva
po poručiteľovi. Žalobkyne sa už niekoľkokrát pokúšali získať pozemky, ktoré v minulosti patrili rodine

P.ovej, snažia sa získať pozemky, ktoré ony nikdy neužívali, aj keď pochádzajú z rodiny P.ovej. Po
vydaji z Mníška odišli a o majetok sa nestarali. Zo správania žalobkýň jednoznačne vyplýva záver,
že im v skutočnosti nejde o prejednanie dedičstva, ale len o vyvolanie ďalšieho sporu v rodine a o
získanie pozemkov za účelom predaja cudzej osobe. V každej žalobe zatiaľ podanej žalobkyňami na
tunajší súd sp. zn. 2C/21/2018, sp. zn. 8C/60/2017, 7C/11/2016, 3C/281/2015, 3C/83/2015, sa stále

opakuje vyjadrenie, že správny orgán pochybil počas ROEP, keď vydal žalovanému rozhodnutie o
vydržaní v čase, keď ešte nedošlo k skončeniu ROEP, avšak od času, kedy sa začala v obci robiť ROEP,
neurobili nič preto, aby spolu ako príbuzní komunikovali, aby sa snažili určitým spôsobom dohodnúť a
problém vyriešiť. Opakovanie, že pochybil správny orgán, je uvádzané v každej doteraz podanej žalobe.
Žalobkyne by však mali vedieť, aký je zákonný postup. Mali sa brániť už v čase vydania rozhodnutia

z ROEP, čo neurobili a podávajú nedôvodné žaloby. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uvádza, že
žalobkyne sa domáhajú dedičstva po nebohom, tvrdia, že sú jediné žijúce dedičky a z toho titulu si
uplatňujú dedičské právo a podávajú, podľa jeho názoru, takúto nedôvodnú žalobu, podanú v rozpore s
právnymi predpismi. Poukazuje na to, že dedenie predstavuje univerzálny spôsob prechodu majetku v
prípade smrti fyzickej osoby na jej právnych nástupcov (dedičov). Podľa § 460 Občianskeho zákonníka

sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Avšak na to, aby nikto mohol dediť, musí predovšetkým
poukázať dedičský titul a musí mať dedičskú spôsobilosť. Žalobkyne v žalobe uvádzajú, že sú dedičkami
v tretej dedičskej skupine, pretože R. P. nemal žiadne deti, nezanechal platný závet, aj keď toto tvrdenie
nie je žiadnym dôkazom preukázané. Tvrdenie, že žalobkyne majú aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby, sa nezakladá na pravde a je v hrubom rozpore s právnym predpisom. Aktívnu legitimáciu

žalobkýň je nutné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka platného a účinného v momente smrti
poručiteľa, čiže zákona účinného ku dňu vyhlásenia R.a P.a za mŕtveho. Ako vyplýva z rozsudku, tým je
deň 13.7.1983. Zo zákonného znenia § 475 Občianskeho zákonníka účinného v dobe smrti poručiteľa
v tretej dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia deti súrodenca, teda netere poručiteľa
nededia v tretej dedičskej skupine. K rozšíreniu tretej dedičskej skupiny došlo až od 1.1.1992. Žalobkyne

ďalej tvrdia, že svoj nárok odvodzujú od svojho otca O. P.a, ktorý mal byť bratom nebohého R.a P.a a
ktorý by mal podľa názoru žalobkýň dediť po R., čo nemôže byť pravda. O. P. zomrel skôr o 19 rokov ako
R.. Ak má byť niekto dedičom, musí poručiteľa aspoň určitú dobu prežiť. O. P. zomrel dňa X.XX.XXXX a
R.P.bolvyhlásenýzamŕtvehokudňu13.7.1983.Zuvedenéhobypotomvyplývalo,žededičombymohol
byť R. P. po O.ovi P. a nie O. P. po R.. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne nemajú aktívnu legitimáciu na

podanie takejto žaloby, absolútne neprichádza do úvahy, aby mohli byť dedičkami, nemôžu od svojho
nebohého otca O. odvodzovať dedičské nástupníctvo. Tvrdí, že žaloby zo strany žalobkýň sú podávané
nedôvodné, zbytočne zaťažujúce súdy a šikanujúce žalovaného.

5. Žalobkyne, prostredníctvom právnej zástupkyne, v replike zopakovali tvrdenie o tom, že pochybil

správny orgán, keď vydal žalovanému rozhodnutie o vydržaní v čase, keď ešte nedošlo k skončeniu
ROEP. Pokiaľ žalovaný popiera, že žalobkyne sú jedinými žijúcimi dedičkami po R. P., predkladajú súdu
uznesenie Okresného súdu v Starej Ľubovni v dedičskej veci po poručiteľovi R. P., nar. XX.X.XXXX,
vyhláseného za mŕtveho, kde bolo rozhodnuté, že žalovaná v 1. rade Z. C. a žalovaná v 2. rade L. D.sú jedinými dedičkami po poručiteľovi R. P.. Zastávajú názor, že argumentácia žalovaného vo vzťahu
k aktívnej vecnej legitimácii žalobkýň je nesprávna, pretože v danom prípade je potrebné vychádzať
zo skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/66/2018 bol jasne zistený

okruh dedičov po zomrelom R. P., teda aj súd rozhodujúci v tomto konaní je týmto rozhodnutím, teda
vo vzťahu k okruhu dedičov, v rámci rozhodovania o tomto spore, viazaný. Zároveň doplnili žalobu v
tom, že poručiteľ bol v čase smrti spoluvlastníkom aj v PKV č. XX v k.ú. Mníšek nad Popradom, kde
bol vedený pod B1 v podiele X/XX a žiadali, aby súd po doplnenom petite a vykonanom dokazovaní
ich žalobe vyhovel.

6. Žalovaný v duplike v podstate zopakoval tvrdenia uvádzané už vo vyjadrení k žalobe a vzhľadom na
rozporný názor sporných strán týkajúci sa legitímnosti dedičiek žiadal, aby súd rozhodol o prejudiciálnej
otázke,čižalobkynesúaktívnelegitimovanénapodaniežalobyvoveciurčenia,ževecpatrídodedičstva
po nebohom R. P., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho ku dňu XX.X.XXXX.

7. Uznesením sp. zn. 6C/26/2018-183 zo dňa 9.12.2019 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu
žalobkýň.

8. Následne súd vytýčil pojednávanie na deň 24.1.2020, ktoré však bolo odročené na deň 3.2.2020
z dôvodu, že z vyjadrenia právnych zástupcov oboch sporových strán vyplynulo, že dňa 28.1.2020

prebehne mimosúdne rokovanie sporových strán, na ktorom sa tieto pokúsia vyriešiť viaceré spory
komplexne a teda prichádza do úvahy možnosť, že dôjde k dohode vo viacerých súdnych sporoch
vedených na tunajšom súde. K mimosúdnej dohode však medzi sporovými stranami nedošlo.

9. Pojednávania, nariadeného na deň 7.5.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobkýň, žalovaný a jeho

právnazástupkyňa.Právnyzástupcažalobkýňospravedlnilneúčasťžalobkýňnapojednávanísohľadom
na ich vysoký vek a jednak s ohľadom na súčasnú situáciu ohrozenia ochorením COVID-19, keďže sú
v rizikovej kategórii osôb. Súd uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkýň 1., 2.

10. Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a v replike k vyjadreniu

žalovaného, poukázal na existenciu uznesenia 1D/66/2018, na ktoré by mal súd prihliadnuť. V rozsiahlej
záverečnej reči opätovne podrobne zopakoval dôvody podania žaloby na súd. Žiadal, aby súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel. V prípade neúspechu dal na zváženie súdu, aby súd prihliadol na prípadné
okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, na vek žalobkýň a tiež aj na postoj žalovaného
v rámci tohto konania, ako aj na skutočnosť, že vecná legitimácia žalobkýň vyplýva z právoplatného

uznesenia súdu.

11. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči podrobne rozviedla dôvody, ktoré sú v podstate
totožné s dôvodmi uvádzanými vo vyjadrení k žalobe a v duplike k replike žalobkýň tak, ako je to vyššie
podrobne rozpísané. Žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo

výške 100 %.

12. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na to, že zákon o dedičstve z roku 1983 nedovoľoval,
aby žalobkyne boli dedičmi, preto dedičmi nemôžu byť a nemôžu ani takúto žalobu podať. Keďže
v dedičskom konaní, ktoré prebehlo po R. P. k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Sulín, nebol

účastníkom konania, nemohol vznášať námietky. Teraz prebieha konanie po R. P., čiže konanie o iných
pozemkoch, v ktorých je účastníkom, vystupuje ako žalovaný a preto sa môže vyjadrovať a vznášať
námietky.

13. Súd preskúmal obsah žaloby a listinných dokladov, na pojednávaní oboznámil najmä rozsudok

Okresného súdu Stará Ľubovňa 4P/204/2015-40 zo dňa 21.3.2018 z č.l. 10 a 14, rodný list na meno O.
P., L. P. z č.l. 16, úmrtný list na meno O. P. z č.l. 17, rodné listy žalobkýň - Z. P.ovej z č.l. 18, L. P.ovej
z č.l. 19, sobášny list o uzavretí manželstva z X.X.XXXX R. P. a C. rod. O.ová, úmrtný list P. P.ová na
č.l. 24, uznesenie 1D/66/2018 zo dňa 17.9.2018 z č.l. 159 p.v. a na návrh právneho zástupcu žalobkýň
1., 2. vykonal výsluch žalovaného D. P.a.

Súd takto zistil nasledovné:14.Žalobkynesapodanoužaloboudomáhajúurčenia,ženehnuteľnostitak,akosúpresnešpecifikované
v ich žalobnom návrhu, patria do dedičstva po zomrelom P. R., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol vyhlásený
za mŕtveho ku dňu XX.X.XXXX. V súčasnosti k uvedeným nehnuteľnostiam je zapísaný ako vlastník

žalovaný D. P., ktorý mal tieto nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním počas ROEP.

15. Z rodného listu žalovaného D. P.a (č.l.123) je zrejmé, že jeho rodičmi sú - otec D. P., nar. XX.X.XXXX
a matka I. W., nar. XX.X.XXXX. Otec žalovaného D. P. zomrel dňa X.XX.XXXX (č.l. 168). Nesporným
v konaní je taktiež to, že rodičmi otca žalovaného D. P.a, nar. XX.X.XXXX (č.l. 124) a žalobkyne v 1.

rade (č.l. 18), ako aj žalobkyne v 2. rade (č.l. 19) sú O. P. a E. P.ová, rod. R., teda obidve žalobkyne
a otec žalovaného sú súrodencami. Z rodného listu O. (L.) P.a (č.l. 16) vyplýva, že jeho otcom je R. P.
a matka C. P.ová. C. P.ová bola druhou manželkou R.a P.a, jeho prvou manželkou bola P. P.ová, rod.
C., z ktorého manželstva pochádzal R. P., nar. XX.X.XXXX , vyhlásený za mŕtveho ku dňu XX.X.XXXX
(rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/206/2015-40 na č.l. 10). Teda R. P. a O. P. (otec
žalovaného a oboch žalobkýň) boli nevlastnými bratmi, ktorí mali spoločného otca R.a P.a (matkou R.a

P.a bola P. P.ová, prvá manželka R.a P.a a matkou O. P.a bola C. P.ová, druhá manželka R.a P.a).

16. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/206/2015 zo dňa 21.3.2018 plynie, že súd
vyhlásil R.a P.a, nar. XX.X.XXXX z otca R.a P.a a matky P. P.ovej, rod. C., za mŕtveho. Uvedená osoba
neprežila deň 13.7.1983.

17. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosti po R. P., teda bratovi ich otca
O. P.a, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, patria do dedičstva po R. P. a svoj nárok odôvodňujú tým, že
sú jediné žijúce netere neb. R.a P.a sú jeho dedičkami v zmysle § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

18. Z uznesenia vydaného notárom - súdnym komisárom JUDr. Darinou Sčensnou sp. zn. 1D/66/2018
zo dňa 17.9.2018 vyplýva, že v dedičskej veci po poručiteľovi R. P., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol vyhlásený
za mŕtveho XX.X.XXXX, boli prejednávané nehnuteľnosti v kat. území Veľký Sulín a žalobkyniam v 1. a
2. rade bolo priznané postavenie dedičov zo zákona v III. dedičskej skupine v zmysle § 475 Občianskeho
zákonníka právom neb. súrodenca poručiteľa O. P.a, ako netere poručiteľa R.a P.a, v zákonnom podiele

1.

Súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal najmä z týchto zákonných ustanovení.

19. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

21. Podľa § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho
smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno

usúdiť, že už nežije.

22. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 13.7.1983, dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa.

23. Podľa § 473 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 13.7.1983, v prvej skupine dedia poručiteľove
deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich
potomci.

24. Podľa § 474 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 13.7.1983 ak nededia poručiteľovi potomci,
dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu
jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnúdomácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom,
manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

25. Podľa § 475 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 13.7.1983, ak nededí manžel ani žiadny
z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom
najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali
o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

26.Podľa§859ods.1Občianskehozákonníka,pridedenísapoužijeprávoplatnévdeňsmrtiporučiteľa;
ak však bol závet zriadený pred 1. aprílom 1964, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

28. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv

a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a to tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutí o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

29. Podľa § 194 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný

orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak
bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním
v odôvodnení rozhodnutia.

30. Podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre

strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je
ustanovené inak.

Právne posúdenie vecí:

Prejudiciálna otázka

31. Súd konštatuje, že skôr ako pristúpil k preskúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby žalobkýň 1., 2.,
sa zaoberal tým, či boli splnené podmienky vecnej legitimácie na strane subjektov súdneho konania a
či boli splnené aj procesné podmienky určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP (žaloby o určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva), teda či na navrhovanom určení existuje naliehavý právny záujem.

32. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa
14.3.2011) vyplýva, že určovací návrh spočívajúce v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do
dedičstva po poručiteľovi, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) subjekt, ktorého práv a povinnosti

sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len subjekt, ktorý je poručiteľovým dedičom, resp. do
úvahy prichádzajúcim dedičom.

33. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom
návrhu patria do dedičstva po poručiteľovi R. P., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho ku dňu XX.X.XXXX.

Preto súd v prejednávanej veci, pre potreby tohto konania, prejudiciálne posudzoval, či žalobkyne 1.,
2. prichádzajú do úvahy ako dedičia po neb. R. P..

34. Žalobkyne tvrdia, že sú oprávnenými dedičkami po neb. R. P., nar. XX.X.XXXX, právom ich otca
O. P.a, brata poručiteľa R.a P.a, (ktorý bol zároveň starým otcom žalovaného). Tvrdia, že poručiteľ

R. P. nemal manželku ani deti a preto v zmysle § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa cítia byť
oprávnenými dedičkami v III. dedičskej skupine, podľa ktorého, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa
nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.35. Po oboznámení sa so spisovým materiálom a na základe vykonaného dokazovania však súd pri
posudzovaní prejudiciálnej otázky, či žalobkyne 1., 2. prichádzajú do úvahy po poručiteľovi R. P. dospel
k záveru, že žalobkyniam 1., 2. nesvedčí dedičské nástupníctvo po poručiteľovi R. P., a to z nižšie

rozpísaných dôvodov.

36. Jednou zo základných zásad dedičského konania je zásada nadobúdania dedičstva okamihom smrti
poručiteľa. Táto zásada je zakotvená v prvom ustanovení siedmej časti Občianskeho zákonníka v §
460. Ďalšou zásadou dedičského konania je zásada uvedená v § 859 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorejsapridedenípoužijeprávoplatnévdeňsmrtiporučiteľa.Predpokladmidedeniasú:1.smrťfyzickej
osoby, 2. existencia dedičstva, 3. dedičský titul, 4. dedičská spôsobilosť.

37. Z uvedeného plynie, že jedným z nevyhnutných predpokladov dedenia je spôsobilý dedič. Dedičská
spôsobilosť je daná spôsobilosťou dediča mať spôsobilosť na práva a povinnosti v okamihu smrti
poručiteľa. To znamená, že dedičom zo zákona alebo zo závetu sa môže stať len osoba, ktorá sa dožila

smrti poručiteľa, pričom pri fyzickej osobe je potrebné, aby aspoň na krátky čas prežila poručiteľa. Inými
slovami povedané, pre nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi je rozhodujúce, či dedič žije v čase smrti
poručiteľa. Osoba, ktorá v čase smrti poručiteľa už nežije, ktorá poručiteľa neprežila, z logického dôvodu
nemôže po ňom dediť.

38. V zmysle § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Dedič ako fyzická osoba musí v čase poručiteľov smrti existovať hoci ako nasciturus (porov.
Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, Jaromír Svoboda a kolektív, EUROUNION,
Bratislava, 2005, str. 402).

39. V zmysle vyššie uvedených zásad dedičského konania súd v prvom rade skúmal, či otcovi žalobkýň
1., 2. - O.ovi P. (od ktorého žalobkyne 1., 2. odvodzujú svoje dedičské nástupníctvo) svedčí dedičská
spôsobilosť po poručiteľovi R. P., ktorý bol jeho nevlastným bratom.

40. V prejednávanej veci nie sú spornými skutočnosti, že otec žalobkýň 1., 2. O. P. zomrel dňa
X.XX.XXXX (úmrtný list na č.l. 17) a R. P. zomrel (bol vyhlásený za mŕtveho) dňa XX.X.XXXX, teda o
19 rokov neskôr. V zmysle § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, je potrebné konštatovať, že O. P.
smrťou, t. j. dňom X.XX.XXXX, stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Vzhľadom na to, že jedným

z predpokladov dedičskej spôsobilosti je to, že dedič ako fyzická osoba musí v čase poručiteľovej smrti
žiť, existovať a O. P., zomrel skôr, ako R. P., nemožno O.ovi P. priznať dedičskú spôsobilosť na dedenie
po poručiteľovi R. P., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho ku dňu XX.X.XXXX.

41. Ďalším dôvodom, v zmysle ktorého nie je možné, podľa názoru prvoinštančného súdu, mať za to, že

žalobkyne 1. 2., prichádzajú do úvahy ako oprávnené dedičky po poručiteľovi R. P., zom. XX.X.XXXX,
je skutočnosť, že v čase smrti poručiteľa R.a P.a t.j. XX.X.XXXX v III. dedičskej skupine prichádzali do
úvahy ako dedičia iba súrodenci poručiteľa, nie aj deti súrodencov. Z uvedeného dôvodu by do úvahy
ako oprávnený dedič po poručiteľovi R. P. prichádzal iba obec žalobkýň O. P., ktorý bol jeho nevlastným
súrodencom, za predpokladu, že by v čase smrti R.a P.a ešte žil, avšak jeho deti t.j. netere poručiteľa

- žalobkyne 1., 2., už nie. Podľa vtedy účinného zákona sa totiž v III. dedičskej skupine neuplatňovala
zásada dedičskej reprezentácie (ak dedičstvo nenadobudne dedič zo zákona, tak zákon na jeho miesto
povoláva v ďalšom rade jeho potomkov), táto zásada bola do III dedičskej skupiny zavedená až novelou
zákona č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992, kedy došlo k rozšíreniu III. dedičskej skupiny aj o deti
súrodencov. Aj z uvedeného dôvodu má súd za to, že nie je možné konštatovať, že žalobkyne 1., 2.,

prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi R. P..

42. Pokiaľ žalobkyne svoje tvrdenie, že sú oprávnenými dedičkami po poručiteľovi R. P., opierajú o
uznesenie vydané notárkou JUDr. Darinou Sčensnou sp. zn. 1D/66/2018 zo dňa 17.9.2018, kde sa
prejednávalo dedičstvo po tom istom poručiteľovi R. P. a majú za to, že tam uvedeným okruhom dedičov

je súd viazaný, k tomu súd uvádza nasledovné.

43. Zákon pri výkone civilnej právomoci rozlišuje právo súdu samostatne posudzovať určité otázky a
právo vydávať o týchto otázkach autoritatívne rozhodnutie; toto právo je obmedzené len na veci patriacedo civilnej právomoci súdov. Z hľadiska rozhodnutia vo veci samej ide o tzv. prejudiciálne otázky, ktorými
sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale od ktorých vyriešenia závisí
rozhodnutie súdu vo veci samej. Zákon stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní

posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci a bez ohľadu na otázku
príslušnosti.

44. Civilný sporový poriadok však v ustanovení 193 taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré súd
ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže, riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných

vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. V zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a to tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutí o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti. Týmto okruhom otázok je súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť
prejudiciálny záver, ak bez vyriešenia týchto otázok nemôže súd pokračovať v konaní, konanie preruší
a pokračuje v ňom až po odpadnutí tejto prekážky právomoci.

45. Druhú kategóriu predstavuje penzum právnych otázok podľa § 194 CSP, na tieto otázky sa
nevzťahuje absolútna prekážka nedostatku právomoci súdu, ale iba prekážka relatívna. Takéto otázky
súd nemôže meritórne rozhodnúť, ale môže ich riešiť vo forme prejudiciálneho posúdenia, s ktorým sa
vysporiada v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

46. V prejednávanej veci súd prihliadol na žalobkyňami predložené rozhodnutie v dedičskej veci po por.
R.P.,vydanénotárkouJUDr.DarinouŠčensnou,sp. zn.1D/66/2018zodňa17.9.2018, avšakvzhľadom
na to, že v prejudiciálnom konaní dospel, k záveru, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení:
1. otcovi žalobkýň 1.2. - O.ovi P. nemožno priznať dedičskú spôsobilosť po poručiteľovi R. P., keďže
v čase poručiteľovej smrti už nežil a

2. v zmysle § 475 účinného ku dňu smrti poručiteľa R.a P.a (XX.X.XXXX) by prichádzal do úvahy ako
oprávnený dedič iba otec žalobkýň 1. 2., nie aj jeho deti - žalobkyne 1., 2.,
3. teda nemožno konštatovať, že žalobkyne 1. 2 prichádzajú do úvahy ako dedičky po poručiteľovi R. P.,
nemohol pri svojom rozhodovaní z uvedeného rozhodnutia, vydaného v dedičskom
konaní, vychádzať.

47. Pokiaľ žalobkyne 1., 2., žiadali, aby súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie označeného
uznesenia vydaného v dedičskom konaní a osvojil si tam ustálený okruh dedičov po poručiteľovi R. P.,
odvolávajúc sa na princíp právnej istoty, k tomuto súd pre úplnosť, považuje za potrebné uviesť, že súdu
je známy princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú

otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, avšak súdu je rovnako známy aj
ďalší ústavný princíp legality, obsiahnutý v čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, hierarchicky najvyššie
postavenéhoprávnehopredpisuSlovenskejrepubliky,vzmyslektoréhosudcamusírozhodovaťvsúlade
so zákonom. Princíp legality je kľúčový ústavnoprávny princíp, vyplývajúci z obsahových konotácií
materiálneho právneho štátu. Uvedená ústavná zásada legality je premietnutá aj do ďalších noriem

právneho poriadku Slovenskej republiky, aj do ustanovenia čl. 16 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého „súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri
zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Uvedený článok
16 ods. 1 CSP tak predstavuje deklaráciu princípu „viazanosti súdu a sudcu zákonom“.

48. V prejedávanej veci sa súd pri svojom rozhodovaní dôsledne riadil príslušnými zákonnými
ustanoveniami a keďže, pri posudzovaní prejudiciálnej otázky, či žalobkyne možno považovať za do
úvahy prichádzajúcich dedičov po R. P., dospel k inému záveru, ako je uvedený v rozhodnutí vydanom v
dedičskej veci sp. zn. zn. 1D/66/2018 zo dňa 17.9.2018, súd na toto rozhodnutie síce prihliadol, avšak,
riadiac sa ústavným princípom legality, jeho závery si neosvojil.

49. Na základe vyššie uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že žalobkyne 1., 2. nie sú aktívne
vecne legitimované na podanie žaloby o určenie, že nimi označené nehnuteľnosti patria do dedičstva
po R. P..50. Dôsledkom zistenia nedostatku aktívnej legitimácie v spore je zamietnutie žaloby bez potreby jej
vecného prejednania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/53/2001 uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 49/2001, resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cd/99/2012,
2Cdo/283/2013, 3Cdo/201/2007). Napokon je potrebné konštatovať, že za danej situácie, je otázny aj
naliehavý právny záujem žalobkýň na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi R. P.,
nakoľko aj v prípade úspechu v konaní by sa ich právne postavenie, s poukazom na už vyššie rozpísané
dôvody, zrejme žiadnym spôsobom nezmenilo.

51.Pretosúdpozistení,žežalobkyneniesúaktívnevecnelegitimovanévtomtospore,bez vykonávania
ďalších dôkazov a bez prejednania veci samej, podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

Trovy konania

52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na plnú náhradu trov konania

voči žalobkyniam 1., 2. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd skúmal aj možnosť postupu v zmysle
§ 257 CSP, avšak v prejednávanej veci nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
by takýto postup umožňovali. Skutočnosť, že žalobkyne sú osobami vo vyššom veku, sama o sebe, bez
uvedenia či preukázania iných okolností, nie je dôvodom na postup v zmysle § 257 CSP. Pokiaľ právny
zástupca žalobkýň žiadal, aby súd, v prípade neúspechu zhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa v

tom, že žalobkyne mali za to, že ich vecná legitimácia vyplýva z právoplatného uznesenia, k tomuto je
potrebné uviesť, že žaloba bola spísaná advokátom, kvalifikovaným právnym zástupcom, znalým práva
a bola podaná na súde dňa 11.5.2018, avšak uznesenie sp. zn. 1D/66/2018, na ktoré právny zástupca
žalobkýň poukazuje, v čase podania žaloby ešte nebolo vydané, teda žalobkyne pri podávaní žaloby
nemohli vychádzať z jeho záverov, keďže bolo vydané neskôr, až dňa 17.9.2018. Preto ani v uvedený

dôvod nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov v spore úspešnému
žalovanému. Z uvedených dôvodov súd postupom v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1., 2. v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.